Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112207731
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1112207731.8

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci
navrhovateľky: Ing. T. N., bydlisko I. Č.. X/XXX, XXX XX Ž., zastúpená právnou zástupkyňou: Mgr. Soňa
Grošaftová, advokátka, Makovického č. 7, 010 01 Žilina, proti odporcovi 1: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, odporcovi 2: Krajský súd v Žiline, Orolská č. 3,
010 01 Žilina, o zaplatenie funkčného platu vo výške 22 106, 30 euro spolu s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh proti odporcovi 1 zamieta.

Odporca 2 je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 22 106, 30 euro, a to titulom neplatného skončenia
jej štátnozamestnaneckého pomeru, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v zastúpení svojou právnou zástupkyňou sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
09. 03. 2012 domáhala uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne odporcovi 1 a odporcovi 2 zaplatiť

jej funkčný plat vo výške 22 106, 30 euro, brutto, spolu s príslušenstvom za obdobie od 01. 01. 2009
do 15. 02. 2011 z dôvodu neplatného skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru podľa ustanovenia
44 zákona č. 312/2001 Z. z. s poukazom na ustanovenie § 131 zákona č. 400/2009 Z. z., a náhrady
trov konania.

Počas konania na pojednávaní dňa 27. 11. 2012, čl. 34, právna zástupkyňa navrhovateľky navrhla

v poradí prvú zmenu návrhu, čl. 35. Súd uznesením zo dňa 10. 12. 2012, právoplatným dňa 08.
01. 2013, čl. 41, pripustil túto zmenu návrhu tak, že petit návrhu znel: Odporca v 2. rade je povinný
zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 22 106,30 eura spolu s príslušenstvom, ktoré tvoria ročné úroky
z omeškania vo výške 10,50% zo sumy 666,90 eura od 11.1.2009 do zaplatenia, vo výške 10% zo
sumy 666,90 eura od 11.2.2009 do zaplatenia, vo výške 10% zo sumy 666,90 eura od 11.3.2009 do
zaplatenia, vo výške 9,25% zo sumy 666,90 eura od 11.4.2009 do zaplatenia, vo výške 9,25% zo sumy

669,90 eura od 9.5.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od 11.6.2009 do zaplatenia,
vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od 11.7.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od
11.8.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od 11.9.2009 do zaplatenia, vo výške 9%
zo sumy 666,90 eura od 10.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od 11.11.2009
do zaplatenia a vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od 11.12.2009 do zaplatenia. Odporca v 1. rade je
povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 22 106,30 eura spolu s príslušenstvom, ktoré tvoria ročné

úroky z omeškania vo výške 10,50% zo sumy 666,90 eura od 11.1.2009 do zaplatenia, vo výške 10%
zo sumy 666,90 eura od 11.2.2009 do zaplatenia, vo výške 10% zo sumy 666,90 eura od 11.3.2009 dozaplatenia, vo výške 9,25% zo sumy 666,90 eura od 11.4.2009 do zaplatenia, vo výške 9,25% zo sumy
669,90 eura od 9.5.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od 11.6.2009 do zaplatenia,
vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od 11.7.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od

11.8.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od 11.9.2009 do zaplatenia, vo výške 9%
zo sumy 666,90 eura od 10.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od 11.11.2009 do
zaplatenia a vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od 11.12.2009 do zaplatenia.

Počas konania na pojednávaní dňa 10. 01. 2013, čl. 48, právna zástupkyňa navrhovateľky navrhla

ďalšiu v poradí už druhú zmenu návrhu, čl. 50. Na pojednávaní dňa 18. 04. 2013, čl. 86, 87, právna
zástupkyňa uviedla, že na tejto navrhovanej zmene návrhu netrvá. Vzhľadom na túto skutočnosť už
súd o uvedenej zmene návrhu ďalej nerozhodoval. Na tomto pojednávaní však navrhla ďalšiu v poradí
už tretiu zmenu návrhu, tak ako to uviedla v písomnom podaní doručenom súdu dňa 12. 04. 2013, čl.
58, 62, 63. Súd uznesením zo dňa 23. 04. 2013, čl. 92, pripustil túto ostatnú zmenu návrhu tak, že
petit návrhu znel: Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 22 106,30 eura

spolu s príslušenstvom, ktoré tvoria ročné úroky z omeškania vo výške 10,50% zo sumy 666,90 eura od
11.1.2009 do zaplatenia, vo výške 10% zo sumy 666,90 eura od 11.2.2009 do zaplatenia, vo výške 10%
zo sumy 666,90 eura od 11.3.2009 do zaplatenia, vo výške 9,25% zo sumy 666,90 eura od 11.4.2009
do zaplatenia, vo výške 9,25% zo sumy 669,90 eura od 9.5.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy
666,90 eura od 11.6.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od 11.7.2009 do zaplatenia,

vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od 11.8.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od
11.9.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od 10.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9%
zo sumy 666,90 eura od 11.11.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od 11.12.2009 do
zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 676,60 eura od 9.1.2010 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 676,60
euraod11.2.2010dozaplatenia,vovýške9%zosumy676,60euraod11.3.2010dozaplatenia,vovýške

9% zo sumy 676,60 eura od 10.4.2010 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 676,60 eura od 11.5.2010
do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 676,60 eura od 11.6.2010 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy
676,60 eura od 10.7.2010 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 676,60 eura od 11.8.2010 do zaplatenia,
vo výške 9% zo sumy 676,60 eura od 11.9.2010 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 676,60 eura od
9.10.2010 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 676,60 eura od 11.11.2010 do zaplatenia, vo výške 9%

zo sumy 676,60 eura od 11.12.2010 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 669,10 eura od 11.1.2011
do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 334,60 eura od 11.2.2011 do zaplatenia, eventuálne, Odporca v
1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 22 106,30 eura spolu s príslušenstvom, ktoré
tvoria ročné úroky z omeškania vo výške 10,50% zo sumy 666,90 eura od 11.1.2009 do zaplatenia, vo
výške 10% zo sumy 666,90 eura od 11.2.2009 do zaplatenia, vo výške 10% zo sumy 666,90 eura od

11.3.2009 do zaplatenia, vo výške 9,25% zo sumy 666,90 eura od 11.4.2009 do zaplatenia, vo výške
9,25% zo sumy 669,90 eura od 9.5.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od 11.6.2009
do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od 11.7.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy
666,90 eura od 11.8.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od 11.9.2009 do zaplatenia,
vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od 10.10.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od

11.11.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 666,90 eura od 11.12.2009 do zaplatenia, vo výške
9% zo sumy 676,60 eura od 9.1.2010 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 676,60 eura od 11.2.2010
do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 676,60 eura od 11.3.2010 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy
676,60 eura od 10.4.2010 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 676,60 eura od 11.5.2010 do zaplatenia,
vo výške 9% zo sumy 676,60 eura od 11.6.2010 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 676,60 eura od

10.7.2010 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 676,60 eura od 11.8.2010 do zaplatenia, vo výške 9%
zo sumy 676,60 eura od 11.9.2010 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 676,60 eura od 9.10.2010 do
zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 676,60 eura od 11.11.2010 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 676,60
eura od 11.12.2010 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 669,10 eura od 11.1.2011 do zaplatenia, vo
výške 9% zo sumy 334,60 eura od 11.2.2011 do zaplatenia.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila nasledovne:

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 180/2008 - 73 zo dňa 21. 10. 2009 bolo
zrušené odvolacie rozhodnutie odporcu 1 č. k. 6779/2008 - 46/POK zo dňa 23. 07. 2008 a

prvostupňové rozhodnutie vedúceho služobného úradu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 31/2008-45/20 zo dňa 27. 05. 2008 o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním z
dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta pre nadbytočnosť. Na základe odvolania odporcu
1 proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Bratislave Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkomč. k. 8Sžo 67/2010 zo dňa 09. 12. 2010, čl. 5, potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v
Bratislave. V dôsledku neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky došlo
následne dňa 01. 04. 2011 medzi navrhovateľkou a odporcom 2 k uzavretiu dodatku č. 1 k jej

služobnej zmluve, čl. 19, ktorým sa zmenil opis činnosti štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľky.
Navrhovateľka vyzvala oboch odporcov na zaplatenie funkčného platu za obdobie neplatného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na základe tejto výzvy odporca 1 zaplatil navrhovateľke
sumu 3 320, 72 euro (zo sumy 5 811, 30 euro odpočítal odstupné vo výške 2 490, 54 euro) ako funkčný
plat za obdobie od júna 2008 do decembra 2008. Za zvyšné obdobie od 01. 01. 2009 do 15. 02. 2011

odporca 1 odmietol zaplatiť navrhovateľke funkčný plat s odôvodnením, že od 01. 01. 2009 je služobným
úradom navrhovateľky už odporca 2, pretože počas trvania súdneho sporu medzi navrhovateľkou a
odporcom 1 nadobudol účinnosť zákon č. 517/2008 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 757/2004
Z.z.osúdochvzneníneskoršíchpredpisov. Podľaustanovenia§100zákonač.757/2004Z.z.osúdoch
došlo zo zákona k prechodu všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých
vzťahovosôbvykonávajúcichk31.decembru2008úlohypodľaustanovenia§73ods.1vorganizačných

útvaroch ministerstva zriadených na krajských súdoch k 01. 01. 2009 na krajské súdy. Podľa odporcu
1 tak došlo od 01. 01. 2009 k prechodu štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky na odporcu 2.
Preto za obdobie od 01. 01. 2009 až do 31. 03. 2011 (navrhovateľka bola od 01. 04. 2011 opätovne
zaradená do štátnozamestnaneckého pomeru) je povinný zaplatiť navrhovateľke funkčný plat odporca 2.
Vychádzajúc z tejto argumentácie odporcu 1, si navrhovateľka listom zo dňa 06. 04. 2011 uplatnila svoj

nárok na zaplatenie funkčného platu od 01. 01. 2009 do 15. 02. 2011 i u odporcu 2. Odporca 2 túto na
túto výzvu navrhovateľky zareagoval listom zo dňa 18. 04. 2011, čl. 12, v ktorom uviedol, že s vyplatením
náhrady funkčného platu nesúhlasí, a že odporca 2 nemá dostatok finančných prostriedkov na krytie
tejto požiadavky navrhovateľky. Za rok 2009 funkčný plat navrhovateľky predstavoval sumu 859, 50
euro, za rok 2010 sumu 873, 50 euro, za rok 2011 sumu 873, 50 euro. Funkčný plat bol splatný každý

mesiac vo výplatnom termíne vždy k 10 dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Keďže ani odporca
1, ani odporca 2 jej nezaplatili navrhovateľke náhradu funkčného platu z dôvodu neplatného skončenia
jej štátnozamestnaneckého pomeru, domáha sa navrhovateľka súdnou cestou podľa ustanovenia 44
zákona č. 312/2001 Z. z. s poukazom na ustanovenie § 131 zákona č. 400/2009 Z. z. zaplatenia
funkčnéhoplatuatozaobdobieododňaneplatnéhoskončeniaštátnozamestnaneckéhopomeru dodňa

opätovného zaradenia do štátnej služby ( 01. 04. 2011), ktorý by jej patril, ak by nedošlo k neplatnému
skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

Počaskonaniasaprávnazástupkyňanavrhovateľkykpredmetnejvecivyjadrilaeštepísomnýmpodaním
doručeným súdu dňa 21. 12. 2012, čl. 43, v ktorom sa vyjadrovala k námietke odporcu 1 o nedostatku

jeho pasívnej vecnej legitimácie. Uviedla, že tak odporca 1 ako aj odporca 2 namietajú svoju pasívnu
legitimáciu. V samotných vyjadreniach, obaja odporcovia poukazujú na ustanovenie § 100 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch, v zmysle ktorého "všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych
vzťahov, štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov osôb vykonávajúcich k 31.12.2008
úlohy podľa § 73 ods. 1 v organizačných útvaroch ministerstva zriadených na krajských súdoch

podľa predpisov účinných do 31.12.2008 prechádzajú k 01.01.2009 na krajské súdy." Podľa odporcu
1 s odkazom na ustanovenie § 100 zákona č. 757/2004 Z.z. došlo k tvrdeniu, že k preloženiu
navrhovateľky na KS Žilina došlo priamo zákonom a preto za obdobie od 01.01.2009 do doby jej
opätovného zaradenia, t.j. 01.04.2011, k povinnosti náhrady je odporca 2. Dôvodnosť navrhovateľkou
uplatneného nároku je vyslovená aj v liste MS SR zo dňa 17.03.2001, pričom funkčné platy za

obdobie roku 2008 boli zo strany odporcu 1 aj vyplatené. Predmetný nárok bol preto súčasne
navrhovateľkou v návrhu uplatnený aj u odporcu 2, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 30.05.2012 taktiež
namieta pasívnu legitimáciu s tvrdením, že "podmienkou prechodu práv a povinností z Ministerstva
spravodlivosti SR na krajské súdy v zmysle § 100 zákona č. 757/2004 Z.z. bolo (okrem iného) to, že
sa jedná o práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov osôb vykonávajúcich k 31.12.2008

úkony podľa § 73 ods. 1 označeného predpisu v organizačných útvaroch ministerstva zriadených
na krajských súdoch. A navrhovateľka k uvedenému dátumu nevykonávala takéto (a ani žiadne iné)
úlohy v organizačnom útvare MS SR zriadenom na Krajskom súde v Žiline v zmysle predmetného
prechodného ustanovenia. Nadväzne súvisiace práva a povinnosti (vrátane nárokov z neplatného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru) neprešli z MS SR na Krajský súd v Žiline." Až následne

vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 21.11.2012 uznáva, že navrhovateľka má nárok na vyplatenie
mzdových nárokov v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Avšak ďalej
neuznáva, že tento nárok má vyplatiť práve Krajský súd v Žiline.Počas konania právna zástupkyňa navrhovateľky sa k predmetnej veci vyjadrila i podaním doručeným
súdu dňa 30. 04. 2013, čl. 94. V ňom opakovane uviedla, že vzhľadom na možný rôzny výklad
ustanovenia týkajúceho sa prechodu služobného úradu navrhovateľky z odporcu 1 na odporcu 2 (§

100 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), navrhovateľka z opatrnosti
sa domáha zaplatenia funkčného platu od oboch odporcov, pričom ponecháva na rozhodnutí súdu,
ktorý odporca v tejto veci je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Uviedla, že k otázke pasívnej
legitimácie odporcov opätovne uvádza, že tak odporca 1 ako aj odporca 2 namietajú svoju pasívnu
legitimáciu. V samotných vyjadreniach obaja odporcovia poukazujú na ustanovenie § 100 zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch, v zmysle ktorého "všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych
vzťahov, štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov osôb vykonávajúcich k 31.12.2008
úlohy podľa § 73 ods. 1 v organizačných útvaroch ministerstva zriadených na krajských súdoch podľa
predpisov účinných do 31.12.2008 prechádzajú k 01.01.2009 na krajské súdy." V danej súvislosti pri
výklade významu slovného spojenia "vykonávajúcich osôb" je zrejmé, že by malo ísť o osoby, ktoré
v danom čase skutočne realizovali určité úlohy, pričom navrhovateľka de facto v rozhodnom období z

dôvodu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (hoc aj neplatného) žiadne úlohy v organizačnom
útvare MS SR zriadenom na Krajskom súde v Žiline nevykonávala. Avšak uvedené slovné spojenie z
pohľadu súdu môže byť vykladané v opačnom význame, a v prípade zobratia návrhu späť vo vzťahu
k odporcovi 1 by navrhovateľka stratila nárok na uplatnenie jej prislúchajúceho zákonného nároku z
titulu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Z dôvodu možnosti dvojakého výkladu

rozhodného slovného spojenia v § 100 zákona č. 757/2004 Z.z. teda "vykonávajúce osoby" ponecháva
na úvahe súdu, ktorý výklad bude považovať za relevantný a to aj vo vzťahu k ustanoveniu § 44 zákona
č. 312/2011 Z.z. v platnom znení: "Ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej." Vzhľadom na danú
legislatívnu zmenu týkajúcu sa presunu služobného úradu navrhovateľky, práve z dôvodu opatrnosti

označili ako pasívne legitimovaných účastníkov tak Krajský súd v Žiline ako aj Ministerstvo spravodlivosti
SR. Ponecháva na zvážení súdu, či je buď odporca 2 alebo odporca 1 pasívne legitimovaný na
vyplatenie mzdového nároku v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru
navrhovateľky, pričom vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi z procesného hľadiska súd návrh zamietne.
Iba týmto postupom je navrhovateľka chránená z pohľadu uplatnenia nároku na vyplatenie mzdového

nároku z titulu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Čo sa týka uplatneného nároku
uviedla, že vymáhaná suma vo výške 22 106, 30 euro predstavuje funkčný plat za obdobie od 01. 01.
2009 do 15. 02. 2011. Za obdobie od 01. 06. 2008 do 31. 12. 2008 priznal odporca 1 navrhovateľke
funkčný plat mesačne vo výške 830, 18 euro, čo za sedem mesiacov predstavovalo sumu 5 811, 30
euro, brutto. Z tejto sumy odporca 1 odpočítal navrhovateľke vyplatené odstupné vo výške 2 490, 54

euro. Tak bola odporcom 1 priznaná suma 3 320, 72 euro, čo po odpočítaní odporcom 1 príslušných
zrážok (dane, odvody) je fakticky zaplatil sumu 2 058, 37 euro. Vymáhaná suma v celkovej výške 22
106, 30 euro, brutto, predstavuje funkčný plat za obdobie od 01. 01. 2009 do 15. 02. 2011. Z tejto
sumy v brutto následne povinný subjekt vykoná nutné zrážky (daň, odvody), a vyplatí navrhovateľke už
priznanú sumu v netto. Táto vymáhaná suma pozostáva z mesačných funkčných platov za obdobie od

01. 01. 2009 do 15. 02. 2011. Za rok 2009 predstavoval mesačný funkčný plat navrhovateľky v 7. platovej
triede sumu 859, 50 euro, brutto, v netto 666, 90 euro. Spolu tak za rok 2009 predstavuje funkčný plat
sumu 10 314 euro, brutto. Za rok 2010 predstavoval mesačný funkčný plat navrhovateľky v 7. platovej
triede sumu 873, 50 euro, brutto, v netto 676, 60 euro. Spolu tak za rok 2010 predstavuje funkčný plat
sumu 10 482 euro, brutto. Za rok 2011 predstavoval mesačný funkčný plat navrhovateľky v 7. platovej

triede sumu 873, 50 euro, brutto, v netto 669, 10 euro. Navrhovateľka sa domáha zaplatenia funkčného
platu za rok 2011 od 01. 01. 2011 do 15. 02. 2011, aj keď na štátnozamestnanecké miesto nastúpila
neskôr až 01. 04. 2011. Navrhovateľka si nárokuje funkčný plat iba do 15. 02. 2011 z toho dôvodu, že od
tohto dňa sa už riešilo je ďalšie zaradenie. Spolu tak za rok 2011 predstavuje funkčný plat sumu 1 310,
25 euro, brutto. Výška a zloženie funkčného platu navrhovateľky za jednotlivé roky vyplýva priamo z

platových taríf štátnych zamestnancov ustanovených nariadeniami vlády Slovenskej republiky. Funkčný
plat pozostáva z platovej tarify, zvýšenia platovej triedy, osobného príplatku a vyrovnania. K námietke
odporcu 2 vznesenej podľa ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce uviedla, že túto nie je možné
použiť na prípadné zníženie funkčného platu, nakoľko podľa ustanovenia § 1 ods. 3, § 149 zákona č.
312/2001 Z. z. toto ustanovenie Zákonníka práce nie je možné primerane použiť na danú vec. Ak by súd

malzato,ženapredmetnýnárokjepotrebnéaplikovaťužnovúprávnuúpravu platnú od31.10.2009(§
55 zákona č. 400/2009 Z. z.) tak poukazovala na to, že i v takomto prípade by nebol dôvod na zníženie
funkčnéhoplatu,pretoženavrhovateľkanevykonávala činnosť- štátnuslužbupodľatohtozákonaalebo
podľa osobitného predpisu, prácu vo verejnom záujme alebo inú závislú prácu pre zamestnávateľa,ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona. Navrhovateľka od 01. 06. 2008 bola na základe
rozhodnutia č. C/2008/45947/Er vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zaradená do
evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom 16.09.2008 na základe rozhodnutia č. C/2008/074110/

Pt vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žilina, vyradená z evidencie uchádzačov o
zamestnanie. Za dané obdobie jej bol poskytnutý príspevok v nezamestnanosti v celkovej výške 1
436,40 eura. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.09.2008 v znení dohody o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 31.03.2009 uzatvorených medzi navrhovateľkou ako zamestnancom a spoločnosťou
ELTECO, a.s., IČO: 17 321 719, ako zamestnávateľom, bola navrhovateľka odo dňa 16.09.2008 do

30.09.2009 v pracovnom pomere s mesačnou mzdou 796,65 eura. Následne, dňom 01.10.2009 na
základe rozhodnutia č. C/2009/095941/Zi vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina
bola navrhovateľka zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom 01.07.2010 na základe
rozhodnutia č. C/2010/076727/Ká vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, vyradená z
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Za dané obdobie jej bol poskytnutý príspevok v nezamestnanosti
v celkovej výške 1 024,10 eura. Dňa 30.06.2010 uzatvorila navrhovateľka so zamestnávateľom - Mesto

Žilina pracovnú zmluvu č. 1161, na dobu určitú od 01.07.2010 do 31.03.2011, s miestom výkonu práce
Mestský úrad v Žiline, druh práce - referent v administratíve pre odbor organizačný a vnútornej správy.
Výška mzdy predstavovala sumu 440 eura. Právna zástupkyňa navrhovateľky má za to, že výkon práce
navrhovateľky v období od 01.07.2010 do 31.03.2011 pre zamestnávateľa - Mesto Žilina, nebol prácou
vo verejnom záujme podľa zákona č. 552/2003 Z.z., a preto nemožno použiť ustanovenie § 55 zákona č.

400/2009 Z.z. v platnom znení, nakoľko nevykonávala ani štátnu službu, ani prácu vo verejnom záujme,
ani inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa zákona o štátnej službe a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Odporca 1 sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23. 05. 2012, čl. 25. Odporca 1 v ňom

namietal,že niejepasívnevecnelegitimovanýmsubjektomvtejtoveci,pretožepodľaustanovenia§100
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely zákona č. 517/2008 Z. z. došlo zo zákona k prechodu
všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých vzťahov osôb vykonávajúcich k 31.
decembru 2008 úlohy podľa ustanovenia § 73 ods. 1 v organizačných útvaroch ministerstva zriadených
na krajských súdoch k 01. 01. 2009 na krajské súdy, a tak na zaplatenie náhrady funkčného platu od

01. 01. 2009 je už odporca 2. Ďalej v ňom uviedol, že aplikujúc citované ustanovenie a rešpektujúc
výsledok súdneho sporu odporca 1 dospel k záveru, že je jeho povinnosťou vysporiadať si záväzky
voči navrhovateľke za obdobie od júna 2008 do decembra 2008 spočívajúce vo vyplatení náhrady
funkčného platu navrhovateľky. Išlo konkrétne o nárok vo výške 175 070,- Sk resp. 5 811,30 eur, pričom
navrhovateľke bolo v tejto súvislosti potrebné odpočítať odstupné, ktoré jej bolo poskytnuté pri skončení

štátnozamestnaneckého pomeru, vo výške 75 030,- Sk (2 490,54 eur). Celková suma nevyplateného
funkčného platu za obdobie roka 2008 po odrátaní poskytnutého odstupného predstavovala sumu 100
040,- Sk resp. 3 320,72 eura a táto bola navrhovateľke odporcom 1 vyplatená, čo navrhovateľka vo
svojom návrhu ani nerozporuje. Vo zvyšku nároku, ktorý si navrhovateľka u odporcu 1 uplatnila, bola
odkázaná na odporcu 2, nakoľko tento sa stal od 01.01.2009 zo zákona jej služobným úradom so

všetkými povinnosťami s tým spojenými. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu preto žiadal
návrh voči nemu zamietnuť.

Odporca 2 sa k návrhu pred pojednávaním vo veci samej vyjadril podaním doručeným súdu dňa
30. 05. 2012, čl. 27. Uviedol v ňom, že namieta ich pasívnu legitimáciu, t.j. pasívnu legitimáciu

odporcu 2. Podmienkou prechodu práv a povinností z Ministerstva spravodlivosti SR na krajské
súdy v zmysle § 100 zákona č. 757/2004 Z.z. bolo (okrem iného) to, že sa jedná o práva a
povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov osôb vykonávajúcich k 31.12.2008 úkony podľa § 73
ods. 1 označeného predpisu v organizačných útvaroch ministerstva zriadených na krajských súdoch.
Navrhovateľka Ing. Oľga Kurtová k uvedenému dátumu nevykonávala takéto (a ani žiadne iné) úlohy v

organizačnom útvare MS SR zriadenom na Krajskom súde v Žiline v zmysle predmetného prechodného
ustanovenia. Nadväzne súvisiace práva a povinnosti (vrátane nárokov z neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru) neprešli z MS SR na Krajský súd v Žiline. Z dotknutého titulu je
namieste zamietnutie návrhu voči odporcovi 2. Nad bezprostredný rámec zásadnej obrany poukázal
na princíp dobrých mravov, ktorý je nutne rešpektovať aj pri výkone práv a povinností vyplývajúcich

zo štátnozamestnaneckých vzťahov. Krajský súd v Žiline, hoci nijakým spôsobom sa nepodieľal na
neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky, konal (ústretovo) bezprostredne
po získaní informácie o právoplatnom rozhodnutí súdov v otázke štátnozamestnaneckého pomeru
navrhovateľky. V tomto smere ponúkol Ing. N. miesto štátneho zamestnanca a akceptoval tiež jejvýslovnú požiadavku na neskorší nástup do štátnozamestnaneckého pomeru. Zároveň z vyjadrení
samotnej navrhovateľky je zrejmé, že v rozhodnom období, za ktoré požaduje priznať mzdové nároky,
vykonávalaštandardnúpracovnúčinnosti,zaktorúpoberalamzdu.Priznanienárokovanejnáhradymzdy

v plnom rozsahu v takomto prípade (minimálne) javí známky rozporu s dobrými mravmi. Je pritom
dôležité mať na zreteli, že v prípade výkonu štátnej služby by navrhovateľka nemohla vykonávať inú
zárobkovú činnosť v pracovnom pomere - § 61 ods. 3 zákon č. 400/2009 Z.z., resp. § 59 ods. 2 zákon č.
312/2001Z.z.Uplatňovanýmnárokomdochádzafaktickykobchádzaniutohtoprincípu-obmedzeniainej
zárobkovej činnosti štátneho zamestnanca. Na záver dodal, že nezodpovedá stavu veci, že Krajský súd

v Žiline nereagoval na výzvu o zaplatenie uplatňovaného nároku. Z dokladov predložených samotnou
navrhovateľkou je zrejmé, že zo strany tunajšieho súdu bolo na jej žiadosť odpovedané pod Spr. 207/11
zo dňa 18.04.2011.

Počas konania sa odporca 2 k predmetnému návrhu vyjadril i písomným podaním doručeným súdu dňa
21. 11. 2012, čl. 32, v ktorom došlo k zmene právnej argumentácie v tejto veci. V tomto podaní odporca 2

uviedol, že na základe uvedených právoplatných rozsudkov súdov uznáva, že navrhovateľka má nárok
na vyplatenie mzdových nárokov v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru.
Celý právny problém, a teda súvisiace súdne spory, vrátane tohto súdneho konania, však nezavinil
odporca 2, ale práve odporca 1, ktorý vydal nezákonné rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru s navrhovateľkou. Odporca 2 preto ani nebol účastníkom hore uvedeného súdneho konania

pred správnymi súdmi oboch inštancií. Odporca 1 by mal preto niesť aj morálnu zodpovednosť za
vyplatenie príslušnej náhrady mzdy navrhovateľky. Odporca 2 ani nemá z uvedených dôvodov pridelené
finančnéprostriedkynatentoúčel(vyplatenienáhradymzdy)afinančnýmiprostriedkamidisponujepráve
odporca 1. Je všeobecne známe, že odporcovi 2 prideľuje finančné prostriedky vždy na určité obdobie
Ministerstvo spravodlivosti SR, teda odporca 1. Ak by súd aj uložil odporcovi 2 povinnosť zaplatiť časť

náhrady mzdy navrhovateľke, musel by mu na tento účel poskytnúť finančné prostriedky z rozpočtu
odporca 1.

Počas konania sa odporca 2 v danej veci vyjadril i ďalším písomným podaním doručeným súdu dňa
10. 01. 2013, v ktorom odporca 2 vzniesol i námietku podľa ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce

a navrhol súdu, aby v zmysle tohto ustanovenia súd navrhovateľke priznanú náhradu funkčného platu
primerane znížil z dôvodu, že ako vyplynulo z vyjadrenia samotnej navrhovateľky, v spornom období
bola zamestnaná a poberala riadnu mzdu. Prípadné priznanie nárokovanej náhrady funkčného platu
navrhovateľke v celom uplatnenom rozsahu sa odporcovi 2 javilo ako v rozpore s dobrými mravmi.
Ďalej v ňom uviedol, že uznáva, že navrhovateľka má nárok na vyplatenie funkčného platu titulom

neplatného skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru. Súčasne však poukázal na to, že odporca
nebol subjektom, ktorý s navrhovateľkou neplatne skončil štátnozamestnanecký pomer, nebol ani
účastníkom súdneho konania o preskúmanie rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
navrhovateľky jej odvolaní zo štátnozamestnaneckého miesta z dôvodu jej nadbytočnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, ako
aj ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

Na základe vykonaného dokazovania súd v tejto veci ustálil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 27. 05. 2008 vydal vedúci služobného úradu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
ako prvostupňový orgán rozhodnutie č. 31/2008-45/20 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
navrhovateľky odvolaním z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta pre nadbytočnosť.

Rozhodnutím odporcu 1 ako odvolacieho orgánu č. k. 6779/2008 - 46/POK zo dňa 23. 07. 2008 bolo

odvolanie navrhovateľky proti prvostupňovému rozhodnutiu o skončení jej štátnozamestnaneckého
pomeru odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru zamietnuté a napadnuté prvostupňové
rozhodnutie odvolací orgán potvrdil.

Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. k. 2S 180/2008 - 73 zo dňa 21. 10. 2009 zrušil

rozhodnutie odporcu 1 č. k. 6779/2008 - 46/POK zo dňa 23. 07. 2008 i prvostupňové rozhodnutie
vedúceho služobného úradu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/2008-45/20 zo
dňa 27. 05. 2008 o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním z dôvodu zrušenia jej
štátnozamestnaneckého miesta pre nadbytočnosť.Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania odporcu 1 proti tomuto rozsudku Krajského
súdu v Bratislave rozsudkom č. k. 8Sžo 67/2010 zo dňa 09. 12. 2010, právoplatným dňa 03. 01. 2011,

potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave.

Dňa 01.04.2011došlokuzavretiumedziodporcom2anavrhovateľkoudodatkuč.1kslužobnejzmluve,
čl. 19, ktorým sa zmenil opis činnosti štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľky.

Žiadosťou doručenou odporcovi 2 dňa 06. 04. 2011 vyzvala navrhovateľka odporcu 2 o zaplatenie
funkčného platu. Túto žiadosť navrhovateľka súdu nepredložila. Túto skutočnosť súd zistil zo samotného
návrhu a z listu odporcu 2 zo dňa 18. 04. 2011, čl. 12, ktorý navrhovateľka súdu predložila. Z odpovede
odporcu 2 zo dňa 18. 04. 2011 vyplýva, že odporca nesúhlasil so zaplatením funkčného platu
navrhovateľke a odkázal ju na domáhanie sa jej nároku súdnou cestou.

Navrhovateľka vyzvala na zaplatenie funkčného platu i odporcu 1. Odporca 1 na základe tejto výzvy
jej fakticky zaplatil sumu 2 058, 37 euro, čo predstavuje čistý funkčný plat, po odpočítaní odporcom 1
príslušných zrážok dane, odvody, z odporcom 1 priznaného funkčného platu vo výške 3 320, 72 euro. Z
celkovej priznanej sumy 5 811, 30 euro, ktorá predstavovala funkčný plat za obdobie od 01. 06. 2008 do
31.12.2008 (830,18eurokrátsedemmesiacov) odpočítalodporca1odstupnévovýške2490,54euro,

ktoré bolo navrhovateľke vyplatené po skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru. Túto skutočnosť
navrhovateľka potvrdila. Za zvyšné obdobie, za ktoré si navrhovateľka uplatňovala náhradu funkčného
platu a to od 01. 01. 2009 do 15. 02. 2011 jej odporca 1 funkčný plat nezaplatil s odôvodnením, že
vzhľadom na zmenu právnej úpravy je služobným úradom navrhovateľky a teda povinným subjektom
na uspokojenie jej nároku od 01. 01. 2009 odporca 2, a nie odporca 1.

Z oznámenia o výške a zložení funkčného platu odporcu 2 zo dňa 01. 04. 2011, čl. 11, vyplýva, že
navrhovateľke podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe od 01. 04. 2011 patril funkčný plat v 07.
platovej triede. Funkčný plat pozostával z platovej tarify podľa ustanovenia § 84 ods. 1 písm. a) tohto
zákona vo výške 588, 50 euro, zvýšenia platovej tarify podľa ustanovenia § 84 ods. 1 písm. b) zákona o

31% vo výške 182, 50 euro, čo spolu predstavuje tarifný plat vo výške 771, 50 euro, osobného príplatku
podľa ustanovenia § 89 zákona vo výške 96, 50 euro, a vyrovnania podľa ustanovenia § 133 ods. 1
zákona vo výške 6 euro. Funkčný plat tak spolu predstavoval 873, 50 euro. Z oznámenia o výške a
zložení funkčného platu odporcu 1 zo dňa 24. 01. 2008, čl. 10, vyplýva, že navrhovateľke podľa zákona
č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe od 01. 01. 2008 patril funkčný plat v 07. platovej triede. Funkčný plat

pozostával z platovej tarify podľa prílohy k nariadeniu vlády SR č. 613/2007 Z. z. vo výške 16 870.- Sk,
zvýšenia platovej tarify podľa ustanovenia § 82 ods. 3 o 7% vo výške 1 190.- Sk, zvýšenie platovej tarify
podľa § 159b ods. 2 o 24% vo výške 4 050.- Sk. Tarifný plat bol spolu 22 110.- Sk. Osobný príplatok
podľa § 85 bol 2 900.- Sk. Funkčný plat tak spolu predstavoval 25 010.- Sk.

Za rok 2009 predstavoval mesačný funkčný plat navrhovateľky v 7. platovej triede sumu 859, 50 euro,
brutto, v netto 666, 90 euro. Spolu tak za rok 2009 predstavuje funkčný plat sumu 10 314 euro, brutto.

Za rok 2010 predstavoval mesačný funkčný plat navrhovateľky v 7. platovej triede sumu 873, 50 euro,
brutto, v netto 676, 60 euro. Spolu tak za rok 2010 predstavuje funkčný plat sumu 10 482 euro, brutto.

Za rok 2011 predstavoval mesačný funkčný plat navrhovateľky v 7. platovej triede sumu 873, 50 euro,
brutto, v netto 669, 10 euro. Navrhovateľka sa domáha zaplatenia funkčného platu za rok 2011 od 01.
01. 2011 do 15. 02. 2011, aj keď na štátnozamestnanecké miesto nastúpila neskôr až 01. 04. 2011.
Navrhovateľka si nárokuje funkčný plat iba do 15. 02. 2011 z toho dôvodu, že od tohto dňa sa už riešilo

je ďalšie zaradenie. Spolu tak za rok 2011 predstavuje funkčný plat sumu 1 310, 25 euro, brutto.

Výšku a zloženie funkčného platu navrhovateľky za jednotlivé roky vypočítala navrhovateľka s
poukazom na platové tarify štátnych zamestnancov ustanovených nariadeniami vlády Slovenskej
republiky za jednotlivé roky. Navrhovateľkou vypočítanú výšku i zloženie funkčného platu za vyššie

uvedené roky odporcovia počas konania nespochybňovali, preto súd vyhodnotil tieto skutočnosti ako
nesporné.Navrhovateľka bola od 01. 06. 2008 rozhodnutím Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline zo dňa
13. 06. 2008, čl. 102, zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozhodnutím tohto úradu zo
dňa 18. 09. 2008, čl. 104, bola navrhovateľka vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože

sa od 16. 09. 2008 zamestnala v spoločnosti ELTECO, a. s., Rosinská cesta č. 15, 010 01 Žilina. Za
obdobie od 01. 07. 2008 do 16. 09. 2008 jej boli poskytnuté Sociálnou poisťovňou , pobočka Žilina,
dávky v nezamestnanosti spolu vo výške 1 436, 40 euro.

Od 16. 09. 2008 bola navrhovateľka zamestnaná v spoločnosti ELTECO, a. s., Rosinská cesta č. 15,

010 01 Žilina, ako programátorka informačných systémov. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 16. 09. 2008,
čl. 97, v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31. 03. 2009, čl. 99, bola jej základná mzda
dohodnutá na 796, 65 euro. Tento pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30. 09. 2009.

Od 01. 10. 2009 bola navrhovateľka rozhodnutím Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline zo dňa
06. 10. 2009, čl. 103, zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozhodnutím tohto úradu zo

dňa 13. 07. 2010, čl. 101, bola navrhovateľka vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože
sa od 01. 07. 2010 sa zamestnala u zamestnávateľa Mesto Žilina. Za dané obdobie jej boli poskytnuté
Sociálnou poisťovňou , pobočka Žilina, dávky v nezamestnanosti spolu vo výške 1 024, 10 euro.

Od 01. 07. 2010 bola navrhovateľka na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2010, čl. 100,

zamestnaná u zamestnávateľa Mesto Žilina, ako referent v administratíve pre odbor organizačný a
vnútornej správy s dohodnutou mzdou 440 euro mesačne. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu
určitú od 30. 06. 2010 do 31. 03. 2011.

Podľa ustanovenia § 131 zákona č. 400/2009Z.z. o štátnej službe a o zmene adoplnení niektorých

zákonov (ďalej len "zákon č. 400/2009 Z. z.") v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru
začatom pred 1. novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. októbra 2009.

Podľa ustanovenia § 55 zákona č. 400/2009 Z. z. ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu
podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, vykonával prácu vo verejnom záujme alebo

vykonávalinúzávislúprácuprezamestnávateľa,ktorýjeslužobnýmúradom podľa tohto zákona, počas
doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi
tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.

Podľa ustanovenia § 44 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len "zákon č. 312/2001") ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za
čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do
štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému

skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

Súd vyššie uvedený skutkový stav veci, ktorý nebol medzi účastníkmi konania sporný, takto právne
vyhodnotil:

Navrhovateľka v zastúpení svojou právnou zástupkyňou sa predmetným návrhom domáhala proti
odporcom zaplatenia funkčného platu vo výške 22 106, 30 euro, brutto, spolu s príslušenstvom, a to
za obdobie od 01. 01. 2009 do 15. 02. 2011 z dôvodu neplatného skončenia jej štátnozamestnaneckého
pomeru. Svojho nároku sa navrhovateľka domáhala podľa ustanovenia § 44 zákona č. 312/2001 Z. z.,
pretože skončenie jej štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné a jej štátnozamestnanecký pomer i

naďalej trvá. Navrhovateľka sa zaplatenia funkčného platu domáhala od 01. 01. 2009 (za čas odo dňa
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru 01. 06. 2008 do 31. 12. 2008 jej funkčný plat
zaplatil odporca 1) až do 15. 02. 2011, do doby kedy odporca 2 začal riešiť jej opätovné zaradenie do
štátnej služby. Opätovne do štátnej služby bola navrhovateľka zaradená od 01. 04. 2011.

Súd skôr ako sa zaoberal meritom veci, musel vyhodnotiť námietku oboch odporcov, že nie sú v
tejto veci pasívne vecne legitimovaní. Odporca 1 v túto svoju námietku odôvodňoval tým, že podľa
ustanovenia § 100 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely zákona č. 517/2008 Z. z. došlo
zo zákona k prechodu všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých vzťahovosôb vykonávajúcich k 31. decembru 2008 úlohy podľa ustanovenia § 73 ods. 1 v organizačných
útvaroch ministerstva zriadených na krajských súdoch k 01. 01. 2009 na krajské súdy, a tak na
zaplatenie funkčného platu od 01. 01. 2009 je už pasívne vecne legitimovaným odporca 2, a nie

odporca 1. Dokonca i samotná právna zástupkyňa navrhovateľky počas konania pripustila možnosť
rôznych výkladov tohto ustanovenia zákona a preto žalovala v danej veci z právnej opatrnosti oba
subjekty. Vyhodnotenie pasívne vecne legitimovaného subjektu nechávala na zváženie súdu. Odporca
1 bol povinným subjektom, služobným úradom, na zaplatenie funkčného platu navrhovateľke titulom
neplatného skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru za obdobie od 01. 06. 2008 do 31. 12. 2008.

Odporca 1 za toto obdobie vyplatil navrhovateľke funkčný plat vo výške spolu 2 058, 37 euro (po
odpočítaní jej vyplateného odstupného 2 490, 54 euro, a odpočítaní z priznaného funkčného platu
spolu 3 320, 72 euro príslušných zrážky). Odporca 2 túto svoju námietku odôvodňoval i tým, že do
tejto situácie sa dostal nezavinene, pretože on s navrhovateľkou štátnozamestnanecký pomer neskončil
neplatne, nebol ani účastníkom súdneho sporu o preskúmanie skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru navrhovateľky. Súd vyhodnotil tieto námietky oboch odporcov a ustálil, že námietka odporcu

1 o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu 1 v tomto súdnom spore, je dôvodná. Súčasne
ustálil, že námietka odporcu 2 o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore je nedôvodná.
Súd zistil, tak ako to uvádzali i všetci účastníci konania, že počas trvania súdneho sporu (od júna
2008 do januára 2011) medzi navrhovateľkou a odporcom 1 o preskúmanie rozhodnutí o skončení
jej štátnozamestnaneckého pomeru, došlo k zmene právnej úpravy týkajúcej sa práv a povinností

vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých vzťahov osôb vykonávajúcich k 31. decembru 2008 úlohy
podľa ustanovenia § 73 ods. 1 v organizačných útvaroch ministerstva zriadených na krajských súdoch.
V tomto období nadobudol účinnosť zákon č. 517/2008 Z. z., ktorým sa zmenil zákon č. 757/2004 Z.
z. o súdoch v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 100 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení
zákona č. 518/2008 Z. z. došlo zo zákona k prechodu všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo

štátnozamestnaneckých vzťahov osôb vykonávajúcich k 31. decembru 2008 úlohy podľa ustanovenia
§ 73 ods. 1 v organizačných útvaroch ministerstva zriadených na krajských súdoch k 01. 01. 2009
na krajské súdy. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že od 01. 01. 2009 je zo zákona služobným
úradom navrhovateľky odporca 2, a nie odporca 1. Keďže sa odporca 2 na základe vyššie uvedeného
ustanovenia zákona stal služobným úradom navrhovateľky, prešli na neho zo zákona i všetky povinnosti

vyplývajúce z tohto štátnozamestnaneckého pomeru voči navrhovateľke. Preto má súd za to, že odporca
1 nie je v tejto veci pasívne vecne legitimovaným subjektom, a preto z tohto dôvodu návrh proti odporcovi
1 zamietol. Naopak, odporca 2 je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tejto veci.

Súd po vyhodnotení, že pasívne vecne legitimovaným subjektom v tejto veci podľa ustanovenia § 100

zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 518/2008 Z. z. je odporca 2, sa ďalej zaoberal meritom veci,
vrátane námietok odporcu 2, ale i námietok odporcu 1. Odporca 2 v úvode konania predmetný nárok
navrhovateľky najprv neuznával čo do právneho dôvodu, i do výšky. Počas konania však došlo k zmene
obrany u odporcu 2. Odporca 2 uznal, že navrhovateľka má nárok na vyplatenie mzdových nárokov
z dôvodu neplatného skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru. Avšak opakovane poukazoval, že

odporca 2 nebol subjektom, ktorý s navrhovateľkou neplatne jej štátnozamestnanecký pomer skončil.
Súčasne odporca 2 žiadal, aby súd mzdové nároky navrhovateľky podľa ustanovenia § 79 ods. 2
Zákonníka práce primerane znížil, nakoľko navrhovateľka v rozhodnom období vykonávala pracovnú
činnosť, za ktorú poberala riadne mzdu. Odporca 1 zase namietal právny titul, na základe ktorého sa
navrhovateľka domáha svojho nároku. Namietal, že predmetný nárok si môže navrhovateľka uplatňovať

iba podľa ustanovenia § 55 zákona č. 400/2009 Z., a nie podľa ustanovenia 44 zákona č. 312/2001 Z.
z. s poukazom na ustanovenie § 131 zákona č. 400/2009 Z. z. Svoj názor odôvodňoval tým, že v danej
veci nejde o konanie vo veci štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 01. 11. 2009, kedy by sa
skutočne postupovalo podľa predpisov platných do 31. 10. 2009 (zákon č. 312/2001 Z. z. ). Ide o nárok
na zaplatenia funkčného platu z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý

si navrhovateľka môže uplatniť už podľa novej právnej úpravy a to podľa ustanovenia § 55 zákona č.
400/2009 Z. z., a v takomto prípade súd môže znížiť priznaný funkčný plat o funkčný plat alebo mzdu
za činnosť uvedenú v tomto ustanovení.

Po vyhodnotení týchto námietok oboch odporcov, a reakcie právnej zástupkyne navrhovateľky, ktorá

s týmito námietkami nesúhlasila, má súd za to, že navrhovateľka sa svojho nároku dôvodne
domáha podľa ustanovenia 44 zákona č. 312/2001 Z. z. s poukazom na ustanovenie § 131
zákona č. 400/2009 Z. z. Podľa ustanovenia § 131 zákona č. 400/2009 Z. z. v konaní vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 01. 11. 2009 sa postupuje podľa predpisov platnýchdo 31. 10. 2009 t. j. podľa zákona č. 312/2001 Z. z. Súd má za to, že znenie tohto ustanovenia "v
konanívoveciachštátnozamestnaneckéhopomeruzačatompred01.11.2009" vyplýva,žepodpojmom
konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa rozumie nie iba konanie pred služobným

úradom (prvostupňový, druhostupňovým), ale aj súdne konanie o preskúmanie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru a nakoniec i prípadné finančné nároky týkajúce sa neplatného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Pri takomto výklade tohto ustanovenia zákona má preto
súd za to, že navrhovateľka svoj nárok na zaplatenie funkčného platu titulom neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru odvodzuje dôvodne od predpisov platných do 31. 10. 2009, teda

od ustanovenia § 44 zákona č. 312/2001 Z. z. Keďže ustanovenie § 44 zákona č. 312/2001 Z. z.
neupravuje tzv. inštitút možného primeraného zníženia funkčného platu za sporné obdobie z dôvodu
vykonávania zárobkovej činnosti navrhovateľky, súd má za to, že v danej veci nie je možné na
základe tohto ustanovenia zákona znížiť navrhovateľke priznaný funkčný plat z dôvodu vykonávania
jej pracovnej činnosti v inom zamestnaní. Rovnako má súd za to, že nie je možné, tak ako to uvádzala
právna zástupkyňa navrhovateľky, aplikovať na danú vec ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce

o primeranom znížení náhrady mzdy, tak ako to žiadal odporca 2. Takúto aplikáciu, priamu, alebo i
analogickú, neumožňujú ustanovenia § 1 ods. 3, § 149 zákona č. 312/2001 Z. z.

Ak by aj súd hypoteticky pripustil právny názor odporcu 1, že v danej veci ide o samostatný nárok
na zaplatenia funkčného platu z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru síce

vychádzajúci z konania vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatého pred 01. 11. 2009, ale
predsalensamostatný,ktorýsinavrhovateľkamôžeuplatniťpodľaustanovenia§55 zákonač.400/2009
Z. z., tak má súd za to, že i v takomto prípade nie je možné na zníženie funkčného platu aplikovať
ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce. V takomto prípade by však súd znížil ( súd má za to,
že ex offo) funkčný plat o funkčný plat alebo mzdu za činnosť uvedenú v tomto ustanovení - ak by

štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,
alebo by vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa,
ktorý by bol služobným úradom podľa tohto zákona, priamo na základe ustanovenia § 55 zákona
č. 400/2009 Z. z. . Súd by v takomto prípade posudzoval pracovnú činnosť navrhovateľky za sporné
obdobie. Navrhovateľka od 16. 09. 2008 do 30. 09. 2009 bola zamestnaná v spoločnosti ELTECO, a.

s., Rosinská cesta č. 15, 010 01 Žilina, ako programátorka informačných systémov s mesačnou mzdou
796, 65 euro. Od 01. 07. 2010 do 31. 03. 2011 bola navrhovateľka zamestnaná u zamestnávateľa
Mesto Žilina, ako referent v administratíve pre odbor organizačný a vnútornej správy s dohodnutou
mzdou 440 euro mesačne. Po vyhodnotení tejto pracovnej činnosti navrhovateľky ( vo zvyšnom období
bola nezamestnaná a poberala dávky v nezamestnanosti) má súd za to, že táto pracovná činnosť

navrhovateľky by ani nespĺňala podmienku uvedenú v ustanovení § 55 zákona č. 400/2009 Z. z., že by
muselo o štátnuslužbupodľatohtozákonaalebopodľaosobitnéhopredpisu,aleboo prácuvoverejnom
záujme alebo o inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý by bol služobným úradom podľa tohto
zákona. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má preto súd za to, že nárok navrhovateľky
proti odporcovi 2 je dôvodný čo do právneho titulu.

Čo sa týka dôvodnosti nároku navrhovateľky čo do vymáhanej výšky istiny, súd vyhodnotil, že i tejto časti
je návrh dôvodný, a to v celom navrhovateľkou uplatnenom rozsahu. Vymáhaná suma vo výške 22 106,
30 euro predstavuje funkčný plat za obdobie od 01. 01. 2009 do 15. 02. 2011. Z tejto sumy následne
povinný subjekt vykoná nutné zrážky (daň, odvody), a vyplatí navrhovateľke už iba čistý funkčný plat.

Táto vymáhaná suma pozostáva z mesačných funkčných platov za obdobie od 01. 01. 2009 do 15. 02.
2011. Za rok 2009 predstavoval mesačný funkčný plat navrhovateľky v 7. platovej triede sumu 859, 50
euro, brutto, v netto 666, 90 euro. Spolu tak za rok 2009 predstavuje funkčný plat sumu 10 314 euro,
brutto. Za rok 2010 predstavoval mesačný funkčný plat navrhovateľky v 7. platovej triede sumu 873, 50
euro, brutto, v netto 676, 60 euro. Spolu tak za rok 2010 predstavuje funkčný plat sumu 10 482 euro,

brutto. Za rok 2011 predstavoval mesačný funkčný plat navrhovateľky v 7. platovej triede sumu 873, 50
euro, brutto, v netto 669, 10 euro. Navrhovateľka sa domáha zaplatenia funkčného platu za rok 2011 od
01. 01. 2011 do 15. 02. 2011, aj keď na štátnozamestnanecké miesto nastúpila neskôr až 01. 04. 2011.
Navrhovateľka si nárokuje funkčný plat iba do 15. 02. 2011 z toho dôvodu, že od tohto dňa odporca
2 spolu s navrhovateľkou riešili jej opätovné zaradenie do štátnozamestnaneckého pomeru. Spolu tak

za rok 2011 predstavuje funkčný plat sumu 1 310, 25 euro, brutto. Výška a zloženie funkčného platu
navrhovateľky za jednotlivé roky vyplýva priamo z platových taríf štátnych zamestnancov ustanovených
nariadeniami vlády Slovenskej republiky. Výšku a zloženie funkčného platu za jednotlivé roky ani jeden
odporca nerozporoval, naopak akceptovali tieto skutočnosti uvádzané navrhovateľkou. Súd má za to,že navrhovateľka výšku i zloženie funkčného platu za sporné obdobie vypočítala správne, a preto jej
v tejto časti návrhu v celom rozsahu vyhovel a uložil vo výroku tohto rozsudku odporcovi 2 povinnosť
zaplatiť jej titulom neplatného skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru sumu 22 106, 30 euro,

a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti návrhu, v ktorom sa domáhala zaplatenia i príslušenstva z
vymáhanej istiny, ako nedôvodný zamietol. Právna zástupkyňa právnu dôvodnosť uplatnených úrokov
z omeškania v návrhu, ani počas konania, riadne neodôvodnila. V súčasnej právnej vede i súdnej praxi

existujú rôzne názory na otázku, či zamestnancovi, ktorý má nárok na náhradu funkčného platu z titulu
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru patrí právo požadovať úroky z omeškania v
prípade omeškania zamestnávateľa so zaplatením náhrady funkčného platu alebo nie. Súd sa prikláňa
k nasledovnému názoru. Zákony č. 312/2001 Z. z., 400/2009 Z. z., ani analogicky Zákonník práce v
súčasnom znení, v žiadnom svojom ustanovení neupravuje problematiku úrokov z omeškania. Súčasná
právna úprava neobsahuje ustanovenie zakotvujúce možnosť účastníka štátnozamestnaneckého

pomeru požadovať úroky z omeškania v prípade nesplnenia jeho peňažnej pohľadávky riadne a včas.
Preto je potrebné posúdiť otázku úrokov z omeškania pri náhrade funkčného platu (podobne ako pri
náhrade mzdy podľa Zákonníka práce) prostredníctvom interpretácie ustanovení týchto zákonov v
subsidiarite s Občianskym zákonníkom. Domnievam sa, že zákon č. 312/2001 Z. z. alebo i zákon č.
400/2009 Z. z. nie je možné extenzívne interpretovať a umožniť tak aplikáciu ustanovenia § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka na štátnozamestnanecký pomer. Ak by ratio legis zákonodarcu nesmerovalo
k výslovnému vylúčeniu subsidiárnej pôsobnosti osobitnej časti Občianskeho zákonníka (teda iných
ustanovení než sú všeobecné ustanovenia) vo vzťahu k týmto zákonom, určite by možnosť uplatniť si pri
domáhaní sa funkčného platu i úroky z omeškania bola upravená v týchto zákona vyslovene. Preto má
súdzato,že vdanejvecinavrhovateľkasanemôžedomáhaťúspešne úrokovzomeškaniazvymáhanej

náhrady funkčného platu, pretože žiadne ustanovenie súčasnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na
štátnozamestnanecký pomer (starej, i novej) neupravuje úroky z omeškania a subsidiárna aplikácia
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je podľa názoru súdu vylúčená. Vzhľadom na tento
vyššie uvedený názor súdu, súd návrh navrhovateľky v časti príslušenstva vymáhaného funkčného platu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že
o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaKrajskýsúdv

BratislaveprostredníctvomOkresnéhosúduBratislavaI,písomne,vodvoch vyhotoveniach.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach podľa ustanovenia § 42ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda, včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.