Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/103/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224402
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115224402.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.
X, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom. so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO:
35 792 752, právne zastúpený: Advokátka kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o. so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/387/2015-61 zo dňa 17.03.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „I. žalovaný
je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.X.XXXX k zmluve o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX,
II. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 43a ods. 1 a 2, § 43c ods. 1a 2, § 44 ods. 1 a 2, § 457, § 39,
§ 37 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobou súdu podanou dňa XX.X.XXXX navrhol žalobca, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu č. XXXXXXXXXX a taktiež žiadal nahradiť trovy konania.

4.ZozmluvyuzavretejstranamisporudňaXX.X.XXXXč.XXXXXXXXXXokreminéhovyplýva,ževbode
5 - Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR (vyplňte) sú uvedené určité
údaje, pričom tieto údaje sú vypísané strojom resp. počítačom, nie rukou a aj z výsluchu samotného
žalobcu vyplynulo, že on do zmluvy žiadne údaje nevypisoval. Okrem iných je v tejto časti uvedený aj
údaj o RPMN za úver a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v percentách, zhodne
vo výške 26,68 %.

5. V bode 6 - Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR (nevypĺňajte) sú
taktiež strojom resp. počítačom vypísané údaje o RPMN za úver a predpokladaná RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu v percentách zhodne vo výške 26,50 %.6. V totožný deň ako bola uzavretá úverová zmluva, t.j. dňa XX.X.XXXX bola uzavretá aj dohoda o
zrážkach zo mzdy.

7. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
okrem iného vyplýva, že výška mesačnej splátky úveru je 52,88 EUR, z čoho istina predstavuje sumu
41,67 EUR a úroky 11,21, splátka podľa dohody o poskytnutí služby (mesačne) je 34,29 EUR a výška
celkovej platby na úhradu (mesačná splátka úveru + splátka podľa dohody o poskytnutí služby) 87,17

EUR. Z týchto údajov taktiež vyplýva, že schválená výška úveru je 1.500 EUR, splatnosť úveru 36
mesiacov, poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu 150 EUR, dátum splatnosti prvej splátky 13.7.2015,
dátum splatnosti poslednej splátky 13.6.2018, periodicita splácania úveru mesačná, RPMN 26,5 %,
priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o RÚ 37,67 EUR, schválená výška
revolvingu 1.500 EUR, zvýšenie celkovej výšky po vykonaní revolvingu 1.500 EUR, výška mesačnej
splátky úveru po vykonaní revolvingu 52,88 EUR, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška

26,50 EUR), celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru
+ poplatok za poskytnutie úveru) 2.053,68 EUR, odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o
poskytovaní služieb 1.234,44 EUR, ročná úroková sadzba 17,45 %, dátum nadobudnutia platnosti a
účinnosti zmluvy o RÚ XX.X.XXXX.

8. V návrhu je uvedené „Informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s
platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá)“ v sume 87,17 EUR. V akceptácii návrhu
je uvedený text „Informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa
dohody o poskytovaní služieb)“ v sume 87,17 EUR. V danom prípade, ale zmluva platne uzavretá nebola
a údaj o mesačnej platbe je síce totožný, obdobne ako mesačná splátka (vrátane úrokov) v sume 52,88

EUR, avšak zo zmluvy vôbec nie je zrejmé, čo má predstavovať platbu podľa dohody o poskytovaní
služieb a či takáto dohoda bola vôbec uzavretá, keďže žalovaný nepredložil súdu žiadne doklady, ktoré
by to potvrdzovali, avšak z osobitnej listiny označenej ako „Oznámenie veriteľa o schválenom úvere“
už vyplýva, že splátka podľa dohody o poskytnutí služby, aj keď vôbec nie je zrejmé akej, má byť vo
výške 34,29 EUR. Súd taktiež poukazuje na to, že v bode 6 zmluvy, kde sú uvedené údaje o schválenom

spotrebiteľskom úvere, je napriek tomu uvedené, že sa jedná o informatívny údaj o mesačnej splátke,
čo je neprípustné, keďže pokiaľ je v bode 5 návrh zmluvy, tak v bode 6 mala byť jednoznačná akceptácia
návrhu, a to aj ohľadom mesačnej splátky. Podstatnou okolnosťou ale je, že v návrhu zmluvy je RPMN
za úver, ako aj predpokladaná RPMN pri poskytnutí revolvingu vo výške 26,68 % a v akceptácii návrhu
je vo výške 26,50 %, čo má za následok, tak ako už súd uviedol, že zmluva nevznikla, nakoľko prijatie

návrhu obsahuje zmenu, čo sa považuje za nový návrh, ale tento už žalobcom akceptovaný nebol, preto
je zmluva neplatná. Navyše z bodu 5 a 6 zmluvy, resp. aj z oznámenia veriteľa o schválenom úvere
dlžníkovi jednoznačne nevyplýva, aké parametre má samotný úver, resp. revolvingový úver, keďže tieto
sú dá sa povedať prepletené a neurčito vyjadrené a podľa názoru súdu mala byť osobitne uzavretá
zmluva o úvere a v prípade pokiaľ by bola vôľa strán uzavrieť aj revolvingovú zmluvu, táto mala byť z

dôvodu prehľadnosti a určitosti uzavretá osobitne.

9. Z výsluchu žalobcu zároveň vyplynulo, že tento nemal skutočnú vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo
mzdy, preto u neho absentuje zhoda jeho vôle s prejavom pri tomto právnom úkone a pre nedostatok
vážnosti v zmysle § 37 ods. 1 OZ je predmetná dohoda aj z tohto dôvodu absolútne neplatným úkonom.

10. Vzhľadom na neplatnosť základného právneho vzťahu, teda úverovej zmluvy, nemôže byť platný ani
zabezpečovací inštitút, teda dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá má akcesorický charakter
k základnej (úverovej) zmluve.

11. Dôsledok neplatnosti zmluvy je ten, že zmluvné strany si majú vrátiť to, čo si navzájom plnili,
pričom totožný záver by vyplynul aj zo skutočnosti, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, teda
minimálne RPMN a predpoklady použité na jej výpočet (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z)., ktorá, vzhľadom na už uvedené, nepochybne nebola zmluvne dojednaná, ale aj údaj o konečnej
splatnosti (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže tento má byť uvedený v samotnej zmluve

ako obligatórna náležitosť, nie v zmluvných dojednaniach, ktoré majú iba bližšie špecifikovať pojmy a
skutočnosti uvedené v zmluve, ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov, bez
ohľadu na tvrdenie žalovaného, keďže slovenská právna úprava obsahuje ustanovenie § 9 ods. 2 písm.
l) zákona č. 129/2010 Z.z., čo predstavuje základné obligatórne náležitosti zmluvy a z týchto dôvodovby bol úver bezúročný a bezpoplatkový, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa nevzťahuje len na
istinu úveru, je preto v rozpore so zákonom (§ 39 OZ), keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku
a preto by bola aj z toho dôvodu neplatná a je preto namieste uloženie povinnosti žalovanému zdržať

sa použitia predmetnej dohody.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

13. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej

inštancie rozhodol vo veci na základe takých skutkových a právnych záverov, ktoré žalobca v konaní
netvrdil a súd s nimi sporové strany neoboznámil. V odôvodnení nie je uvedená žiadna právna norma,
na ktorej základe súd rozhodol o zdržovacom nároku. Hodnota RPMN sa medzi stranami úverovej
spotrebiteľskej zmluvy dohodnúť nedá. Právna úprava výslovne stanovuje časový okamih, ku ktorému
sa RPMN určuje a tým je deň uzatvorenia zmluvy. Chýbajúci údaj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. má
za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, nie neplatnosť zmluvy. Záver o neplatnosti dohody

o zrážkach zo mzdy preto neobstojí. V zmysle súdnej praxe, ak do úvahy prichádzajú viaceré výklady
právneho úkonu, má sa uprednostniť ten, ktorý zachováva jeho platnosť pred tým, ktorý ho zneplatňuje.
Keďže súd rozhodol na základe iného posúdenia, ako tvrdil žalobca a jeho zástupca, úkony zástupcu
žalobcu neboli efektívne a účelné, preto priznanie nároku na náhradu trov konania nie je adekvátne a
v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

14. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke. Odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

16. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola
dňa XX.XX.XXXX uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX za účelom zabezpečenia
pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami
sporu dňa XX.XX.XXXX.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný listom zo dňa 28.07.2015 vyzval zamestnávateľa žalobcu
(BEMACO spol. s r.o.) na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy
č. XXXXXXXXXX. Dlh žalobcu ku dňu 28.07.2015 činí 3138,48 Eur (vyplatená čiastka, zmluvná odmena
v sume 3138,12 Eur plus ostatné záväzky klienta za omeškanie vo výške 0,36 Eur).

18. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je
legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia
nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s
obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia
nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje

z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia ale
spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník
aktivuje.

19. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.

Častou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Žalovaný má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi
za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu.

20. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter
štandardnejzmluvnejpodmienkypoužívanejžalovanýmpriuzatváranízmlúvospotrebiteľskýchúveroch
so spotrebiteľmi. Je právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednanézmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ak má byť
súdmi akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných

strán. Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobcu k uzavretej zmluve o úvere,
o uzavretie ktorého len mal záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o zrážkach
zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový charakter, ktorý
žalobca nemohol ovplyvniť. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcovi ako spotrebiteľovi

určité správanie, konanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím
je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade nepreukázania
opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Postup žalovaného pri

uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je odvolaciemu súdu
známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez
adekvátneho vysvetlenia možnosti spornú dohodu nepodpísať. Síce tzv. informovaný súhlas odvolací
súd nevyžaduje, no odporuje princípu ochrany slabšej zmluvnej strany, ak sa podpisy spotrebiteľov
pre takéto dohody preukázateľne nezadovažujú s odbornou starostlivosťou po adekvátnom (vhodnom)

poučení o význame a dôsledkoch takejto dohody na spotrebiteľa ale ak sa kontraktácia vykonáva na
úrovni paušálnej produkcie a akceptácie zmluvných formulárov s rizikom, že spotrebiteľ je sústredený
na hlavný produkt (v danej veci úver).

21. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do

pozíciesubjektustrácajúcehoprávodisponovaťsosvojimvlastnýmmajetkomreprezentovanýmpríjmom
dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť,
či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá
právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok

dlžníkabezpredchádzajúcehoodobreniasúdomčiinounezávislouinštitúciou.Vpodstateideoexekúciu
majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného
aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo
mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti

opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach
zo mzdy.

22. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že zmluvy predkladané žalovaným
na podpis spotrebiteľom obsahujú neprijateľné podmienky, nezodpovedajú požiadavkám stanoveným

právnymi normami zameranými na ochranu spotrebiteľa.

23. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že výška úveru je 1500 Eur, pričom celková čiastka, ktorú má dlžník
zaplatiť je 2053,68 Eur (úver, úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru).
Žalobca mal dlžnú sumu uhradiť v 36 mesačných splátkach, t.j. za 3 roky od uzatvorenia zmluvy.

24. Aj v predmetnom prípade je zrejmé, že žalovaný sa na základe dohody o zrážkach zo mzdy domáha
od žalobcu získania úžerného, neetického plnenia, keď požaduje uspokojenie dlhu zo zmluvy o úvere
predstavujúceho istinu (1500 Eur) navýšeného o viac ako 100 %, celkovo 3138 Eur už necelé dva
mesiace (!) po uzatvorení zmluvy o úvere.

25. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o

zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi získať plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, plnenia,
na ktoré veriteľ nárok nemá, a to bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.26. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

27. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle
efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá
neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve

o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v
tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach

zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernicealeboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatreniezaúčelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

28. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona

akou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam
ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

29. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná a teda neplatná v zmysle § 53 ods. 1
a 5 OZ aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď v
súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok,

ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná
podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto
podmienkaodrážaustanoveniavnútroštátnehopráva,ktoréplatiamedzizmluvnýmistranamibezohľadu
na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú
odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok

RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku
odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti
tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo
regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13

Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).

30. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, no v spojení s
okolnosťami veci predstavuje nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu
je preto plne opodstatnená ochrana, ktorú vykonal súd prvej inštancie.

31. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Žalobca bol v
konaní úspešný, preto mu v zmysle § 255 ods.1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania voči
neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %, pričom odvolací súd nevzhliadol existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa, ktoré by opodstatňovali neuloženie povinnosti náhrady trov konania

žalovanému. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta neúčelnosť úkonov zástupcu žalobcu, uvedená
okolnosť je predmetom skúmania pri stanovovaní konkrétnej výšky trov konania v štádiu konania podľa
§ 262 ods. 2 CSP.

32. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§

387 ods. 1 CSP).

33.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol a plne úspešnému žalobcovi žiadne trovy odvolaciehokonania zo spisu nevyplývajú, odvolací súd preto rozhodol tak, že stranám sporu sa náhrada trov
odvolacieho konania nepriznáva.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).