Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/119/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206762
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617206762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: U. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N., K. XXX, o zaplatenie 3.523,23 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 27. februára 2018, sp.zn. 4Csp/163/2017-79, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorý vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách
konania, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi
sumu 3.523,23 Eur - dlžnú istinu ku dňu spoplatnenia, úrok 76,95 Eur - úrok z úveru v zmysle zmluvy,
ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok z poskytnutého úveru do predčasného
spoplatnenia vo výške 7,9 % p.a., úrok z omeškania 2,22 Eur - za každý deň omeškanej dlžnej
splátky odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti, úročenej úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a.,

úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 3.523,23 Eur od 29.08.2017 do zaplatenia.
Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa
05.12.2012 uzatvorená Zmluva o úvere č. 176481, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver
vo výške 5.400 Eur. Žalovaný sa úver zaviazal splácať v mesačných anuitných splátkach po 94,66 Eur,
splatných vždy v 25. deň kalendárneho mesiaca, so splatnosťou 6 rokov od splatnosti prvej anuitnej
splátky, najneskôr 28.12.2012, počet anuitných splátok bol dojednaný na 72. RPMN predstavovala
10,34 %, priemerná RPMN 17,33 %, úroková sadzba fixná 7,90 % ročne do splatnosti. Z predloženého

„Prehľadu splácania - do predčasného spoplatnenia“ mal preukázané, že žalovaný do spoplatnenia
úveru zaplatil spolu 2.828,34 Eur, z toho na úrok 884,32 Eur, istinu 1.876,77 Eur a na poistné 67,28
Eur. Listom zo dňa 26.06.2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 107,15
Eur, najneskôr do 01.07.2017 a zároveň ho upozornil na možnosť uplatnenia si práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka. Listom z 28.08.2017 žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a
vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 3.667,04 Eur do 07.09.2017. Vychádzajúc z podmienok § 9
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“), § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., v uvedenej časti spotrebiteľskej zmluvy,
žalobe vyhovel. Ako nedôvodnú zamietol žalobu v časti na zaplatenie úroku z úveru vo výške 7,90 %
ročne zo sumy nezaplatenej istiny 3.523,23 Eur od 29.08.2017 do zaplatenia. Zmluvné úroky sú splatnéspolu s istinou a doba ich splatnosti sa zhoduje s dobou splatnosti úveru v zmysle § 503 Obchodného
zákonníka. Úrok z úveru je cenou za úver. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina ďalej zmluvne
neúročí.Vyplývatozpodstatyzmluvnéhoúroku,ktorýjeodplatouzapoužívaniefinančnýchprostriedkov,

ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Po lehote splatnosti už veriteľ finančné prostriedky
dlžníkovi neposkytuje. Žalobu zamietol aj v časti na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne
z nezaplatených úrokov 76,95 Eur od 29.08.2017 do zaplatenia, vychádzajúc z podmienok § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka, keď úroky (z úveru) a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky,
pričom Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník nepripúšťajú možnosť platiť úroky z omeškania zo

zmluvných úrokov. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a podľa pomeru úspechu strán
sporu v konaní rozhodol, že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 92,62 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku
o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. K uplatneniu zmluvného
úroku po predčasnom spoplatnení poukázal na výklad ustanovenia § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, §

506 a § 499 Obchodného zákonníka. Domnieva sa, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia
peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom spoplatnení. Podľa komentára IURA
EDITION,zpodstatyúrokuakocenyzapoužívaniepeňažnýchprostriedkovmožnovyvodiť,žepovinnosť
dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má

dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchýlne. Pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie
peňažného záväzku a hneď v dvoch rovinách: vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (úver) v dohodnutej
lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ
nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru, je podporná (má dispozitívny charakter), a preto je

samozrejme rozhodujúce, ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať
uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom prípade. Vychádzajúc z obsahu § 497 Obchodného zákonníka,
obsahom záväzku dlžníka nie je len vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ale ja úroky, ktoré nemožno
stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, ktorý nemá vplyv na omeškanie dlžníka,
ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku

naúrokzúveruneovplyvňuje.VtejtosúvislostipoukazujenanázorvyslovenývrozsudkuKrajskéhosúdu
v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017. V odôvodnení odvolacieho rozsudku je uvedené, že
odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Aj v zmysle rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 43Co/23/2017-92 zo dňa 29.11.2017, úrok z úveru je cena za používanie poskytnutých peňažných
prostriedkov, preto má dlžník zásadne povinnosť platiť úrok za skutočnú dobu ich používania, t.j. až do

doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy nedohodli niečo iné. Odvolací súd
tu pri výklade podmienok v § 565 Občianskeho zákonníka - pri vyhlásení úveru za predčasne splatný,
vychádzal z výkladu, že odstúpenie od úverovej zmluvy a jeho účinky a dôsledky sú upravené priamo v
Obchodnom zákonníku, preto je potrebné na ich posúdenie aplikovať § 565 Občianskeho zákonníka a
§ 351 Obchodného zákonníka a priznať veriteľovi nárok na zaplatenie zmluvných úrokov z nezaplatenej

istiny úveru až do úplného zaplatenia úveru, čomu zodpovedá aj právna úprava obsiahnutá v § 6 a
§ 13 zákona č. 129/2010 Z.z.. Oznámenie žalobcu, že sa celý úver stal splatný alebo odstúpenie od
zmluvy, nevylučujú, aby bol dlžník pri omeškaní s vrátením úveru povinný platiť ako úroky z úveru,
ktoré predstavujú cenu - odplatu za prenechanie peňažných prostriedkov na ich používanie, tak aj úroky
z omeškania, ktoré sú sankciou za porušenie povinnosti, t.j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Aj

podľa rozhodnutí českých súdov, dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky
aj v prípade spotrebiteľského vzťahu, a to podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Majú však iný
právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe. K uplatnenému nároku na zaplatenie úrokov
z omeškania z úrokov (z úveru) poukázal na rozhodovaciu prax súdov, najmä na rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici, č.k. 14Co/542/2016-59 zo dňa 13.06.2017 a č.k. 43Co/19/2017-103 zo dňa

29.11.2017, v zmysle ktorých, ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku, je povinný
platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania, pričom súčasťou sumy vyplývajúcej z úverovej zmluvy,
ktorú má dlžník vrátiť, je nielen istina úveru, ale aj dohodnuté úroky. Nesúhlasil ďalej so stanovením
miery úspechu a neúspechu strán v konaní podľa rozhodnutia súdu pri rozhodovaní o trovách konania.
Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a

priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu
(§ 362 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods.

1 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu danom ustanovením
§ 379 a § 380 CSP, ktorý v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o
trovách konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcu v časti o zaplatenie úroku z úveru vo výške 77,90

% ročne zo sumy nezaplatenej istiny 3.523,23 Eur od 29.08.2017 do zaplatenia, zamietol (viď bod 12
odôvodnenia rozsudku) a ktorý v časti zamietol aj nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov (z úveru) 76,95 Eur od 29.08.2017 do zaplatenia, je správny.

6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 05.12.2014 uzatvorená Zmluva o úvere č. 176481, na

základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 5.400 Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý
úver splácať v mesačných anuitných splátkach po 94,66 Eur vždy v 25. deň kalendárneho mesiaca, so
splatnosťou 6 rokov od splatnosti prvej anuitnej splátky, najneskôr 28.12.2020, počet anuitných splátok
72. Bola dohodnutá úroková fixná sadzba - 7,90 % ročne. Listom z 28.08.2017 žalobca rozhodol o
predčasnej splatnosti celého úveru (bez uvedenia dátumu) s výzvou na zaplatenie zostatku úhrady

dlhu. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 7,90 % ročne
zo sumy nezaplatenej istiny 3.523,23 Eur od 29.08.2017, s poukazom na ustanovenie § 369 ods. 1 a
§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Odvolací súd súhlasí so záverom napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorý v tejto časti nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol, s dôvodmi uvádzanými v
bode 12 odôvodneného rozsudku sa stotožňuje a na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie

správnosti záverov súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá na základe podmienok zákona č.
129/2010 Z.z.. V prípade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka len na základe podmienok uvedených v §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nadobudnutie účinkov predčasného spoplatnenia spotrebiteľského

úveru žalobcom ako veriteľom, nebola v konaní druhou procesnou stranou spochybňovaná. Pokiaľ si
žalobca podanou žalobou uplatnil (okrem iného) aj nárok na zaplatenie úroku z úveru z nezaplatenej
istiny úveru vo výške 3.523,23 Eur od 29.08.2017 až do zaplatenia, správne súd prvej inštancie
vyvodil nedôvodnosť tejto časti uplatneného nároku. Na doplnenie odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 106/2014 Z.z., k bodu 5 (§ 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka), v ktorom je uvedené nasledovné:

7. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok sa zavádza nové pravidlo, podľa ktorého
úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých

veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do
okamihu uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi
v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom spoplatnení
uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu
spotrebiteľomvsplátkach.Povedanéinak,akbolúverdojednanýnadobu10rokov,v3.rokudošlokjeho

jednorazovému spoplatneniu podľa § 53 ods. 9 OZ, za obdobie zvyšných 7 rokov už veriteľovi nebudú
patriť odplatné úroky. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom spoplatnení veriteľ nárok len na
úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku
uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru.

8. Odvolací súd sa ďalej nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie
v bode 12, že aj zmysle v rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017
odvolacia (súdna) prax tohto súdu priznáva plnenie veriteľa na zaplatenie úrokov z nesplatenej časti
poskytnutého spotrebiteľského úveru aj po predčasnej splatnosti úveru. Zo strany odvolacieho senátu
11Co Krajského súdu v Žiline sa jednalo len o ojedinelý vyslovený názor k danej problematike, keď už v

ďalšom rozhodnutí sp.zn. 11Co/151/2017-94 zo 17. októbra 2017 bol uvedený právny názor vyvrátený.

9. Za správny považuje odvolací súd aj záver vyslovený súdom prvej inštancie v bode 13 odôvodnenia
rozsudku, v ktorom dôvodil, že nie je dôvodné žalobcovi priznať uplatnený nárok na zaplatenie úrokuz omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 76,95 Eur od 29.08.2017 do zaplatenia. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na konštantnú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky,
vychádzajúc aj z teórie publikovanej napr. v komentári Občiansky zákonník, Veľký komentár Imrich

Fekete, 1. diel k ustanoveniu § 121, ods. 3 Občianskeho zákonníka, str. 594. Podľa vyslovenej teórie,
poukazujúc aj na rozhodovaciu prax súdov (R 70/95, Rc 5/2006) oneskoreným zaplatením úrokov
nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania, prípadne, Občiansky ani Obchodný zákonník neumožňujú
veriteľovi požadovať príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva
pohľadávky.

10. Za správne považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania. Je
zrejmé, že žalobca podanou žalobou si uplatnil viaceré dielčie nároky, pričom rozhodnutím súdu prvej
inštancie bolo priznané plnenie iba vo výroku, ktorým v časti žalobe žalobcu vyhovel. V zamietajúcej
časti bol žalobca s dielčími nárokmi neúspešný. Preto z formálneho hľadiska, pokiaľ súd prvej inštancie
stanovil úspech žalobcu v zmysle § 255 ods. 2 CSP v rozsahu 92,62 %, nebolo možné vyvodiť, že by

rozhodol v rozpore s podmienkami vyššie citovaného zákona.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému

12. priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania. (§ 79 CMP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)