Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/131/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615218488
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7615218488.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej, v spore žalobkyne: J. O. rod. E., nar. X.XX.XXXX,
bytom v D. Č.. XX, proti žalovanému: K. O., nar. XX.X.XXXX, bytom v D. Č.. XX, zastúpeného Mgr.
Petrom Lindemanom, advokátom so sídlom v Poprade, Mnoheľova 17, o vypratanie nehnuteľností,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.10.2016 č.k.
1C/438/2015-84 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie D., obec D., okres S., a
torodinnýdomsúpisnéhočíslaXX,stajacinaparceleč.XXXvrátanepozemku,naktoromtentodomstají
- parc. č. XXX a priľahlé pozemky na parcelách č. XXX, XXX G. XXX v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku bez práva bytovej náhrady. Žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50
eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať
nehnuteľnosti opísané vo výroku rozsudku, ktoré žalovaný užíva bez právneho dôvodu, pričom ide o
nehnuteľnosti vlastnícky jej patriace.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 126 ods.
1, § 853 ods. 1, § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou

vlastníčkou nehnuteľností, vypratania ktorých sa v konaní domáha a ktoré nadobudla darom do svojho
výlučného vlastníctva v priebehu manželstva so žalovaným.

4. Pokiaľ išlo o tvrdenia žalovaného, že k rodinnému domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bola
realizovaná prístavba počas trvania manželstva so žalobkyňou, ktorá má charakter samostatnej bytovej
jednotky a ktorej spoluvlastníkom je žalovaný, súd prvej inštancie uviedol, že toto tvrdenie žalovaného
nemožno mať za preukázané. Žalovaný v konaní súdu nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bolo

možné vyvodiť, že v danom rodinnom dome sa nachádza samostatná bytová jednotka, ktorá by
mala byť súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, preto tieto tvrdenia zostali v rovine
nepreukázaných tvrdení.5. Súd prvej inštancie zistil, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.11.2014 č.k. 5C/101/2014-9 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.6.2015 č.k. 7Co/14/2015-25, právoplatným dňa 25.8.2015. Po

rozvode manželstva žalovaný bol právoplatne uznaný vinným rozhodnutím Okresného úradu Poprad,
odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 27.11.2015 č. OÚ-PP-OVVS-2015/01285 zo spáchania
priestupku proti majetku v zmysle § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa
12.9.2015včaseod23.30hod.podvplyvomalkoholurukamibúchalnadvereizbyžalobkynevrodinnom
dome č. XX v obci D., aby mu otvorila, pričom došlo k vytrhnutiu rámu z muriva a následne rukou rozbil

sklenenú výplň dverí z izby, čím žalobkyni, ktorá je výlučnou vlastníčkou tohto domu spôsobil škodu
vo výške asi 30,- eur, teda svojím konaním úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením
veci z takého majetku a zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že potom, ako dňa 12.9.2015 v čase od 23.30
hod. pod vplyvom alkoholu vošiel do izby žalobkyne tak, že rozbil sklenenú výplň dverí, vložil ruku cez
rozbité sklo a sám si otvoril dvere, potom pristúpil k žalobkyni, ktorá ležala na posteli a oboma rukami jej

pritlačil hrudník so slovami, aby mu vysvetlila, prečo sa rozviedli, avšak jej nespôsobil žiadne zranenie
vyžadujúce lekárske ošetrenie ani PN, teda svojím konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie
iným hrubým správaním. Za tieto priestupky mu správny orgán uložil pokutu vo výške 10,- eur a zaviazal
ho uhradiť trovy štátu.

6. Z dôkazu predloženého žalobkyňou - potvrdenia vydaného Okresným riaditeľstvom PZ v Poprade,
odbor poriadkovej polície, OO PZ Levoča č. DÚ : 1289/2015 zo dňa 22.12.2015 vyplynulo, že žalobkyňa
urobila oznámenie o narúšaní občianskeho spolunažívania schválnosťami zo strany exmanžela -
žalovaného.

7. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žaloba, pokiaľ ide o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti
žalovaným je opodstatnená, keďže žalobkyňa sa takouto formou domáha ochrany svojho vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ktorej je výlučnou vlastníčkou a žalovaný nemá žiaden právny titul pre užívanie
predmetnej nehnuteľnosti.

8. Pokiaľ išlo o posúdenie, či žalovanému prináleží alebo neprináleží bytová náhrada, vychádzajúc z ust.
§ 853 ods. 1 a § 712a ods. 8 Obč. zákonníka dospel k záveru, že žalovanému bytová náhrada nepatrí.
Súd prvej inštancie totiž mal za preukázané, že žalovaný sa po rozvode manželstva voči žalobkyni, ktorá
s ním bývala spoločne v predmetnej nehnuteľnosti, dopúšťal (resp. opakovane dopustil) fyzického násilia
alebo psychického násilia, preto žalovanému bytová náhrada neprináleží. V tej súvislosti poukázal na

rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 232/2007 a sp.zn. 3Cdo 42/2007.

9. Pokiaľ išlo o tvrdenia žalovaného, že do predmetnej nehnuteľnosti vložil investície, tieto sa predmetu
sporu netýkajú.

10. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov
konania voči neúspešnému žalovanému.

11. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 položky 1 písm. b/
zákona o súdnych poplatkov. Vzhľadom na okolnosť, že žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych

poplatkov a vzhľadom na výsledok sporu je súdny poplatok povinný zaplatiť žalovaný.

12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobcu zamietne,
alebo zmení rozhodnutie a uloží žalovanému povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti potom, čo

žalobkyňa zabezpečí žalovanému primeranú bytovú náhradu. V dôvodoch odvolania poukázal na to,
že v predmetnom rodinnom dome obaja účastníci konania bývali spolu počas trvania manželstva a
v tomto období zároveň realizovali viaceré stavebné úpravy a prestavby. Okolo roku 2000 realizovali
kompletnú výstavbu samostatnej bytovej jednotky, ktorá pozostáva z kuchyne na prízemí, z obývačky,
spálne, WC, sprchy a šatníka, ktoré sa nachádzajú na prvom nadzemnom poschodí. Táto bytová

jednotka má samostatný vchod a z rodinného domu tam nie je žiaden priamy vstup. Tieto skutočnosti
potvrdila vo svojej výpovedi aj samotná žalobkyňa, ktorá uviedla, že sa pristavovala izba s podkrovím
a táto má samostatný vstup oddelený od rodinného domu, pričom z rodinného domu sa do nej nedá
vstúpiť. Súd prvej inštancie v danej veci nesprávne zistil skutkový stav, nakoľko z výsluchu účastníkovkonania bolo preukázané, že počas trvania manželstva vznikla v rodinnom dome samostatná bytová
jednotka, ktorá bola postavená žalobcom a žalovanou, teda vlastnícky patrí obom účastníkom konania a
je súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva. Výstavbu tejto samostatnej bytovej jednotky potvrdila

vo svojej výpovedi samotná žalobkyňa, pričom súd k tejto výpovedi neprihliadol. Preto žalovanému ako
bezpodielovému spoluvlastníkovi tejto bytovej jednotky, a ktorá sa nachádza v predmetnom rodinnom
dome, nie je možné uložiť povinnosť vypratať nehnuteľnosť. Za nesprávne považuje rozhodnutie súdu
prvej inštancie o tom, že žalovanému nepatrí nárok na primeranú bytovú náhradu. Manžel, ktorý za
trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo

v tomto byte bývať od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného
tvorený povinnosťou manželov žiť spolu a vzájomnou vyživovacou povinnosťou. Druhý manžel má
povinnosť toto bývanie umožniť. Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel
(vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zákonníka. Nárok na bytovú
náhradu rozvedeného manžela nie je v Občianskom zákonníka výslovne upravený, to však neznamená,
že rozvedenému manželovi v takom prípade bytová náhrada nepatrí. Jeho právne postavenie je

potrebné posúdiť analogicky podľa § 853 Občianskeho zákonníka a § 713 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Použitie druhej vety § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka súdom považuje žalovaný za
nesprávne. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaný dopúšťal voči žalobkyni fyzického alebo
psychického násilia tak, ako má na mysli toto zákonné ustanovenie. Rozhodnutím Okresného úradu
Poprad zo dňa 27.11.2015 bol síce žalovaný uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu, ale na základe tohto jediného porušenia zákona nie je možné vyvodiť záver, že išlo zo
strany žalovaného o opakované dopúšťanie sa fyzického násilia voči žalobkyni. Pri tomto skutku neboli
žalobkyni spôsobené žiadne zranenia vyžadujúce lekárske ošetrenie, ani práceneschopnosť. Žalovaný
uviedol,žetohtoskutkusadopustilvčasetesneporozvodemanželstva,keďbolvzlejpsychickejsituácii,
nakoľko o tom, že manželka podala návrh na rozvod sa dozvedel len 2 dni pred súdnym pojednávaním a

s rozvodom nesúhlasil. Iného konania, ktoré by malo znaky fyzického násilia sa žalovaný voči žalobkyni
nedopustil, resp. takéto nebolo v konaní preukázané. Z oznámenia žalobkyne o narúšaní občianskeho
spolunažívania schválnosťami nie je zrejmé, akého konkrétneho skutku sa mal žalovaný dopustiť a tento
doklad nie je žiadnym relevantným dôkazom o tom, že by žalovaný sa dopustil násilného správania voči
žalobkyni.

13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Vo vyjadrení
uviedla, že v roku 2000 bola realizovaná prístavba k predmetnému rodinnému domu, aby každé dieťa
malo svoju izbu, ktorá má s domom spoločnú vodu a elektrinu, aj keď je vchod samostatný. Zo strany
žalovaného bol na ňu vyvíjaný psychický teror, nátlak, výbuchy hnevu, trieskanie dvermi, hádzanie vecí

o zem, pred rozvodom časté budenie, že musí piť kávu ráno o piatej, keď potrebovala spať a pod. V noci
ju žalovaný vyhodil z postele zo spálne, musela si ľahnúť na poschodie. Po zaspaní ju vliekol surovo dole
späť do spálne. Musela znášať nadávky, že je chorobomyseľná, šibnutá, že sa má ukľudniť, lebo že ju
porazí. Nakoľko má astmu a pankreopatiu, poškodené črevá, všetky stresy a napätie jej nerobia dobre.
Mala opakovane silné krvácanie ženského typu. Lekári sa vyjadrili, že je to zo stresu. Keďže robila v

zahraničí, žalovaný ju slovne vyháňal z domu, že má ísť preč. Od roku 2013 vedome pred ňou zadržiaval
peniaze. Po rozvode sa teror zvýšil, zničil dvere a bez slova vtrhol do izby, skočil jej na hrudník a silno
ju tlačil. Syn ho v zápasení odťahoval, z čoho mala potom opuchnutý hrudník. Žalovaný bol v amoku
s hrozným výrazom v očiach. Polícia sa vyjadrila, že musí utekať, lebo oni jej nezaručia bezpečnosť,
že sa má ukryť na dlhšiu dobu. V šoku samozrejme odcestovala do doby, kým žalovaný nevycestoval

do zahraničia. Keď pricestuje, pretrvávajú ťažkosti so spánkom z tejto traumy. Často po rozvode stál
žalovaný za jej dverami, vyjadril sa, že ju zadusí v nočnú hodinu, stále sa musí zamykať v izbe. V nočnú
hodinu žalovaný strhol luster, ani polícia ho nemohla ukľudniť. Žalovaný po rozvode jej neplatil nájom.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia

pojednávania v zmysle ust.§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených v odvolacích dôvodov a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

15. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.2.2018 o 13.25 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutiaboli zverejnené dňa 15.2.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 C.s.p..

17.Žalovanýnamietaodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.f/ah/C.s.p.,tedažesúdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

20. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

21. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovaným. Žalovaný pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s

ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

22. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že súčasťou predmetného rodinného domu, ktorého vypratania
sa vo vzťahu k nemu žalobkyňa domáha, je samostatná bytová jednotka, ktorá patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva strán sporu, správne súd prvej inštancie uzavrel, že tieto nemožno považovať za
preukázané.

23. Predovšetkým v tej súvislosti je potrebné uviesť, že v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení bytom sa na účely tohto zákona rozumie

miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a
môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

24. Žalovaný v priebehu konania síce tvrdil, že súčasťou predmetného rodinného domu je samostatná
bytová jednotka, avšak tieto tvrdenia zostali len v hypotetickej rovine, keďže o tejto skutočnosti

nepredložil žiaden taký dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že súčasťou predmetného rodinného
domu je aj samostatná bytová jednotka, tak ako táto je charakterizovaná spomínaným zákonným
ustanovením. Pokiaľ totiž rozhodnutím príslušného stavebného úradu nebolo určené, že v danom
prípade ide o samostatnú bytovú jednotku, obranu žalovaného, že je bezpodielovým spoluvlastníkom
časti rodinného domu, ktorú on považuje za samostatnú bytovú jednotku, nemožno považovať za

opodstatnenú.

25. Aj keď je nepochybné, že v priebehu manželstva strán sporu boli do predmetnej nehnuteľnosti
vložené investície za účelom rekonštrukcie rodinného domu, nejde o také dôvody, ktoré by mohli
ovplyvniť rozhodnutie v tejto veci. Tieto námietky totiž možno zohľadniť v rámci vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.

26. Za takejto situácie správne rozhodol súd prvej inštancie, ktorý s odkazom na § 126 ods. 1 Obč.
zákonníka poskytol žalobkyni ochranu ako výlučnej vlastníčke predmetnej nehnuteľnosti tak, že uložil
žalovanému, ktorého právo bývať v predmetnom rodinnom dome zaniklo po rozvode strán sporu, tento

rodinný dom vypratať.

27. Niet pochýb o tom, že právo žalovaného bývať v predmetnom rodinnom dome zaniklo po rozvode
strán sporu, pričom správne súd prvej inštancie ustálil, že povinnosť žalovaného vypratať byt je viazaná
na zabezpečenie bytovej náhrady, tak ako vyplýva z ust. § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré

je potrebné na daný prípad aplikovať v zmysle ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o
právny vzťah, ktorý nie je právnou normou konkrétne upravený.28. Aj podľa názoru odvolacieho súdu pri rozhodovaní o bytovej náhrade je namieste aplikácia ust.
§ 712a ods. 8 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa rozvedený manžel za trvania
manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním

býva spoločne v byte dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne,
že bytová náhrada mu nepatrí.

29. Ide totiž o zákonné ustanovenie, ktoré sa aplikuje v prípade ukončenia nájomného pomeru podľa
§ 705 ods. 1 a 2 vety druhej Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia upravujú právne vzťahy, ktoré

sú svojou povahou najbližšie právu žalovaného bývať v predmetnom rodinnom dome počas trvania
manželstva so žalobkyňou.

30. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v konaní preukázala tú
rozhodnú skutočnosť, že žalovaný sa vo vzťahu k nej dopúšťal fyzického a psychického násilia.

31. Aplikácia ust. § 712a ods. 8 veta druhá Občianskeho zákonníka je účinným prostriedkom
preventívneho riešenia problematiky násilia, ktorým sa poskytuje ohrozenej osobe ochrana pred útokmi
násilnej osoby.

32. Násilie je možné vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily, ale aj sily psychickej,

alebo takej moci proti osobe, alebo proti určitej skupine, alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok,
alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej škody a pod..

33. Podľa názoru odvolacieho súdu dôsledkom fyzického a psychického násilia nemusí byť nevyhnutne
spôsobená ujma na zdraví, ako sa mylne domnieva odvolateľ. Násilím je totiž každá forma ubližovania,

prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, čoho dôsledkom je to, že obeť robí niečo čo nechce,
alebo takýmto konaním sa v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,
pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné dôsledky. Preto
neobstojí námietka žalovaného, ktorý poukazuje na to, že konaním z jeho strany nedošlo k fyzickej ujme
na strane žalobkyne.

34. Dôkazmi predloženými zo strany žalobkyne (rozhodnutie Okresného úradu Poprad zo dňa 27.1.2015
č.k. OÚ - PP-OVVS-2015/012825-11, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania priestupku
proti spoločenskému spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch) bolo
preukázané, že zo strany žalovaného vo vzťahu k nej došlo k fyzickému a psychickému násiliu.

35. Neobstojí obrana žalovaného, že sa tak stalo (len) v jednom prípade, keďže zákon netoleruje
žiadne násilie a nevyžaduje, že by k násiliu muselo dochádzať opakovane. Stačí, že žalobkyňa v konaní
preukázala, že žalovaný sa voči nej dopúšťal násilia tak, ako v tomto prípade a nie je potrebné, aby
preukázala, že sa tak stalo opakovane. Navyše žalobkyňa v konaní predložila ďalší dôkaz, ktorým je

oznámenieonarušeníobčianskehospolunažívaniažalovanýmnapríslušnomORPZzodňa22.12.2015,
ktorý tiež svedčí o takom konaní žalovaného, ktoré spĺňa znaky násilia. O takom násilnom správaní
žalovaného voči žalobkyni navyše svedčí aj dôkaz vykonaný pred súdom prvej inštancie, ktorým je
výpoveď žalobkyne, ku ktorej žalovaný v tomto smere nezaujal žiaden názor, ktorým by spochybnil a
vyvrátil tvrdenia žalobkyne v tomto smere.

36. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že súd mal pri rozhodovaní o bytovej náhrade aplikovať ust. § 713
ods. 1 Obč. zákonníka, tieto nemožno považovať za opodstatnené, nakoľko toto zákonné ustanovenie
upravuje úplne odlišnú skutkovú situáciu, keď v dôsledku smrti nájomcu alebo po rozvode manželstva
služobný byt užíva ďalej manžel.

37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne správny.

38.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.

1 C.s.p.. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto súd zaviazal neúspešného žalovaného
nahradiť jej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).