Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/577/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214207367
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2214207367.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1/ L. I., nar. XX. Y. XXXX, 2/ N. I., nar. XX. P. XXXX, obaja
bytom W. - F. W., B. XXXX/X, 3/ A. P., nar. XX. A. XXXX, bytom Q., M. XXX, všetci žalobcovia zastúpení
advokátom: JUDr. Branislav Drgoňa, Bratislava, Jesenského 2, proti žalovaným: 1/ S. P., nar. XX. Y.
XXXX, 2/ M. P., nar. XX. U. XXXX, obaja bytom W., X. XX a obaja zastúpení splnomocnenkyňou: Škubla
& Partneri, s. r. o., Bratislava, Einsteinova 25, Digital Park II, 3/ Slovenský pozemkový fond, Bratislava,

Búdkova cesta 36, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/
proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 26. septembra 2014 č. k. 12C/268/2014-130 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaných 1/ a 2/ o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil vstup ďalších účastníkov do konania na strane
žalovaných: 4/ L. I., nar. XX.X.XXXX, P. a 5/ P. X., nar. XX.X.XXXX. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil

ust. § 92 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a
doplnení).Vecnedôvodil,žežalobouz8.apríla2014sažalobcoviadomáhajúvočižalovanýmurčeniaich
právazvecnéhobremenaknehnuteľnostiamšpecifikovanýmvžalobezaúčelomzabezpečeniaprístupu
na svoje nehnuteľnosti a písomným podaním z 19.9.2014 navrhli žalobcovia, aby súd pripustil vstup
ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných a to ďalšie evidované vlastníčky na spornom liste
vlastníctva. Uzavrel, že žalobca je v spore nositeľom dispozičnej legitimácie, na ňom je zodpovednosť

za stanovenie okruhu účastníkov. Pri zohľadnení hľadiska hospodárnosti konania vzhľadom k tomu, že v
postupe žalobcu sa jedná o dispozičné právo s návrhom a označením okruhu účastníkov, pričom mu nie
sú známedôvody,prektorébynemaltomutoprocesnémunávrhužalobcuvyhovieť,pretovstuppripustil.

Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/ s návrhom na jeho zrušenie, v časti
týkajúcej sa žalovaného 3/ (Slovenského pozemkového fondu) navrhli konanie zastaviť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Mali za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a tiež z dôvodu, že
v čase vydania rozhodnutia ten, kto vstupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania. Poukázal na dátumy narodenia u osôb, ktoré majú takto vstúpiť do konania a to, že jedna
by mala 98 rokov a druhá 100 rokov, keď priemerná dĺžka života u žien predstavuje 79,4 rokov a
je preto viac než pravdepodobné, že žalovaná 4/ a žalovaná 5/ boli v čase začatia konania resp.

v čase vydania napadnutého rozhodnutia už mŕtve. S poukazom na § 7 ods. 2 O. z. (Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 19 O. s. p. mali za to, že súd
s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodol o vstupe už zomrelých účastníkov do konania. Po podaní
návrhu na vstup ďalších účastníkov do konania mal súd preskúmať ich procesnoprávnu spôsobilosť, t.
j. preskúmať či osoba, o ktorej vstupe do konania rozhoduje, má spôsobilosť byť účastníkom konania.
Súd má totiž povinnosť prihliadať na nedostatok procesnoprávnej subjektivity v každom štádiu konania

aj bez návrhu. Ak by súd pripustil vstup takýchto účastníkov do konania, ide o neodstrániteľnú vadu
konania a pri jej zistení musí konanie zastaviť. Rozhodnutie, ktorým by súd pripustil vstup mŕtvychúčastníkov do konania predstavuje paakt, teda ničotný právny akt v zmysle práva nevýznamný akt
aplikácie práva. O procesných právach a povinnostiach, resp. o vstupe osôb, ktorých právna subjektivita
z hľadiska práva zanikla, do konania totiž súd nemôže rozhodovať. Na základe uvedeného mal za to,

že súd pravdepodobne v konaní nepostupoval v súlade s O. s. p., keďže aj bez návrhu nepreskúmal
procesnoprávnu spôsobilosť žalovanej 4/ a žalovanej 5/ v zmysle § 19 O. s. p.. Vzhľadom na túto
skutočnosť súd pravdepodobne ust. § 19 O. s. p. na uvedenú skutkovú situáciu nesprávne aplikoval a
preto pripustil vstup pravdepodobne mŕtvych účastníkov (v danej situácii súdiac na základe nesprávnych
skutkových zistení, že majú procesnoprávnu subjektivitu) do konania. Ďalej dôvodil, že žalobcovia

v návrhu na vstup ďalších účastníkov do konania označili ako žalovaného 3/ Slovenský pozemkový
fond. K tomu odvolatelia poznamenali, že žalovaný 3/ v tomto konaní nie je pasívne legitimovaným
subjektom. Ako už uviedli aj vo vyjadrení vo veci samej Slovenský pozemkový fond má vo vzťahu k
dotknutým spoluvlastníčkam žalovanej 4/ a žalovanej 5/ podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, iba právo
a povinnosť zákonného zastúpenia. Zástupcu však v žiadnom prípade nemožno stotožňovať s osobou

zastúpeného, ktorá je nositeľkou hmotnoprávneho oprávnenia a je teda aj pasívne legitimovanou. Majú
za to, že v čase vydania napadnutého uznesenia súd konal so Slovenským pozemkovým fondom ako
účastníkom konania, teda konal so Slovenským pozemkovým fondom ako s účastníkom, ktorý nemá
spôsobilosť byť účastníkom konania na strane žalovaných.

Žalobcovia 1/ až 3/ sa k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ vyjadrili tak, že žiadali, aby odvolací súd odvolanie
podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odmietol a pre prípad, že by odvolanie neodmietol, navrhli napadnuté
uzneseniezdôvodujehovecnejsprávnostipotvrdiť.Odvolaniepovažujúzanedôvodnévcelomrozsahu.
Poukázali na skutočnosť, že odvolanie nie je podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ prípustné z dôvodu
absencie naplnenia subjektívnej stránky prípustnosti odvolania na strane odvolateľov. Napadnuté

uznesenie sa po procesnej ani materiálnej stránke žiadnym negatívnym spôsobom nedotklo odvolateľov
a týmto rozhodnutím im nebola spôsobená akákoľvek ujma dopadajúca na ich pomery. Žiadne takéto
skutočnosti napokon ani samotní odvolatelia v odvolaní neuvádzajú. Žalobcovia 1/ až 3/ poukázali na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12.11.2012 sp. zn. 3Cdo 240/2012 a z 26. januára
2010 sp. zn. 4Obo 130/2009. Mala za to, že súd postupoval pri pripustení účastníčok do konania v

súlade s ustanoveniami O. s. p.. Údajný, odvolateľmi nijako nepreukázaný nedostatok procesnoprávnej
legitimácie na strane žalovaných 4/ a 5/ súvisiaci s pochybnosťami odvolateľov o tom, či žalované 4/
a 5/ stále žijú je irelevantný. Z procesnej stránky je za daných skutočností, t. j. keď podľa zápisu v
katastri nehnuteľností vykonáva správu k pozemkom, ktorých sú evidovanými vlastníčkami žalované
4/ a 5/ (ako tzv. nezistené vlastníčky) Slovenský pozemkový fond, podstatná je tá skutočnosť, že zo

zákona na základe ust. § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. a ust. § 34 ods. 14 zákona č. 330/91 Zb.
koná za žalované 4/ a 5/ Slovenský pozemkový fond, a to bez ohľadu na to, či je známe či žijú alebo
nie (obdobne v súdnych konaniach s vlastníkmi, ktorí nie sú vôbec známi, súdy neprihliadajú na ich
procesnúsubjektivitu,alekonajúpriamosoSlovenskýmpozemkovýmfondom,ktorýjepriamozozákona
povinný vystupovať za takéto osoby). Práve za týmto účelom zákonodarca uvedené ustanovenia zahrnul

do právneho poriadku a žalobcovia nevidia dôvod, prečo by súd mal skúmať ďalšie skutočnosti, keď
existuje subjekt Slovenský pozemkový fond, ktorý má ex lege za tieto vlastníčky v konaní vystupovať,
resp. ich zastupovať. Nie je podľa ich názoru povinnosťou súdu skúmať, či nezistené vlastníčky majú
alebo nemajú procesnoprávnu subjektivitu, inak strácajú ust. § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.
a ust. § 34 ods. 14 zákona č. 330/91 Zb. akýkoľvek zmysel. Odvolateľmi namietaná skutočnosť, že

okrem žalovaných 4/ a 5/ vystupuje v konaní ako žalovaný 3/ aj Slovenský pozemkový fond je vo
vzťahu k pripusteniu žalovaných 4/ a 5/ do konania celkom bezpredmetná. Podanie odvolania zo strany
žalovaných 1/ a 2/ považujú žalobcovia za účelovú obštrukciu a to aj vzhľadom na predchádzajúce
vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/, v ktorých sami poukazovali na nutnosť označenia žalovaných 4/ a 5/ ako
účastníčok konania.

Žalovaný 3/ odvolací návrh nepodal.

Žalobcovia 1/ až 3/ návrhom z 19.9.2014 navrhli pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník na
strane žalovaných, súd prvého stupňa rozhodol o takomto ich návrhu v súlade s § 92 ods. 1 O. s. p.

napadnutým uznesením, proti ktorému podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/, žalobcovia 1/ až 3/ žiadali
odvolanie žalovaných 1/ a 2/ odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenými osobami.Podľa § 201 ods. 1 vety prvej O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu.
Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt
tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia,
proti ktorému je odvolanie prípustné (objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená ustanovením §
202 O. s. p. určujúcim podmienky, v prípade splnenia ktorých je odvolanie prípustné). Na rozdiel od

toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje
osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie
(hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je
skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý
a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné,
predpokladázaujatiezáveruojehoprípustnostitakpostránkeobjektívnej,akoajpostránkesubjektívnej.

Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej
prípustnosti odvolania.

Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo

v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu (napr. nepriznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov, uloženie poriadkovej pokuty, nepriznanie náhrady trov konania alebo naopak
priznanie náhrady trov konania, atď.).

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto

na odvolanie nie je oprávnený.

Podľa R 28/2000: Proti uzneseniu súdu o pripustení pristúpenia ďalšieho účastníka do konania na strane
žalovaného je odvolanie zásadne prípustné. Môže ho podať žalobca, ktorý takýto návrh (na pristúpenie)
nepodal, resp. ktorý s pristúpením do konania nesúhlasil, pokiaľ súd pristúpenie účastníka pripustil.

Pôvodný žalovaný, ani ten, koho pristúpenie na strane žalovaného bolo pripustené, však právo podať
odvolanie nemajú.

Otázku práva na odvolanie proti rozhodnutiu o pripustení pristúpenia ďalšieho účastníka na strane
žalovaného teda rieši rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. mája 1998, sp. zn. 3 Cdo

92/1997, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. R 28/2000 tak, že proti uzneseniu súdu o pripustení pristúpenia ďalšieho účastníka do konania
na strane žalovaného je odvolanie zásadne prípustné, pretože to zákon výslovne nevylučuje. K podaniu
odvolania je subjektívne legitimovaný účastník, ale nie každý účastník môže podať odvolanie. Odvolanie
nemôže podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení uznesenia tohto práva výslovne vzdal (§ 207 ods. 2 O.

s. p. ) a tiež ten, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, i menej významná ujma na jeho
právach. Môže ho podať žalobca, ktorý takýto návrh (na pristúpenie) nepodal, resp. ktorý s pristúpením
do konania nesúhlasil, pokiaľ súd pristúpenie účastníka pripustil. Ani pôvodný žalovaný, ani ten, koho
pristúpenie na strane žalovaného bolo pripustené, právo podať odvolanie nemajú, lebo pôvodného
žalovaného sa rozhodnutie o pripustení ďalšieho účastníka na jeho strane netýka a žiadnemu z týchto

účastníkov nebola výrokom spôsobená ujma na jeho právach.

Odvolací súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vyššie uvedeného záveru pri
skúmaní oprávnenia odvolateľov, ako pôvodných žalovaných, podať proti uzneseniu súdu prvého stupňa
o pripustení vstupu ďalších účastníkov na ich strane odvolanie.

Odvolací súd pri posudzovaní subjektívnej prípustnosti odvolania je názoru, že právo podať odvolanie
prináleží len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma, pričom v danom prípade
žalovaným 1/ a 2/ pripustením vstupu ďalších účastníčok na strane žalovaných žiadna ujma na ich
procesnýchprávachspôsobenánebola,apretožalovaní1/a2/niesúosobamisubjektívneoprávnenými

na podanie odvolania.

Keďže žalovaní nemali právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým pripustil
pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaných, odvolaciemu súdu za opísaného stavuvecí preto neostávalo iné, než po prejednaní veci podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (nešlo tu
o vec samu ani o žiaden zo zákonom predpokladaných prípadov potreby prejednávania aj takejto veci
na pojednávaní odvolacieho súdu) odvolanie žalovaných 1/ a 2/, ako naň neoprávnených osôb, podľa

§ 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odmietnuť.

O trovách odvolacieho konania (rovnako ako pred ním súd prvého stupňa o trovách konania
prvostupňového) nerozhodoval, nakoľko tu šlo len o čiastkové (tzv. procesné) rozhodnutie v naďalej
prebiehajúcom konaní, v ktorom vyporiadanie sa s otázkou náhrady trov konania patrí (prislúcha) až

konečnému rozhodnutiu.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 2 : 1 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.