Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717209048
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717209048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti Q.: J., nar. XX.XX.XXXX, T., nar. XX.XX.XXXX a T. T., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom
u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice ako
kolíznym opatrovníkom, deti rodičov - matky: Mgr. O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, B. B., a otca:
MUDr. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. R. XXX/XX, B. B. - E., o návrhu matky na povolenie zmeny
priezviska maloletých detí, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Martin č.
k. 19P/136/2017-159 zo dňa 22. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 19P/136/2017-159 zo dňa 22.09.2017 návrh matky na povolenie
zmeny priezviska maloletých detí zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že návrhom podaným dňa 16.06.2007 sa matka maloletých detí domáhala zmeny
priezviska maloletých detí z dôvodu, že otec s deťmi nemal nikdy dobrý vzťah, maloletá J. nechce

mať otcove priezvisko, deti sa hanbia predstaviť svojim priezviskom, maloletej J. sa posmievajú a bude
jednoduchšie, ak by sa volali rovnako. Otec detí s návrhom matky nesúhlasil.
Citujúc ust. § 40 ods. 1, 2, § 35 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o rodine“), čl. 3 bodu 1 Dohovoru o právach dieťaťa publikovaného v Zbierke zákonov
pod č. 104/1991 Zb., § 4 ods. 2, § 6 ods. 1, 7, § 8 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení
neskorších predpisov súd návrh matky zamietol.
Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozsudkom

Okresného súdu Martin č. k. 20P/334/2015-207, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 6CoP/38/2017, rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola
uložená vyživovacia povinnosť k maloletým deťom, bol upravený styk otca s maloletými deťmi.
K jednotlivým dôvodom (nezáujem otca o deti, nesprávny prístup otca k výchove detí, záujem maloletých
detíozmenupriezviska,problémyvznikajúcezodlišnýchpriezvisk),prektorésamatkazmenypriezviska
maloletých detí domáhala, uviedol, že matka v konaní nepreukázala svoje tvrdenie, že otec sa s
maloletými deťmi nestretáva na základe svojvôle, resp. z nezáujmu o maloleté deti. Otec sa o maloleté

deti zaujíma, stretáva sa s nimi v zmysle aktuálneho rozhodnutia súdu a ako mu to umožňujú pracovné
povinnosti. Vyživovaciu povinnosť si plní pravidelne, riadne a včas. Pokiaľ ide o nesprávny prístup
otca k výchove detí, súd konštatoval, že je zrejmé, že obaja rodičia majú odlišné názory a metódy
výchovy maloletých detí. Konflikty, či názorové nezhody medzi rozvedenými rodičmi, rozdielne predstavyo vzájomnom správaní ako aj správaní sa k maloletým deťom (prehnaná kritičnosť, opravovanie
výslovnosti,...), či neschopnosť rozvedených rodičov spolu vzájomne vychádzať a komunikovať však nie
sú vážnymi dôvodmi pre podanie návrhu na zmenu priezviska detí. Súd v rámci konania zisťoval v danej

veci názor maloletej J., ktorá vzhľadom na svoj vek už bola schopná prejaviť ho na súde, k zisťovaniu
názoru maloletej T. T. a maloletého T. vzhľadom na ich nízky vek nepristúpil. Maloletá J. neuviedla žiadne
závažné okolnosti prečo sa už nechce volať ako jej otec, ani neuviedla iné dôvody, v zmysle ktorých
by jej súčasné priezvisko spôsobovalo závažné problémy v škole, vo vzťahoch medzi jej spolužiakmi,
kamarátmi, prípadne iné komplikácie, ktoré by maloletá nepriaznivo vnímala v oblasti spoločenskej i

morálnej. Dementovala tvrdenie matky, že by sa jej niekto pre jej priezvisko posmieval, vyjadrila len
svoju obavu, že by sa tak stať mohlo. Záujem o zmenu priezviska skôr opierala o nezáujem rodiny
z otcovej strany. Pokiaľ matka ako dôvod zmeny uvádzala problémy vznikajúce z odlišných priezvisk,
súd konštatoval, že pri uzavretí manželstva bolo určené priezvisko spoločných detí vyhlásením, pričom
matka si ponechala svoje rodné priezvisko. Samotná rozdielnosť priezvisk, pri vhodnom prístupe matky,
kedy nejde o niečo neobvyklé, sa podľa názoru súdu taktiež nejaví takou skutočnosťou, resp. dôvodom,

pre ktorý by bolo možné vyhovieť jej návrhu. S uvedenou situáciou matka musela rátať už pri uzatvorení
manželstva, kedy sa ona sama podieľala na stave, v ktorom sa maloleté deti nachádzajú. Priezvisko
maloletých bolo určené zákonným postupom, nie je hanlivé, je totožné s priezviskom otca, pričom od
určenia priezviska pre maloleté deti nenastali žiadne dôležité dôvody pre podanie žiadosti na zmenu
tohto priezviska.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“).

2. Proti tomuto rozsudku podala matka maloletých detí odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zmeny
spočívajúcej vo vyhovení návrhu.
Odvolanie odôvodnila tým, že mal. J. so svojim priezviskom nie je spokojná, nakoľko od otca zažila veľa

psychického a fyzického týrania. Zmena priezviska by jej dopomohla k zvýšeniu sebavedomia v ďalšom
živote. Dcérka je veľmi bojazlivá, má pred svojím otcom veľký rešpekt a ťažko vie na súde vyjadriť to,
čo naozaj cíti, čo je spôsobené neustálym nátlakom, podceňovaním a nesprávnym prístupom otca k jej
osobe. Nechce, aby sa dcéra trápila pre svoje priezvisko a pre priezvisko svojich súrodencov. V ďalšom
poukazovala na nevhodné správanie sa otca (prechádzanie sa po byte nahý, uspokojovanie sa pred

synom) ako aj jeho nevhodné správanie sa k deťom (kúpanie sa dievčat s nahým otcom, chytanie ho na
intímnych miestach), čo malo za následok i nežiadúce formy správania sa u starších detí. Otec dcéru
J. podceňuje, pred cudzími ľuďmi ju ohovára. Psychicky ubližoval aj synovi. Učí v škole, kde chodí aj
dcéra J. a vidí, že jej veľmi vadí, že má iné priezvisko ako ona. Tým, že súd priezvisko detí nezmení,
dáva otcovi za pravdu a otec detí si myslí, že robí všetko správne. Nechce sa vo vzťahu k deťom zmeniť

a jeho arogancia rastie. Tým, že sa dcéra prvýkrát predstavila na súde celým menom sa nič nezmenilo
a naďalej toto priezvisko nepoužíva.
V doplnení odvolania podanom na základe výzvy súdu matka uviedla, že súd zľahčuje prístup otca k
deťom. Osud detí je otcovi ľahostajný a nemá o ne úprimný záujem. Inak sa chová k svojim deťom
v súkromí a inak na verejnosti. Keď žil s rodinou nevšímal si, že deti jeho priezvisko nepoužívajú, aj

keď ho na to upozornila a deti k tomu viedla. Podľa nej to bolo spôsobené nesprávnym výchovným a
morálnym prístupom otca k deťom. Bol vždy k deťom veľmi násilný, všetko riešil krikom, vykrúcaním
rúk dozadu, dvíhaním ich za ruky do výšky a pod. Poukázala na to, že kolízny pracovník deti nikdy
nevidel a nerozprával sa s nimi, nezisťoval ako danú situáciu prežívajú deti v rodine a prečo J. neznáša a
nepoužíva otcove priezvisko. Pokiaľ ide o jej odlišné priezvisko, na tomto sa dohodli pred svadbou, s čím

otec súhlasil. Keby mali deti dobrého otca a ona manžela, ktorý má rád svoje deti, pekne sa k nim správa
doma aj na verejnosti, deti by nemali problém s priezviskom Q. a ona by sa nerozvádzala. Dcéra sa
neustále dožaduje zmeny priezviska a to nielen pre seba, ale aj pre svojich dvoch mladších súrodencov.
Je nespokojná so svojim priezviskom, čo sa prejavuje tým, že sa v škole nepodpíše priezviskom ani
na jeden zošit.

Kolízny opatrovník deti vôbec nevidel, nezisťoval pomery v rodine, a preto ich nemohol objektívne
zastupovať. Rok a pol s deťmi bývala u rodičov, ale sociálny pracovník sa nezaujímal, v akých pomeroch
bývajú. Nebolo brané do úvahy nemorálne správanie a psychické týranie otcom. Kolízny opatrovník o
týchto skutočnostiach vedel, ale s týmito skutočnosťami súd neoboznámil. Súd prvej inštancie tak dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

3. Otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdiť.Uviedol, že so zmenou priezviska detí nesúhlasí. Nie je pravda, že dcére zmenu priezviska sľúbil, len
povedal, že sa o tom musia porozprávať. Dcéra na súde nepovedala, že by sa jej v škole kvôli priezvisku
smiali, že sa ho bojí alebo že sa za svoje priezvisko hanbí. Matka súhlasila, že deti budú mať po narodení

jeho priezvisko, ona si vlastné priezvisko nechala preto, aby sa jej deti v škole nesmiali a nevymýšľali
rôzne prezývky. Nie je pravda, že by sa o deti nezaujímal, ani ich cielene neponižoval. Nikdy deťom
nevykrúcal ruky, neťahal ich po zemi. Taktiež dcére nedával chytať penis. Obvinenia zo strany matky
považuje za účelové z dôvodu zmeny styku s deťmi. Pred deťmi sa prezliekal, ale nechodil pred nimi
celé hodiny nahý. Pred synom nemasturboval. Priznáva, že na deti opakovane kričal, ale len preto, lebo

nedokázali poslúchnuť na opakované upozornenie. Deti má rád, vedome by im neublížil, fyzicky ich
nikdy netrestal.

4. Matka maloletých detí v replike) zotrvala na svojom návrhu.
Zotrvalanasvojichpredchádzajúcichvyjadreniach,opätovnepoukázalananevhodnésasprávanieotca,
vrátane jeho správania sa k maloletých deťom. Tvrdenia otca detí uvedené vo vyjadrení k odvolaniu

označila za klamstvo.

5. V podaní doručenom súdu dňa 09.03.2018 matka opätovne požiadala o zmenu priezviska maloletých
detí pričom poukázala aj na ňou podané trestné oznámenie sp. zn. 1Pv 30/18/206-3, ktoré však
nepripojila.

6. Otec maloletých detí vo vyjadrení k replike matky (v tzv. duplike) zopakoval svoj nesúhlas so zmenou
priezviska maloletých detí z už vyjadrených dôvodov.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu ani následným podaniam rodičov maloletých detí nevyjadril. Ďalšie

podania rodičov maloletých detí, v ktorých títo v podstate zopakovali svoje tvrdenia z predchádzajúceho
konania, nepovažoval odvolací súd za potrebné uvádzať, nakoľko tieto neobsahovali podstatné
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), po zistení,

že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v celom rozsahu
podľa § 65, § 66 C. m. p. a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho
posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám
uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť

týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje, nepovažujúc za potrebné tieto opakovať.

10. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že je potrebné si
uvedomiť, že priezvisko dieťaťa je neoddeliteľnou súčasťou jeho identity, a to už od narodenia.
Rozhodnutie o mene a priezvisku dieťaťa, ktoré robia rodičia v čase narodenia dieťaťa, je zásadným

rozhodnutím,ktorébudedieťasprevádzaťcelýživot.Zmenapriezviskadieťaťajezávažnýmzásahomdo
práv dieťaťa, z ktorého dôvodu na to, aby bolo zmenené musia byť preukázané veľmi závažné dôvody.
Takýmito dôvodmi môže byť dlhodobý nezáujem rodiča, proti ktorému návrh smeruje, stretávať sa s
dieťaťom (v prípade ak dieťa po rozchode či rozvode rodičov žije len s jedným rodičom a druhý rodič
buď na základe rodičovskej dohody alebo rozhodnutia súdu realizuje styk s dieťaťom, aby sa aj týmto

spôsobom podieľal na výchove dieťaťa), zanedbávanie vyživovacej povinnosti zo strany povinného
rodiča, dlhodobý nezáujem rodiča o vývin a životný osud dieťaťa (napr. nezáujem o zdravotný stav
dieťaťa, prípadne jeho výsledky v škole, krúžky, záujmovú činnosť a pod.). Osobitným dôvodom pre
zmenu priezviska je aj prípad, keď sa jedná o priezvisko hanlivého charakteru.

11. Žiaden z uvedených dôvodov nebol v prejednávanej veci zistený, keď dôvody uvádzané matkou
maloletých detí, pre ktoré sa domáhala udelenia súhlasu za otca detí so zmenou ich priezviska,
nezodpovedajú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zmenu priezviska detí. Ako správne
konštatoval súd prvej inštancie, v konaní nebolo preukázané neplnenie si rodičovských povinností,neplatenie výživného či trvalý nezáujem o deti zo strany ich otca. Priezvisko maloletých detí, ktoré
je totožné s priezviskom otca, bolo určené pri ich narodení zákonným postupom a od jeho určenia
nenastali žiadne dôležité dôvody (ani na strane otca maloletého ani na strane samotných maloletých

detí) pre podanie žiadosti na zmenu tohto priezviska. Samotná skutočnosť, že rodičia maloletých detí
sa rozišli, otec maloletých detí nežije s maloletými deťmi a ich matkou v spoločnej domácnosti či
nespokojnosť matky s výchovou maloletých detí otcom, nie je dôvodom, aby maloletým deťom bolo
zmenené priezvisko na priezvisko matky, najmä ak matka i počas manželstva používala priezvisko
odlišné od priezviska detí. Pokiaľ matka v odvolaní argumentovala záujmom maloletej J.ny o zmenu

priezviska, súd prvej inštancie maloletú v konaní vypočul, pričom z jej výpovede nevyplynuli žiadne
skutočnosti ktoré by odôvodňovali zmenu priezviska. Z výpovede maloletej nevyplýva, že by maloletej
jej priezvisko spôsobovalo závažné problémy v živote, priezvisko otca nechce mať z dôvodu, že nikoho
z otcovej rodiny nepozná. Z jej výpovede nevyplýva ani skutočnosť, že by sa maloletej pre jej priezvisko
vysmievali či bola v škole šikanovaná. I keď súd je povinný na názor maloletého dieťaťa prihliadať, je
potrebné tento posudzovať primerane jeho veku a rozumovým schopnostiam. Vychádzajúc z výsluchu

maloletej pritom neboli zistené také závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu jej priezviska,
keď takouto skutočnosťou nemôže byť len to, že nepozná nikoho z otcovej rodiny. Maloletá síce uviedla,
že ju trápi to, že keď bola malá, tak otec bol na nich zlý, kričal, kritizoval, avšak neuviedla, že by to
bol dôvod, pre ktorý nie je spokojná so svojim priezviskom, z jej výpovede nevyplýva ani to, že by jej
prekážalo správanie sa otca voči nej aj v súčasnosti. Samotná nespokojnosť dieťaťa s výchovou rodiča

pritom nemôže byť dôvodom pre zmenu jeho priezviska. Odvolací súd zároveň dodáva, že maloleté deti
sú v súčasnom období, vzhľadom na svoj vek, závislé od matky, ktorá zabezpečuje ich výchovu a (aj) na
prístupe matky záleží, aby sa so svojim priezviskom, ktoré nesú (aj na základe jej rozhodnutia), stotožnili.

12. Vychádzajú z vyššie uvedených skutočností sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade na zmenu priezviska maloletých detí
neexistujú závažné dôvody a nakoľko matka maloletých detí v odvolaní neuviedla žiadne nové podstatné
skutočnosti spôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, napadnutý rozsudok
podľa § 387 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52, § 58 C. m. p. v spojení s § 396
ods. 1 C. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)