Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715202738
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715202738.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobkyne: Ľ.D. Č.Á., V.. XX.XX.XXXX, P. X.
XXX/X, T., právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 81 109 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 859,72 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/135/2015 - 78 zo dňa 20.6.2017
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 859,72 eura s 5,05 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 29.05.2015
do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I.), v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol (II.) a priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu (III.).
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že z úverovej zmluvy z 02.07.2008 uzatvorenej medzi

účastníkmi konania zistil, že žalovaný poskytol žalobkyni titulom zmluvy o úvere úver vo výške 40.000
Sk, ktorý sa zaviazala žalobkyňa žalovanému vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 25.600 Sk. Z prehľadu
splátok vyplýva, že žalobkyňa zaplatila titulom predmetnej úverovej zmluvy žalovanému spolu sumu
2.187,48 eura.
V konaní bolo preukázané, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 02.07.2008
neobsahuje údaj o úroku, RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. h), j), k) a § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.
účinného k 02.07.2008, poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Pokiaľ titulom bezúročnej a bez poplatkov zmluvy o úvere žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške
1.327,76 eura a žalobkyňa vrátila žalovanému sumu 2.187,48 eura, suma nad rámec 1.327,76 eura
predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobkyni v zmysle
§ 457 Občianskeho zákonníka.
Súdsanestotožnilstvrdenímžalovanéhoouplynutí2-ročnejsubjektívnejpremlčacejdoby,žalobkyňasa
o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela až v roku 2015, keď bola na túto skutočnosť upozornená
kamarátkou a následne právnym zástupcom žalobkyne. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe súd

v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že v danom prípade plynie 10-ročná
objektívna premlčacia doba. V danom prípade bolo preukázané, že žalovaný sa úmyselne bezdôvodne
obohatil na úkor žalobkyne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,2. Proti výrokom I. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, dôvodiac ust. § 365 ods.
1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Namieta nedostatočné odôvodnenie

rozhodnutia a záver súdu o spotrebiteľskom charaktere zmluvy. Má za to, že právnu úpravu ochrany
spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady kde spolukontrahentom je fyzická
osoba. Skutočnosť, že žalobkyňa žalovanému zaplatila sumu vo výške 2.187,48 eura a žalovaný toto
plnenie prijal nie je možné za žiadnych okolností kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie v zmysle ust.
§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva nie je neplatným právnym úkonom, žalobkyňa

plnila za existencie právneho dôvodu, ktorý neodpadol a neplnila za iného. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.0.2017 zotrval na tvrdení o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy.

5. Žalobkyňa vo svojom ďalšom vyjadrení uviedla, že tvrdenie žalovaného o tom, že poskytnuté finančné
prostriedky slúžili na účel výkonu povolania je zavádzajúce a účelové. Poukázala na viaceré súdne
rozhodnutia podporujúce jej tvrdenia.

6. Vpodanísúdudoručenomdňa20.2.2018žalovanýopätovnepoukázalnato,žežalobkyňouuplatnený
nárok je premlčaný.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa
10.5.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu,
v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny
účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).

9. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalovaného bol nespotrebiteľský charakter zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné úverové
podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo
preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalobkyne (meno a priezvisko, bydlisko,
rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje umožňujúce identifikovať ju ako subjekt konajúci
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto
podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) uvedené nie sú.

Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu,
má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ).
Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená,že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie účelu - výkon povolania,
pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis so zamestnaním dlžníka vôbec uzavretie

príslušnej zmluvy má. S prihliadnutím na možné zastieranie skutočného účelu zmluvy a s poukazom
na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu
zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol
poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na žalovanom (ako dodávateľovi).
Žalovaný v konaní nepreukázal, že úver poskytol žalobkyni na účel výkonu jej povolania. Vzhľadom

na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalobkyni je dôvodné priznať
postavenie spotrebiteľa. S ohľadom na vyššie uvedené zmluva o úvere zároveň predstavuje zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. b, § 3
ods. 2). Zmluvným dojednaním nie je možné vyňať zmluvu spod režimu právnych noriem zameraných
na ochranu spotrebiteľa.

10. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec prácne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby na každý

argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument.
Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej je čo do žalovaným namietaného dôvodu odôvodnené
riadne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov
žalobe vyhovel, v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na všetky podstatné námietky a tvrdenia

žalovaného prednesené v konaní.
Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že prvoinštančné rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že prvoinštančný
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

11. K bezdôvodnému obohateniu odvolací súd dodáva, že zmluva zo dňa 2.7.2008 neobsahuje
náležitosti podľa Zákona č. 258/2001 Z.z., ako správne uviedol súd prvej inštancie, čo napokon
nespochybnil ani sám žalovaný. Keďže sankciou pre dodávateľa za neuvedenie podstatných náležitostí
je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu, ak žalovanému v

splátkach zaplatila aj úroky a poplatky.

12. Námietkami žalovaného vo vzťahu k premlčaniu sa odvolací súd v zmysle ust. § 365 ods. 3 CSP
nezaoberal, nakoľko tento odvolací dôvod uplatnil po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Okrem toho,
s predmetnou námietkou, ktorú žalovaný uplatnil vo vyjadrení k žalobe sa vysporiadal súd prvej inštancie

v odôvodnení rozsudku.

13. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto
priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizujesúd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady
trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v zmysle §257 CSP zo spisu ani nevyplynula.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.