Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19C/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116224971
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6116224971.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu Q. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX/
XX, Q. I., prechodne bytom E. Y. XXX/XX, O.U., toho času umiestneného v L., so sídlom S., v konaní
označený ako: Q. B. - B., s miestom podnikania W. K. Q. XXX, W. K. Q., H.: XX XXX XXX, v konaní
zastúpeným JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom, so sídlom Ružová 10, Sabinov, IČO: 42 029 759,
proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so

sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o zaplatenie 79 827,00 Eur s príslušenstvom,
o zastavení konania, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vec p o s t ú p e n á Daňovému úradu Košice,
so sídlom Železničná 1, 041 90 Košice.

Súd žalovanej n e p r i z n á v a nárok náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30. 12. 2016 sa žalobca domáhal zaplatenia 79 827,00 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 15,05 % ročne zo sumy 79 827,00 Eur od 01. 01. 2012 do zaplatenia a náhrady
trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 25. 02. 2011 podal žalobca na príslušnej pobočke žalovanej - P.ň.

S., V.č. - daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty za mesiac XX/XXXX, v ktorom si riadne a včas
uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške XX XXX,XX Eur. Do dňa podania žaloby mu neboli uvedené
finančné prostriedky zo strany žalovanej vrátené, pričom má za to, že má na ich vrátenie nárok a tento
nebol nikým a ničím popretý a ani nezanikol. Žalobca požiadal o oslobodenie od povinnosti platiť súdne
poplatky v celom rozsahu. Uviedol, že je v súčasnej dobe vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave
na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov a oddelenie výkonu trestu s miestom

výkonu služby v Sabinove a je súčasne bez právneho vzdelania. V zmysle jeho základného práva na
právnu pomoc a spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
požiadal o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.

2. Uznesením č. k. 19C/1/2017 - 15 zo dňa 24. 01. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 02.
2017, súd konanie v časti žiadosti žalobcu o ustanovenie advokáta zastavil a vec postúpil Centru právnej

pomoci. Centrum právnej pomoci rozhodlo o žiadosti žalobcu rozhodnutím sp. zn. KaPO 2N 4301/2017
- KaPo, ČRZ: 106440/2017 zo dňa 13. 11. 2017 tak, že priznal žiadateľovi Q. B. nárok na poskytovanie
právnej pomoci s finančnou účasťou vo výške 40,00 Eur a určil mu advokáta. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12. 12. 2017.

3. Uznesením č. k. 19C/1/2017 - 56 zo dňa 31. 03. 2017 súd priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych

poplatkov v celom rozsahu.4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 01. 02. 2018 namietala nedostatok právomoci
súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci ako aj nedostatok jej pasívnej legitimácie v tomto spore. Zo
skutkového stavu vyplýva, že žalobca vyvodzuje nárok na plnenie z titulu nadmerného odpočtu DPH,

ktoré si ako daňový subjekt uplatnili na základe podaných daňových priznaní k DPH za január 2011 na
základe zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Zo zákona o DPH
vyplýva postup daňového subjektu a daňového úradu v súvislosti s uplatneným nadmerným odpočtom.
Na správu dane z pridanej hodnoty sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je zákon č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„daňový poriadok“). Podľa § 6 ods. 1 daňového poriadku na správu daní je vecne príslušný správca
dane, ktorým je daňový úrad, ak daňový poriadok alebo osobitné predpisy neustanovujú iného správcu
dane. Z uvedeného je zrejmé, že účastníkmi právnych vzťahov, ktoré sa týkajú uplatnených nadmerných
odpočtov DPH daňovým subjektom, je tento daňový subjekt a príslušný správca dane, ktorým je daňový
úrad. Právny vzťah medzi daňovými subjektmi je vzťahom daňovoprávnej povahy. Keďže právny vzťah,
z ktorého si žalobca uplatňuje svoj právny nárok na plnenie, nie je súkromnoprávnym vzťahom a zároveň

neexistuje právny predpis, ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo veci nadmerného odpočtu zveroval do
právomoci súdu, nie je podľa názoru žalovanej daná právomoc súdu konať v tejto veci podľa Civilného
sporového poriadku. Ďalej žalovaná namietala aj nedostatok pasívnej legitimácie, pretože správcom
dane je daňový úrad. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je orgánom štátnej správy a nie je
účastníkom osobitných verejnoprávnych vzťahov daňových subjektov a správcu dane. Navrhla, aby súd

konanie zastavil a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Zároveň poukázala aj na konanie
vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 19C/2/2017, v ktorom tiež súd konanie zastavil.

5. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) súdy
prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona

neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

6. Podľa § 10 ods. 1 C. s. p., ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky,
súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované.

7. Právomoc súdu predstavuje súhrn oprávnení a povinností decízneho charakteru, ktorým súdy
disponujú pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Ak určitá vec nespadá do právomoci súdov, ide o
neodstrániteľnú vadu konania nevyhnutne vedúcu k uzneseniu o zastavení konania.

8. Podstatou inštitútu vrátenia nadmerného odpočtu DPH je vrátenie časti dane, ktorú platiteľ zaplatil
a ktorá prevyšuje jeho daňovú povinnosť, ak ju nemohol odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti v
daňovom období nasledujúcom po období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ide teda o vrátenie
plnenia zaplateného štátu, ktoré vzhľadom na špecifickú konštrukciu dane z pridanej hodnoty. Za
splnenia zákonom stanovených podmienok, prestáva byť plnením povinnosti platiteľa dane a štát je

povinný toto plnenie vrátiť. Ide o v našom právnom poriadku sa vyskytujúci inštitút plnenia, na ktoré nie
je právny dôvod, či už v čase plnenia alebo plnenia, ktorého právny dôvod zanikol až po plnení. Právne
predpisy z viacerých právnych odvetví obsahujú ustanovenia, ktoré zohľadňujúc povahu právnych
vzťahov, v ktorých došlo k nepodloženému majetkovému nárastu, priznávajú určitým subjektom práva
a iným zase tomu zodpovedajúce povinnosti smerujúce k náprave takéhoto stavu. Za tým účelom

okrem iného určujú, do právomoci ktorého orgánu patrí dosiahnutie nápravy vtedy, ak nebola zjednaná
dobrovoľne, akým procesným postupom a v akom konaní má byť náprava dosiahnutá, za účasti koho
a akými právami a povinnosťami vybavenými účastníkmi.

9. Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v § 3, z ktorého vyplýva, že súdy prejednávajú a

rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci. Takto ohraničený súbor sa týka vzťahov
súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti a vôľovej autonómie účastníkov. Veci,
zaradené do tohto súboru, prejednávajú a rozhodujú prevažne súdy; len výnimočne, ak to ustanovuje
zákon, prejednávajú ich a rozhodujú o nich iné orgány. Nad rámec, vymedzený uvedeným súborom
vzťahov, súdy podľa § 4 C. s. p. v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú aj iné veci,

ktoré sa už, na rozdiel od predchádzajúcich, nezakladajú priamo na práve súkromnom, tieto však vždy
len vtedy, ak to ustanovuje zákon.10. Nie je pochybností o tom, že právo, ktorého sa žalobca domáha, nemá súkromnoprávnu povahu. Pre
vyriešenieotázky,čivecpatrídoprávomocisúdu,jenevyhnutnépredovšetkýmzistiť,zktoréhoprávneho
vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne

analyzovať a následne po právnej stránke správne vyhodnotiť a posúdiť. Pre analýzu právneho vzťahu
účastníkov a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku,
ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú
povahu práva a povinnosti účastníkov, tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je
určujúce pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý

možno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v § 3 C. s. p.

11. Zo žaloby ako aj z príloh k nej skutočne vyplýva, že žalobca sa od žalovanej domáha vrátenia
uplatneného nadmerného odpočtu DPH, čo preukazuje daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie 01/2011. Z neho vyplýva, že si v daňovom priznaní uplatnil nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu.

12. Zohľadniac žalobcom vymedzený rozhodujúci skutkový stav treba zdôrazniť, že žalobca svoj
nárok vyvodzuje z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi daňovým subjektom ako platiteľom dane z
pridanej hodnoty a správcom dane. Právny rámec, v ktorom došlo k ním uvádzanému neodôvodnenému
majetkovému nárastu na strane žalovanej (resp. správcu dane), vymedzil žalobca sám svojimi

skutkovými tvrdeniami, pričom nárast lokalizoval práve len do tohto právneho vzťahu. Vzťah daňového
subjektu (platiteľa dane) a daňového orgánu (správcu dane) nevzniká rozhodnutím daňového orgánu.
Práva a povinnosti vo vzťahu upraveného daňovými predpismi žalovanému vznikli už registráciou
podľa § 4 zákona o DPH, ďalšie povinnosti prijatím a uskutočnením zdaniteľného plnenia a uplatnením
nadmerného odpočtu DPH (§ 79 zákona o DPH). Účastníci v danom vzťahu nemajú autonómne a

rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve v zmysle
§ 3 C. s. p. Naopak, ich odlišné postavenie v tomto právnom vzťahu vykazuje znaky, odzrkadľujúce
osobitný význam daní v rámci finančnej činnosti štátu pri sústreďovaní peňažných prostriedkov do
štátnych a iných verejných peňažných fondov v záujme finančného zabezpečenia verejných potrieb a
funkcií štátu. Vzťah daňového subjektu (platiteľa dane) a daňového orgánu (správcu dane) je upravený

právnym predpisom, samostatne riešiacim dôsledky vzniku neodôvodneného nárastu (nadmerného
odpočtu dane) a stanovujúcim jednak osobitný postup zákonom určeného (daňového) orgánu, jednak
tiež podmienky, len pri splnení ktorých sa má (a môže) vyporiadanie tohto nárastu uskutočniť.

13. Vychádzajúc z uvedených charakteristických znakov predmetného vzťahu súd dospel k názoru, že

právny vzťah medzi žalobcom a štátom ako subjektom, ktorému sa daň platí, je vzťahom daňovoprávnej
povahy, v rámci ktorého sa žalobca domáha vrátenia dane zaplatenej nad rámec daňovej povinnosti.
Uvedený vzťah nemožno podriadiť ani pod vzťahy vymenované v § 3 C. s. p. ani pod vzťahy, na ktoré
dopadá § 4 C. s. p. (keďže žiaden právny predpis nestanovuje, že o takomto práve rozhodujú sudy v
civilnom sporovom konaní). Súd preto dospel k záveru, že na prejednanie predmetnej veci nie je daná

právomoc súdu.

14. Daňové konanie ako súčasť správy daní upravuje daňový poriadok. V zmysle § 6 ods. 1 citovaného
zákona je na správu daní vecne príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad, ak daňový poriadok
alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak daňový

poriadok alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u
právnickej osoby jej sídlom.

15. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom po
nadobudnutíprávoplatnostitohtorozhodnutiabudevecpostúpenáDaňovémuúraduKošiceakomiestne

a vecne príslušnému správcovi dane podľa daňového poriadku a zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch
štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

16. Zároveň súd uvádza, že v obdobnom konaní vedenom pod sp. zn. 19C/2/2017 rozhodol rovnako,
pričom ani v tomto prípade nemal za preukázané, že by v tomto prípade mal postupovať inak. A teda aj

v záujme zachovania právnej istoty strán sporu (čl. 2 ods. 2 C. s. p.) aj v tomto prípade rozhodol takisto.

17. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.18.Zásadaprocesnejzodpovednostiznamená,žetrovyjepovinnánahradiťtázostrán,ktorázavinila,že
vznikli. Zmyslom využitia tejto zásady je sankčná náhrad trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu

nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez
ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zavinenie je možné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie
sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúcej napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom toho je vznik
trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič

z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať
procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu protistrane.

19. Zastavenie konania zavinil žalobca, pretože nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH si uplatnil
na súde, hoci rozhodovanie o jeho vrátení nepatrí do právomoci súdu, ale do právomoci správcu dane.
Vzhľadom na uvedené súd by mal priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo
544/2015 zo dňa 26. 10. 2016, v zmysle záverov ktorého, ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá
procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky
ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. Keďže žalovanej trovy
konania doteraz žiadne nevznikli, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania ani nepriznal. Súd však

zároveň uvádza, že o výške trov žalovanej už nebude rozhodovať samostatným uznesením v zmysle
§ 262 ods. 2 C. s. p.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.