Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. jún 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 17C/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314205938
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1314205938.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci

navrhovateľov: T. R., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., Q. XX, v konaní zastúpená JUDr. Ivanou
Hutňanovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Krížna 38, proti odporcovi: Y. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v F., H. 4, zastúpený JUDr Martinom Majerčíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Krajinská
30, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľnej veci, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k motorovému vozidlu zn. Fiat, Linea 1,4 77, VIN: A číslo motora:
XXXAXXXX, farba: šedá metalíza, dátum prvej evidencie vozidla: 29.04.2011, evidenčné číslo: BL XXX
BJ a prikazuje ho do výlučného vlastníctva odporcu.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov sumu 3.250,- Eur,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti týkajúcej sa náhrady za neužívanie motorového vozidla navrhovateľkou, súd návrh
zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu 12.03.2014, sa navrhovateľka domáhala, aby súd
zrušil podielové spoluvlastníctvo k motorovému vozidlu zn. Fiat, Linea 1,4 77, VIN: A číslo motora:
XXXAXXXX, farba: šedá metalíza, dátum prvej evidencie vozidla: 29.04.2011, evidenčné číslo: BL
XXX BJ a prikázal ho ho do výlučného vlastníctva odporcu s tým, že by bol tento povinný zaplatiť
navrhovateľke na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov sumu 3.250,- Eur. Zároveň žiadala, aby bol
odporca zaviazaný povinnosťou vyplatil jej náhradu za neužívanie motorového vozidla v rozsahu jej
spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 18.06.2012 do 12.03.2014 v sume 2.954,- Eur a za obdobie

od 13.03.2014 do zániku (zrušenia) podielového spoluvlastníctva denne v sume 9,35 Eur. Alternatívne
žiadala, aby súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetnému motorovému vozidlu zrušil a
nariadil jeho predaj tak, aby sa výťažok z predaja rozdelil medzi navrhovateľku a odporcu podľa veľkosti
ich spoluvlastníckych podielov, každému v jednej polovici k celku a vyplatil jej vyššie špecifikovanú
náhraduzaneužívaniemotorovéhovozidla.Svojnávrhodôvodnilatým,žeúčastnícikonaniasúbývalými
manželmi a majú spoločnú dcéru I.. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV, sp. zn. 13C 146/2012, súd dňa 10.10.2013, právoplatným dňa 19.12.2013. Predmetné

vozidlo nadobudli pred uzavretím manželstva v čase, keď žili v spoločnej domácnosti v byte na W.
ulici v Bratislave. Vozidlo je odo dňa 18.06.2012, kedy sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej
domácnosti, užívané výlučne odporcom, navrhovateľka nemá k vozidlu žiaden prístup a neužíva ho ani
v minimálnom rozsahu. Navrhovateľka mailom žiadala odporcu, aby vozidlo ako spoločnú vec užívalistriedavo v týždňových intervaloch, na čo odporca reagoval tak, že sa vie z dôvodu komfortu dcéry
dohodnúť, že jej „svoje“ auto požičia, k čomu nikdy nedošlo. Vzhľadom na neochotu odporcu dohodnúť
sa a jeho doterajšie správanie vo vzťahu k vyporiadaniu vzájomných práv účastníkov konania k vozidlu,

bola navrhovateľka nútená podať návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
účastníkov k predmetnému motorovému vozidlu na súde.

Právne svoj návrh odôvodnila ustanoveniami § 123, § 132, § 136, § 137, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1
a § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne vo svojom podaní doručenom súdu 04.11.2014 a žiadal
návrh zamietnuť z dôvodu, že ho popiera v celom rozsahu a tvrdí, že podielové spoluvlastníctvo
k predmetnému motorovému vozidlo nikdy nevzniklo, pretože ho nadobudol do svojho výlučného
vlastníctva, čo preukazujú všetky doklady priložené v spise. Za účelom jeho kúpy predal svoje staré
vozidlo a od samého začiatku sa vo vzťahu k nemu správal ako výlučný vlastník a nakladal s ním

týmto spôsobom (znášal všetky náklady na údržbu a servis predmetného vozidla). Nepoprel poskytnuté
finančné prostriedky od navrhovateľky na kúpu auta, ale tieto by mali podľa neho patriť do vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď podstatné pre posúdenie tejto právnej veci je, že v čase
kúpy vozidla neexistovala medzi účastníkmi žiadna vôľa nadobudnúť predmetné motorové vozidlo do
podielového spoluvlastníctva.

Súd v rámci dokazovania vykonal vypočul účastníkov konania, svedkov rodičov navrhovateľky K.. T. M.,
Y. M., M. M., Y. F., H. U., E. R. a oboznámil sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov: výpis z
evidencie vozidiel (č.l. 10), technické parametre vozidla ( č.l. 11), faktúry( č.l. 12 - 13), platobný príkaz na
úhradu (č.l. 14), protokol o prevzatí vozidla (č.l. 15), zmluva o zamestnaneckom úvere (č.l. 16), výpisy

z účtu navrhovateľky (č.l. 18), potvrdenie o splatení úveru (č.l. 21), sobášny list účastníkov (č.l. 22),
rodný list I. (č.l. 23), rozsudok o rozvode účastníkov (č.l. 24), mailová komunikácia účastníkov (č.l. 28),
zápisnica vo veci určenia výživného na manželku ( č.l. 29), mailová komunikácia právnych zástupcov
účastníkov ( č.l. 33 - 37), inzercia predaja obdobných motorových vozidiel, a dospel k nasledovným
skutkovým a právnym zisteniam:

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že potvrdila skutočnosť predaja odporcovho auta pred svadbou
za sumu 2.000,- Eur, túto použili ako zálohu na kúpu auta. Navrhovateľka si u svojho zamestnávateľa
zobrala výhodný úver (nie však bezúročný) a tento splácala za obdobie mesiacov apríl až august
2011, kým nenastúpila na materskú dovolenku, tehotenstvo mala nekomplikované, a preto pracovala do

posledného dňa pred nástupom na materskú dovolenku. Rozporovala skutočnosť uvedenú odporcom,
že peniaze vybraté odporcom zo stavebného sporenia, ako aj jeho prémie z práce (1.000,- Eur) boli
použité na kúpu auta, keď tieto použili v tom čase na nákupy, odporca si vtedy kúpil oblečenie, hodinky,
zimnúbundupreňuapredieťafusak.Zvyšnépeniazekúpnejcenyautavyplatilizpeňazí,ktorévyzbierali
na svadbe, posledných asi 800,- Eur im doložili jej rodičia. Auto vnímala ako ich spoločné auto, kupovali

si ho spolu, ona na ňom jazdila len výnimočne, odporca na ňom jazdil častejšie a vozil ju aj do práce a
z práce. Navrhovateľka vzhľadom k tomu, že predtým pracovala v poisťovni Kooperatíva, zabezpečila
na auto výhodnejšie poistenie, odporcov kamarát vybavil zase výhodnejšiu cenu auta v plnej výbave.

Z výpovede odporcu súd zistil, že auto mal aj predtým, 10 ročné auto zn. Golf, ktoré sa často kazilo,

preto sa pred uzavretím manželstva rozhodol auto predať a kúpiť si nové, predal ho za sumu 2.300
alebo 2.600,- Eur, už si to presne nepamätal. Mal našetrenú hotovosť (podľa jeho tvrdenia 8.000,-
Eur), v marci 2011 ukončil stavebné sporenie a vybral z neho sumu 3.738,91 Eur, zostávajúcu sumu
mal našetrenú v hotovosti, mal v tom čase 31 rokov a našetrené nejaké úspory. V marci 2011 dostal aj
bonus v práci v sume cca jedného platu, t.j. asi 1.000,- Eur. Náklady na auto (benzín, poistky, servis)

si riešil vždy sám, na nákladoch spojených s jeho užívaním sa navrhovateľka nikdy nepodieľala, vozil
ju vždy do práce aj z práce, ona auto nikdy nemala. Podľa odporcu nebola medzi nimi nikdy sporná
skutočnosť, že auto je výlučne jeho. V dobrej viere odpovedal na mail navrhovateľky, že v záujme
ich dcéry I., pre ktorú je ochotný urobiť všetko, odpísal, že sa vie dohodnúť, že jej svoje auto požičia.
Formuláciu v mailovej komunikácii medzi právnou zástupkyňou navrhovateľky a predchádzajúcou

právnou zástupkyňou odporcu, že je pre neho prijateľnejšie vysporiadať vzťahy k vozidlu dohodou, preto
zvažujete auto predať a vyporiadať jeho výťažok vysvetlil tak, že je pravdou, že jedno obdobie mal
záujem auto predať, ale v súčasnosti si ho chce ponechať v užívaní.Svedok K.. T. M., otec navrhovateľky, vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že si pamätá na to,
že odporca mal predtým staršie auto, ktoré mu prostredníctvom svojho švagra pomohol predať za
výhodnú cenu 2.000,- Eur a spolu s navrhovateľkou, jeho dcérou, si už pred svadbou hľadali výhodné

auto na kúpu rodinného typu (aby sa do neho zmestil kočík aj bábätko, pretože čakali spolu dieťa, so
splnením bezpečnostných predpokladov na autosedačku). Za týmto účelom chodili na ohliadky, boli aj
na autosalóne a rozhodli sa kúpiť si auto zn. Fiat Linea tmavosivej farby, pretože sa odporcovi naskytla
možnosť výhodnej kúpy cez známeho. Auto si kúpili v predajni vo Fiate na Panónskej ceste v Petržalke,
boli ho prebrať spoločne a hneď potom sa zastavili u nich, aby im ho ukázali, mali z neho radosť ako

z nového auta, ukazovali im, že sa tam zmestí aj kočík a vajíčko (autosedačka), ako sa v aute bude
upínať, tešili sa, že sa svadbu odvezú vo svojom spoločnom novom aute, pretože v čase jeho kúpy už
mali svadbu naplánovanú. V ich prítomnosti (rodičov navrhovateľky) sa obaja účastníci vždy vyjadrovali
tak, že ide o ich spoločné auto. Základ pre kúpnu cenu slúžila predajná cena Y. predchádzajúceho
auta 2.000,- Eur a na zvyšok si jeho dcéra zobrala úver v práci vo výške 8.000,- Eur, ktorý splácala
dvanásť mesiacov po 91,- Eur mesačne. Nejaké peniaze vyzbierali na svadbe (asi 6.000,- Eur) a po

čase sa rozhodli, že nebudú preplácať úver a vyplatia ho. Pred nimi ako rodičmi sa rozprávali, že im
chýba do vyplatenia istá suma, preto sa rozhodli darovať im s manželkou sumu 1.000,- Eur, ktoré im
zaslali na ich spoločný účet. Po rozchode účastníkov vedel od dcéry, že ho párkrát žiadala, aby jej auto
požičal, ale on vždy odmietol s tým, že to je jeho auto, nechcel pristúpiť na žiadnu dohodu. Svedok si to
vysvetľuje tým, že sa asi nechcel majetkovo s dcérou vyrovnať alebo sa jej chcel pomstiť. Svedok ďalej

uviedol, že odporca nemal pred kúpou auta našetrené žiadne peniaze (túto skutočnosť vedel priamo
od odporcu aj od dcéry) a z tohto dôvodu si jeho dcéra brala úver na kúpu auta v sume 8000,- Eur od
svojho zamestnávateľa. Autom jazdil väčšinou odporca, navrhovateľka na ňom jazdila pred svadbou ako
tehotná, kým nebola vo vysokom štádiu tehotenstva, tiež niekoľkokrát po narodení dcéry.

Svedkyňa Y. M., matka navrhovateľky vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila skutočnosti uvádzané
svojím manželom o okolnostiach kúpy a užívania predmetného auta účastníkmi. Spomína si na to, že
odporca mal predtým červené auto, ktoré sa však stále kazilo, opravoval mu ho jeho švagor, predal ho
prostredníctvom jej brata v Cíferi asi za 2.000,- Eur, na zvyšok kúpnej ceny si ich dcéra zobrala úver
8.000,- Eur z práce, ktorý splácala asi rok, v mesačnej splátke 91,- Eur. Z auta sa veľmi tešili, hneď

po kúpe im ho prišli spoločne ukázať, auto bolo väčšie, malo väčší kufor, aby sa tam zmestil kočík,
pretože dieťa už bolo na ceste, aby ho potom mohli v aute pohodlne prepravovať. Pýtala sa dcéry na
sumu peňazí vyzbieraných na svadbe, pretože ju to ako matku zaujímalo, bola to suma viac ako 6.000,-
Eur a tieto peniaze sa účastníci rozhodli použiť na vyplatenie úveru, zostávajúcu časť vo výške 1.000,-
Eur dcére darovali ako rodičia, zaslali ich na spoločný účet účastníkov. S dcérou aj s oboma spoločne

boli ako rodičia navrhovateľky v častom kontakte, chodili k nim na obedy, s dcérou viackrát týždenne
telefonovala, preto vedela, navrhovateľka sa na výbere auta podieľala aktívne, boli spolu s odporcom na
autosalóne a vyberali si auto spolu. Skutočnosť, že od rozchodu účastníkov užíva auto výlučne odporca
si svedkyňa vysvetľuje tak, že ide zo strany odporcu asi o pomstu za rozvod. Vylúčila, že by odporca
mal pred svadbou našetrených asi 10.000,- Eur, keď by potom bolo nelogické, aby si dcéra brala na

jeho kúpu 8.000,- Eur ako pôžičku z práce.

Z výsluchu svedka M. M., predajcu vozidiel spoločnosti Grif spol. s.r.o, na Panónskej ulici v Bratislave,
bez vzťahu k účastníkom konania, súd zistil, že niekedy v máji 2011 ho oslovil jeho kamarát E. R. s tým,
že jeho známy si chce kúpiť auto (dohodil mu zákazníka). Išlo asi o tri stretnutia, na prvom a druhom

stretnutísiodporcaautoobzrel,tretíkrátsibolspolusnavrhovateľkouautoprevziať.Akokupujúcibudúci
vlastník vozidla vystupoval odporca, pri preberaní vozidla a vôbec pri celej kúpe (dohadovanie detailov
interiéru, vybavenie auta, farbu) svedok konal a rokoval výlučne s odporcom. Pri druhom stretnutí bola
za auto zaplatená záloha 2.000,- Eur, svedok nemal vedomosť o spôsobe platenia zostávajúcej časti
kúpnej ceny. Dohodli sa tak, že keď príde auto do predajne, vystaví sa faktúra, ktorá sa následne uhradí

bankovým prevodom. Skutočnosť, že si chce odporca kúpiť auto pre seba usudzoval z toho, že mu to
týmto spôsobom interpretoval p. R., ktorý mu odporcu ako zákazníka sprostredkoval.

Svedkyne Y. F. a H. U., obe kamarátky navrhovateľky, ktoré odporcu poznali ako jej bývalého partnera,
zhodne vypovedali, že auto si účastníci kupovali pred svadbou spoločne, od navrhovateľky vedeli, že

si na neho berie úver z práce, spomenuli si, že účastníci sa autom priviezli v ich svadobný deň na
svadbu. Auto svedkyne vnímali ako spoločné auto účastníkov, od navrhovateľky vedeli, že úver zobratý
na jeho kúpu navrhovateľkou v práci vyplatili z peňazí vyzbieraných na svadbe. Nevedeli sa vyjadriť k
tomu, kto hradil náklady spojené s užívaním vozidla. Dôvod, že sa odporca na užívaní auta po rozchodeodmieta dohodnúť a odmieta navrhovateľke auto požičiavať, vnímala svedkyňa U. ako odporcov spôsob
komplikovania života navrhovateľke.

Svedok E. R., kamarát odporcu, vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že predchádzajúce auto odporcu
zn. VW červenej farby sa často kazilo, preto pre neho asi 3 roka zháňal iné auto, až ho napokon zoznámil
s predajcom nových áut zn. Fiat pánom M., ktorý vo veci vypovedal, tento mu ponúkol auto za výhodnú
cenu. Bol osobne na prvom stretnutí odporcu s pánom M., zoznámil ich, o ďalšom financovaní auta
nemá poňatie, má vedomosť len o predaji odporcovho starého auta. Vo vzťahu k jeho vlastníctvu sa

odporca vyjadroval ako o jeho aute, užíval ho od začiatku jeho kúpy, servisoval ho, rovnako ako auto
predtým, vôbec ho v ich rozhovoroch neriešili vo vzťahu k jeho budúcej rodine, nepamätá si na nič také,
že by odporca zohľadňoval, že sa v aute bude voziť dieťa (miesto pre autosedačku), nepamätá si ani
to, že či bolo auto použité na svadbe ako svadobné auto. Nemal vedomosť o tom, že navrhovateľka si
na kúpu vozidla zobrala úver, z ich rozhovorov s odporcom si pamätal, že chcel za predaj auta VW Golf
dostať asi 3 - 4 tisíc Eur a zvyšok na jeho kúpu mal našetrený.

Zo zmluvy o zamestnaneckom úvere číslo XXXXXXXXXXXXXX, uzavretého medzi navrhovateľkou
a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a. s., má súd za preukázané, že navrhovateľke bol
zamestnávateľom poskytnutý zamestnanecký úver vo výške 8.000,- Eur, s výškou úrokovej sadzby 5,9
% ročne, s výškou splátky 88,41 Eur mesačne, s počtom splátok 120, so splatnosťou prvej splátky

15.05.2011, spôsobom splácania zrážkou zo mzdy.

Z obsahu listiny - potvrdenie o splatení úveru zo dňa 14.03.2012, vystaveného spoločnosťou CETELEM
SLOVENSKO a. s., má súd za preukázané, že dňom 09.03.2012 boli všetky záväzky vyplývajúce z úveru
číslo XXXXXXXXXXXXXX, vyrovnané.

Súd mal z listinných dôkazov v súvislosti s výpoveďami účastníkov a svedkov preukázané, že faktúra
číslo 351/11 na sumu 2.000,- Eur bola zaplatená ako záloha za kúpu predmetného motorového vozidla
a suma 8.031,- Eur bola zaplatená ako zostávajúca časť kúpnej ceny na základe faktúry číslo 369/11
(potvrdenie o platbe sumy 8.031,- Eur bankovým prevodom v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. l. 14) v

prospech účtu príjemcu GRIF spol. s r. o. - predajcu vozidiel; spolu bola teda sa vozidlo zaplatená kúpna
cena 10.031 Eur.

Predmetné motorové vozidlo bolo na základe protokolu o prevzatí vozidla zo dňa 04.05.2011 prevzaté
odporcom (č.l. 15), ktorý je ako jeho vlastník uvedený v technickom preukaze vozidla.

Zo sobášneho listu (č. l. 22) účastníkov súd zistil, že ich manželstvo bolo uzavreté 18.06.2011 pred
matričným úradom Bratislava - Staré Mesto.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 13P 146/2012, zo dňa 10.10.2013, právoplatného dňa

19.12.2013, súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené a maloletá I. bola zverená do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, odporca bol povinný platiť na výživu maloletej I. sumu 175,- Eur mesačne
a v rozsudku bol upravený spôsob práva stretávania sa s maloletou.

Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú

na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých
spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú

oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Ohospodárenísospoločnouvecourozhodujúspoluvlastníciväčšinoupočítanoupodľaveľkostipodielov.
Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek
spoluvlastníka súd (ods. 2).
Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol

súd (ods. 3).Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa
vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu
(ods. 2).

Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za

náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (ods. 2).
Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k
novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a
vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na
nehnuteľnosti (ods. 3).

V danej veci je nesporné, že predmetné motorové vozidlo bolo nadobudnuté dňa 04.05.2011 pred
uzavretím manželstva účastníkov (18.06.2011). Napriek tomu, že v technickom preukaze ako jeho
vlastník uvedený odporca, keďže spôsob evidencie motorových vozidiel neumožňuje, aby sa ako
vlastníci motorových vozidiel uvádzali viaceré osoby, súd mal z výpovedí účastníkov, svedkov (rodičov

navrhovateľky, svedkýň Y. F. a H. U.), ale najmä z listinných dôkazov preukázané, že toto motorové
vozidlo nadobudli účastníci konania do podielového spoluvlastníctva. Hlavným dôvodom pre tento záver
súdu je skutočnosť, že navrhovateľka si na jeho kúpu brala zamestnanecký úver v sume 8.000,- Eur,
čo bolo preukázané nesporne listinnými dôkazmi. Tento úver v priebehu mesiacov máj až august 2011
splácala, t. j. kým nenastúpila na materskú dovolenku. Z potvrdenia spoločnosti CETELEM vyplýva,

že dňa 09.03.2012 bol tento úver v celom rozsahu vyplatený a záväzok navrhovateľky z úveru tak
zanikol. Vyhodnotením všetkých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že
účastníci vyplatili tento úver z finančných prostriedkov získaných na ich sa svadbe, kde sa podľa
navrhovateľky, jej rodičov a svedkýň vyzbieralo viac ako 6.000,- Eur, zostávajúcu sumu 1.000,- Eur
účastníkom na doplatenie úveru doložili rodičia navrhovateľky, čo bolo v konaní preukázané výpisom

z účtu otca navrhovateľky. Napokon, túto skutočnosť účastníci nepopreli. Z výsledkov dokazovania sa
súdu javí ako nepravdepodobné, a argumenty odporcu, že mal pred svadbou tieto peniaze na kúpu
auta našetrené, vyhodnotil ako účelovú obranu, keď potom by sa ako nelogickým javil dôvod brania
úveru navrhovateľkou v čase rozhodnom pre kúpu auta. Naopak, súčet uvedených súm, suma 2.000
Eur získaná odporcom za predaj predchádzajúceho motorového vozidla zn. VW a suma 8.000,- Eur

ako výška úveru získaného navrhovateľkou, tvorí sumu 10.000,- Eur, zaplatenú ako kúpnu cenu za
predmetné motorové vozidlo.

Preto súd v súlade s citovaným ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže medzi účastníkmi
nedošlo k dohode, zrušil spoluvlastníctvo a vykonal jeho vyporiadanie tak, že prihliadol na veľkosť

podielov (v danom prípade každý z účastníkov v 1) a na účelné využitie veci. Z vyjadrenia odporcu bolo
zrejmé, že chce auto ďalej užívať, preto súd predmet vyporiadania prikázal do výlučného vlastníctva
odporcu a zaviazal ho povinnosťou zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov
sumu 3.250,- Eur. Pri určení výšky náhrady vychádzal súd z určenia všeobecnej (objektívnej) ceny,
za ktorú možno predať rovnaké alebo porovnateľné vozidlo v danom mieste a v čase, keď z obsahu

inzerátov o predaji obdobných vozidiel (zn. FIAT LINEA 1,4, rok výroby 2011) vyplýva, že priemerná cena
takýchto vozidiel je vo výške cca 6.500,- Eur. Keďže odporca nerozporoval navrhovateľkou určenú výšku
všeobecnej ceny vozidla, za ktorú by bolo možné obdobné vozidlo predať, súd vychádzal pri svojom
rozhodovaní z údajov uvedených navrhovateľkou a z obsahu inzercie predaja obdobných vozidiel
založených v spise.

Súd zamietol návrh v časti týkajúcej sa náhrady za neužívanie motorového vozidla navrhovateľkou, keď
v konaní bolo preukázané najmä mailovou komunikáciou medzi účastníkmi, že odporca mal záujem
auto navrhovateľke za účelom zabezpečenia komfortu maloletej Olivie prenechať na užívanie. Dôvod,pre ktorý sa tak nestalo, nemožno podľa súdu účelovo použiť voči odporcovi v tomto konaní a žiadať
od neho aj náhradu za neužívanie motorového vozidla popri náhrade na vyrovnanie spoluvlastníckych
podielov. Súd nemal z vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané, že by odporca zásadne a

opakovane odmietal odovzdanie predmetného motorového vozidla navrhovateľke, vyjadrenia svedkov
vysvetľujúce správanie odporcu v tomto smere sú len ich domnienkami, na ktorých nemožno právne
relevantne založiť túto povinnosť odporcu. Okrem toho súd zdôrazňuje, že z komunikácie v mailovej
správe medzi účastníkmi zo dňa 26.01.2013 (č.l. 28) vyplýva, že odporca na návrh navrhovateľky, aby
si auto po týždni striedali, reaguje pozitívne s tým, že by auto mal k dispozícii vždy ten z nich, kto sa

daný týždeň stará o dcéru a vyjadruje snahu sa v záujme dcéry o aute dohodnúť. Okrem tejto mailovej
správy však navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že by realizovala ďalšie pokusy a
preukázateľne mala snahu získať auto aspoň prechodne do svojho užívania a odporca by túto jej snahu
opakovane odmietal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., a vzhľadom na pomerný

úspech účastníkov v konaní vyslovil, že žiadny z nich nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.