Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116204578
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4116204578.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava,

Pajštúnska 5, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovaným:
1. A. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F., U. XXXX/XX, zast. JUDr. Ladislav Krčmárik, advokát, so sídlom
Nitra, Smetanova 365/1, 2. H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom R., R. XXX/X, o zaplatenie 22.988 eur s
príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaní v 1. a 2 . rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 19.155,08 eur s 5
% - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.748,60 eura od 1.2.2016 do 22.6.2016 vo výške 325,79
eura, s 5 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.698,60 eura od 23.6.2016 do 30.8.2016 vo

výške 155,55 eura, s 5 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.678,60 eura od 31.8.2016 do
zaplatenia s tým, že súd povolil žalovaným dlžnú sumu splácať v splátkach po 80 eur mesačne a to
vždy do 15 - teho dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci jún 2018 až do zaplatenia pod stratou
výhody splátok.
II.Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III.Súd konanie v časti o zaplatenie 70 eur zastavuje.
IV.Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 66,66

% s tým, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť náhradu trov skonania spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca - pôvodne Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 22.2.2016 domáhal
od žalovaných zaplatenia sumy 22.988 eur s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že na základe Zmluvy
o stavebnom sporení bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 16.3.2007, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným medziúver vo výške 16.596,97
eura. Dlžníci sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,99 %
ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 96,69 eura a do nasporenia 35 % cieľovej sumy
vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 24,90 eura a po pridelení

cieľovej sumy sa zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými
mesačnýmisplátkamivovýške118,57eura.Žalovaníporušilizmluvnedohodnutépodmienky,medziúver
prestali riadne a včas splácať, žalobca dňa 12.3.2013 odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných ,
aby v 7 - dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaná suma 22.988 eur pozostáva z istiny vo výške
15.338,55eura,znezaplatenýchúrokovapoplatkovkudňuodstúpeniavovýške1.410,05eura,zúrokov
za obdobie od 19.3.2013 do 31.1.2016 vo výške 3.081,12 eura, z úroku z omeškania za obdobie od
19.3.2013 do 31.1.2016 vo výške 2.406,48 eura, poplatkov za realizáciu dobrovoľnej dražby vo výške

751,80 eura, ďalej si žalobca uplatňuje 6,99 % úrok z istiny od 1.2.2016 do zaplatenia a 5 % úrok z
omeškania zo sumy 16.748,60 eura od 1.2.2016 do zaplatenia.
2.Pred začatím pojednávania žalobca doručil súdu návrh na pripustenie zmeny na strane žalobcu a
uznesením č.k.12C/78/2016-88 zo dňa2.11.2017 súd pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu: Prvástavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, vstúpil do konania ako žalobca:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803.
3.Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a žalovaných.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá na písomne podanej žalobe, v znení
čiastočného späťvzatia žaloby a súhlasí s tým, aby nárok žalobcu bol splácaný v splátkach po 80 eur.
Právny zástupca žalovanej v 1. rade uviedol, že žalovaná uznáva nárok žalobcu, je v jej schopnostiach
splácať nárok žalobcu v splátkach po 80 eur mesačne. S poukazom na oznámenia žalovaného v 2. rade
súd vykonal lustráciu v registri OdK na Okresnom súde Nitra a zistil, že nie je žiadne konanie, ktorým by

bolo vyhlásené oddlženie formou konkurzu na žalovaného v 2. rade. Súd vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
4.Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola dňa 16.3.2007 uzatvorená Zmluva o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalovaným medziúver
vo výške 16.596,97 eura. Dlžníci sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho
medziúveru 6,99 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 96,69 eura a do nasporenia

35 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 24,90
eura a po pridelení cieľovej sumy sa zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 %
ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 118,57 eura. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté
podmienky,medziúverprestaliriadneavčassplácať,žalobcadňa12.3.2013odstúpilodúverovejzmluvy
a vyzval žalovaných, aby v 7 - dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaná suma 22.988 eur pozostáva

z istiny vo výške 15.338,55 eura, z nezaplatených úrokov a poplatkov ku dňu odstúpenia vo výške
1.410,05 eura, z úrokov za obdobie od 19.3.2013 do 31.1.2016 vo výške 3.081,12 eura, z úroku z
omeškania za obdobie od 19.3.2013 do 31.1.2016 vo výške 2.406,48 eura, poplatkov za realizáciu
dobrovoľnej dražby vo výške 751,80 eura, ďalej si žalobca uplatňuje 6,99 % úrok z istiny od 1.2.2016 do
zaplatenia a 5 % úrok z omeškania zo sumy 16.748,60 eura od 1.2.2016 do zaplatenia. Pohľadávka voči

žalovaným bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.4.2016 postúpená na žalobcu.
Žalovaný v 2. rade súdu oznámil, že požiadal Centrum právnej pomoci o oddlženie, súd vykonal lustráciu
v registri OdK na Okresnom súde Nitra a zistil, že nebol podaný žiadny návrh na oddlženie, teda na súde
ani nezačalo konanie, ktorého predmetom by bolo vyhlásenie oddlženia formou konkurzu na žalovaného
v 2. rade. Žalobca súdu oznámil, že žalovaní vykonali po podaní žaloby úhrady - dňa 22.6.2016 zaplatili

sumu 50 eur, dňa 30.8.2016 zaplatili sumu 20 eur, zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 70 eur.
5.Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, zmluva o stavebnom sporení musí
obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu
údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie
uzatvára (ďalej len "cieľová suma"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová

suma, c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov, e)
podmienky a postup pri výplate vkladov, f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení
podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo
znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok
stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu byť

práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom
sporení, h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom
sporení, i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j) vyhlásenie
stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto
zmluvy.

Podľa § 7 ods. 3 zák. č. 310/1992 Zb., zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi,
b) úrokovú sadzbu stavebného úveru,
c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,

d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,
e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,
f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.
Podľa § 7 ods. 4 Zák. č. 310/1992 Zb., zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu
obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.

Podľa§8ods.2zák.č.310/1992 Zb.,posplnenízmluvnedohodnutýchpodmienokmástavebnýsporiteľ
nárok na pridelenie stavebného úveru.Podľa § 8 ods. 4 zák. č. 310/1992 Zb., zmluvu o stavebnom sporení so stavebným sporiteľom podľa §
4 písm. c) možno uzatvoriť, len ak podiel cieľových súm, na ktoré sú uzatvorené zmluvy o stavebnom
sporení so stavebnými sporiteľmi podľa § 4 písm. c),

a) v jednom kalendárnom roku neprevyšuje 10% z cieľových súm, na ktoré sú uzatvorené všetky zmluvy
o stavebnom sporení v príslušnom kalendárnom roku, alebo
b) ktorým nevznikol nárok na stavebný úver, neprevyšuje 15% zo súčtu cieľových súm, pri ktorých ešte
nevznikol nárok na pridelenie stavebného úveru splnením všetkých zmluvne dohodnutých podmienok,
a cieľových súm, pri ktorých nárok na stavebný úver vznikol, ale nebol uplatnený.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 310/1992 Zb., o stavebnom sporení, stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak
dodrží zmluvne dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného
úveru.
Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 310/1992 Zb., výška stavebného úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou sumou
a vkladmi sporiteľa, vrátane úrokov, štátnych prémií, ak sa poskytnú (§ 10 ods. 1), a iných zdrojov.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods.4 písm. k) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 8 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 517 odsek 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcom a
žalovanými bola platne a riadne a v písomnej forme dňa 16.3.2007 uzatvorená Zmluva o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky, medziúver prestali
riadne a včas splácať a pre omeškanie so splácaním úveru žalobca pristúpil dňa 12.3.2013 k odstúpeniu

od zmluvy, ktoré nadobudlo účinnosť 18.3.2013 po uplynutí siedmych dní stanovených v odstúpení od
zmluvy. Žalovaná suma 22.988 eur pozostáva z istiny vo výške 15.338,55 eura, z nezaplatených úrokov
a poplatkov ku dňu odstúpenia vo výške 1.410,05 eura, z úrokov za obdobie od 19.3.2013 do 31.1.2016
vo výške 3.081,12 eura, z úroku z omeškania za obdobie od 19.3.2013 do 31.1.2016 vo výške 2.406,48
eura, poplatkov za realizáciu dobrovoľnej dražby vo výške 751,80 eura, ďalej si žalobca uplatňuje 6,99 %

úrok z istiny od 1.2.2016 do zaplatenia a 5 % úrok z omeškania zo sumy 16.748,60 eura od 1.2.2016 do
zaplatenia, pre čiastočné úhrady zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 70 eur. V konaní je aktívne
legitimovaným žalobca, nakoľko bola na neho platne riadne postúpená pohľadávka voči žalovaným.Uvedené skutočnosti neboli v konaní sporné, vyplývajú z podanej žaloby, výpisu z účtu odstúpeného
medziúveru.
7.Súd uzatvorenú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere súd posudzoval ako

spotrebiteľskú zmluvu, pretože o spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ, čo bol v tomto prípade žalobca, ktorý poskytuje stavebné úvery a
na druhej strane žalovaní ako spotrebitelia, ktorí nemohli individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská
zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do
nášho právneho poriadku zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou
od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou

spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú

zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že
úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka,
vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na
tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je
potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ustanovenia

zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane
ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok
KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co 284/2010). Dlžník neuzatváral zmluvu ako podnikateľ, peniaze
neboli poskytované pre podnikateľské účely. Spory týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľských úveroch

sú občianskoprávnymi vecami a podstata vzťahu založeného poskytnutím spotrebiteľského úveru je
občianskoprávna ( uznesenie Krajského súdu č.k. 6Co/56/2011-86 z 29.03.2011). Na právny vzťah
strán sporu súd neaplikoval a neposudzoval zmluvu podľa ustanovení zmluvy o úvere podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka, súd na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
a to z nasledovných dôvodov. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o

medziúvere a o stavebnom - spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. osoba, ktorá konala v
rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní vystupovali ako spotrebitelia, t. j. osoby, ktoré nekonali v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je pritom nesporné, že predmetná
zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo
viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom na ďalšie všeobecné podmienky

odkazuje. Spotrebiteľská zmluva je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi a
to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom, Obchodnom zákonníku alebo inom osobitnom
zákone. Podľa predchádzajúceho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., ako aj zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení a
doplnení niektorých zákonov je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej
právnej forme. S poukazom na uvedené aj predmetnú zmluvu o stavebnom - spotrebiteľskom úvere
je potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex specialis
derogata lex generalis, t. j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred
všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúce problematiku
spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto
prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny vzťah medzi stranami
sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Uvedené platí napriek tomu, že je nespochybniteľný
názor žalobcu, že úver je tzv. absolútny obchod a že naň dopadá tretia časť Obchodného zákonníka.

Zároveň vždy je potrebné mať na zreteli, že úverová zmluva vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy,
pričom v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa tu vyvstáva požiadavka, aby v prípade duplicitnej
právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva bola aplikovaná právna úprava obsiahnutá v
Občianskom zákonníku, a nie v Obchodnom zákonníku. Správnosť aplikácie občiansko-právnej úpravy,ktorá má zároveň spotrebiteľský charakter z ústavno-právneho hľadiska nespochybňuje ani Ústavný
súd SR (uznesenie ÚS SR z 19. 06. 2013 sp. zn. I.ÚS 402/2013). Súd poukazuje aj na rozsudok
NS SR zo dňa 14. 09. 2017 č. k. 3Cdo 87/2017, v ktorom rozhodnutí sa Najvyšší súd SR zaoberal

predchádzajúcimi rozhodnutiami Najvyššieho súdu, ktoré riešili otázku aplikácie Obchodného alebo
Občianskeho zákonníka, súd poukazuje na závery uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorý
podrobil prieskumu všetky doterajšie rozhodnutia týkajúce sa danej problematiky, vrátane rozhodnutia
NS SR sp.zn. 6MCdo 4/2012, a dospel k záveru, že nie je dôvod spochybňovať názor žalobcu, že úver
je tzv. absolútnym obchodom a že naň dopadá tretia časť Obchodného zákonníka. Na druhej strane je

však potrebné mať na zreteli, že úverová zmluva vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy a vzhľadom
na princíp ochrany spotrebiteľa dospel k záveru, že v prípade duplicity právnej úpravy rovnakých
inštitútov súkromného práva je potrebné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku,
a nie v Obchodnom zákonníku. Poukázal na to, že úverovú zmluvu treba v danom prípade považovať
za zmluvu spotrebiteľskú, čo vyplýva i zo Smernice Rady 87/102/EHS z 22. 12. 1986, ktorá klienta
úverového vzťahu, ktorému je úver poskytovaný, sama definuje označením "spotrebiteľ". Z vykonaného

dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola platne
a riadne uzatvorená dňa 16.3.2007 úverová zmluva.

8.Súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 19.155,08 eur s 5 % - ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 16.748,60 eura od 1.2.2016 do 22.6.2016 vo výške 325,79 eura, s 5 % - ným úrokom

z omeškania ročne zo sumy 16.698,60 eura od 23.6.2016 do 30.8.2016 vo výške 155,55 eura, s 5
% - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.678,60 eura od 31.8.2016 do zaplatenia s tým, že
súd povolil žalovaným dlžnú sumu splácať v splátkach po 80 eur mesačne a to vždy do 15 - teho
dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci jún 2018 až do zaplatenia pod stratou výhody splátok.
Jedná sa o sumu uplatňovanú titulom istiny /15.338,55 eura/ a sumu uplatňovanú titulom úrokov

vyčíslených ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy /1.410,05 eura/, a sumu uplatňovanú titulom úrokov
z omeškania /2.406,48 eura/, pretože nárok žalobcu mal súd za preukázaný listinnými dôkazmi a to
úverovou zmluvou, výpisom z účtu medziúveru, odstúpením od zmluvy, uvedené skutkové okolnosti
žalovaní nerozporovali, žalovaná sa bránila len nedostatkom finančných prostriedkov, žiadala o možnosť
splácania dlžnej sumy v splátkach a žalovaný sa bránil tým, že požiadal CPP o oddlženie, avšak ku

dňu rozhodovania súdu žiadne takéto konanie na súde neprebieha, žalovaní neuvádzali iné skutkové
okolnosti ako uvádzal žalobca. Žalobca vyčíslil do účinnosti odstúpenia od zmluvy dlžnú istinu na
15.338,55 eura, dlžné úroky na 1.410,05 eura do 19.3.2013 a dlžné úroky z omeškania na 2.406,48
eura do 19.3.2013, teda do dňa nadobudnutia účinnosti odstúpenia od zmluvy. Voči uvedenému súd
nemal výhrady a túto sumu žalobcovi priznal a umožnil žalovaným splácať dlžnú sumu v splátkach a

to spoločne a nerozdielne s poukazom na ustanovenie § 511 ods. 1 OZ, keďže sa jedná o spoločný
záväzok žalovaných s poukazom na uzatvorenú zmluvu. Čo sa týka požadovaného úroku z omeškania
vovýške5% vobčianskoprávnychzáväzkovýchvzťahochsúdmôžepriznaťlenúrokzomeškaniapodľa
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania zvýšená o 5 percentuálnych
bodov ako základná úroková sadzba ECB, počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni dokedy bol

úrok z omeškania vyčíslený sumou do 19.3.2013 a následne s poukazom na čiastočné úhrady sumy
50 eur a 20 eur, o čo bola znížená istina a trvalo omeškanie v danom čase z danej sumy. Súd povolil
žalovaným s poukazom na § 232 ods. 4 CSP dlžnú sumu splácať v splátkach po 80 eur mesačne tak
ako žalovaná navrhovala na pojednávaní s čím žalobca súhlasil.

9.Súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol keď nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku, ktorý si
uplatňoval za obdobie po odstúpení od zmluvy za obdobie od 19.3.2013 do 31.1.2016 vyčíslený sumou
3.081,12 eura a uplatňovaný následne od 1.2.2016 vo výške 6,99 % ročne zo sumy 15.338,55 eura
do zaplatenia, teda po dni nasledujúcom po dni dokedy si úrok vyčíslil, pretože podľa uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné

úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník
v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z
omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade
a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má

povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj
dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako
spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípadežalobca)pristúpiktomu,žepovažujecelýdlhzasplatný(tzv.zosplatnenieúveru),potomnastupujerežim
platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Preto súd dospel k záveru, že nie je možné priznať
úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania,

tak ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98. Pokiaľ žalobca
tvrdí, že po zosplatnení dlhu má nárok na dojednaný úrok, súd poukazuje na to, že dohodnuté úroky
z poskytovaných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí
platiť úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by
na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru,

ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Uvedené rozhodnutie akceptoval i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV.ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012. K
záveru súdov, že: "...pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie
úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie úrokov z úveru" ústavný súd nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského
súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s

podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil
rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo zmluvný úrok
patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu. Pokiaľ žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru
s príslušenstvom dňom 16.9. 2015, týmto svojím jednostranným právnym úkonom zásadne zmenil
pôvodne dohodnutý úverový vzťah a zmluvné úroky a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom

pohľadávky, ale majú odlišné funkcie, keďže zmluvné úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a
úroky z omeškania predstavujú zákonom stanovenú sankciu za omeškanie s platením istiny, na rozdiel
od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na základnú charakteristiku úverového vzťahu, keď v dôsledku uzatvorenia zmluvy o úvere
dochádza u veriteľa k stavu absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia,

za čo mu prináleží zmluvne dojednaný úrok, ktorý predstavuje cenu peňazí, t. j. odplatu za to, že veriteľ
počas trvania zmluvného vzťahu nemá istinu úveru v dispozícii a nemôže s ňou nakladať a produkovať
zisk. Tento absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok dojednaný v zmluve, ktorý je splácaný spolu
so splátkami úveru. V prípade, ak dôjde k predčasnému alebo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru
na základe jednostranného úkonu veriteľa, v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodného úverového

vzťahu, vznikne (tak, ako sa stalo aj v danej veci u žalobcu) nárok na jednorazové vrátenie požičanej
istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, to znamená, že veriteľ má
právo získať okamžite celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane
odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda
strácanárokveriteľanaúrokyzapožičanépeňažnéprostriedkyodspotrebiteľa.Naprotitomu,vdôsledku

tohto jednostranného právneho úkonu veriteľa, dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u
seba, a teda užívať a splácať ich postupne v splátkach a vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú
sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ si dlžník nesplní svoju povinnosť
vrátiť požičané prostriedky, má veriteľ možnosť vymáhať si celú zosplatnenú pohľadávku (úver) a dlžník,
ktorý nesplní povinnosť vrátiť zosplatnenú pohľadávku, sa dostáva do omeškania a je povinný uhradiť

veriteľovi aj úrok z omeškania. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav
pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
mal nárok na úroky zo zmluvy. Za takejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
veriteľomvyvolanejzmenyobsahuzáväzkuaveriteľbymalnároknadohodnutéúroky,akokebykzmene
záväzku nedošlo. Podľa názoru súdu, len do oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov, a

teda do mimoriadneho zosplatnenia celého úveru v danej veci bolo možné požadovať úrok z úveru a
po zosplatnení pohľadávky má veriteľ (žalobca) právo iba na úrok z omeškania a nemá už nárok na
zmluvne dojednaný úrok.

10.Súd nepriznal žalobcovi nárok na poplatky, ktoré si žalobca uplatňoval vo výške 1.180,27 eura,

jedná sa o súčet všetkých poplatkov, ktoré boli uvedené vo výpise z účtu odstúpeného medziúveru.
Súd zamietol žalobu v časti uplatnenej sumy 1.180,27 eura titulom poplatkov za spracovanie úveru,
za zmenku, za upomienky, za vedenie účtu, za predžalobné upomienky, za zmenu splátkového plánu,
iné náklady vymáhania, za realizáciu DD, pretože, čo sa týka uvedených poplatkov sa jedná o
neplatné zmluvné dojednania, pretože uvedený poplatok bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých

mravov, na ujmu spotrebiteľovi, zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Uvedenému poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu medzi žalovanými a žalobcom.
Poplatok uplatňovaný za vedenie účtu, je to len administratívna činnosť žalobcu, ktorá logicky súvisí
s jeho predmetom podnikania a charakterom uvedeného zmluvného záväzku. Poplatok tak slúži lenžalobcovi na úhradu jeho administratívy, pokiaľ je takáto administratíva vôbec vykonávaná. Za uvedený
poplatok nie je žalovaným poskytovaná žiadna služba. Dojednanie takéhoto poplatku je tak neplatným
podľa ustanovení § 53 ods. 1 OZ. K rovnakému záveru prišiel vo svojom rozhodnutí zo dňa 7. 6 2011

aj Spolkový súdny dvor (Bundesgerichtshof) vo svojom rozsudku sp. zn. XI ZR 388/10, ktorého právne
závery sú vzhľadom na mieru zhodnosti slovenskej a nemeckej právnej úpravy, keď obe vychádzajú zo
smernice Rady 93/13/EHS, plne aplikovateľné aj podľa slovenského práva. Zo zmluvného dojednania o
predmetnom poplatku ďalej nie je zrejmé, čo je obsahom poplatku za vedenie účtu a za čo je uvedený
poplatok uhrádzaný, keďže zmluvné dojednanie o predmetnom poplatku je v Zmluve bez vymedzenia

akýchkoľvek práv a povinností, nie je zrejmá jeho funkcia, a jeho dojednanie je tak dojednaním neurčitým
a nezrozumiteľným. V zmysle ustanovení § 37 OZ je tak dojednanie o uvedenom poplatku neplatné.
Za uvedený poplatok nie je poskytovaná fakticky žiadna služba. Dojednanie poplatku za neexistujúcu
službu je s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, rovnako konaním priečiacim sa dobrým
mravom, a teda dojednanie daného poplatku je neplatné podľa ustanovenia § 39 OZ a účtovanie
takéhoto poplatku je v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovení § 3 OZ. Rovnako poplatky za

upomienky, a za zmenu splátkového plánu, súd považoval ich dojednanie za rozpor s dobrými mravmi,
je neprijateľné, aby žalovaní platili poplatky za opakované upomienky 1,2, predžalobné upomienky,
jednak žalobca nepreukázal zaslanie upomienok žalovaným, jednak je otázne, či je potrebné a účelné
toľkokrát opakovane zasielať upomienky, jednak za to, že žalovaní riešili omeškanie splátok, majú
platiť poplatok, je podľa názoru súdu absurdné. Žalobca nemá nárok na poplatok za vedenie účtu,

pretože spracovanie úveru, vedenie účtu, neslúži záujmu žalovaných, ale záujmu žalobcu na evidenciu
jeho úveru a pohľadávky, ktorej spôsob žalovaných nezaujíma, akým spôsobom si žalobca eviduje a
spracuje úver. Záväzok žalovaných hradiť žalobcove náklady na spracovanie úveru, vedenie účtu je v
nerovnováhe s tým, že žalobca nie je zaviazaný hradiť náklady žalovaných spojené s ich evidenciou
dlhu, nehovoriac o tom, že ide o formulárovú zmluvu bez toho, aby mohol dlžník výšku týchto poplatkov

ovplyvniť.Rovnakonemohližalovaníovplyvniťanivýškupoplatkovúčtovanýchžalobcomzarôznedruhy
upomienok a ani existenciu svojej povinnosti platiť ich ( záleží od svojvôle žalobcu, či a kedy pristúpi k
napomenutiu dlžníka ), najmä keď žiaden z týchto nárokov nepredstavuje nevyhnutné vecné náklady,
ktoré pri uplatnení týchto finančných nástrojov žalobcovi vznikli.

11.O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že v konaní
čiastočne úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 66,66%.
Výpočet náhrady trov konania je nasledovný: žalovaná suma bola 22.988 eura s príslušenstvom,
priznaná bola suma 15.155,08 eura, zastavené bolo konanie v časti zaplatenia sumy 70 eur, vo zvyšku
bola žaloba zamietnutá. Úspech žalobcu predstavuje 83,33 % a úspech žalovaných je 16,67 % , potom

žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 66,66 % /83,33 % - 16,67 % = 66,66 %/. O výške
náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre

prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.