Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/261/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204423
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616204423.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu Z. Š., J.. X.X.XXXX, K. XXX, proti
žalovanému POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní o
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o určenie zmluvy o úvere za bezúročnú a bez poplatkov
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 1C/96/2016-48
z 15. marca 2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že určil, že zmluva o úvere č.

8702800457 zo dňa 13.1.2011 je bezúročná a bez poplatkov. Súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov zo dňa 13.1.2011 k zmluve o úvere č. 8702800457 zo dňa 13.1.2011 je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou (II. výrok) a že žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania.

2. Vychádzal z toho, že žalovaný vo svojom vyjadrení so žalobou nesúhlasil s poukazom na to, že
zmluvu o úvere č. 8702800457 nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nemožno na
ňu vzťahovať ani ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože zmluva bola uzatvorená v zmysle §

269 ods. 2 Obchodného zákonníka a žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe
vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania a teda nie na svoju
súkromnú potrebu. Navyše žalobca dňa 13. 1. 2011 podpísal dodatok k zmluve o úvere v ktorom
uviedol, že peňažné prostriedky použije na náklady spojené s dochádzaním za prácou. Zároveň sa v
tomto dodatku žalobca zaviazal, že finančné prostriedky sú poskytnuté výlučne len za účelom ktorý
uviedol a v prípade, ak ich nevynaloží, dopúšťa sa hrubého porušenia zmluvy o úvere. Uviedol tiež,
že žalobca bol v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere č. 8702800457, ktoré začalo na základe návrhu

žalovaného , adresovaného Stálemu rozhodcovskému súdu, zaviazaný právoplatným a vykonateľným
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. zo dňa 9. 8. 2013
sp. zn. SR 04668/13 a v tomto rozsudku rozhodcovskú súd uznal nárok žalovaného , čím potvrdil aj
skutočnosť, že zmluva o úvere, vrátane všetkých jej častí bola uzatvorená platne a takisto potvrdil aj
všetky podmienky tak, ako sú dohodnuté v zmluve o úvere. V tomto smere poukázal , že je tu prekážka
právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k posudzovanie jednotlivých zmluvných podmienok, teda ide o
res iudicata. Pokiaľ sa týka dohody o zrážkach zo mzdy spĺňa táto dohoda všetky náležitosti, ktorými je

písomná forma, súhlas spotrebiteľa dohodou a uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok. Výška zrážok
sa rovná výška stanovenej platnými právnymi predpismi a spotrebiteľ svojím podpisom s ňou vyslovene
súhlasil. Poukázal na to, že šlo o individuálne dohodnutie s možnosťou jej odmietnutia a nepodpísania
zo strany žalobcu.3. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že žaloba je v plnom rozsahu opodstatnená. V
prvom rade vzhľadom na skutočnosť, že ide o určovaciu žalobu, súd skúmal, či je daný naliehavý

právny záujem. Podľa § 137 písm. c) CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je
potrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhopredpisu.Právnyzáujem,ktorýjepodmienkouprocesnej
prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu
môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených

záujmov. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či
podaná určovacia žaloba je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany
jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy,
ak by bez súdom vyslovenia určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo
žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že u žalobcu musí ísť o právo

alebo právny vzťah existujúci a takú jeho procesnú alebo hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne
už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol
byť vystavený konkrétnej ujme. Naliehavý právny záujem musí existovať v čase rozhodovania súdu.

4. Zmluva o úvere č. 8702800457 nespĺňa náležitosti stanovené zákonom, a to ustanovenia § 9 ods.

2 písm. f), i), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy, a to uvedenie úrokovej sadzby, termínu splatnosti, uvedenia výšky úroku a RPMN, preto s
poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) cit. zák. sa poskytnutý úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Pokiaľ sa týka druhého žalobného petitu - určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky
vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov k zmluve o úvere č. 8702800457, súd

poukazuje na to, že naliehavosť právneho záujmu je preukázaný tým, že žalovaný účastník mal možnosť
plniť realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím môže v budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu
(akéhokoľvek rozhodnutia súdu, alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, pričom
zamestnávateľ žalobcu bude musieť rešpektovať uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu
a žalovaný účastník sa môže na úkor žalobcu takto bezdôvodne obohacovať. Žalobca iným spôsobom

ako žalobou na súde sa zmeny tohto stavu nemôže domôcť. Vychádzajúc z ustanovenia § 137 písm.
c) CSP teda súd zhodnotil, že žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe,
ktorou má súd určiť, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. V deň podpisu zmluvy o úvere žalobca
podpísal na zvláštnej listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmysle § 551 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorej súhlasil, aby mu boli vykonané zrážky zo mzdy, a to minimálne vo výške

mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere. Predmetnou dohodou súhlasil, že veriteľ je oprávnený
túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o úvere. Z dokazovania
mal súd preukázané, že zmluva o úvere a tiež zmluva o zrážkach zo mzdy je tzv. štandardná alebo
formulárová zmluva a pokiaľ sa týka zmluvy o úvere ,ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý

nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému
konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je
potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na

posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179 ktorým v bode
9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho
zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je

užvčasevznikunútenýuzatvoriťdohoduozrážkachzomzdy.Vzmysle§551Občianskehozákonníkaje
možné vykonať zrážky zo mzdy až po zročnosti veriteľovej pohľadávky, teda nie je možné zabezpečovať
budúcu pohľadávku. Vzhľadom k rozporu takejto dohody s § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je uvedená zmluvná podmienka neplatná. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje
dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje

z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, súd je toho názoru, že spôsobuje hrubú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez
predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a
z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnúzmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 až 6 Občianskeho zákonníka a rozhodol tak, ako
to vyslovil vo výrokovej časti rozsudku. V súlade s citovaným ustanovením súd preto žalobe v plnom
rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP (zásada úspechu) a priznal

žalobcovi ako úspešnej strane plnú náhradu trov konania.

5. V podanom odvolaní žiadal ako v ďalších stovkách sporov žalovaný rozsudok zmeniť alebo zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. V odvolaní namietal, že poukazujeme na neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje
existencia veci rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania, pričom
súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s námietkou res iudicata uplatňovanou žalovaným. O
platnosti jednotlivých časti zmluvy o úvere č. 702800457 (teda či zmluva je bezúročná a bez poplatkov
alebo nie) už bolo rozhodnuté dňa 9.8.2013, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, spoločnosť

zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3530/B, sp. zn. SR
04668/13, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

7.Vinomkonaní,vktoromtaktiežnastranežalovanejvystupovalžalovaný,rozhodolUznesenímKrajský
súd v Košiciach zo dňa 03.05.2012, 5Co/43/2012-207 o potvrdení rozhodnutia prvostupňového súdu,

ktorým tento súd prerušil konanie vo veci ochrany spotrebiteľa do právoplatného skončenia konania
o zrušení rozhodcovského rozsudku. Krajský súd v Košiciach okrem iného uviedol, že „...žalobkyňa
podala na Okresnom súde Bratislava II žalobu, ktorou sa domáha zrušenia uvedeného rozsudku
rozhodcovského súdu, lebo rozhodcovská doložka, ktorou bola založená právomoc rozhodcovského
súdu, je neplatná. Pretože žalobkyňa podanou žalobou domáha sa okrem iného určenia neplatnosti

úverovej zmluvy podľa § 80 písm. c) O.s.p. treba mať naliehavý právny záujem na takomto určení,
lebo ide o určovaciu žalobu...žalovaný podal proti žalobkyni žalobu na plnenie povinnosti vyplývajúce
z úverovej zmluvy (§ 80 písm. b) O.s.p.) a tento rozhodcovský rozsudok až. do prípadného zrušenia
zaväzuje účastníkov konania a vytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3
O.s.p., lebo zahŕňa v sebe aj riešenie otázky existencie práva a právneho vzťahu, ktorého sa návrh

žalobkyne týka." Rovnaký názor zaujal aj Okresný súd Bratislava I, ktorý Uznesením vedeným pod sp.
zn. 17C/35/2014 zo dňa 03.06.2014 zastavil konanie a uviedol nasledovné „Tým, že rozhodcovský súd
právoplatne rozhodol rozsudkom na plnenie, súd je povinný vychádzať z. premisy, že rozhodcovský
súd musel (mal posúdiť), aj platnosť zmluvy o úvere a zmluvných dojednaní v nej obsiahnutých.
Vychádzajúczustanovenia§35zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,upravujúcehoúčinky

rozhodcovského rozsudku, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37
ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu."
Právna povaha rozhodcovského rozsudku sa stala aj predmetom aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu
SR. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. septembra 2011, sp. zn. 3 M Cdo 11/201, ide o
súdne rozhodnutie vo veci, v ktorej na strane oprávneného vystupoval žalovaný; R 46/2012; Uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011, Uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011; všetky rozhodnutia sú publikované na web.
stránke ). NS SR jednoznačne potvrdil povahu rozhodcovského rozsudku ako res iudicata
a uviedol nasledovné: „ Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky
ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný

súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom
prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak
oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to
teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný
rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2 O.s.p., y zmysle ktorého výrok právoplatného

rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté platí aj v prípade, ak ide o rozsudok
rozhodcovského orgánu.

8. Zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( §

638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase
( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o
vkladovom účte ( § 716). Zmluva o úvere ie uzatvorená za účelom zamestnania. Rovnako posudzoval
zmluvu ai KS ZA vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6C0E/122/2011. v ktorom zrušil rozhodnutie OS, ktorýzastavil exekúciu z dôvodu, že rozhodcovská zmluva bola v rozpore s normami spotrebiteľského práva,
pričom rozhodcovský rozsudok posúdil súd prvého stupňa za rozhodnutie, ktoré priznáva nedovolené
plnenie. Avšak KS ZA zrušil jeho rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vzhľadom na to. že

OS dospel k záveru o postavení povinného ako spotrebiteľa na základe skutočnosti, ktoré nepreveril
ani neodôvodnil. Rovnako ako to ie v tomto prípade. Žalobca sa domáha určenia absencií náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak ani jediným dôkazom nepoukázala prečo by sa mala zmluva za
spotrebiteľskú považovať. Rovnaký názor zastal opäť KS ZA v inom konaní. Rozhodnutie, ktorým bol
návrh zamietnutý ie vedené pod sp. zn. 5C/159/2012 zo dňa 06.03.2013. Rozsudok Okresnému súdu

potvrdil Krajský súd v Žiline, sp. zn. 7Co/208/2013 zo dňa 28.08.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 03.10.2013. Rozsudky sú zverejnené na stránke ministerstva spravodlivosti.

9. Okrem iného namietal, že úver si vzal dlžník za účelom zamestnania, čím bol vyňatý spod pozitívneho
vymedzenia pojmu spotrebiteľ.

10. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli
poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala
ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom
dokumente,atedapredstavujeosobitnúlistinuažalobcamalmožnosťsipredmetnúdohodupreštudovať
a až následne na to potvrdiť jej pri jatie svojim vlastnoručným podpisom. Žalovaný opätovne

dáva do pozornosti, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo
zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená.

11. Žalobca sa nevyjadril.

12. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

14. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v

podstate iba opakujú skutočnosti uvádzané už počas konania na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd
výstižne a presvedčivo vysporiadal.

15. Žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazuvyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi

vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.

17. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne, lebo
majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

18. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

19. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na to, že došlo ku
zásahu do majetkových práv spotrebiteľa v danom spore a ak ide o neprijateľné klauzuly, resp. neplatné

neplatné právne úkony, súd prvej inštancie správne rozhodol v rozsudku, lebo snažil sa odstrániť hrubú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa konaním dodávateľa pri poskytnutí úveru
podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku
dodávateľa, preto aj zrážky zo mzdy boli vyhodnotené zákonne za neprijateľné a tým za neplatnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 až 6 OZ.

21. Odvolací súd odôvodnil výrok o trovách odvolacieho konania podľa § 396 CSP, lebo žalobca sa
nevyjadril a žalovaný nemal úspech v odvolacom konaní.

22. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.