Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. jún 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/171/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716208391
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716208391.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu : J. X., nar. X. X.
XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, XXX XX O. T., zast. advokátom JUDr. Mariánom Görčim, advokátska
kancelária Zvolen, Nám. SNP 50, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, Bratislava, 811
09, IČO: 35 807 598 o určenie, že úverová zmluva zo dňa 21. 10. 2009 obsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky a o určenie, že úver z tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17Csp/4/2016-37 zo dňa 24. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17Csp/4/2016-37 zo dňa 24. 01. 2017 v
napadnutom výroku II. a III. potvrdzuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet

právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie zastavil v časti o určenie, že úverová zmluva
dňa 21. 10. 2009 č. XXXXXXXXX, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky a to: - dohodu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 800,- Eur, pričom
dlžník (žalobca) sa zaviazal vrátiť túto sumu, zvýšenú o čiastku 772,- Eur, - dohodu o vyplnení zmenky

(výrok I.). Osobitným výrokom súd prvej inštancie určil, že úver poskytnutý žalobcovi žalovaným na
základe uzatvorenej úverovej zmluvy dňa 21. 10. 2009 č. XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov
(výrok II.). O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu
(III.). V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojou žalobou zo dňa 28. 6. 2016
pôvodnedomáhalurčenia,žeúverovázmluvazo21.10.2009,uzatvorenámedzižalobcomažalovaným
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to dohodu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo

výške 800,- Eur, pričom dlžník (žalobca) sa zaviazal vrátiť túto sumu, zvýšenú o čiastku 772,- Eur
- dohodu o vyplnení zmenky. V tejto časti však žalobca zobral svoju žalobu späť, a preto súd prvej
inštancie v tejto časti konanie zastavil. Ďalej sa žalobca domáhal určenia, že úver, poskytnutý žalobcovi
žalovaným na základe uzatvorenej úverovej zmluvy dňa 21. 10. 2009 je bezúročný a bez poplatkov.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil (zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21. 10. 2009), že
túto uzatvoril žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ. Na základe tejto zmluvy sa zaviazal žalovaný

poskytnúť žalobcovi úver vo výške 800,- Eur a žalobca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť zvýšený o
príslušný poplatok vo výške 772,- Eur, a to v 12-tich mesačných splátkach počnúc dňom 26. 11. 2009.
V zmluve o úvere je ďalej uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na
výkon zamestnania (políčka označené krížikom). Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 52 ods. 1,
3, 4 a ust. § 53 ods. 1? 2, 3, 4, 5, a tiež na Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v
čase platnom ku dňu uzatvoreniu zmluvy, konkrétne na ust. § 3, 4 ods. 2 a 3 uvedeného zákona a

uviedol, že zmluvu, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže na jednej strane vystupoval žalovaný pri uzatváraní zmluvyako dodávateľ nakoľko podľa výpisu z Obchodného registra predmetom jeho podnikateľskej činnosti
je, o. i., aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný bol pri uzatváraní zmluvy v postavení
spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď súd nemal pochybnosť o

tom, že by zmluvu uzatváral v inom postavení ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Vzhľadom k tomu, že
žalovaný vzniesol námietku neodstrániteľnej prekážky konania res iudicata z dôvodu, že vo veci bol
vydaný rozhodcovský rozsudok, súd skúmal platnosť dohodnutej rozhodcovskej doložky. Konštatoval,
že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to

pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súd prvej inštancie mal za to, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v danom prípade je neprijateľnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Javí sa tu riziko, že spotrebiteľovi zmluvný partner prakticky
nanúti podrobenie sa právomocí rozhodcovského súdu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa
a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Taktiež obmedzením možností spotrebiteľa domáhať sa svojho práva na

všeobecnom súde je ustanovenie, ktoré vylučuje možnosť žalovať spor zo zmluvy na všeobecnom
súde, ak už bol na rozhodcovskom súde započatý akýkoľvek spor z tejto zmluvy, na ktorý má
rozhodcovský súd právomoc. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, a
len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou
dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň poukázal na to, že doložka nebola dojednaná v

čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo tak isto
oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Uvedené je dôkazom koncipovania rozhodcovskej doložky predovšetkým
v záujme zmluvného partnera spotrebiteľa. Z takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že
žalovaný od začiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom
reálneho sťaženia uplatnenia práva spotrebiteľa. Takéto zmluvné ustanovenia má podľa § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo
musí súd prihliadnuť z úradnej moci. Možno potom vyvodiť, že nebola platne založená ani právomoc
rozhodcu na prejednanie veci, ani na vydanie rozhodnutia a v žiadnom prípade sa teda nemôže jednať
o neodstrániteľnú prekážku konania, teda o res iudicata. Ďalej súd skúmal, či v tomto prípade je možné
na posudzovanú zmluvu aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a dospel k záveru, že napriek tej skutočnosti, že dlžník označil, že poskytnutý úver bol určený na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, zo zmluvy však nevyplývajú žiadne iné skutočnosti,
z ktorých by malo vyplývať skutočné použitie finančných prostriedkov v súvislosti so zamestnaním.
Zo žalovanej zmluvy o úvere nie je možné zistiť, „kto urobil krížik v kolonke zamestnania“, nie je
možné zistiť, kedy toto bolo urobené, či pred podpisom tejto zmluvy alebo až následne. Z obsahu

formulácie uvedenej zmluvy o úvere tak isto nevyplýva, že by si bol žalobca vedomý, aké pre neho má
následky to, že v zmluve je uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania a v
takom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 258/2001 Z.z. . Z obsahu zmluvy totiž nevyplýva,
že by na túto skutočnosť bol žalovaný žalobcu upozornil. Uvedené označenie použitia finančných
prostriedkov považoval súd len za účelové zo strany žalovaného, aby súd predmetnú zmluvu o úvere

nepovažoval za spotrebiteľský úver. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom
v rozhodnom čase, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Nakoľko v žalovanej zmluve o úvere nie je uvedená konečná
splatnosť spotrebiteľského úveru, sa tento považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších zmien a doplnkov. Z týchto dôvodov

súd žalobe žalobcu vyhovel a určil, že úver, poskytnutý žalobcovi žalovaným na základe uzatvorenej
úverovej zmluvy zo dňa 21. 10. 2009 je bezúročný a bez poplatkov. O trovách konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a konštatoval, že považoval za úspech žalovaného to, že žalobca
zobral svoju žalobu čiastočne späť a súd konanie v tejto časti zastavil. Za úspech žalobcu na strane
druhej považoval súd to, že určil, že úver poskytnutý žalobcovi je bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom

načiastočnýúspechobochstránsporu,otrováchkonaniasúdrozhodoltak,žežiadnejzostránnepriznal
právo na ich náhradu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, pričom
upresnil, že odvolanie podáva do výroku II. rozsudku. Odvolanie zdôvodnil s poukazom na ust.

§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, nakoľko má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na znenie ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ (ak je vôbec vzhľadom na bod
2. vyjadrenia aplikovateľné), podľa ktorého je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré vyžadujev rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi
žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej

zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od žalobcu, aby spory
so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takýto právny názor vyslovil v uznesení aj
Krajský súd v Bratislave sp. zn. 14Ncc/10/2011 zo dňa 30. 05. 2011. Žalobca má teda kedykoľvek
právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Ustanovenie § 53 ods. 4 vôbec

neobmedzuje dodávateľa (ten sa môže obrátiť na rozhodcovský orgán v rámci výhradnej doložky, t.
j., je možné dohodnúť sa, že rozhodcovská doložka alebo zmluva je pre neho výhradná alebo ho
môže zaväzovať len nevýhradná doložka, t. j., bude sa môcť podobne ako spotrebiteľ rozhodnúť, či sa
so svojimi nárokmi obráti na súd alebo na rozhodcovský orgán). V danom prípade má rozhodcovské
konanie plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov
nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej

sa spotrebiteľských úverov (ust. § 4 ods. 2 písm. r/ pôvodného Zákona o spotrebiteľských úveroch,
ako aj aktuálne účinné ust. § 9 ods. 2 písm. v/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov - zák. č. 129/2010). Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálnej účinnej smernice
č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere, ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný
postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Taktiež prípustnosť

rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania komisie č.
98/257/ES. Legitimita a legalita rozhodcovského rozsudku na základe rozhodcovskej doložky, ktorej
účastníkom bol žalovaný bola priznaná právoplatným uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa
31. mája 2011 č. k. 7Cob/43/2010. V tejto súvislosti poukázal na neodstrániteľnú prekážku konania
(res judicata), ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadať počas

ktorejkoľvek časti konania. O platnosti jednotlivých častí o úvere č. XXXXXXXXX už bolo rozhodnuté
dňa 12. 07. 2011 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.
s., sp. zn. SR 05182/11, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Z rozhodcovského rozsudku
je zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe
priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z hľadiska res judicata

je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v tomto prípade res judicata naďalej
existuje. Súd mal teda konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania. K samotnej zmluve o
úvere žalovaný uviedol, že žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia,
že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania a teda nie na svoju súkromnú
potrebu. Nakoľko v zmluve je výslovne určený účel uzatvorenia zmluvy - zamestnania, je dlžník vyňatý

spod statusu spotrebiteľa. V ostatnom obsahu vyjadrenia sa žalovaný zaoberal maximálnou prípustnou
výškou úrokov za poskytovanie peňažných prostriedkov a k uvedenej otázke poukázal i na rozhodnutia
krajských súdov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku II. zrušil a vec
vrátil súdu na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalovaného sa dňa 03. 04. 2017 vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žalobca. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a „odvolanie žalovaného
navrhol zamietnuť“. K rozhodcovskej doložke koncipovanej v zmluve o úvere uviedol, že obsahu
tak pre žalobcu zložito formulovanej rozhodcovskej doložky žalobca ohľadom na svoje vzdelanie a
intelektuálnu úroveň, nemohol a v žiadnom prípade porozumieť a preto i toto dojednanie, hoci ho žalobca

v nevedomosti prijal, nemohlo vyjadrovať jeho vážnu a slobodnú vôľu. Okrem toho žalobca poukazuje
i na to, že bol pod obrovským tlakom okolností, a preto poskytnutý úver potreboval za každú cenu a
nemohol ho za žiadnych okolností odmietnuť. Pokiaľ sa týka právnej kvalifikácie v časti o dojednaní
rozhodcovskej doložky týkajúci sa jej platnosti, plne sa stotožnil s právnym vyhodnotením súdu prvej
inštancie. K otázke res iudicata žalobca uviedol, že dojednanie rozhodcovskej doložky považuje za

neplatnéaivuvedenomsažalobcastotožnilsoskutkovýmizisteniamiprvostupňovéhosúdu,akoisjeho
právnou kvalifikáciou. Pokiaľ sa týka tvrdení, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzájomnej dohode
v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka o tom, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom, žalobca poukázal na tú skutočnosť, že k takejto dohode by hypoteticky mohlo
i dôjsť, ale len za podmienky, že žalobca by poznal obsah tejto dohody a rozumel by tomuto obsahu

i s ohľadom na právne dôsledky, ktoré mu táto dohoda prinesie. Žalobca však obsahu dohody ako ju
prezentuježalovanýnikdynerozumelažalovanýhooprávnychdôsledkochtakejtodohodyneinformoval.
Naopak, vedome zneužil žalobcovu nevedomosť. Takto uzatvorená dohoda nemôže požívať právnu
ochranu štátu. Pokiaľ sa týka tvrdení žalovaného, že úver bol použitý na účel zamestnania, nikdy neboložalobcom prezentované, že sa jedná o úver na účely zamestnania, žalobca o takýto úver nikdy od
žalovaného nežiadal a ani krížikom nič na zmluve nevyznačoval. V ostatnom sa žalobca pridržal svojej
žaloby, ako i skutkových zistení a právnej kvalifikácie súdu prvej inštancie.

4. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez
nariadeniapojednávaniavsúladesust.§385ods.1CSPacontrariorozsudoksúduprvejinštanciepodľa
ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti v napadnutom výroku II. potvrdil. Odvolací súd

uvádza, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný, pričom uviedol, že rozsudok
napáda vo výroku II., ktorým súd určil, že úver poskytnutý žalobcovi žalovaným na základe uzatvorenej
úverovej zmluvy zo dňa 21. 10. 2009 č. XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov. Rozsudok vo
zvyšnej časti odvolaním žalovaného napadnutý nebol, avšak odvolací súd preskúmal i správnosť výroku
o trovách konania (výrok III.), nakoľko sa jedná o výrok závislý na výroku vo veci samej. Žalobca
odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal.

6. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7.Vzmysle§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňuje sodôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Na základe podaného odvolania žalovanej tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a

dôvodov podaného odvolania podľa § 280 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania,
ktorémupredchádzalo,odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštancievdostatočnomrozsahuzistil
skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil,
pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S
prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného a odvolacie dôvody žalovaného uvedené v jeho odvolaní,

odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je
dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo
veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom zároveň konštatuje správnosť
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v
konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania

veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení
dôkazov. Pre úplnosť odvolací súd na odvolaciu námietku žalovaného týkajúcej sa prekážky res iudicata
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/27/2011 zo dňa 29. 01.

2015, ktorý sa zaoberal otázkou, či môže byť právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského
súdu prekážkou veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa navrhovateľ (žalobca)
domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí vysvetlil,
že oprávnenie súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
doložky, nevedie k posudzovaniu vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, súvisí však s

potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne účinky má vydaný rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní, či
v občianskom súdnom konaní predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti
rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní, ale aj v iných konaniach, napr. pri
riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res

iudicata Najvyšší súd v tomto rozhodnutí dospel k záveru, že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci
povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy, môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre
občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná,
ale tento právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, pretože iba platná rozhodcovská

doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť
spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom.9. Taktiež je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 6/2012,
6MCdo/9/2012, 6MCdo/14/2012, v ktorých uzneseniach Najvyšší súd SR konštatoval : „V prípade,
ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho

vydanie, považuje právna teória a súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt),
teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj
rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje.
Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť
prekážku res iudicata“.

10. Tak isto Ústavný súd SR sa v uznesení sp. zn. I. ÚS 25/2014-11 zaoberal aj otázkou prekážky
rozsúdenej veci a uviedol: „žalovanému 2/ treba uznať aj tvrdenie, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určenie. Nie však rozsudok
založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke“.

11. V prejednávanej veci je rozhodcovská doložka koncipovaná medzi v rámci Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru v jej záverečných ustanoveniach písaná minimálnou veľkosťou písma, ktoré je ťažko
čitateľné a samotná rozhodcovská doložka je včlenená medzi ostatný text všeobecných podmienok
poskytnutia úveru a je koncipovaná spôsobom, že spory o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava alebo b) pred príslušným
súdom Slovenskej republiky. Zmluvné strany sa uvedenou zmluvou (zároveň) dohodli že „pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto
zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde

bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu“. Uvedený celý
obsah rozhodcovskej doložky v konečnom dôsledku znamená, že pokiaľ bola niektorou zo zmluvných
strán (teda veriteľom alebo dlžníkom) podaná žaloba na rozhodcovskom súde, nie je už zachovaná
alternatívna možnosť riešenia sporov na všeobecnom súde na základe podanej žaloby. Nie je preto

pravdivé tvrdenie žalovaného obsiahnuté v odvolaní, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou doložkou. Z charakteru vzťahu, v ktorom je bežný spotrebiteľ dlžníkom, ktorý je
povinný plnenie poskytnutého úveru s príslušným úrokom a poplatkami postupne vracať veriteľovi (v
danom prípade žalovanému), je nepravdepodobné, že by ako prvý podával žalobu z úverového vzťahu
na súde dlžník, keďže tento už plnenie titulom úveru prijal a v nasledujúcom priebehu zmluvného

(záväzkového)vzťahujesubjektompovinným,povinnýmnapostupnésplácanieúveruspríslušenstvom.
Z takto koncipovanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že pokiaľ ako prvý podá žalobu na rozhodcovskom
súde veriteľ, t. j. spoločnosť POHOTOVOSŤ, dlžník (spotrebiteľ) už nemá zachovanú možnosť riešiť
vzniknuté spory z úverového vzťahu na všeobecnom súde. V konečnom dôsledku je takto koncipovaná
rozhodcovská doložka výrazným spôsobom v neprospech spotrebiteľa, ktorý má obmedzenú, resp.

odňatú možnosť domáhať sa svojich práv pred všeobecným súdom v prípade, ak už bola podaná žaloba
(veriteľom) na rozhodcovskom súde, ktorý sám vybral a konkrétny nakoncipoval do rozhodcovskej
doložky. Uvedené ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, a preto je nevyhnutné vyhodnotiť ho ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, tak ako to
vyhodnotil súd prvej inštancie. Rozhodcovská doložka tvoriaca neprijateľnú zmluvnú podmienku je tak

s poukazom na ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná. Pokiaľ vo veci rozhodol rozhodcovský súd na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky, rozhodol orgán, ktorého právomoc vo veci konať a rozhodnúť nebola
daná, a preto rozhodcovský rozsudok, ktorý bolvýsledkom takéhoto rozhodovacieho procesu je nulitným
právnym aktom a nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
odvolaciu námietku žalovaného týkajúce sa res iudicata vyhodnotil ako nedôvodnú a neopodstatnenú.

12. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný spochybnil posudzovanie zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným ako vzťahu spotrebiteľského vzhľadom na označenie (krížikom) použitia finančných
prostriedkov na účel zamestnania, povolania, uvedenú námietku vyhodnotil už súd prvej inštancie v
predchádzajúcom konaní a v podanom odvolaní žalobca uviedol, že nemá vedomosť, že by v zmluve

označil takýto účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov a zároveň vyhlásil, že nie je pravdou,
že by finančné prostriedky poskytnuté titulom úveru boli poskytnuté na zamestnanie, povolanie alebo
podnikanie. Pokiaľ žalobca ako dlžník z uvedenej zmluvy o úvere odmietol takéto účelové viazanie
finančných prostriedkov poskytnutých titulom úveru a zároveň tvrdil, že nikdy nežiadal o finančnéprostriedky na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, takúto možnosť on v zmluve neoznačil a
ani reálne finančné prostriedky na uvedené nepoužil, potom tvrdenie žalovaného o nespotrebiteľskom
charaktere zmluvy nie je dostatočne preukázané. Ani v podanom odvolaní žalovaný, vzhľadom na

vyjadrenia žalobcu, nepresvedčil odvolací súd o tom, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemožno
posúdiť ako spotrebiteľský. I uvedenú námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

13. V ďalšom obsahu odvolania sa žalovaný podrobným spôsobom venoval maximálnej prípustnej
výške úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov a konštatoval, že správne by mal súd prihliadnuť na

úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný.
Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že s otázkou maximálnych úrokov z úveru ani otázkou
RPMN sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nijakým spôsobom nezaoberal, nakoľko v závere
rozhodnutia (strana 7. ods. 28. rozsudku) konštatoval záver o bezúročnosti úveru vzhľadom na absenciu
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z., keď
konštatoval : „Nakoľko v žalovanej zmluve o úvere nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského

úveru sa tento poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 Zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších zmien a doplnkov. Z týchto dôvodov súd
žalobežalobcuvyhovelaurčil,žeúver,poskytnutýžalobcovižalovanýmnazákladeuzatvorenejúverovej
zmluvy zo dňa 21. 10. 2009 č. XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov“. V podanom odvolaní tak
žalovaný reagoval na celkom iný dôvod, v rozsudku súdu prvej inštancie vôbec neobsiahnutý. Na záver,

prektorýsúdprvejinštancievyhodnotilúverzabezúročnýabezpoplatkov,žalovanývpodanomodvolaní
nijakýmspôsobomnereagoval,tentonerozporoval.Vtomtosmereodvolacianámietkavznesenánebola.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II. potvrdil ako vecne správny.

14. Odvolací súd preskúmal i výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (výrok III), nakoľko
sa jedná o závislý výrok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vyhodnotil
čiastočný úspech strán sporu a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo
strán nepriznal nárok na ich náhradu. Rozsudok súdu prvej inštancie preto odvolací súd ako vecne
správny potvrdil i vo výroku o trovách konania (výrok III.).

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP aplikujúc
§ 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu
v celom rozsahu a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanému. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania na účet právneho zástupcu žalobcu v celom rozsahu v

lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov. O výške týchto trov rozhodne súd prvej
inštancie v samostatnom rozhodnutí podľa § 262 ods. 2 CSP.

16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).