Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. jún 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Pc/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206752
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8217206752.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v právnej veci navrhovateľa: H. G., T..

XX.XX.XXXX, H. Y. M. XXX/XX, F., proti odporcovi: M. G., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. M. XXX/XX, F., o
určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a .

II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 20.12.2017 domáhala, aby súd zaviazal odporcu na platenie
manželského výživného v sume 100,- Eur mesačne počnúc dňom 01.12.2017. Svoj návrh odôvodnila
tým, že s odporcom uzavreli manželstvo dňa 29.11.2003. Z manželstva sa narodili dve deti, toho času

neplnoleté. Odporca nadviazal v roku 2014 dôvernú známosť s inou ženou a odsťahoval sa zo spoločnej
domácnosti, pričom všetky náklady na deti prenechal navrhovateľke. Odporca deťom neprispieva a
nestará sa o nich. Navrhovateľka je v súčasnosti nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi a
prídavky na deti a tieto jej príjmy nepostačujú na krytie potrieb maloletých detí. Navrhovateľka nevlastní
žiaden majetok a nemá vedomosť o tom, či odporca pracuje, keďže s ním nekomunikuje.

2. Odporcovi bol návrh doručený do vlastných rúk 8.2.2018. K návrhu sa žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 04.06.2018, na ktoré sa strany nedostavili a svoju neúčasť
na pojednávaní neospravedlnili.

4. Súd preto v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania. Súd pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom na začatie konania a s listinnými dôkazmi
založenými do spisu: návrh na č.l. 1, odpoveď na lustráciu v registri obyvateľov na odporcu na č.l. 3
a na navrhovateľku na č.l. 4, odpovede na lustráciu v sociálnej poisťovni na odporcu na č.l. 5-6 a na
navrhovateľku na č.l. 7-8, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo 14.3.2018 na č.l.
22, sobášny list účastníkov konania z 19.8.2011 na č.l. 31 ako aj originál sobášneho listu pripojený ku
konaniu sp. zn. 4P 209/2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 29.11.2003.7. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 14.03.2018 bolo zistené, že
navrhovateľka je v súčasnosti vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Bardejov od
28.09.2015 a evidencia trvá naďalej. Navrhovateľka bola do 31.07.2017 poberateľkou prídavku na dieťa

a v súčasnej dobe je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Odporca podľa odpovede ÚPSVaR Bardejov
v súčasnej dobe nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol v evidencii v období od
08.10.2014 do 19.06.2016. Odporca nie je poberateľom žiadnej štátnej sociálnej dávky, dávky v hmotnej
núdzi ani príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Z lustrácie v databáze Sociálnej poisťovne vyplýva, že
odporca mal naposledy príjem zo závislej činnosti v mesiacoch november a december 2016 na základe

dohody o vykonaní práce. Z lustrácie nevyplýva, že by bol aktuálne zamestnaný.

8. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť
neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v
zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť

o domácnosť.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. V zmysle § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

11. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a

zanikáspolusjehozánikomzozákonnýchdôvodov.Zásadnetedatrvápočasceléhotrvaniamanželstva.
Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre
priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno
priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli
niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.

13. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých
v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne
akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom
individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

14. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane
jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú
úroveň.

15. Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel,
aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela,
resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká.
Povinným je druhý manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva počas trvania manželstva nemá vplyv na jej existenciu.

16. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil, že návrhu na určenie manželského výživného nie je
možné vyhovieť. Podľa tvrdení navrhovateľky, odporca je nezamestnaný, nepoberá na území SR dávku
vhmotnejnúdzi,čiinépríspevky,súduzvykonanýchdôkazovnezistil,žebymalakýkoľvekreálnypríjem,ktorý by odôvodňoval záver, že jeho životná úroveň je v nepomere k životnej úrovni navrhovateľky.
Taktiež ani iné jeho majetkové či sociálne pomery, na základe ktorých by súd mohol rozhodnúť o jeho
povinnosti reálne poskytovať navrhovateľke manželské výživné neboli súdom zistené. Zároveň podľa

udania navrhovateľky sa odporcovi narodilo mal. dieťa, kde vyživovacia povinnosť rodiča predchádza
manželskému výživnému. Preto súd návrh na určenie manželského výživného zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bardejov.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.