Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. jún 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/314/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207851
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616207851.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená: JUDr.
Barbora Korenecová, advokátka so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, adresa
na doručovanie: POHOTOVOSŤ, s.r.o., JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, proti žalovanej: G. E., narodená XX.XX.XXXX, evidovaný pobyt Z. F., štátna občianka SR o
zaplatenie 3.266,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č. k. 5C/172/2016-50 zo dňa 29. 05. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/172/2016-50 zo dňa 29. 05. 2017 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec zamietol žalobu proti žalovanej o zaplatenie sumy
3266,28 Eur s príslušenstvom (I. výrok) a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 15.06.2016 domáhal
zaplatenia sumy 3.266,28 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

3.266,28 Eur od 31.10.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Vzhľadom na to, že žalovaná
neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania Zmluvy,
stratila výhodu splátok a dňa 31.10.2008 sa dlh stal splatným. Okresný súd Lučenec rozsudkom č.k.
22T/155/2009-55 zo dňa 28.07.2009 uznal žalovanú vinnú zo spáchania prečinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu
ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie.
Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 22T/155/2009-55 zo dňa 28.07.2009 nadobudol právoplatnosť

dňa 28.07.2009 a vykonateľnosť toho istého dňa. Žalovaná ku dňu vyhotovenia žaloby nezaplatila
žalobcovi žiadnu sumu.

3. Nárok žalobcu posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 37, § 39, § 42, § 49a, § 52 ods. 1, 2, 3, § 100 ods. 1,
§ 106 ods. 1 a 2, § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, § 497, § 499 Obchodného zákonníka a
§ 193 Civilného sporového poriadku. Uzavrel, že zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti

podľa citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. Konkrétne Zmluva o úvere neobsahuje ročnú
percentuálnu mieru nákladov a rovnako v nej absentuje aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Obsahuje len výšku poskytnutého úveru (50.000 Sk - 1.659,70 Eur), výšku poplatku
(48.400 - 1.606,59 Eur), ktorý mala žalovaná vrátiť žalobcovi spolu s poskytnutým úverom, celkovúsumu úveru (98.400 - 3.266,28 Eur), počet (12) a výšku splátok úveru (8200 Sk - 272,19 Eur) a
splatnosť prvej splátky - 23.04.2008. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa § 4 ods. 2 písm. g)
zák. č. 258/2001 Z. z. súd prvej inštancie považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Z

uvedeného dôvodu potom žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru bez
úrokov a bez poplatkov. Dokazovaním mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že žalovanej bol
poskytnutý úver vo výške 1.659,70 Eur, pričom žalovaná nezaplatila žalobcovi z poskytnutého úveru
žiadnu sumu. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd prvej inštancie úver považoval za bezúročný a
bez poplatkov, súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi v príčinnej

súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej bola spôsobená škoda. Keďže žalovaná poskytnutý úver
riadne a včas v zmysle splátkového kalendára nesplatila, žalobca tvrdil, že pristúpil k zosplatneniu
úveru, dňom 31.10.2008. Oznámenie o zosplatnení úveru žalobca súdu nepredložil a nenachádza sa
ani v pripojenom spise sp. zn. 22T/155/2009. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade
uplatnenej škody je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o zodpovednej osobe.
Ide o subjektívnu 2-ročnú premlčaciu dobu, plynúcu v rámci 10-ročnej objektívnej doby v prípade

škody spôsobenej úmyselne. Keďže súd prvej inštancie v konaní nemal zosplatnenie úveru preukázané
(žalobca oznámenie o zosplatnení úveru súdu nepredložil) a žalobca si svoje právo poškodeného na
náhradu škody v trestnom konaní riadne neuplatnil (z pripojeného spisu sp. zn. 22T/155/2009 mal
súd prvej inštancie preukázané, že zástupkyňa žalobcu p. Irena Antalová do zápisnice i výsluchu
uviedla len to, že sa pripája k trestnému stíhaniu, avšak náhradu škody v trestnom konaní nežiadala),

subjektívna premlčacia doba začala žalobcovi plynúť dňom doručenia rozsudku č. k. 22T/155/2009-55,
t.j. 03.08.2009 a uplynula dňa 03.08.2011. Žalobca podal žalobu na Okresnom súde Lučenec dňa
15.06.2016, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej subjektívnej doby a preto súd prvej inštancie žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie poukázal aj na právoplatný rozsudok Okresného
súdu Lučenec č.k. 8C/169/2016-53 zo dňa 01.02.2017 v obdobnej veci, ktorým žalobu žalobcu zamietol

a tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 13Co/140/2017-69 dňa
09.05.2017.

4. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) a § 262 ods. 1 a 2 CSP. Nakoľko žalovaná mala v

spore plný úspech, vzniklo jej právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, ale nakoľko jej v konaní
žiadne trovy nevznikli, preto súd prvej inštancie žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov, že v konaní došlo k vade uvedenej v
ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím odňal

žalobcovi možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal na to, že postavenie žalovanej ako spotrebiteľa razantne odmieta, keďže žalovaná
uzavrela so žalobcom zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver v zmysle § 262
ods. 1 Obchodného zákonníka. Zaplatenia žalovanej sumy sa domáhal titulom náhrady škody z dôvodu,

že Okresný súd Lučenec rozhodnutím zo dňa 28. 07. 2009, sp. zn. 22T/155/2009 uznal žalovanú
vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 TZ a s nárokom na náhradu
škody ju odkázal na občiansko-súdne konanie. Rozsudok v trestnom konaní 22T/155/2009 nadobudol
právoplatnosť dňa 28.07.2009 a vykonateľnosť dňa 28.07.2009. Uplatnený nárok nie je premlčaný,
pričom poukázal na § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z

ustanovení o premlčaní nároku na náhradu škody vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčuje
za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Z právoplatného a vykonateľného
trestného rozsudku podľa neho jasne vyplynulo, že k udalosti došlo dňa 19.03.2008, a teda nárok bol
uplatnený v premlčacej dobe. Odvolateľ navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 CSP
zrušiť a v zmysle § 391 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP)

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

8. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu,ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

10. Odvolacie dôvody odvolateľa boli neopodstatnené, z hľadiska vecnej správnosti rozhodnutia, neboli
zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej
povinnosti, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

11. Odvolací súd vzhľadom na dôvod odvolania, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil
rozhodnutie poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
prvoinštančný súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto

rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné.

12. Odvolateľ v odvolaní nerozporoval záver súdu prvej inštancie, že žalobca sa žalobou domáha
nároku na náhradu škody. V odvolaní žalobca uviedol, že žalovanej sumy sa domáha titulom náhrady
škody z dôvodu, že Okresný súd Lučenec rozhodnutím zo dňa 28. 07. 2009, sp. zn. 22T/155/2009

uznal žalovanú vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 TZ a s nárokom
na náhradu škody ho odkázal na občiansko-súdne konanie, rozsudok v trestnom konaní 22T/155/2009
nadobudol právoplatnosť dňa 28.07.2009 a vykonateľnosť dňa 28.07.2009. Uplatnený nárok podľa
odvolateľa nie je premlčaný, pričom poukázal na § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 106 ods. 2
Občianskeho zákonníka, z ustanovení o premlčaní nároku na náhradu škody podľa odvolateľa vyplýva,

že právo na náhradu škody sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla, k udalosti došlo dňa 19.03.2008, a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe.

13. Právnym dôvodom uplatneného nároku v súdnom konaní bola náhrada škody. Právna povaha
nároku uplatneného žalobcom bola determinovaná návrhom žalobcu. Z obsahu spisu je zrejmé, že

žalovaná bola trestným rozsudkom uznaná za vinnú z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1
Tr. zák. a žalobca bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

14. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ustanovenie o náhrade škody
ako aj ustanovenie § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka o premlčaní. Odvolateľ

uvedené v odvolaní ani namietal, v odvolaní len uviedol, že súd mal aplikovať ustanovenie § 106 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčuje za desať rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla (odo dňa 19.03.2008 - t.j. deň uzatvorenia úverovej zmluvy).

15. V danom prípade neobstojí námietka odvolateľa ohľadne zohľadnenia len 10-ročnej objektívnej

premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k

udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Z ust. § 106 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to
kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Ich vzájomný vzťah je taký, že
ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie
druhá premlčacia doba. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 2 Cz 129/74 (čo do otázky "vzťahu subjektívnej

a objektívnej lehoty) ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá,
do uplatnenia práva na náhradu škody, uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a škodca namieta premlčanie, právo sa premlčalo. Neprichádza tu už do úvahy objektívna
premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd dospel k záveru,že žalobca si svoje právo na náhradu škody v trestnom konaní riadne uplatnil, so svojim nárokom na
náhradu škody bol odkázaný na občianske-súdne konanie, subjektívna premlčacia doba začala plynúť
dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 22T/155/2009 zo dňa 28.07.2009, kedy

sa žalobca dozvedel o škode a o tom kto za škodu zodpovedá. Žalobca v odvolaní nenamietal záver
súdu prvej inštancie o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Skutočnosti, z ktorých vychádzal
súd prvej inštancie pri posúdení otázky premlčania sú pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty dostatočne ozrejmené, a to aj v kontexte skutočnosti, ktorá ani medzi účastníkmi sporná nebola.
Ako náhle uplynie subjektívna premlčacia doba (ako je to v tomto prípade), neprichádza do úvahy už

objektívna premlčacia doba, ak aj neuplynula.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené závery je potom nesporné, že žalobcovi začala plynúť 2-ročná
subjektívna premlčacia doba odo dňa 03. 08. 2009, t.j. odo dňa doručenia Trestného rozsudku
Okresného súdu Lučenec, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu úverového
podvodu, žalobcovi. Keďže žalobca podal žalobu na súde prvej inštancie až dňa 15. 06. 2016, učinil

tak po jej márnom uplynutí. Pokiaľ aj žalobca poukázal na to, že žalobu podal v objektívnej lehote, táto
skutočnosť nemala vplyv na iné posúdenie jeho nároku, a to zamietnutí nároku, z dôvodu uplynutia
subjektívnej premlčacej doby. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že pokiaľ odvolateľ v súvislosti so svojou
argumentáciou o nepremlčaní nároku bez ďalšieho len cituje ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, toto ustanovenie nie je možné aplikovať na danú vec, žalobcovi nebolo priznané právo na

zaplatenie žalovanej sumy právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu (nebolo v uvedenom
konaní jeho právo na zaplatenie žalovanej sumy zistené, ani určená lehota na plnenie, kedy sa má podľa
rozhodnutia plniť).

18. Odvolací súd taktiež potvrdil výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, keďže tento

vykazoval vecnú správnosť a odvolateľ ho ani nenapadol konkrétnymi odvolacími dôvodmi.

19.Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozhodnutia.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vznikol jej proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože si žalovaná žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila
a z obsahu spisu vznik žiadnych trov odvolacieho konania na jej strane nevyplýva, odvolací súd jej
ich nepriznal.

21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).