Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Sp/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200093
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5012200093.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci

navrhovateľky: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X/XX, XXX XX L., právne zastúpená JUDr. Gabrielou
Kľačanovou, advokátkou, so sídlom A. B. XX, XXX XX L., proti odporcovi: Okresný úrad Martin,
pozemkový a lesný odbor, so sídlom ul. P. Mudroňa 45, 036 01 Martin, za účasti účastníka konania:
Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Martin, so sídlom Bottova 23, 036 01 Martin, v konaní
o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.k. ObPÚ-2012/00258-III.-URB zo dňa 12.01.2012,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Martin č. ObPÚ-2012/00258-III.-URB

zo dňa 12.01.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) a e) O.s.p. za použitia § 250q ods. 3 O.s.p.
a § 250l ods. 2 O.s.p. a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 821,37 Eur
na účet právnej zástupkyne JUDr. Gabriely Kľačanovej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. ObPÚ-2012/00258-III.-URB zo dňa 12.01.2012 právny predchodca
odporcu Obvodný pozemkový úrad Martin rozhodol, že navrhovateľka ako oprávnená osoba podľa § 2
ods. 2 písm. c), e) zák. č. 503/2003 Z.z. v majetkovom podiele 1-ica spĺňa podmienky zákona podľa § 3

ods. 1 písm. j) a priznáva sa jej právo na náhradu k pozemkom, ktoré nie je možné vydať v zmysle § 6
ods.1písm.a)ad)zákona:k.ú.L.,vovložkeXXXzapísaná PKp.č.1617vpodiele4/5-iny,vstavepodľa
KN ide o KN p. č. 1601/8 a v PK vložke XXX zapísaná PK p. č. 1619 v podiele 4/5-iny, v stave podľa KN
ide o p. č. 1618/2 a 4232/1. Oprávnená osoba ďalej nespĺňa podmienky zákona uvedené v § 1 zákona a
nenavracia sa jej vlastnícke právo ani nepriznáva sa jej právo na náhradu za PK p. č. 1618 (dom č. XX,
dvor) o výmere 593 m2 zapísanú v PK vložke XXX kat. úz. L.. V odôvodnení správny orgán uviedol, že
čo sa týka PK p. č. 1617 vo vložke XXX, táto bola pôvodne vlastníctvom S. B., T. U. B. a T. B. v podiele

4/5-iny. Nehnuteľnosť prešla na základe kúpnej zmluvy do vlastníctva Mestského národného výboru v
Martine,bolisplnenépodmienkytiesneanápadnenevýhodnýchpodmienokpodľa§3ods.1písm.j)zák.
č. 503/2003 Z.z.. Na základe kúpnej zmluvy z 25.01.2002 prešla do vlastníctva Daňového riaditeľstva
SR a je evidovaná na LV č. XXXX. Čo sa týka PK p. č. 1618, táto bola pôvodným vlastníctvom S. B., T. U.
B., T. B. v podiele 4/5-iny a v čase prechodu do vlastníctva štátu nehnuteľnosť mala charakter zastavanej
plochy (dom č. XX, dvor) a preto neboli splnené podmienky v § 1 zák. 503/2003 Z.z.. Čo sa týka PK
p. č. 1619, táto bola pôvodným vlastníctvom S. B., T. U. B., T. B. v podiele 4/5-iny a na základe kúpnej

zmluvy prešla do vlastníctva Čsl. štátu, pričom kúpna zmluva je podľa § 3 ods. 1 písm. j) zák. č. 503/2003
Z.z. uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Táto je zastavaná miestnou komunikáciou a
časť parcely (C-KN p. č. 1618/2) je vo vlastníctve právnickej osoby a pozemok má charakter zastavanej
plochy (LV XXXX). Z tohto dôvodu bolo rozhodnuté o priznaní práva na náhradu. Z dôvodu prevereniaskutočnosti vyplatenia a prevzatia kúpnopredajnej ceny boli vyzvané príslušné orgány štátnej správy na
zaslanie dokladov o vyplatení a prevzatí kúpnej ceny. Doklady v archívoch štátnych orgánov sa nenašli,
preto správny orgán vychádzal z tvrdenia navrhovateľky, tá tieseň a nápadne nevýhodné podmienky

špecifikovala vo svojom vyjadrení v zápisnici zo dňa 07.11.2011. Tieseň videla v tom, že jej právni
predchodcovia boli vylúčení z držby nehnuteľností, aj z ich reálneho užívania, čo ovplyvnilo ich životnú
úroveň. Nápadne nevýhodné podmienky odôvodnila tým, že spoločnosť pred rokom 1989 vychádzala z
ekonomicko-politického poňatia vlastníctva, ktorého základnou črtou bolo delenie vlastníctva na osobné
a súkromné, pričom pozemok nebolo možné ponímať za predmet osobného vlastníctva, pretože cieľom

bol stav, že všetky pozemky budú vo vlastníctve štátu, čo znamenalo diskrimináciu vlastníkov a ich
vlastníckeho práva. Súčasne neexistovala primeranosť medzi metódami a použitými prostriedkami zo
strany štátu pri nadobúdaní vlastníctva a úkonmi pozbavujúcimi vlastníkov ich vlastníckeho práva. Za
predmetné pozemky zo strany štátu nebola vyplatená kúpnopredajná cena.
Ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že toto rozhodnutie nerieši celý reštitučný nárok navrhovateľky
a vo vzťahu k ďalším nehnuteľnostiam bude potrebné vyhotoviť geometrické plány. Správny orgán o

ďalších nehnuteľnostiach rozhodne po predložení predmetných dokladov.

Proti tomuto rozhodnutiu podala opravný prostriedok navrhovateľka, v ktorom ako odvolacie dôvody
uviedla: Odporca svojím nekonaním vo veci porušil právo navrhovateľky na prerokovanie veci v
primeranej lehote, ktoré je zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Tým, že odporca vydal viacero

rozhodnutí o jednotlivých častiach jej riadne uplatneného nároku, zasiahol do jej práv a právom
chránených záujmov tým, že pri vydaní čiastkových rozhodnutí si navrhovateľka nemôže vybrať,
či chce náhradu za jej spoluvlastnícky podiel na pozemkoch formou náhradných pozemkov alebo
v peniazoch, pretože v jednotlivých čiastkových rozhodnutiach navrhovateľka nespĺňa kumulatívne
podmienku výmery nad 400 m2 a zároveň z hodnoty pozemkov väčšej ako 166 Eur, pričom však jej

celkový uplatnený nárok zákonom ustanovené podmienky kumulatívne spĺňa. Navrhovateľka nesúhlasí
s tým, aby odporca rozhodol o jej uplatnenom nároku po častiach. Ďalej namieta, že neexistujú právne
prekážky pre navrátenie parciel v prospech navrhovateľky. Pôvodná PK p. č. 1619 v súčasnej dobe
existuje ako C-KN p. č. 1618/2 a jej vlastníkom je podľa výpisu z katastra nehnuteľností spoločnosť
s ručením obmedzeným, ktorá ju mala nadobudnúť v roku 2008. V čase uplatnenia reštitučného

nároku bola vo vlastníctve povinnej osoby, ktorá v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. bola
povinná s pozemkom nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemohla pozemok previesť
od 01.01.2004 do vlastníctva iného. Pokiaľ k prevodu došlo, takýto úkon je zo zákona neplatný. Ďalej
namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, podľa nej v odôvodnení rozhodnutia absentuje
uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, uvedenie, akými úvahami sa

spravoval odporca pri hodnotení dôkazov a pri použití správnej úvahy. Odporca síce uviedol niektoré
skutkové okolnosti, ale nezhodnotil ich právny význam. Odporcom uvedené ustanovenie právneho
predpisu, podľa ktorého takto rozhodol, je nedostatočné. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov konania.

Obvodný pozemkový úrad sa k opravnému prostriedku vyjadril v podaní zo dňa 20.03.2012. Uviedol,
že v inom rozhodnutí rozhodol o časti reštitučného nároku navrhovateľky a na ústnom pojednávaní zo
dňa 27.10.2011 sa správny orgán dohodol s právnou zástupkyňou navrhovateľky, že z tohto rozhodnutia
sa vypustia PK p. č. 1617, 1618 a 1619 a časť PK p. č. 2457 z dôvodu preverenia skutkového
a právneho stavu v KN. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že nebolo rozhodnuté

o celom reštitučnom nároku navrhovateľky. Tiež nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že by bola
ukrátená o možnosť poskytnutia náhrady v náhradnom pozemku, ak by bolo rozhodované čiastkovými
rozhodnutiami. Čo sa týka prevodu vlastníckeho práva k predmetu konania do vlastníctva tretích osôb,
C-KN p. č. 1601/8 prešla na základe kúpnej zmluvy z roku 2002 do vlastníctva Daňového riaditeľstva SR
a preto bolo rozhodnuté o priznaní práva na náhradu. PK p. č. 1618 bola v čase prechodu vlastníctva

na štát zastavanou plochou a preto nemá charakter nehnuteľností uvedených v § 1 zák. č. 503/2003
Z.z.. PK p. č. 1619 a z nej vytvorená C-KN p. č. 1618/2 je vo vlastníctve právnickej osoby a pozemok má
charakter zastavanej plochy - komunikácia (cestné teleso). Z tohto dôvodu taktiež nebolo priznané právo
na náhradu. Rozhodnutie v časti jeho odôvodnenia je podľa názoru správneho orgánu dostačujúce.
Žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť a nepriznať navrhovateľke náhradu trov konania.

Účastník konania Slovenský pozemkový fond sa k opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa
29.06.2012. Poukázal na č. XV. ods. 3 interného pokynu generálneho riaditeľa SPF č. 3/2011 o postupepri poskytovaní náhrad oprávneným osobám podľa zák.č. 229/1991 Zb. a zák.č. 503/2003 Z.z., ktorý
k vyjadreniu pripojil.

Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 22Sp/7/2012-71 zo dňa 6. júla 2012 zrušil napadnuté rozhodnutie
podľa § 250j ods. 2 písm. a) a e) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania a účastníkovi konania
Slovenský pozemkový fond náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania navrhovateľky vo veci
rozhodoval odvolací súd Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom č.k. 1Sžr/132/2012 zo dňa 16. júla 2013

rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdil a navrhovateľke a zúčastnenej osobe náhradu trov konania
nepriznal.

Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžr/1/2016 zo dňa 25. apríla 2017 Najvyšší súd rozsudok
Krajského súdu v Žiline č.k. 22Sp/7/2012-71 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.zn. II. ÚS 414/2015 z 01.12.2015 vyslovil,

že Najvyšší súd v konaní vedenom pod sp.zn. 1Sžr/132/2012 a rozsudkom z 16.07.2013 porušil právo
navrhovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a zrušil rozsudok Najvyššieho súdu z 16.07.2013 sp.zn. 1Sžr/132/2012 a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd v náleze konštatoval, že krajský súd nakladal v tomto konaní
so Slovenským pozemkovým fondom ako s účastníkom konania bez ohľadu na to, či po formálnej

stránke vydal alebo nevydal uznesenie o tom, že sa uvedený fond priberá do konania. Slovenskému
pozemkovému fondu boli podľa všetkého doručené opravné prostriedky, ktoré sťažovateľka podala
proti rozhodnutiu odporcu, pričom k nim podal vyjadrenie. Vyjadrenia Slovenského pozemkového
fondu považovaného krajským súdom za účastníka konania navrhovateľke neboli doručené, a preto
k nim nemohla prípadne zaujať stanovisko. Tým všeobecné súdy znevýhodnili navrhovateľku v rámci

konania v porovnaní so Slovenským pozemkovým fondom, čo treba považovať za porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie. Potom, ako budú podania Slovenského pozemkového fondu doručené
navrhovateľke a táto sa bude mať možnosť k nim vyjadriť, budú vytvorené podmienky na to, aby mohol
Najvyšší súd zaujať stanovisko jednak v otázke správnosti či nesprávnosti účastníctva Slovenského
pozemkového fondu v konaní, ako aj v otázke zákonnosti rozhodovania o uplatnených reštitučných

nárokoch nie uno actu, ale po čiastkach. Zároveň bude tiež potrebné vysporiadať sa s namietaným
nesprávnym procesným postupom krajského súdu, ktorý považoval Slovenský pozemkový fond za
účastníka konania bez toho, aby o tom formálne rozhodol. Najvyšší súd konštatoval, že v záujme
princípu dvojinštančnosti konania je potrebné, aby Ústavným súdom vytknuté nedostatky odstránil súd
prvého stupňa, a nie odvolací súd a je potreba, aby boli právne významné námietky navrhovateľky v

súladesozachovanímdvojstupňovéhokonaniadostatočnehodnotenéužvkonanípredkrajskýmsúdom
ako súdom prvej inštancie, a preto napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a
vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu doručiť podania Slovenského
pozemkového fondu navrhovateľke, aby k nim mohla zaujať stanovisko a následne sa vysporiadať s
otázkou procesno - právneho postavenia Slovenského pozemkového fondu v konaní a taktiež náležite

posúdiť zákonnosť rozhodovania o reštitučných nárokoch navrhovateľky po častiach.

V ďalšom konaní po zrušení pôvodného rozsudku súdu prvého stupňa krajský súd doručil právnej
zástupkyni navrhovateľky vyjadrenie ďalšieho účastníka Slovenského pozemkového fondu, regionálny
odbor L., ku ktorému mala možnosť sa vyjadriť v lehote 10 dní. Právna zástupkyňa navrhovateľky

podala vyjadrenie k vyjadreniu ďalšieho účastníka podaním zo dňa 07.08.2017. Mala za to, že Slovenský
pozemkový fond nie je účastníkom správneho konania, pričom ak sa prvostupňový súd domnieval, že
sa predmetného súdneho konania mali ako účastníci správneho konania zúčastniť ešte ďalšie subjekty,
mal o tejto skutočnosti rozhodnúť, namiesto štandardného procesného postupu však len rukou do
žalobného návrhu navrhovateľky bol niekým dopísaný ako účastník konania Slovenský pozemkový

fond. Konanie na súde je konaním sporovým, pričom okruh účastníkov určuje navrhovateľka. Táto
tento okruh jednoznačne stanovila tak, že nim je ona ako navrhovateľka a správny orgán ako odporca.
Slovenský pozemkový fond (ďalej SPF) nemá postavenie účastníka súdneho konania ani v zmysle
zákona č. 330/1991 Zb., ani zákona č. 503/2003 Z.z., hoci poskytuje finančnú náhradu za pozemky, ku
ktorým sa vlastníctvo oprávnenej osobe nenavracia. SPF je v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z.

len dotknutým orgánom, preto správny súd nemal prihliadnuť na jeho vyjadrenie zo dňa 04.07.2012,
ktoré do konania predložil. Správny orgán vydávaním čiastkových rozhodnutí porušuje princíp právnej
istoty, a to je v priamom rozpore so zákonom č. 503/2003 Z.z., pretože môže dôjsť k situácii, že
v čiastkových rozhodnutiach navrhovateľka nebude spĺňať kumulatívnu podmienku výmery nad 400m2 a zároveň hodnoty pozemkov väčšej ako 166 Eur, aj keď jej pôvodne uplatnený nárok zákonom
špecifikované podmienky kumulatívne spĺňal. Argumentácia interným pokynom generálneho riaditeľa
SPF č. 3/2011 je právne irelevantná a v rozpore s existujúcou právnou úpravou podľa zákona č.

503/2003 Z.z., pretože SPF nemá normotvornú právomoc. Postup SPF pri poskytovaní náhradných
pozemkov podrobnejšie upraví Vláda Slovenskej republiky nariadením. Generálny riaditeľ SPF nemôže
bez výslovného zákonného splnomocnenia zaujať právne záväzné stanovisko k právnej úprave a pokiaľ
by tak urobil, konal tak nad rámec zákona. V internom pokyne sa nevyrovnal s jednoročnou lehotou
od podania žiadosti oprávnenej osoby, v ktorej je SPF povinný oprávnenej osobe ponúknuť náhradné

pozemky, nakoľko po uplynutí lehoty na výzvu právo oprávnenej osoby na náhradu zaniká.

Na pojednávaní vytýčenom na deň 5. septembra 2017 sa nezúčastnil odporca ani ďalší účastník SPF,
preto súd v zmysle § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v ich neprítomnosti.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý prechádzal jeho vydaniu v

zmysle § 250l a nasl. O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
(ďalej SSP) a to v medziach uvedených v opravnom prostriedku (§ 250l ods. 2 O.s.p., v spojení s § 249
ods. 2 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a),
e) O.s.p. z týchto dôvodov:

Súčasťou správneho spisu je uplatnenie nároku navrhovateľky na navrátenie vlastníctva podľa zák.
č. 503/2003 zo dňa 29.12.2004, pričom navrhovateľka sa cíti byť oprávnenou osobou ako neter po
pôvodných vlastníkoch nebohom A. B. a S. B. a ako dcéra po pôvodnom vlastníkovi L. B.. Vo vzťahu k
týmto pôvodným vlastníkom si uplatňuje aj jednotlivé podiely. Okrem iného si uplatnila vlastnícke právo
k PK p. č. 1617, 1618/1, 1618/2 a 1619, zapísané vo vložke XXX za podiely S., T. U. a L. vo výške

3/5-iny. Reštitučný dôvod mala byť kúpna zmluva uzavretá medzi vlastníkmi a Čsl. štátom - cestným
investorským útvarom Banská Bystrica dňa 07.11.1984. Z identifikácie zo dňa 01.10. až 31.10.2005
vyplýva, že PK p. č. 1617, 1618 a 1619 sú identifikované ako celok a to časť C-KN p. č. 1601/8 (zast.
plocha) vo vlastníctve Daňového riaditeľstva SR, časť C-KN p. č. 1618/2 (ostatná plocha) vedená na
APIS a.s. T. Teplice, časť C-KN p. č. 4319/3(ostatná plocha), časť C-KN p. č. 4232/1(zast. plocha). V

majetkovej podstate časti A vložky XXX pozemkovej knihy, kat. úz. A. U. sú uvedené v PK p. č. 1617,
1618 a 1619 naposledy v spoluvlastníctve L. B. v 1/6-ine + 1/30-ine, vo vlastníctve S. B. v 1/6-ine + 1/30-
ine a vo vlastníctve T. U. B. v 1/6-ine + 1/30-ine.

Hoci správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že C-KN p. č. 1618/2, vzniknutá z pôvodnej PK

p. č. 1619 je vo vlastníctve právnickej osoby a pozemok má charakter zastavanej plochy a vlastníctvo
je evidované na LV č. XXXX, uvedený LV sa v správnom spise nenachádza. Súd preto vychádzal z
čiastočného výpisu z LV č. XXXX zo dňa 15.02.2012, ktorý spolu s opravným prostriedkom predložila
navrhovateľka. Z neho vyplýva, že KN p. č. 1618/2 - ostatné plochy (nie zastavaná plocha) je vedená na
PRIMA PROPERTIES s.r.o., pričom na LV sú evidované viaceré tituly nadobudnutia a to kúpna zmluva

V 2496/2006, kúpna zmluva V 4118/06, kúpna zmluva V 341/2007, kúpna zmluva zo dňa 26.03.2008
pod V 1315/08 a zámenná zmluva zo dňa 24.04.2008 pod V 1866/2008.

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa§250lods.1O.s.p.podľaustanovenítejtohlavysapostupujevprípadoch,vktorýchzákonzveruje
súdomrozhodovanieoopravnýchprostriedkochprotineprávoplatnýmrozhodnutiamsprávnychorgánov.

Podľa § 250m ods. 3 O.s.p. účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a
správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

Podľa§1zák.č.503/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovtentozákonupravujenavrátenievlastníctva
k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom,

ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b) lesný pôdny fond.Podľa § 3 ods. 1 písm. j) citovaného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý
prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto
zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy,
a poľnohospodárske družstvá.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia povinná osoba je povinná s pozemkami až do

navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára
14) a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je
neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto
povinností, zostáva nedotknuté.

Krajský súd v Žiline konštatuje, že konanie začalo odoslaním opravného prostriedku faxom dňa

15.02.2012, t.j. pred účinnosťou SSP, preto je v zmysle § 492 ods. 1 SSP potrebné v konaní postupovať
podľa doterajších predpisov (O.s.p.).

V prvom rade súd vyhodnotil námietky navrhovateľky uvedené v jej opravnom prostriedku voči
správnemu rozhodnutiu. Súd sa (rovnako, ako v skôr vydanom zrušenom rozsudku prvostupňového

súdu) stotožnil so žalobnou námietkou navrhovateľky, že vo vzťahu k C-KN p. č. 1618/2, ktorá podľa
identifikácie zo dňa 01.10. až 31.10.2005 je totožná s časťou PK parciel 1617, 1618 a 1619 a je vedená
akoostatnáplochaovýmere144m2,bolopotrebné,abysprávnyorgánskúmal,kedydošlokjednotlivým
prevodom vlastníckeho práva k tejto parcele a či k nim nedošlo po účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z. v
zmysle § 4 ods. 2, podľa ktorého by boli takéto prevody absolútne neplatné. Ak by k takýmto prevodom

došlopoúčinnostitohtozákona,čozatiaľvyplývazLVč.XXXXkat.úz.L.,(ktorýLVjevšakibačiastočný,
a teda v úplnom výpise môžu byť uvedené i ďalšie skutočnosti, napr. že prvý prevod v poradí bol
učinený už pred účinnosťou tohto zákona), na tieto prevody by správny orgán neprihliadal. Povinnou
osobou je osoba v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z., ktorej svedčalo vlastnícke právo k uplatnenej
nehnuteľnosti v čase účinnosti zákona. Procesným dôsledkom takto zisteného skutkového stavu by

potom bola aj tá skutočnosť, že správny orgán by musel ako s účastníkom konania konať i s osobou
vedenou na LV ako vlastník. Ak teda bol k tomuto dňu pozemok vo vlastníctve Slovenskej republiky
alebo poľnohospodárskeho družstva, bola splnená podmienka, že pozemok bol vo vlastníctve povinnej
osoby a teda ho možno vrátiť in natura, samozrejme ak by nešlo o inú prekážku navrátenia podľa § 6
cit. zákona. V tejto súvislosti súd poukazuje na druh pozemku uvedený v identifikácii aj na LV - ostatná

plocha - a nie zastavaná plocha, ako to konštatoval správny orgán. Keďže správny orgán sa dôsledne
týmito prevodmi nezaoberal a nevyslovil právny názor, či došlo k týmto prevodom po účinnosti zákona
č. 503/2003 Z.z. alebo pred jeho účinnosťou a teda, či je potrebné ďalej konať s účastníkmi konania aj s
osobami, ktoré sú v súčasnej dobe vedené na liste vlastníctva, jedná sa o vadu, ktorá môže mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tiež bude potrebné vyhodnotiť, či existuje prekážka podľa §

6 ods. 1 písm. d) zákona, t.j. či bol pozemok po prechode vlastníctva štátu zastavaný, a to zistením
jeho prípadnej skutočnej zastavanosti ku konkrétnemu dátumu (v tomto ohľade je právne relevantný
skutočný stav, a nie evidovaný druh pozemku v KN na LV). Preto bolo potrebné rozhodnutie zrušiť podľa
§ 250j ods. 2 písm. a) a e) O.s.p..

Námietka navrhovateľky, že odporca porušil jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote je
dôvodná, avšak nedodržanie lehôt na vydanie rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku samo o sebe
nie je vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p., v spojení s
§ 250l ods. 2 O.s.p.). Na nekonanie odporcu o uplatnenom nároku je možné použiť konkrétne právne
prostriedky, napr. podanie návrhu podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p..

Námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je formulovaná všeobecne a z tohto dôvodu
nie je možné na ňu prihliadnuť. Ak navrhovateľka uvádza, že v rozhodnutí sú uvedené niektoré
skutkové okolnosti, ale nie je zhodnotený ich právny význam, nie je jasné, ktoré skutkové okolnosti má
navrhovateľkanamysli.Námietka,žeodporcomuvedenéustanovenieprávnehopredpisu,podľaktorého

rozhodol je nedostatočné, nie je dôvodná, pretože v rozhodnutí boli uvedené všetky relevantné právne
predpisy, resp. konkrétne ustanovenia zák. č. 503/2003 Z.z., ktoré boli na konkrétny prípad použité.Súd však (rovnako, ako v skôr vydanom zrušenom rozsudku prvostupňového súdu) prihliadol na ďalšie
vady napadnutého rozhodnutia, ktoré v opravnom prostriedku namietané neboli, pretože tieto vady
sú zásadného charakteru a bude potrebné ich v ďalšom správnom konaní odstrániť. V prvom rade

v reštitučnej žiadosti je uvedené, že oprávnená osoba si uplatňuje majetkové podiely po pôvodných
vlastníkochT.U.B.,S.B.aL.B..Vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiasauvádzajúmajetkovépodiely
PK parciel 1617, 1618 a 1619 po S. B., T. U. B. a T. B. (po ktorom si navrhovateľka nárok neuplatňuje),
neuvádza sa pritom majetkový podiel L. B.. Celkový podiel uvedený pri jednotlivých PK parcelách je
4/5-iny. Návrh navrhovateľky pritom znel na 3/5-iny. Zároveň vo výroku napadnutého rozhodnutia je

uvedené, že navrhovateľke sa priznáva z týchto podielov (4/5-iny) majetkový podiel 1-ica a to bez
bližšieho zdôvodnenia v napadnutom rozhodnutí. V ďalšom konaní bude preto potrebné ustáliť jednotlivé
majetkové podiely po právnych predchodcov oprávnenej osoby Q. T., ktorých uviedla v reštitučnej
žiadosti a rozhodovať len o týchto podieloch. Bude tiež potrebné v odôvodnení rozhodnutia uviesť
konkrétne príbuzenské, resp. iné väzby, podľa ktorých je navrhovateľka oprávnená osoba v zmysle § 2
ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. a to vo vzťahu k pôvodným vlastníkom označeným v reštitučnej žiadosti.

V ďalšom konaní bude tiež potrebné skúmať aj vo vzťahu k ďalším C-KN parcelám vzniknutým z
pôvodných PK parciel p. č. 1617 a 1619, či k prevodom vlastníckeho práva z povinnej osoby došlo
pred účinnosťou zákona č. 503/2003 Z.z. (v tom prípade nie je potrebné konať s týmito vlastníkmi ako
s účastníkmi konania) alebo po účinnosti tohto zákona (v tom prípade bude potrebné s týmito osobami

zapísanými na LV konať ako s účastníkmi reštitučného konania, pretože ich práva môžu byť vydaným
rozhodnutím dotknuté). Jedná sa okrem C-KN p. č. 1618/2, na ktorú poukazovala navrhovateľka vo
svojom opravnom prostriedku, aj o C-KN p. č. 1601/8, 4232/1 a 4319/3. Posledné dve parcely podľa
identifikácie zo dňa 01.10. až 31.10.2005 nie sú zapísané na liste vlastníctva, avšak bude potrebné túto
skutočnosť preveriť. Podľa tejto identifikácie súčasťou vyššie uvedených PK parciel bola i C-KN p. č.

4319/3 (jej časť), avšak vo výroku napadnutého rozhodnutia v C-KN stave sa táto parcela nenachádza.

Súd rovnako, ako v skôr vydanom zrušenom rozsudku prvostupňového súdu, vyhodnotil ako nedôvodnú
ďalšiu námietku uvedenú v opravnom prostriedku, ktorá spočívala v tom, že nesúhlasí s vydaním
čiastkových rozhodnutí. Tým, že správny orgán vo veci reštitučného nároku vydáva čiastkové

rozhodnutia, nie sú žiadnym spôsobom jej práva a právom chránené záujmy dotknuté. Krajský súd
poukazujenainternýpokyngenerálnehoriaditeľač.3/2011Slovenskéhopozemkovéhofondu,ktorýmsa
upravuje postup Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhrad oprávneným osobám podľa
zák. č. 229/1991 Zb. a zák. č. 503/2003 Z.z. v znení zákona č. 559/2010 Z.z., na ktorý poukazuje
i účastník konania Slovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku a to

konkrétne čl. XV. bod 3 posledná veta, podľa ktorého ustanovenie druhej vety tohto odseku neplatí, ak o
nároku oprávnenej osoby bolo rozhodnuté viacerými rozhodnutiami a úhrnný nárok je vyšší ako 400 m2
a 166 Eur. Z uvedeného vyplýva, že ak boli vydávané čiastkové rozhodnutia, ktorými bolo rozhodované
o priznaní práva na náhradu, o ktorej rozhoduje Slovenský pozemkový fond, práva navrhovateľky
nebudú dotknuté vydávaním týchto čiastkových rozhodnutí, pretože Slovenský pozemkový fond bude

akceptovať úhrnnú výmeru jednotlivých pozemkov, za ktoré bolo priznané právo na náhradu. Tá
skutočnosť, že Slovenský pozemkový fond bude mať vedomosť o vydávaní čiastkových reštitučných
rozhodnutí je daná tým, že je účastníkom správneho konania v každej takejto veci.

Nesúhlas navrhovateľky s tým, aby odporca rozhodol o jej uplatnenom nároku po častiach, ktorý bol

ako námietka taktiež uvedený v opravnom prostriedku, je právne irelevantný. Vydávanie čiastkových
rozhodnutí nie je podmienené súhlasom účastníkov konania. Právo účastníka konania týmto spôsobom
určovaťprocesnýpostupsprávnehoorgánunevyplývazožiadnehoprávnehopredpisu.Ideosubjektívny
postoj navrhovateľky, ktorý správny orgán nemusí zisťovať, pretože nie je podmienkou procesného
postupu.

Správny súd ďalej vyhodnotil námietky uvedené vo vyjadrení právnej zástupkyne navrhovateľky k
vyjadreniu SPF v jej podaní zo dňa 07.08.2017. Právna zástupkyňa zopakovala námietku uvedenú
už v odvolaní voči v porade prvému rozsudku prvostupňového súdu, že SPF nie je účastníkom
súdneho konania a pokiaľ by sa súd domnieval, že sa má súdneho konania zúčastniť, mal o tejto

skutočnosti rozhodnúť. Súd vyhodnotil túto námietku ako plne nedôvodnú. Z pripojeného správneho
spisu je jednoznačné, že SPF bol zástupca povinnej osoby Slovenskej republiky, ktorá je účastníkom
správneho konania. Účastníkom reštitučného správneho konania je okrem navrhovateľa aj povinná
osoba (§ 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov). V danom prípade povinnouosobu bola Slovenská republika. Pokiaľ teda predmetom tohto správneho konania boli nehnuteľnosti
vo vlastníctve Slovenskej republiky patriace do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, potom v zmysle
§ 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov ich spravuje a v zmysle § 34 ods.

14 citovaného zákona koná pred súdom vo veciach týchto nehnuteľností práve SPF. Ak teda povinná
osoba v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. bola správnym orgánom špecifikovaná priamo
ako Slovenská republika, potom Slovenskú republiku vzhľadom na predmet správneho konania (vec
týkajúca sa poľnohospodárskeho pôdneho fondu) zastupuje zo zákona Slovenský pozemkový fond. S
touto právnickou osobou, t.j. SPF, teda správne správny orgán konal ako so zástupcom povinnej osoby.

Okrem toho SPF má priamo postavenie účastníka v správnom konaní, keďže podľa § 6 z.č. 503/2003
Z.z. náhradu za pozemky, ktoré nemožno vydať oprávnenej osobe, poskytne štát prostredníctvom
SPF, ktorému z tohto dôvodu prináleží účastníctvo v konaní - § 14 Správneho poriadku. Tvrdenie
navrhovateľky, že SPF je v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z. len „dotknutým orgánom“, nemá
oporu v zákone č. 503/2003 Z.z.. Okrem toho terminus technicus „dotknutý orgán“ správny poriadok,
ktorý správne orgány subsidiárne aplikujú na reštitučné správne konanie, (na rozdiel od iných právnych

predpisov) nepozná; čo sa týka definície osôb v správnom konaní, pozná len účastníka konania a
zúčastnenú osobu.

Vyššie uvedená námietka právnej zástupkyne je aj nelogická v tom smere, že na jednej strane tvrdí, že
SPF nie je účastníkom súdneho konania a správny súd nemal prihliadnuť na vyjadrenie SPF, ktoré do

súdneho konania predložil, a na druhej strane tvrdila, že bola ukrátená na svojich právach, keď sa k k
nemu nemohla vyjadriť. Pokiaľ by skutočne trvala na tom, že SPF nie je účastníkom konania, nemohla
byť ani ukrátená na svojich právach tým, že sa k podaniu od takejto osoby nemohla vyjadriť, pretože
v tom prípade by skutočne správny súd na takéto vyjadrenie nemohol prihliadnuť. Len v tom prípade,
ak by SPF mal právo zúčastňovať sa na súdnom konaní ako účastník alebo zástupca účastníka, jeho

vyjadrenie by bolo právne relevantné. Tým, že právna zástupkyňa žiadala vyjadrenie doručiť a reagovala
naň, nepriamo relevanciu tomuto podaniu a teda aj účastníctvu SPF resp. jeho zastúpeniu za účastníka,
priznala.

Účastník správneho konania v zmysle § 250m ods. 3 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 SSP je bez ďalšieho

účastníkom súdneho konania a to bez toho, aby súd osobitným uznesením rozhodoval o jeho pribratí do
konania. Uvedené vyplýva priamo z právnej úpravy § 250m ods. 3 O.s.p.. Takto je ex offo účastníkom
súdneho konania Slovenská republika ako povinná osoba. V zmysle § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991
Zb. v znení neskorších predpisov súd konal so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom tohto
účastníka súdneho konania - povinnej osoby Slovenskej republiky. Okrem toho SPF bol v správnom

konaní tiež účastníkom konania (keďže sa v správnom konaní rozhodlo o priznaní práva na náhradu
podľa § 6 z.č. 503/2003 Z.z.), preto aj v súdnom konaní je ex offo v postavení účastníka. S týmto
účastníkom bol súd povinný konať v rámci celého súdneho konania. Preto by bolo priamo v rozpore
so zákonom vydávať uznesenie o pribratí SPF do konania ako účastníka, ako to požadovala právna
zástupkyňa.

Čo sa týka ďalšej námietky v podaní zo dňa 07.08.2017, že správny orgán vydávaním čiastkových
rozhodnutí porušil princíp právnej istoty a je to priamo v rozpore so zákonom č. 503/2003 Z.z., súd
sa k tejto námietke už vyjadril v odôvodnení tohto rozsudku vyššie. Správny súd zdôrazňuje, že je
bežnou praxou pozemkových orgánov rozhodovať o reštitučnom nároku oprávnených osôb čiastkovými

rozhodnutiami a takýto postup nie je v rozpore ani so zákonom č. 503/2003 Z.z., ani so Správnym
poriadkom. V zmysle § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak je reštitučný nárok rozsiahly, avšak je možné
rozhodovať o čiastkových reštitučných nárokoch, ktoré už prešli procesom dokazovania vo veci samej,
nič nebráni správnemu orgánu rozhodnúť len o čiastkovom reštitučnom nároku. Tento postup priamo

korešponduje s jednou zo základných zásad správneho konania - zásadou efektívnosti a hospodárnosti
konania. Z dôvodu, aby oprávnená osoba neutrpela ujmu vydávaním takýchto čiastkových rozhodnutí
vzhľadom na prípadné priznanie práva na náhradu (o čom rozhoduje SPF), SPF vychádza z úhrnnej
výmery jednotlivých pozemkov, za ktoré bolo priznané právo na náhradu, a nielen z jednotlivých
čiastkových rozhodnutí zvlášť. Týmto procesným postupom SPF je naopak učinené zadosť dikcii § 6

zákona č. 503/2003 Z.z.. Je teda nedôvodné tvrdenie právnej zástupkyne, že vydávaním čiastkových
rozhodnutí je porušený princíp právnej istoty a priamo zákon č. 503/2003 Z.z..Posledná námietka uvedená podaním zo dňa 07.08.2017 tkvela v tom, že interný pokyn generálneho
riaditeľa č. 3/2011 SPF je v rozpore s existujúcou právnou úpravou zákona č. 503/2003 Z.z.. Právna
zástupkyňa konkrétnu protizákonnosť tohto interného predpisu neuviedla. Uviedla len, že generálny

riaditeľ SPF vykonal výklad právnej úpravy bez výslovného zákonného splnomocnenia a konal tak
nad rámec zákona. K tomu správny súd uvádza, že práve SPF boli dané právomoci v zmysle § 6
ods. 2 a nasl. citovaného zákona na rozhodnutie o prevedení iných pozemkov alebo na rozhodnutie
o náhrade za pozemky. Oprávnením tejto právnickej osoby, ktorej bola daná kompetencia rozhodovať
o týchto otázkach, čím nadobúda charakter orgánu verejnej správy, je aj vykonať výklad konkrétnych

ustanovení právnej úpravy pri jej aplikácii. Rovnako je tak tomu napr. aj pri aplikácii ustanovení zo strany
súdu, kedy súd taktiež vykladá aplikované ustanovenia právneho predpisu alebo pri aplikácii právnych
predpisov zo strany správnych orgánov pri rozhodovaní o konkrétnych otázkach podľa konkrétnej
právnej úpravy. Orgánom pozemkového fondu je v zmysle § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 330/1991 Zb.
v znení neskorších predpisov generálny riaditeľ, ktorý riadi činnosť fondu, rozhoduje o všetkých jeho
záležitostiach a za pozemkový fond koná navonok samostatne. Nič mu nebráni za účelom zjednotenia

výkladu zákona pri jeho konkrétnej aplikácii všetkými zložkami SPF vydať interný právny akt v zmysle
vnútorných predpisov fondu nazvaný ako metodický pokyn. Konkrétnym interným pokynom generálneho
riaditeľa č. 3/2011 bol upravený postup SPF pri poskytovaní náhrad oprávneným osobám podľa zákona
č. 503/2003 Z.z.. Konkrétny rozpor s týmto zákonom právna zástupkyňa navrhovateľky netvrdila.
Konštatovala len, že generálny riaditeľ vykonal výklad bez výslovného zákonného splnomocnenia. K

tomu však súd opätovne uvádza, že vykladať konkrétne ustanovenie zákona patrí do kompetencie
každého orgánu verejnej moci či súdu, pokiaľ aplikuje konkrétne ustanovenie zákona.

Je tiež potrebné oddeliť terminus technicus výklad zákona a splnomocnenie pre Vládu Slovenskej
republiky podrobnejšie upraviť postup SPF pri poskytnutí náhradných pozemkov (§ 6 ods. 10 zákona

č. 503/2003 Z.z.). Vláda Slovenskej republiky v zmysle tohto ustanovenia prijala nariadenie Vlády
č. 237/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým ustanovila podrobnosti o postupe SPF pri
poskytovaní náhradných pozemkov. Otázka prevodu náhradného pozemku pri vydaní viacerých
reštitučných rozhodnutí v tomto nariadení riešená nie je, a preto, keďže vydávať čiastkové rozhodnutia
nie je v rozpore so Správnym poriadkom, nič nebránilo generálnemu riaditeľovi SPF upraviť túto

konkrétnu otázku tak, aby bola v súlade s dikciou § 6 zákona č. 503/2003 Z.z, a to konkrétne, že ak o
nároku oprávnenej osoby bolo rozhodnuté viacerými rozhodnutiami a úhrnný nárok je vyšší ako 400 m2
a 166 Eur, vtedy oprávnenej osobe neprináleží nárok na poskytnutie finančnej náhrady, ale
na priznanie náhradného pozemku, čo je plne v súlade s dikciou § 6 zákona č. 503/2003 Z.z..

Keďže námietka vydávania čiastkových rozhodnutí v spojitosti so splnením podmienky na vydanie
náhradného pozemku, t.j. 400 m2 a 166 Eur ohľadne všetkých čiastkových rozhodnutí, bola pôvodne
uvedenávopravnomprostriedkuvočinapadnutémusprávnemurozhodnutiuatýkalasazákonnostitohto
rozhodnutia, súd sa v tomto rozsahu vysporiadal aj s námietkami právnej zástupkyne ohľadne znenia
vyššie uvedeného interného pokynu generálneho riaditeľa SPF (v tomto rozsahu bol interný pokyn aj

predložený). Pokiaľ však vo vyjadrení zo dňa 07.08.2017 právna zástupkyňa namietala, že v internom
pokyne sa generálny riaditeľ SPF nevyrovnal s jednoročnou lehotou od podania žiadosti oprávnenej
osoby, v ktorej je SPF povinný ponúknuť náhradné pozemky, táto námietka sa netýka správneho konania
o rozhodovaní o reštitučnej žiadosti (ktoré je predmetom tohto súdneho konania), ale správneho konania
o rozhodovaní o konkrétnej náhrade (ktoré ešte nezačalo). Treba zdôrazniť, že predmetom súdneho

prieskumu je rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o reštitučnej žiadosti. Predmetom prieskumu nie je
rozhodnutie o poskytnutí konkrétnej náhrady, ktoré vydáva SPF. Námietka sa však týkala tvrdenej vady
interného pokynu pri procesnom postupe SPF (ktorý proces však ešte nezačal a preto je táto námietka
čistohypotetická)priposkytovanínáhrady. Pretotakátonámietkanemôžubyťvyhodnocovanávsúdnom
konaní, ktoré sa týka iného správneho konania a iného správneho rozhodnutia.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. v spojení s § 250l ods.
2 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov
konania. Tieto si uplatnila vyčíslením zo dňa 05.09.2017. Žiadala priznať náhradu za tieto úkony právnej
pomoci:prevzatieaprípravazastúpenia127,16Eur+režijnýpaušál7,63Eur,podaniežalobnéhonávrhu

127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, nahliadnutie do súdneho spisu dňa 29.05.2012 v čase od 10:00
do 10:25 hod. podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. + režijný paušál 7,63 Eur + náhrada
za stratu času za dve polhodiny (Martin - Žilina a späť) po 12,71 Eur, spolu náhrada za stratu času 25,42
Eur + cestovné na trase Martin - Žilina a späť 19,13 Eur, ďalšia porada s klientkou zo dňa 30.05.2012podľa § 14 ods. 2 písm. a) citovanej vyhlášky 84,77 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, účasť na pojednávaní
dňa 06.07.2012 - 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur + náhrada za stratu času za dve polhodiny (Martin
- Žilina a späť) po 12,71 Eur, spolu náhrada za stratu času 25,42 Eur + cestovné na trase Martin - Žilina a

späť 9,44 Eur, odvolanie zo dňa 30.08.2012 proti rozsudku KS v Žiline č.k. 22Sp/7/2012-71 127,16 Eur +
režijný paušál 7,63 Eur, vyjadrenie navrhovateľky do konania na výzvu súdu zo dňa 07.08.2017 147,33
Eur+8,84Eurrežijnýpaušál,účasťnapojednávaní05.09.2017naKrajskomsúdevŽiline 147,33
Eur + 8,84 Eur režijný paušál + náhrada za stratu času za dve polhodiny (Martin - Žilina a späť) 2 x 14,73
Eur + cestovné Martin - Žilina a späť 64 km 16,47 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia 1.191,32 Eur.

Súd priznal navrhovateľke náhradu za úkony právnej pomoci:
1) prevzatie a príprava (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov)
vo výške 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur,
2) podanie žalobného návrhu (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur,
3) ďalšia porada s klientkou zo dňa 30.5.2012 (§ 14 ods. 4 písm. a) vyhlášky) vo výške 42,38 Eur +

režijný paušál 7,63 Eur. Vzhľadom na obsah záznamu z tejto porady, súd považuje za účelnú túto poradu
len v rozsahu maximálne 1 hodiny a nie ako ju uplatnila právna zástupkyňa navrhovateľky v rozsahu,
ktorý presiahol 1 hodinu. Z uvedeného záznamu vyplýva, že sa týkal nielen oboznámenia sa so súdnym
spisom a s dôkazmi, ktoré tvoria súdny spis po podaní opravného prostriedku, ale aj poučenia v rámci
Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa týkajú všeobecne rozhodnutí súdov, prípustnosti opravného

prostriedku, vysvetlenie procesných práv navrhovateľky v súvislosti jej subjektívnou situáciou (PN) atď.
TaktiežoboznámeniesasrozhodnutímKrajskéhosúduvŽilinevinomsúdnomkonaníniejeinformáciou,
ktorá bezprostredne súvisí s prejednávaným prípadom. Preto súd ako účelnú trovu v zmysle § 142 ods.
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. priznal navrhovateľke odmenu za tento úkon vo výške
1/3-iny základnej sadzby v zmysle § 14 ods. 4 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 42,38 Eur,

4) účasť na pojednávaní dňa 06.07.2012 (§ 14 ods. 1písm. c) vyhlášky) 127,16 Eur + režijný paušál 7,63
Eur + náhrada za stratu času za dve polhodiny (Martin - Žilina a späť) po 12,71 Eur, spolu náhrada za
stratu času 25,42 Eur + cestovné na trase Martin - Žilina a späť 9,44 Eur,
5) odvolanie zo dňa 30.08.2012 127,16 Eur + 7,63 Eur režijný paušál,
6) účasť na pojednávaní 05.09.2017 147,33 Eur + 8,84 Eur režijný paušál + náhrada za stratu času za

dve polhodiny (Martin - Žilina a späť) po 14,73 Eur, spolu náhrada za stratu času 29,46 Eur + cestovné
na trase Martin - Žilina a späť 11,71 Eur.

Náhrada za úkon nahliadnutie do súdneho spisu uplatnený podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky nespadá
pod toto ustanovenie, pretože sa nejedná o účasť pri vyšetrovacom úkone, ani úkon pri oboznámení sa

s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania, nejedná sa ani o konanie pred súdom alebo iným orgánom
a ani nejde o ďalšie skutkové podstaty uvedené v tomto ustanovení. Nahliadnutie do súdneho spisu nie
je takým úkonom právnej služby, za ktorý by samostatne patrila odmena podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z., pretože je subsumované v úkone právnej pomoci prevzatie a príprava zastúpenia, kedy logicky
právny zástupca sa musí oboznámiť (nie je vylúčené, že aj niekoľkokrát) so súdnym spisom, aby mohol

kvalifikovane pripraviť zastúpenie. Oceňovanie každého nahliadnutia do spisu by znamenalo duplicitnú
trovu. Preto nie je možné použiť ani § 14 ods. 8 vyhlášky. Navrhovateľke náhrada tejto trovy nepatrí.

Súd nepriznal právnej zástupkyni náhradu za úkon vyjadrenie do konania na výzvu súdu zo dňa
07.08.2017. Tento úkon bol na zvážení právnej zástupkyne, či ho vykoná alebo nie, súd jej povinnosť

vyjadriť sa k vyjadreniu zástupcu účastníka konania neuložil. Ďalej v tomto podaní uvedené námietky
k vyjadreniu zástupcu účastníka boli v plnom rozsahu správnym súdom vyhodnotené ako nedôvodné,
preto toto podanie nemôže považovať za podanie, ktoré by malo akýkoľvek vplyv na meritórne
rozhodnutie konajúceho súdu. Nemožno tiež konštatovať, že toto podanie obsahuje v sebe tie isté
námietky, pre ktoré bol zrušený pôvodný rozsudok prvostupňového súdu, ani námietky, pre ktoré

bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR. Jediný nedostatok vytýkaný Ústavným súdom SR, a to
nedoručenie vyjadrenia SPF právnej zástupkyni navrhovateľky, bol prvostupňovým súdom odstránený
pred podaním vyjadrenia zo dňa 05.09.2017. Námietky právne zástupkyne ohľadom otázok, ktoré
mal v novom rozhodnutí posúdiť prvostupňový súd (vysporiadanie sa s otázkou procesno - právneho
postavenia SPF v konaní a opätovné posúdenie zákonnosti rozhodovania o reštitučných nárokoch po

častiach), boli v tomto podaní opätovne zopakované a aj rozšírené, avšak ako bolo vyššie uvedené, boli
prvostupňovým správnym súdom vyhodnotené ako v plnom rozsahu nedôvodné a nespôsobilé zvrátiť
právne posúdenie prvostupňového súdu už vykonané v skôr zrušenom prvostupňovom rozsudku. Preto
je potrebné konštatovať, že trova za takéto vyjadrenie k vyjadreniu zástupcu účastníka nemôže byťpovažovaná ako účelne vynaložená. Inak povedané, rozhodnutie správneho orgánu bolo zrušené z
iných dôvodov ako z dôvodov, na ktoré právna zástupkyňa poukazovala v inkriminovanom vyjadrení a
tieto dôvody sú právne irelevantné. Zároveň nie je možné konštatovať, že vzhľadom na to, že napadnuté

rozhodnutie bolo zrušené, možné priznať ako účelne vynaloženú trovu odmenu za akýkoľvek úkon
právnej pomoci vykonaný právnou zástupkyňou navrhovateľky, ale vždy musí ísť o úkon, ktorý je v
priamej súvislosti s dôvodmi, pre ktoré bolo napadnuté rozhodnutie zrušené.

Celkovo bolo priznaných 821,37 Eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľky

podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Ďalší účastník Slovenský pozemkový fond nemá podľa právnej úpravy tretej hlavy piatej časti O.s.p.
právo na náhradu trov konania, preto súd o jeho prípadnej náhrade trov samostatným výrokom
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,

je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v
konaniach podľa § 120 ods. 2), ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňaRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.