Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. júl 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114226776
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114226776.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. I. XX, proti žalovanému:

D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., F. R. XX, zastúpený: JUDr. Peter Križan, advokát, Koceľova 2, Nitra,
o vypratanie bytu, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na 3. poschodí, vchod č. o. XX, bytového domu,
súp. č. XXX na ulici Za humnami v T., postaveného na parc. č. XXX, o výmere XXX m2, parcela reg.
"C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 210 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy
a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 210 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č.
XXX, o výmere 211 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 211

m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 211 m2, parcela reg. "C",
zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na OÚ Nitra, katastrálny odbor, k. ú. X. na LV č. XXXX a odovzdať
ho žalobkyni do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala vypratania bytu zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. X.
žalovaným. Je výlučnou vlastníčkou bytu ktorý bez jej súhlasu užíva žalovaný. Žalovaný bez akejkoľvek
zmluvy neoprávnene byt užíva, neplatí nájomné ani platby za úhradu služieb.

2.Vo veci bol vydaný rozkaz na plnenie voči ktorému žalovaný včas podal odpor z dôvodu, že kúpna
zmluva navrhovateľky je absolútne neplatná a nie je vlastníčkou bytu. Byt od neho nadobudla darovaním
bývalá družka I. Z., na základe prevodu členských práv a povinností a na základe darovacej zmluvy.
Družka byt v roku 2008 kúpila. V roku 2014 ho opustila. Sľúbila mu, že sa o neho postará ak jej daruje
byt. Zaslal Z. žiadosť o vrátenie daru.

3.Vovecibolorozhodnutérozsudkomzodňa22.01.2015tak,ženávrhunavyprataniebolovyhovené.Na
základeodvolaniažalovaného,KrajskýsúdvNitrerozhodnutieprvostupňovéhosúduzrušil.Okresnýsúd
sa mal v ďalšom konaní zaoberať otázkou vzniku nájomného vzťahu žalovaného k bytu, jeho skončeniu,
prípadnému nároku na bytovú náhradu, zaoberať sa listinnými dôkazmi ako je darovacia zmluva, zmluva
o prevode členských práv, kúpna zmluva, vypočuť žalovaného a svedkyňu M. Z.

4. Do prvého rozhodnutia prvostupňového súdu bol zistený tento skutkový a právny stav: Žalobkyňa je

výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na ulici Za R. v T. zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. X.. Byt nadobudla
kúpnou zmluvou zo dňa 31.07.2014 od I. Z.. V prospech žalovaného na LV k bytu nie je zriadené
žiadne bremeno. Žalobkyňa kúpila byt od I. Z., ktorá ho nadobudla do vlastníctva v r. 2008 od OSBD
Nitra. Členské práva k predmetnému bytu nadobudla I. Z. od žalovaného, na základe zmluvy o prevodečlenských práv zo XX.XX.XXXXX. Podľa predmetnej zmluvy prevodca a nadobúdateľ prehlásili, že
zostatkovú hodnotu členského podielu vo výške 53.232,-Sk si vzájomne medzi sebou vyporiadali. I.
Z. žila s žalovaným v spoločnej domácnosti v predmetnom byte, majú spolu aj maloleté deti. Podľa

navrhovateľky mala pani Z. z dedičstva 250.000,-Sk, ktoré jej žalovaný približne v r. 2007 zobral a
postupneprehralvkasínach.Žalovanýtaktiežsvojudcérupripravilodedičstvopomatke.Predpokladala,
že prevod členských práv bola kompenzácia za peniaze, ktoré žalovaný mal od pani Z.. Táto sa z bytu
odsťahovala, potom ako sa s žalovaným rozišla, pričom nemala finančné prostriedky na to, aby platila
náklady za byt, preto ho predala. Ešte skôr ako bola žalobkyňa vlastníčkou, bol vlastníkom aj pán D. E..

Vlastníctvo však prešlo znova na pani Z.. Ani v súčasnosti, ani pani Z. žalovaný neplatil žiadne náklady
za byt, pričom ho užíva. Žalovaný s podaným návrhom nesúhlasil. Po rozchode s I. Z. ju písomne aj
ústne žiadal o vrátenie daru, preto mal za to, že žalobkyňa nie je oprávnenou vlastníčkou. Doposiaľ mu
byt nebol vrátený. Tvrdil, že sa mieni domáhať súdnou cestou určenia vlastníctva k bytu. Poukazoval na
to, že má doživotné právo bývania v byte na základe darovacej zmluvy zo 07.05.2008, podľa ktorej mal
žalovaný I. Z. darovať členské práva k predmetnému bytu. Darovacou zmluvou sa taktiež malo zriadiť

právo doživotného bývania darcu v byte. Žalobkyňa uvádzala, že darovacia zmluva je sfalšovaná, pani
Z. takúto zmluvu nikdy nepodpisovala, teda jej podpis na zmluve nie je pravý. Mala za to, že členské
práva ani nie je možné darovať. Žalovaný je podľa nej vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú by si mohol zriadiť
aj na bývanie.

5.Súd v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalovaného. Vo veci boli viaceré pojednávania.
Žalovaný sa opakovane nedostavil. Pôvodne ešte ako odporca mal predvolanie doručené, na
pojednávanie sa bez riadneho ospravedlnenia nedostavil. V priebehu pojednávania bolo predložené
ospravedlnenie odporcu z pojednávania z dôvodu práceneschopnosti. Pojednávanie nežiadal odročiť.
Súd v súlade so zákonom pojednával v neprítomnosti odporcu. Neznalosť zákona neospravedlňuje,

odporca nepredložil ospravedlnenie so zákonom požadovaným vyjadrením ošetrujúceho lekára, že
odporca nie je schopný sa dostaviť na pojednávanie bez ohrozenia života, alebo závažného zhoršenia
zdravotného stavu v zmysle § 119 O.s.p.. Súd je oprávnený vo veci konať ak sú splnené procesné
predpoklady, nie bezdôvodne pojednávanie odročovať. Výpoveď odporcu nepovažoval súd za nutnú,
odporca sa k veci v odpore vyjadril, mal možnosť súdu predložiť listinné dôkazy podporujúce jeho

tvrdenia čo neurobil. Následne bolo pojednávanie určené na 29.03.2016. Žalovaný žiadal odročiť
pojednávanie z dôvodu, jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Predložil lekársky nález na ktorom
bolo rukou dopísané, že zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní. Podľa vyjadrenia lekárky,
ktorá vystavila lekársky nález, ona na lekárskom náleze nič písomne nedopisovala, nie je to jej písmo.
Podľa pôvodného § 119 ods. 3 O.s.p. v prípade žiadosti o odročenie pojednávania toto bolo možné zo

zdravotných dôvodov akceptovať ak nemožnosť účasti na pojednávaní doktor vyslovene konštatoval,
čo sa teda v tomto prípade nestalo. Pojednávanie z dôvodu, že súd nepoznal stanovisko lekára
bolo odročené na 24.05.2016. Žalovaný mal predvolanie doručené dňa 23.04.2016. Dňa 23.05.2016
bolo osobne podané oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia žalovaného a žiadosť o odročenie
pojednávania. Pojednávanie bolo z tohto dôvodu odročené na 19.07.2016. Žalovaný dňa 17.07.2016

emailom a 18.07.2016 poštou, cestou právneho zástupcu opätovne žiadal o odročenie pojednávania zo
zdravotnýchdôvodov,keďzozdravotnýchdôvodovnastúpildopsychiatrickejnemocnici.Znemocnicesú
pritommožnévychádzky.Emailomzodňa18.07.2016(založenýpodčíslomlistu256)bolupovedomený,
že súd jeho ospravedlnenie neakceptuje. Opakovane sa žalovaný ospravedlňoval pre zlý zdravotný
stav. Podľa § 183 ods. 2 CSP od žalovaného bolo spravodlivé žiadať aby sa na pojednávanie dostavil,

alebo sa dal zastupovať, súd dôvod odročenia uvádzaný žalovaným nepovažoval za dôležitý pre
odročenie pojednávania. Nebolo tak od žalovaného spravodlivé žiadať ďalšie odročenie pojednávania
a skutočnosť, že nebol vypočutý zavinil sám žalovaný. Inak by súd popieral zásady CSP.

6.Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že 45 tisíc dala odporkyni v hotovosti 30 tisíc účtom. K

oboznámeným dokladom žalobkyňa uvádza, že pri zapojení elektriky sa mal žalovaný vyjadrovať, že
je vlastníkom nehnuteľnosti, alebo že má súhlas vlastníka, ona mu však žiadny takýto súhlas nedala.
Podľa nej ide o ďalší podvod žalovaného. Predmetom darovacej zmluvy bol prevod členských práv, čo
nie je možné darovať. Ak žalovaný tvrdí, že je darovacia zmluva platná a žiadal vrátiť dar, prečo nie je
ešte podaný návrh na súd. Ona ho písomne aj ústne vyzývala na uzatvorenie nájomnej zmluvy aj na to,

aby platil, nič nechcel podpísať a nič jej neplatil. Ona mala záujem kúpiť predmetný byt,, p. E. ponúkol
viac, keď dostal list od žalovaného zľakol sa, pričom ona chcela aby byt previedol priamo na ňu ale pán
E. povedal, že prevedie byt na p. Z., ktorá ho potom kúpila, pričom tiež dostala list od žalovaného. Čo sa
týka spolužitia žalovaného a p. Z., toto sa komplikovalo, p. Z. ho žiadala o vysťahovanie, čoho dôkazomsú aj výmeny zámkov, teda ak by mal údajne nejaký nájomný vzťah vzniknúť, tak aj skončil. Keď na ňu
p. Z. prevádzala byt bol dokonca nedoplatok na službách pre OSBD, čiže žalovaný nič neplatil. Raz keď
bola s políciou, ponúkala mu možnosť, že mu zabezpečí podnájom, nemal o to záujem. Ona od p. Y.

vedela už, že sa byt predáva, aj že sa predal p. E., ktorý potom od zmluvy chcel odstúpiť a ona mala o
byt záujem. Vedela o situácii, myslela si, že žalovaný odíde z bytu, teraz už situáciu ľutuje.
Žalobkyňa v záverečnom návrhu uviedla, že sa pridržiava doterajších vyjadrení. Dodáva, že je
bezpredmetné sa baviť o darovacej zmluve, keď skôr ako sa o nej svedkyňa dozvedela, predala
nehnuteľnosť jej.

7.Právny zástupca žalovaného uviedol, že trvá na tom, že je potrebné vypočuť žalovaného , pretože on
jediný sa vie ku všetkým skutočnostiam počas celého času vyjadriť a nie je možné, aby ho niekto iný
zastupoval.TaktiežjepotrebnévypočuťsvedkyňuI.,keďsúdmámožnosťzistiťsivRegistriobyvateľstva
jej adresu a dátum narodenia od OSBD. Táto by sa vedela vyjadriť k tomu za akých okolností bola
uzatváraná zmluva o prevode členských práv, taktiež navrhuje vypočuť svedka E., ktorý bol krátko

vlastníkom bytu, a ktorý keď sa dozvedel skutočnosti od žalovaného, previedol byt opätovne na pani Z..
Dôvodnosť prevodu členských práv bolo darovanie bytu, o čom vedeli všetci dotknutí, a odkedy bol byt
vo vlastníctve pani Z. vznikol žalovanému konkludentne nájomný vzťah, preto je žaloba nedostatočná,
pretože žalobkyňa by mala zabezpečiť žalovanému v prípade vypratania aj náhradné bývanie. Zmluvy,
ktorými boli prevedené na pána E. a pani Z. považuje za neplatné, pretože v nich mala p. Z. úmysel

zbaviť sa daru, ktorý od nej žiadal žalovaný späť. Tento úmysel možno dokladovať tým, že potom ako
previedla byt p. Z. na p. E. o 14 dní jej ho previedol späť a hneď na druhý deň previedla byt na žalobkyňu.
V súčasnosti nie je možné plnohodnotne využívať napr. z dôvodu odpojenia elektriky, či platil žalovaný
niekomu predtým nájom, sa nevie vyjadriť. Vo odvolaní z 9.6.2015 žalovaný popiera ponuku náhradného
ubytovania.

Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že vzhľadom na to, že svedkyňa umožnila
žalovanému v byte bývať, vznikol medzi nimi nájomný vzťah, napriek tomu ,že bol dlhšiu dobu, nie je
nutné, aby bol uzavretý písomne. Následne tak má nájomca v prípade zániku nájomného vzťahu právo
na bytovú náhradu. Žalobkyňa pritom nepreukázala, že by takúto bytovú náhradu žalovanému poskytla.
Nárok na bytovú náhradu majú aj rodinní príslušníci osôb v byte žijúcich na základe aj konkludentnej

nájomnej zmluvy. Pridržiava sa aj doterajších vyjadrení. Aj žalobkyňa vo svojich vyjadreniach uvádza,
že vznikol žalovanému vzťah, ktorý skončil výzvou na vypratanie s čím sa žalovaný nestotožňuje, keďže
mu nebola poskytnutá bytová náhrada. Žiada priznať náhradu trov konania, ktoré vyčísli.

8.Svedkyňa I. Z. uviedla, že pozná účastníkov. Od r. 2001 do r. 2007 žila so žalovaným v spoločnej

domácnosti v predmetnom byte s ich spoločným synom a dcérou žalovaného. V r. 2007 dedila finančné
prostriedky z toho 250 tis. Sk dala žalovanému, ktorý ich behom dvoch dní prehral, pretože to bol
gembler. Z toho dôvodu od neho odišla aj s dieťaťom aj dcéru žalovaného. Kúpila si jednoizbový byt, kde
spolu bývali, žalovaný ju nahováral, aby sa vrátila, aby spolu ďalej žili, nakoniec sa nechala presvedčiť
a o synom sa vrátila. Dcéra žalovaného sa nevrátila. Žalovaný jej navrhol prepísať členské práva, podľa

nej to robil z dôvodu, že vedel, že má z dedičstva peniaze a o tieto mu išlo. Tak aj prepísali členské práva,
žiadnu darovaciu zmluvu ona nepodpisovala, ani inú zmluvu, na základe ktorej by vznikalo žalovanému
užívacie právo k predmetnému bytu. Napriek tomu, že sa im narodila dcéra, sa vzťahy zhoršovali,
spolužitie so žalovaným bolo zlé, ubližoval im ako aj potom, že nemá žiadne peniaze, ale že kúpila byt.
Po opakovaných fyzických napadnutiach zo strany žalovaného dňa 27.02.2014 odišla z bytu aj s deťmi.

Dovtedy spoločne platili náklady za byt, keď platby realizoval žalovaný. Odvtedy neplatil nič, ani za byt a
ani jej. V auguste 2014 tam bol nedoplatok, ktorý musela uhradiť. V apríli 2014 dala výzvu žalovanému
aby sa vysťahoval, vymieňala aj zámky, ktoré však žalovaný odvŕtal. Medzi známych dala informáciu, že
chce predať byt, prejavil záujem p. E., ktorého nepoznala. Keď však dostal list od žalovaného, kde mu
písal o darovacej zmluve, byt vrátil. Byt nakoniec kúpila žalobkyňa, ktorú predtým nepoznala a spoznala

ju prostredníctvom p. Y.. Dostala výzvu na vrátenie daru s dátumom 05.08.2014.
V byte, ktorý kúpila býval asi dva mesiace kým sa vrátila späť, čo mohol byť niekedy v r. 2008. Bolo to
ešte predtým, ako boli prevedené členské práva, ktoré ako už hovorila, nevie prečo previedol. Ona bola
so žalovaným v kontakte telefonicky. Finančné prostriedky, ktoré dala žalovanému zdedila, na základe
kúpnej zmluvy predala zdedenú nehnuteľnosť. Ona to brala tak, že dala žalovanému peniaze 250 tisíc

Sk, ktoré mali ísť na rekonštrukciu bytu, napriek tomu ich minul žalovaný, okrem prevodu členských
práv v ten deň nič nepodpisovala ani u notára. Nepodpisovala žiadnu zmluvu, ani ohľadne toho, že by
mal žalovaný bývať v byte, nemali o tom žiadnu ani ústnu dohodu. Býval tam s ňou, keď tam nemal
ani trvalý pobyt. Spoločne uhrádzali náklady. Ich spolužitie nebolo dobré, žalovaný bol voči nej a deťomagresívny, asistovala u nich aj polícia. Z bytu odišla pretože sa žalovaného bála a tento odmietal sa z
neho vysťahovať. Potom ako odišla jej nič žalovaný neplatil. Pána H. pozná z videnia, keď raz bol u
nej v obchode žalovaný, kde ju chcel napadnúť, čo riešil potom Okresný úrad. V r. 2008 ho nepoznala.

Byt potrebovala predať z dôvodu finančných problémov, najprv našla kupca p. E., tento vedel o situácii,
potom však po liste od žalovaného byt vrátil. Hneď našla pani Gálisovú, ktorá taktiež vedela o danej
situácii. V byte teda kupujúci neboli. Pani K. aj chcela ísť do bytu, žalovaný jej to neumožnil, bola iba pri
dverách. Počas spolužitia nevolala políciu ohľadne správania sa žalovaného, v deň keď však odišla z
domácnosti, bolo to pre fyzické napadnutie, ktoré ohlásila polícii a tak isto ju napadol aj v auguste 2014,

tieto boli postúpené na Okresný úrad, na priestupkové oddelenie, kde nevie ako to skončilo. Výzvu na
vrátenie daru posielal žalovaný poštou. Umožnila žalovanému užívať byt v r. 2008.

9.Okrem výsluchu navrhovateľky, právneho zástupcu žalovaného, svedkyne súd doplnil dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : odvolaním o dňa 05.06.2015, vyjadrením k odvolaniu
zo dňa 16.06.2015, sťažnosťou I. Z. adresovanú Allianzu zo dňa 09.12.2014, oznámením o prijatí

podnetu zo dňa 11.12.2014, rozhodnutím katastra zo dňa 06.08.2014, uznesením KS v Nitre č.k.
5Co/761/2015-93 zo dňa 09.12.2015, vyjadrením žalobkyne zo dňa 22.03.2016, vyjadrením práv.
zástupcu žalovaného zo dňa 23.05.2015, rozhodnutím SP zo dňa 13.04.2016, správou OSBD zo dňa
01.06.2016, analýzou platieb, správou ZSE zo dňa 07.06.2016, zmluvou o dodávke elektriny zo dňa
22.02.2016, zmluvou o pripojení zo dňa 30.12.2015, technickými podmienkami, žiadosťou o pripojenie

zo dňa 21.12.2015, prípisom elektrární zo dňa 11.05.2016, výzvou na vrátenie daru zo dňa 05.08.2014,
vyjadrením žalovaného elektrárňam zo dňa 26.04.2016, darovacou zmluvou, katastrálnym spisom V
4003/08, katastrálnym spisom V 5467/14, katastrálnym spisom V 5887/14, katastrálnym spisom V
5894 /14, odpoveďou SPP zo dňa 27.06.2016, potvrdením o úhrade kúpnej ceny svedkyni I. Z. a zistil
tento doplňujúci skutkový a právny stav :

10.Dňa 07.05.2008 bola medzi žalovaným a I. Z. spísaná Zmluva o prevode členských práv, na základe
ktorej sa I. Z. stala novým nájomcom štvorizbového bytu v T. F. R. XX, byt č. XX. Zmluva bola podpísaná
na OSBD v Nitre, za účasti zamestnankyne OSBD pani I.. V zmluve je konštatované, že hodnotu
členského podielu si medzi sebou strany vysporiadali. I. Z. ako svedkyňa vypovedala, že k tomuto úkonu

došlo z dôvodu, že v r. 2007 dedila finančné prostriedky, z ktorých 250.000 Sk dala žalovanému, ktoré
prehral, pretože bol gembler. Z tohto dôvodu od neho s dcérou odišla, na čo ju žalovaný nahováral,
aby sa vrátila, pričom jej navrhol prepísať členské práva. Podľa svedkyne tak žalovaný urobil aj z
dôvodu, že mala z dedičstva aj ďalšie peniaze, o ktoré mu išlo, z týchto však ona kúpila byt, o čom on
nevedel. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2007 dostala I. Z. sumu 250.000 Sk a ešte sumu

1.650.000 Sk. Žalovaný tvrdil, že dňa 07.05.2008 bola spísaná darovacia zmluva, na základe ktorej on
I. Z. daroval členské práva a zároveň v predmetnom byte bolo zriadené doživotné bývanie žalovaného.
Túto zmluvu mala podpísať aj svedkyňa I. Z. a svedok D. H. Svedkyňa I. Z. tvrdila, že túto zmluvu
nepodpísala, nejde o jej podpis, pričom poukazovala ako aj žalobkyňa, že žalovaný sfalšoval jej podpis,
ako sa to stalo aj na poistných zmluvách spoločnosti Allianz (č.l. 83-86). Súd konštatuje, že žalovaný

napr. predložil aj lekársky nález, na ktorom bol dopísaný text, ktorý nepísala lekárka, ale neznáme
osoba. Žalovaný bez súhlasu evidovanej vlastníčky bytu, teda žalobkyne si dal pripojiť predmetný byt
na odber elektrickej energie. Žalovaný mal súdom danú možnosť sa k veci vyjadriť, a teda byť pred
súdom vypočutý, čo konštatoval aj KS v Nitre. Vypočutie účastníka nie je povinnosť ale je to právo, a
je na samotnom účastníkovi, či sa rozhodne využiť toto právo, alebo nie. Nie je možné, aby k tomu bol

nútený. Výsluch strany konania je rovnaký ako výsluch svedka. Ako je vyššie konštatované, žalovaný sa
dobrovoľne nezúčastnil pojednávaní, pričom jeho neúčasti boli súdom konštatované ako neoprávnené,
na základe čoho je nutné na žalovaného hľadieť tak, že dobrovoľne nevyužil možnosť byť vypočutý
a súd hodnotil vykonané dokazovanie na základe tejto skutočnosti. Súd musel zamietnuť doplnenie
dokazovania výsluchom žalovaného pre neospravedlniteľné dôvody na jeho strane. Na pojednávanie

bol predvolávaný aj svedok D. H., ktorý mal doručenie riadne vykázané, na pojednávaní sa nezúčastnil,
preto súd výsluch tohto svedka v zmysle § 198 ods. 3 CSP zamietol. Zmluvou zo dňa 27.05.2008
nadobudla I. Z. vlastníctvo k predmetnému bytu od predávajúceho OSBD Nitra. V predmetnom byte
žalovaný a I. Z. spolu bývali a uhrádzali náklady za bývanie. Ich vzťahy sa však postupne zhoršovali.
Platby OSBD za náklady spojené s užívaním bytu boli platené z účtu. Odberateľom elektrickej energie

do predmetného bytu bol do 04.10.2012 bol vedený žalovaný a od 05.10.2012 do 28.07.2014 I. Z.. Od
24.02.2016 sa žalovaný pokúšal o obnovenie elektrickej energie bez súhlasu evidovaného vlastníka.
Odber plynu v predmetnom byte bol evidovaný do 29.04.2013 na žalovaného, a od tohto dátumu do
04.04.2016 na I. Z.. Po opakovaných fyzických napadnutiach I. Z. dňa 27.02.2014 odišla z bytu ajs deťmi. Odvtedy žalovaný neplatil za byt a na byte bol aj nedoplatok, ktorý v auguste 2014 musela
uhradiť. Vyzývala žalovaného na úhrady a v apríli 2014 na to, aby sa vysťahoval - výzva zo dňa
28.04.2014. Svedkyňa nemala finančné prostriedky na to, aby ďalej byt platila, preto sa rozhodla ho

predať. Záujem prejavil D. E. s ktorým uzatvorila aj kúpnu zmluvu dňa 17.07.2014. Potom ako žalovaný
kontaktoval Štefana Ťažára ohľadne jeho nárokov na byt sa tento so svedkyňou I. Z. dohodol, že jej
byt vrátil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.07.2014. Hneď na to prejavila o byt záujem žalobkyňa,
ktorá o situácii vedela a byt kúpila na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.07.2014. Kúpna cena bola
dojednaná v sume 75.000 eur, pričom 5.000 eur bolo uhradené dňa 30.07.2014, v dňoch 02.09.2014

a 15.09.2014 boli uhradené sumy 15.000 eur, v dňoch 06.08.2014 a 13.08.2014 boli uhradené sumy
5.000 eur a dňa 30.09.2014 bola uhradená suma 30.000 eur. Úhrady kúpnej ceny boli dokladané nielen
vyjadreniami žalobkyne a svedkyne ale aj listinnými dôkazmi. Žalobkyňa mala záujem o vstup do bytu,
čo jej však žalovaný neumožnil. Vyzývala ho aj na platenie úhrad za užívanie bytu, pričom mu ponúkala
aj náhradné ubytovanie, čo odmietol. Listom zo dňa 05.08.2014, ktorý bol svedkyni I. Z. doručený poštou
ju žalovaný vyzýval na vrátenie daru a to predmetného bytu. Žalovaný navrhoval vypočuť svedkyňu

N. I., bývalú zamestnankyňu OSBD, jej adresu neuviedol a podľa správy OSBD títo nemali vedomosť
o aktuálnej adrese. Taktiež žalovaný navrhol vypočuť svedka U. C., súd tieto návrhy na doplnenie
dokazovania zamietol, keďže žalovaný neoznačil adresy, z ktorých by ich bolo možné zabezpečiť, a bez
ďalších údajov, ako je dátum narodenia, nebolo možné zistiť osoby z registra SR. Súd považoval výsluch
svedkov ako nadbytočný, ako aj výsluch svedka E., vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania, z

ktorého súd mal dostatok podkladov pre rozhodnutie vo veci.

11.Podľa § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež
byty alebo nebytové priestory.

12.Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.

13.Podľa§119ods.2Občianskehozákonníkanehnuteľnosťamisúpozemkyastavbyspojenésozemou
pevným základom.

14.Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15.Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákona vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

16.Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

17.Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

18.Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.

19.Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

20.Podľa § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ
rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

21.Podľa § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu
nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom

zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však
nenahrádzajú.22.Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

23.Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak.

24.Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak. 2a)

25.Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

26.Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

27.Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

28.Podľa § 663 Občianskeho zákona nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

29.Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákona nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

30.Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákona nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a
rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

31.Podľa § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákona prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo,
spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie
ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome,

32.Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákona 711 prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že
prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa,

33.Podľa § 712a ods. 2 Občianskeho zákona ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1
písm. c), nájomca nemá právo na bytovú náhradu. Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711
ods. 1 písm. c) a ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.

34.Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákona ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods.

1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo
len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711
ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má
nájomca právo na prístrešie.

35.Podľa § 712c ods. 1 Občianskeho zákona ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný
vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.
Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.36.Podľa § 712c ods. 3 Občianskeho zákona nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu
o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak
nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

37.Podľa § 719 ods.1 Občianskeho zákona prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať
do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným
súhlasom prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť
dať výpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno vypovedať bez

uvedenia dôvodov v lehote podľa § 710 ods. 3.

38.Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti v zmysle cit. zák. ust. súd, návrhu vyhovel tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný užíva nehnuteľnosti bez
právneho titulu, keď nie je ani vlastníkom, ani nemá iné zákonné právo na užívanie nehnuteľnosti (napr.
vecné bremeno), nie je ani nájomníkom či podnájomníkom, resp. vlastníčka mu užívanie neumožnila.

Podľa listu vlastníctva je výlučným vlastníkom nehnuteľností žalobkyňa a žalovaný nemá zriadené
žiadne užívacie právo k predmetnej nehnuteľnosti. V r. 2008 žalovaný previedol členské práva k bytu
na svedkyňu I. Z. Súčasťou tejto zmluvy neboli žiadne práva žalovaného alebo povinnosti I. Z. voči
žalovanému. Žalovaný dokladoval darovaciu zmluvu, avšak len vo fotokópii, pričom súd mal za to, že
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne pravosti tejto darovacej zmluvy, keď vinou na strane žalovaného

a svedka H., títo nemohli byť vypočutí, čo súd bral v ich neprospech a I. Z. poprela, že by predmetnú
darovaciu zmluvu podpisovala, čo vzhľadom na ďalšie nepriame dôkazy ohľadne podpisovania I. Z.
cudzou osobou, či pozmeňovanie lekárskych nálezov, považoval súd za hodnoverné. Je i nelogické aby
bola spisovaná aj darovacia zmluva aj zmluva o prevode členských práv. Ak bola urobená jedna, druhá
stráca právny význam a naopak. Nemohlo teda vzniknúť ani právo doživotného bývania. V prípade, že

sa darca domáha vrátenia daru, musí byť splnená u obdarovaného podmienka, že predmet daru musí
mať, teda to, čo od darcu na základe darovacej zmluvy prijal. Súd zistil, že predmetom daru, ak by
bola darovacia zmluva skutočne pravá, boli členské práva k bytu. Zásadnú výhradu súd voči možnosti
darovať členské práva nemal. Z dokazovania však bolo zistené, že pani Z. už členské práva k bytu
nemá, keď byt kúpila a v súčasnosti už dokonca nie je ani jeho vlastníčkou. Súd lustráciou nezistil, že

by prebiehalo konanie na Okresnom súde Nitra na vrátenie daru. Prvá dokladovaná výzva na vrátenie
daru je z 05.08.2014, ktorá bola I. Z. doručená aj poštou, avšak I. Z. už od r. 2008 nebola nájomníčkou
ale vlastníčkou predmetného bytu a dňa 31.07.2014, teda pred výzvou predala byt kúpnou zmluvou
žalobkyni. Ak by sa teda aj skutočne odporca domáhal vrátenia daru, a ak by bolo aj preukázané, že
darovacia zmluva je pravá, nie je už reálne, aby mohol byť predmet daru, teda členské práva a povinnosti

k družstevnému bytu zo strany pani Z. odporcovi vrátené. I. Z. nebola v čase výzvy ani vlastníčkou bytu,
a preto ak by nejakou analógiou bolo možné konštatovať, že by mala vrátiť žalovanému vlastníctvo k
bytu, táto skutočnosť už tiež nemohla byť splnená. Darovacia zmluva tak nemá žiadny právny vplyv,
ktorý by spochybňoval právne nároky žalobkyne.
39.V predmetnej darovacej zmluve bolo konštatované, že sa zriaďuje doživotné právo bývania darcu

v predmetnom byte. Ak by aj bol podpis pani Z. na darovacej zmluve teoreticky pravý, medzi bývalým
nájomcom a novým nájomcom, keďže v tom čase ešte pani Z. nebola vlastníčka bytu, nemohla vzniknúť
dohoda o doživotnom bývaní odporcu. Takáto dohoda by mohla byť uzatvorená len s vlastníkom, ktorý
v tom čase bol OSBD Nitra. Žalovaný a I. Z. neboli manželia, mali však spolu deti. Krajský súd v Nitre
vo svojom rozhodnutí konštatoval, že medzi žalovaným a I. Z. bol vzťah z ktorého by žalovanému

mohlo vzniknúť právo na užívanie predmetného bytu. Prvostupňový súd sa preto zaoberal aj touto
skutočnosťou, že teda žalovanému bez akéhokoľvek písomného dokladu vzniklo právo predmetný byt
užívať. Ak mu teda takéto právo vzniklo konkludentne, jednoznačne mu konkludentne aj zaniklo. Ak
niečo môže konkludentne vzniknúť, môže aj zaniknúť. Po rozchode žalovaného s I. Z., žalovaný neplatil
žiadne platby za byt a dôvodom rozchodu bolo hrubé nevhodné správanie sa žalovaného k I. Z., ktoré

bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný narúšal pokojné bývanie vlastníčky a detí, ktorí boli nútený
sa odsťahovať. Odsťahovala sa aj dcére žalovaného spolu s I. Z.. I. Z. pritom preukázateľne žiadala
(výzva na vypratanie) žalovaného, aby opustil predmetný byt, čo možno jednoznačne konštatovať za
skončenie nájmu z dôvodov v zmysle § 711 ods. 1. písm. c/ a d/ O.z.. V takomto prípade takýto nájomca
nemal právo na bytovú náhradu podľa § 712a ods. 2,3 O.z..

40.Žalobkyňa dokladovala úhradu kúpnej ceny, je evidovanou vlastníčkou predmetného bytu a konaním
žalovaného sú jednoznačne popierané jej ústavné práva na vlastníctvo. Konanie žalobkyne nebolo nijak
spochybnené ani tým, že kupovala byt deň potom ako ho od pána E. opätovne nadobudla žalobkyňana základe logických súvislostí, keď pán E. dostal obavu z možnosti užívať svoje vlastníctvo, čo sa
už niekoľko rokov potvrdzuje neoprávnenou anexiou predmetného bytu žalovaným. Z vykonaného
dokazovania bolo aj preukázané, že platby za užívanie bytu platili tak žalovaný ako aj I. Z., avšak

preukázateľne po nezhodách v rokoch 2012 až 2014 tieto platby prešli na I. Z. a žalovaný sa na
nich nepodieľal. Žalovaný sa jednoznačne nespráva ako osoba v dobrej viere spravujúca svoj majetok
z ktorého vyplývajú práva aj povinnosti. Žalovaný sa teda zdržiava v byte žalobkyne neoprávnene,
dobrovoľne byt neopustil, preto súd rozhodol o tom, že je povinný byt vypratať.

41.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal
plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.