Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717207879
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717207879.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa N. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX, XXX XX U., zast. AK TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s. r.
o. so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti rodičom navrhovateľa: matke
A. R., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. P. C. XXXX/X, XXX XX U., zam. ŽS I., a. s., a otcovi

N. R., nar. XX.XX.XXXX, bez trvalého pobytu, zam. S. s. r. o. D. J. ako vodič K., o návrhu na určenie
výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.
6Pc/11/2017-86, zo dňa 16.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa proti matke a vo výroku o
náhrade trov konania z r u š u j e a v tejto časti vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd na návrh navrhovateľa o určenie výživného pre
plnoleté dieťa vo vzťahu k matke vo výške 250,- Eur mesačne a vo vzťahu k otcovi vo výške 100,- Eur
mesačne, otca zaviazal na povinnosť prispievať na jeho výživu sumou vo výške 100,- Eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, kedy rozsudok nadobudne
právoplatnosť, návrh proti matke navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Pri určení výživného voči otcovi plnoletého dieťaťa
prihliadol na súhlas otca. Návrh na výživné voči matke považoval za účelový, špekulatívny, v snahe
zadovážiť si mesačne vyšší obnos finančných prostriedkov na minutie podľa vlastného uváženia. Do
úvahy zobral aj morálne správanie sa navrhovateľa voči svojej matke. Rozhodnutie právne odôvodnil
poukazom na ustanovenia Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), upravujúce vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom.

2. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa proti matke,
podal odvolanie navrhovateľ. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že sudca v rozsudku konštatoval,
že je splnená zákonná podmienka, že navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť, nakoľko je študentom
denného štúdia na T. univerzite vo U., čo navrhovateľ preukázal potvrdením o návšteve školy, ako aj,
že navrhovateľ je invalidným dôchodcom. Napriek týmto skutočnostiam, že je splnená podmienka v

zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, súd určil vyživovaciu povinnosť len otcovi a matke takúto povinnosť
neurčil. Súd tak priamo poprel hmotnoprávne ustanovenie zákona o vyživovacej povinnosti obidvoch
rodičov.Ztohtohľadiskapovažujeodôvodnenierozsudkuzaarbitrárne,subjektívneanedostatočné.Súd
prvej inštancie sám konštatoval, že pri rozhodovaní bral do úvahy morálne správanie sa navrhovateľa
voči matke, ktoré nebolo žiadnym spôsobom preukázané ako pravdivé, kedy bol toho názoru, že toto
malo byť nevhodné, neprimerané a neakceptovateľné, kedy uvedené súd konštatoval bez akéhokoľvek

relevantného dôkazu. Zdôraznil, že povinnosť prispievať na výživu svojich detí majú obidvaja rodičia.
Nakoľko sa má dieťa právo podieľať na životnej úrovni rodičov, je v hrubom nepomere príjem matkyvo výške 823,- Eur mesačne a príjem navrhovateľa vo výške 232,10 Eur. Uvedenú okolnosť súd
pri rozhodovaní vôbec nezobral do úvahy. Vo vzťahu k poberaniu invalidného dôchodku uviedol,
že súd považoval uvedený dôchodok za príjem, ktorý má zabezpečiť základné potreby pre život

navrhovateľa. Invalidný dôchodok je však potrebné v tomto smere vnímať primárne ako kompenzáciu za
sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj uplatnenia v pracovnom prostredí, kedy možnosti zdravotne
postihnutej osoby sú veľmi limitované na trhu práce a nie je možné sa stotožniť s názorom súdu, že
exituje veľa pracovných príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím. V tomto smere poukázal
opäť na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 24.07.2013 sp. zn. I.ÚS 1996/12, že samotným priznaním

invalidného dôchodku a príspevku na starostlivosť nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom.
Konštrukcia sociálnych platieb (dôchodkov, dávok, prípadne služieb v širokom slova zmysle) objektívne
nemôže zohľadňovať všetky individuálne pomery oprávneného príjemcu. Ak dieťa nenadobudne
schopnosť samostatne sa živiť, napr. z dôvodu plnej invalidity, vyživovacia povinnosť rodičov bude
trvať po dobu celého jeho života. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhol rozsudok
okresného súdu v odvolaním napadnutej časti zmeniť a matku zaviazať na povinnosť prispievať na

výživu navrhovateľa sumu vo výške 250,- Eur mesačne, prípadne vec zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

3. Matka navrhovateľa vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok okresného súdu
potvrdiť. S tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasila vzhľadom na jeho účelovosť a špekulatívnosť.

4. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“).

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP),

viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP - zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) rozsudok
okresného súdu v odvolaním napadnutej časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Nesprávnym procesným postupom je aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré zakladá

nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Rozsudok okresného súdu v odôvodnení o zamietnutí návrhu
navrhovateľa na výživné proti matke je nedostatočne odôvodnený, prijaté závery nie sú podložené
dôkazmi, vyhodnotenie tvrdení matky je jednostranné, bez vzájomnej súvislosti s tvrdeniami
navrhovateľa, pričom takýto rozsudok následne prejavuje známky arbitrárnosti.

8. Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Cieľom tejto právnej
úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, a to deťom, bez ohľadu
na to, či sú maloleté alebo plnoleté, pokiaľ tieto deti nie sú schopné samé sa živiť. Plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov voči deťom je teda obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce
faktory na strane dieťaťa patrí nielen jeho vek, ale aj zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať
sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná
skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku
vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa totiž záujem oprávneného (dieťaťa), preto v prípade, ak sa

dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie,
povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či
existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Nie je ani vylúčené, aby
vyživovacia povinnosť rodičov trvala aj v prípade, keď sa dieťa po skončení strednej školy, rozhodne
pokračovať v štúdiu na vysokej škole, hoci aj iného zamerania. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je

schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že
táto okolnosť nenastane nikdy, napr. v prípade invalidity dieťaťa (pozri komentár k § 62 Zákona o rodine,
Komentár s judikatúrou, Heuréka 2005, str. 205).9. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ je od roku 2008 invalidným dôchodcom a od XX.XX.XXXX
poberateľom invalidného dôchodku, aktuálne vo výške 232,10 Eur. Podľa odborného posudku o
invalidite zo dňa XX.XX.XXXX miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u neho

predstavuje 70%. Podľa pracovnej rekomandácie má obmedzené schopnosti, môže vykonávať prácu
len v prostredí bez nadmernej fyzickej záťaže, s vylúčením prác vo vynútenej polohe, pričom môže
vykonávať len ľahšie administratívne práce s možnosťou striedania polohy tela. Z odborného posudku
o invalidite vyplýva aj skutočnosť, že u navrhovateľa došlo k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách zo 60% na 70%. Z potvrdenia o štúdiu zo dňa XX.XX.XXXX T. univerzity

vo U., F. ekológie a environmentalistiky vyplýva, že navrhovateľ je v akademickom roku 2017/2018,
ktorý trvá od 01.09.2017 do 31.08.2018, študentom prvého ročníka bakalárskeho študijného programu
environmentálny manažment, forma štúdia denná, so štandardnou dĺžkou štúdia tri roky.

10. Už len z uvedených skutočností odvolacím súdom vyplýva, že na strane navrhovateľa existujú
rozhodujúce faktory, ktoré majú vplyv na jeho neschopnosť sám sa živiť, a ktoré po vyhodnotení by mohli

zakladať nárok na výživné voči rodičom (zdravotný stav, štúdium, obmedzená schopnosť vykonávať
prácu). Uvedené okolnosti však okresný súd dostatočne nevyhodnotil.

11. Okresný súd zamietnutie návrhu navrhovateľa na výživné voči svojej matke založil na nevhodnom
správaní sa navrhovateľa voči matke a ľahkovážnom spôsobe života, nielen vo vzťahu k štúdiu, ale aj

k zamestnaniu.

12. V zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

13. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že právo oprávneného (navrhovateľa) na výživné od
povinného (matky navrhovateľa) musí byť v súlade s dobrými mravmi. Skúma sa teda oprávnenie,
nie povinnosť. To znamená, že podľa tohto ustanovenia nemožno priznať výživné len v prípade, ak
pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Okresný súd však vo svojom rozhodnutí nepoukázal na
citované ustanovenie zákona, ani v zmysle tohto ustanovenia svoje rozhodnutie neodôvodnil. Okresný

súd pri rozhodovaní má možnosť prihliadnuť na rozpor s dobrými mravmi a z tohto dôvodu nepriznať
výživné, avšak rozpor s dobrými mravmi musí byť nielen tvrdený jednou stranou (matkou), ale musí byť
aj náležite preukázaný. Navrhovateľ tvrdenia matky rozporoval, pričom okresný súd sa týmito rozpormi
nezaoberal a svoj záver, pre ktorý zamietol návrh navrhovateľa voči matke, nemal dôkazmi podložený
a preukázaný.

14. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd by nemohol
priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Všeobecný pojem dobré mravy je možné
charakterizovať ako spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky
nežiaduce javy, konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, alebo vybočuje z pravidiel morálky a

mravných hodnôt.

15. Odvolací súd nespochybňuje záver okresného súdu, že výživné by bolo možné nepriznať, ak by
vzhľadom na osobu navrhovateľa jeho určenie bolo v rozpore s dobrými mravmi, avšak tento rozpor
nestačí, že je len tvrdený, ale musí byť aj náležite preukázaný. V tomto smere sa odvolací súd

nestotožňuje s názorom navrhovateľa vyjadreným v odvolaní o popretí hmotnoprávnych ustanovení
zákona o vyživovacej povinnosti pre oboch rodičov, keď voči jednému určil vyživovaciu povinnosť a
voči druhému návrh zamietol. Aj keď plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, neznamená to, že súd pri určení výživného, pokiaľ zistil pri skúmaní práva oprávneného
na výživné rozpor s dobrými mravmi vo vzťahu k niektorému z rodičov, aby voči tomu rodičovi nebolo

možné výživné nepriznať. Súd prvej inštancie sa uvedenými skutočnosťami nedostatočne zaoberal,
preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť než rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vrátiť vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. V ďalšom konaní okresný súd dôsledne vypočuje účastníkov konania (navrhovateľa a

navrhovateľovu matku), k tvrdeniam matky ohľadne správania sa navrhovateľa a jeho konania v rozpore
s dobrými mravmi, s tým, že umožní uvedené tvrdenia preukázať navrhovanými dôkazmi a následne
všetky dôkazy vyhodnotí jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti tak, ako to predpokladá ust. § 191
ods. 1 CSP. Prihliadne pri tom na okolnosti konkrétneho prípadu a rozhodujúce faktory na stranenavrhovateľa, ako aj preukázané dôkazmi tvrdenia zo strany matky navrhovateľa. Dôkazy a tvrdenia
účastníkov vyhodnotí podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný mimosporový
poriadok, po náležitom zistení skutočného stavu veci (§ 35 CMP).

17. Odvolací súd vzhľadom na zrušenie rozsudku okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu
navrhovateľa proti matke, zrušil aj súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania.

18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).