Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/460/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115214172
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115214172.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Y. R.,
bytom Š. XX, Š., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu škody 500.000 Eur, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava I zo dňa

22. februára 2016 č.k. 3C 72/2015-34 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesenie súdu prvej inštancie nepriznal navrhovateľovi (žalobcovi) oslobodenie od
súdnych poplatkov a neodkázal ho na Centrum právnej pomoci, Námestie
slobody 12, P.O.BOX 18, 810 05 Bratislava 15.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal žalovaného
zaplatenia istiny vo výške 500.000 Eur titulom náhrady škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v súvislosti s
nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Zároveň požiadal o oslobodenie od
súdnych poplatkov, nakoľko je bez akéhokoľvek finančného príjmu, a o ustanovenie právneho zástupcu

z radov advokátov.

3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 138 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“), účinného do 30.6.2016 s tým, že podľa ust. § 138
ods. 2 O.s.p. v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor
uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle, alebo b) rozhodnutím o hmotnej núdzi

podľa osobitných predpisov.

4. Konštatoval, že predpokladom priznania oslobodenia od súdnych poplatkov je v prvom rade samotná
žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich v majetkových, sociálnych, finančných
a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne preukázanie,
že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Taktiež je potrebné

prihliadnuť k výške súdneho poplatku i k povahe uplatňovaného nároku. Povinnosťou súdu je skúmať
splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov v každom prípade individuálne a to aj
vzhľadom na individuálnosť každého konania, pričom k návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov
musí účastník pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové pomery. Uviedol, že žalobca doručil
vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov s čestným vyhlásením, že si je vedomý, že v prípade zistenia
nepravdivých skutočností mu oslobodenie od súdnych poplatkov nebude priznané, resp. môže mu by

odňaté a môže mu byť uložená poriadková pokuta.5. Z tohto žalobcom vyplneného tlačiva súd prvej inštancie zistil, že žalobca nedisponuje žiadnym
príjmom, býva v rodinnom dome v Š. na Š. ulici č. XX, ktorého je spoluvlastníkom. Uviedol, že má značné
mesačné výdavky súvisiace s bývaním, ktoré však konkrétne nevyčíslil (teda neuviedol konkrétnu sumu

za vodu, elektrinu, plyn iné). Uviedol, že má značné pôžičky, ale ani to bližšie nešpecifikoval a neuviedol
výšku dlhov. Ďalej zistil, že žalobca je ženatý, ale spoločnú domácnosť s manželkou nezdieľa. Z
priloženého potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka Nové Zámky zistil, že žalobca v období od 1.6.2014
do 31.5.2015 nepoberal dávku v nezamestnanosti. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Zámky vyplýva, že od roku 1992 nie je a nebol poberateľom dávky sociálnej pomoci, nepoberá

ani nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi a vôbec nepoberá ani nepoberal žiadne iné štátne
sociálne dávky. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov prihliadol súd prvej inštancie aj
na sadzbu súdneho poplatku za návrh o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, podľa zákona č. 71/1992 Zb. položka 7a
sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. sumu 20 Eur. Mal za to, že majetkové pomery nemožno považovať
za všeobecne známe skutočnosti alebo skutočnosti známe z činnosti súdu. Konanie o oslobodenie

od súdnych poplatkov nie je konaním v ktorom by zákon ukladala súdu vyhľadávaciu povinnosť?vo
vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu (uznesenie NS SR zo dňa 30. apríla
2014, sp.zn. 6Sžf/19/2014). Vyslovil, že bolo výlučne na žalobcovi, aby svoje tvrdenie o nepriaznivej
majetkovej situácii preukázal, čo však nepreukázal. Poukázal na skutočnosť, že žalobca vyplnil potrebné
tlačivo veľmi všeobecne, napríklad svoje mesačné výdavky a pôžičky označil za "značné sumy", ktoré

ďalej nešpecifikoval. Uviedol, že pri skúmaní podmienok pre oslobodenie nie sú dôležité len osobné,
majetkové, rodinné, či sociálne pomery účastníka ale aj povaha uplatňovaného nároku, t.j. povinnosťou
súdujeajposúdiť,činejdeozrejmébezúspešnéuplatňovaniečibráneniepráva,napr.ošikanu,zneužitie
práva a pod., pretože v takom prípade, ak by aj celkové majetkové pomery účastníka odôvodňovali
priznanie mu oslobodenia, súd by toto nemohol účastníkovi priznať. Bol toho názoru, že aj keď je žalobca

bez akéhokoľvek príjmu, jeho návrhu na oslobodenie od poplatkov nebolo možné vyhovieť, pretože v
danom prípade o takéto zrejme bezúspešné uplatňovanie práva na zaplatenie 500.000 Eur žalobcom
ide. Žalobca v petite návrhu žiadal priznať?uvedenú výšku škody ako ujmu, ktorú bližšie nešpecifikoval
a zároveň uviedol, že ju nevie bližšie špecifikovať, výšku uplatnenej sumy nijako nezdôvodnil. Výzvou zo
dňa 5.6.2015 vyzval žalobca na doplnenie návrhu, t.j. na doloženie listinných dôkazov na preukázanie

svojich tvrdení, ktoré však súdu nepredložil.

6. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že v danom prípade zo samotných skutkových tvrdení
žalobcu v návrhu na začatie konania a to aj bez toho, aby sa v tomto smere vykonalo na ich
preukázanie dokazovanie, je nepochybné, že návrhu nemôže byť vyhovené. V takom prípade ide o

zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, preto v súlade s citovaným ust. § 138 O.s.p. s poukazom na ust.
§ 30 O.s.p. žalobcovi nepriznal oslobodenie od poplatkov a neodkázal ho na Centrum právnej pomoci.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý ho považoval za nepravdivé,
diskriminačné, účelové, zamerané proti jeho zákonným nárokom a vymožiteľnosti jeho práva. Uviedol,

že každá jeho žaloba je jednoskutočná, jednovecná, v jednej predmetnej veci, petit každej veci je
jednožalobný, nie je totožná so žiadnym iným konaním a v každej žalobe je listinnými dôkazmi
preukázaný len jeden skutkový žalobný stav veci. Zdôraznil, že je už plných
21 rokov bez akéhokoľvek príjmu a napadnuté uznesenie považoval za vydané predčasne a nebol
zistený skutkový stav veci. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktorým mu bude priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a bol
mu podľa § 30 O.s.p. ustanovený bezplatný zákonný zástupca z radov advokátov. Poukázal opätovne
na svoje zlé sociálne, finančné a zdravotné pomery.

8. Krajský súd v Bratislava ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len „C.s.p.“)

preskúmal vec bez pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované,
a s prihliadnutím na to, že podanie žalobcu, a to jeho žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov,
ako i na napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a odvolanie žalobcu podané proti tomuto uzneseniu
spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.6.2015,

posudzoval odvolací súd odvolanie žalobcu a ním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa v
tom čase účinných ustanovené Občianskeho súdneho poriadku.

13. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR spočíva v oprávnení
každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Právo na súdnu ochranu však nie je absolútne.
V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp.

podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods.1 Ústavy), medzi ktoré patrí aj zaplatenie súdneho
poplatku podľa ustanovení príslušného zákona. Zákonná procesná úprava občianskeho súdneho
konania tak zveruje súdu príslušnému na konanie v konkrétnej veci právomoc zaistiť naplnenie účelu
základného práva na súdnu ochranu osoby, ktorá sa súdnej ochrany domáha v situáciách, v ktorých by
výška súdneho poplatku vzhľadom na jej osobné, majetkové a príjmové pomery predstavovala reálnu

a objektívnu prekážku prístupu k súdu v rozpore v rozpore s účelom a zmyslom práv zaručených v čl.
46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

14. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo

zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Toto zákonné ustanovenie je zamerané na ochranu účastníka, ktorý by pre svoje majetkové pomery
bez ohrozenia svojich základných životných potrieb nemohol uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre
posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle

§ 138 ods. 1 O.s.p. sú rozhodujúce predovšetkým majetkové a sociálne pomery účastníka, ale aj výška
súdneho poplatku a povaha nároku. Pri rozhodovaní musí súd skúmať pomery žiadateľa, či sú skutkové
dôvody pre úsudok, že skutočne nemôže platiť náklady súdneho konania bez ohrozenia výživy vlastnej,
prípadne výživy osôb, ktoré je povinný zo zákona vyživovať. Avšak súčasne musí byť splnená aj druhá
podmienka, a to že nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

15. Ustanoveniu § 138 ods. 1 O.s.p. korešponduje ust. § 254 C.s.p., podľa ktorého súd na návrh prizná
oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.

Ustanovenie § 254 ods. 1 C.s.p. už neustanovuje podmienku priznania oslobodenia od súdneho

poplatku, spočívajúceho v tom, že nesmie ísť o prípad svojvoľného alebo zrejme bezúspešného
uplatňovania alebo bránenia práva Súd totiž podľa uvedeného ustanovenia prizná oslobodenie od
súdneho poplatku ak to odôvodňujú pomery strany. Ide o vyhodnotenie majetkových, zárobkových,
sociálnych, zdravotných a iných pomerov strán konania. Tiež treba vziať do úvahy aj povahu nároku a
a výšku súdneho poplatku.

16. Súd rozhoduje o oslobodení od súdnych poplatkov na základe žiadosti žiadateľa o priznanie tohto
oslobodenia Je pritom povinnosťou účastníka vierohodným spôsobom preukázať súdu svoje pomery,
ktoré sú rozhodné pre posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti.

17. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca náležite nepreukázal
svoje pomery odôvodňujúce priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a nie je povinnosťou súdu
tieto zadovažovať. Nakoľko už v čase rozhodovania odvolacieho súdu odpadla druhá podmienka pre
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a to či nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva (ust. § 254 ods. 1 C.s.p.), túto už odvolací súd nezisťoval.

18. Preto odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že jeho pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.19. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodoval aj o žiadosti žalobcu o ustanovenie mu
zástupcu z radov advokátov, ktorej jeho žiadosti nevyhovel a neodkázal ho na Centrum právnej pomoci

v zmysle § 30 O.s.p., ktorému ustanoveniu ekvivalent v Civilnom sporovom poriadku absentuje.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,
ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.