Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117219014
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117219014.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne Y. R., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom O. proti žalovanému 1/ Stavebnému bytovému družstvu Trenčín, IČO: 00175111, so sídlom
v Trenčíne, Legionárska 33, 2/ GAVILA s.r.o., IČO: 4551759, so sídlom v Trenčíne, 1. Mája 173/11 a
3/ L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., ul. R.. U. XXXX/X, o nariadenie neodkladného opatrenia, o

odvolaní žalobkyne a žalovaného 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. októbra 2017,
č. k. 17C/52/2017- 17, takto

r o z h o d o l :

I. Vzájomný návrh žalovaného 3/ o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal o uloženie
povinnosti žalobkyni uhrádzať mesačné zálohy vrátane vyplatených úhrad žalovaným 3/ odo dňa
nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu, t.j. od príklepu a súčasne, aby žalobkyňa uhrádzala
žalovanému 1/ prípadný nedoplatok, resp. prevzala preplatok ročného zúčtovania za užívanie bytu ,

na účet žalovaného 1/, a to až do doby právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 12C/38/2017, najdlhšie do doby dňa skutočného vypratania a súčasného
odovzdania bytu, o d m i e t a .

II. Uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I. a II. , p o t v r d z u j e .

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
O., ul. R.. U. XXXX/X, povinnosť strpieť užívanie bytu č. X, . nachádzajúceho sa na X. poschodí
bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parc. registra "C" č. XXXX/XX,
vchod č.XX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Trenčín, žalobkyňou a jej

blízkymi osobami a zdržať sa rušenia užívania tohto bytu týmito osobami, a to až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/38/2017, najdlhšie do doby
nadobudnutia právoplatnosti prípadného rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalobkyne vypratať
tento byt. Výrokom II. návrh žalobkyne vo zvyšnej časti zamietol. Výrokom III. súd poučil L. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O., ul. R.. U. XXXX/X o jeho práve podať proti žalobkyni žalobu o vypratanie
bytu č. 5, nachádzajúceho sa na 1. poschodí v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom

na pozemku parc. registra "C" č. XXXX/XX, vchod č. XX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre
katastrálne územie Trenčín s tým, že v prípade jeho neúspechu v spore, mu môže byť uložená povinnosť
nahradiť úspešnej protistrane trovy tohto sporu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd neodkladným
opatrením uložil L. T. povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou a zásahov do užívacích práv

žalobkyne k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálny
odbor, byt č. X,. nachádzajúci sa na 1. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX, na ulici R.. U.XX, O., postavenom na parc. S. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, spolu so spoluvlastníckym
podielom vo veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (ďalej len
"byt"). Žalobkyňa sa ďalej domáhala, aby súd vydražiteľovi až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej zakázal nehnuteľnosť zničiť, nakladať s ňou, scudziť ju na základe kúpnej zmluvy alebo inej
scudzovacej zmluvy, alebo ju zaťažiť záložnou alebo inou zmluvou , ďalej aby súd až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej uložil vydražiteľovi povinnosť znášať užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou a
jej blízkymi osobami, ktoré byt užívali ku dňu vykonania dobrovoľnej dražby ďalej aby súd vydražiteľovi
uložil povinnosť neodpojiť nehnuteľnosť od odberu elektrickej energie, vody, plynu, prípadne znova

nehnuteľnosť pripojiť, ak už vykonal úkon k jej odpojeniu ďalej aby súd vydražiteľovi zakázal rušenie
užívania bytu, a uložiť mu povinnosť do 3 dní zaslať navrhovateľke písomné potvrdenie s osvedčeným
podpisom vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov bytu o súhlase s prihlásením žalobkyne na trvalý
pobyt v predmetnom byte.

3. Podaný návrh žalobkyňa odôvodnila najmä tým, že na tunajšom súde sa domáha určenia neplatnosti

dobrovoľnej dražby, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 709/2017, NZ 28370/2017,
NCRIs 28956/2017 vyhotovenou notárkou JUDr. Denisou Adamkovičovou. Dražba bola vykonaná dňa
17.08.2017 o 10:00 hod. a vydražil sa predmetný byt. Žalobkyňa sa domnieva, že išlo o nelegitímny
výkon záložného práva, ktorý nerešpektoval zásadu primeranosti. K nehnuteľnosti má väzby trvalej
povahy, nakoľko sa jedná o jej strechu nad hlavou, iné obydlie nemá, jedná sa teda o jej životnú istou.

Poukázala na skutočnosť, že výkonom záložného práva zo strany navrhovateľa dražby - Stavebné
bytové družstvo Trenčín, IČO: 00175111, so sídlom v Trenčíne, Legionárska 33, bola hrubo porušená
zásada primeranosti, čo v právnom štáte nemôže požívať ochranu. Vzhľadom k tomu, že došlo k
úspešnému vydraženiu obydlia navrhovateľky, dražobník - spoločnosť GAVILA s.r.o., IČO: 4551759, so
sídlom v Trenčíne, 1. Mája 173/11 a vydražiteľ sa začali domáhať vypratania bytu a to aj napriek tomu, že

vydražiteľ nemá žiadny exekučný titul na vypratanie žalobkyne z jej obydlia, ktoré je ústavou chránené.
Žalobkyňa ako dôkaz svojich tvrdení predložila kópiu výpisu z komunikácie s vydražiteľom, z ktorej
vyplýva, že vydražiteľ ako vlastník nehnuteľností zrušil trvalý pobyt žalobkyne v byte, zároveň uviedol,
že podal na žalobkyňu trestné oznámenie, z výťažku dražby dostane oveľa menej peňazí a že v byte
sa za pár dní nebude svietiť a nepôjde plyn. Neodkladnosť úpravy dočasných pomerov uvedených v

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že ak by vydražiteľ získaný
bytpreviedolnatretiuosobu,bolobyvýraznýmspôsobomoslabenéprávnepostaveniežalobkyne,došlo
by k nenapraviteľnej ujme na jej majetku prihliadnuc na to, že v uvedenom byte žalobkyňa doposiaľ
býva a je to jej jediné obydlie. Vydražiteľ zároveň už aktívne ruší užívanie bytu žalobkyňou , a to tak, že
ju opakovane kontaktuje na sociálnych sieťach, chodí jej zvoniť, vykrikuje jej meno pod oknom, vyhráža

sa jej a jej deťom. Potrebu neodkladného opatrenia v časti pripojenia k odberu elektrickej energie, vody
a plynu odôvodnila žalobkyňa tak, že vydražiteľ jej už odhlásil trvalý pobyt z bytu, z čoho plynie obava,
že dôjde k odpojeniu elektrickej energie, vody a plynu.

4. Právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 , 2 písm. c/, d/ , § 326 ods. 1, 2 , § 329

ods. 1, § 332 ods. 1 , § 336 ods. 1,2,3 CSP , § 29 ods.2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách , § 34 ods.2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

5. V danom prípade možno konštatovať, že žalobkyňa navrhla nariadenie neodkladného opatrenia pred

začatím konania vo veci samej , pričom v čase doručenia návrhu na súd nebola na súde podaná žaloba
o neplatnosť dobrovoľnej dražby. A naviac, toto konanie nie je rozhodujúcim pre návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v jeho celej časti (teda nie je konaním vo veci samej vo vzťahu k celému návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia). Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola podaná
na súde v rovnaký deň ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. 13.10.2017, avšak neskôr.

Vec je vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/38/2017. Navrhovateľka sa ako žalobkyňa domáha
proti rovnakým sporovým stranám určenia neplatnosti dražby predmetného bytu.

6. Podstatou podaného návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je teda jej tvrdenie,
že je nevyhnutné do času rozhodnutia vo veci samej usporiadať vzťahy pri užívaní bytu žalobkyňou a

jej blízkymi osobami, nakoľko vydražiteľ do užívania bytu neprimerane zasahuje. Z tvrdení obsiahnutých
v návrhu vyplýva jej dôvodná obava z toho, že vydražiteľ prevedie byt na tretiu osobu, prípadne, že ho
odpojí od dodávky elektrickej energie, plynu a vody, a naďalej bude hrubým a šikanóznym spôsobom
zasahovať do užívania bytu navrhovateľkou a jej blízkymi osobami. Žalobkyňa vyslovila obavu, žekonaním vydražiteľa príde o svoje obydlie, strechu nad hlavou, ktorý sa jej vyhráža aj odpojením od
elektrickej energie a plynu. Ako dôkaz predložila výpis z internetovej komunikácie vydražiteľa s dcérou
žalobkyne.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných ustanovení právnych predpisov, súd nariadil
na návrh žalobkyne neodkladné opatrenie uvedené vo výroku tohto uznesenia po zistení, že žalobkyňa
osvedčila bezodkladnú potrebu usporiadania vzťahu žalobkyne a vlastníka bytu k predmetnému bytu,
najmä jeho užívania. Súd zistil, že ako vlastník bytu je na liste vlastníctva č. 7096 pre katastrálne územie

Trenčín zapísaný vydražiteľ. Z výpisu z registra obyvateľov má súd za preukázané, že od 11.10.2017
bola žalobkyňa odhlásená z trvalého pobytu a týmto dňom má nahlásený pobyt v meste Trenčín. Súd
zároveň nahliadol do spisu sp. zn. 12C/38/2017 vedenom na tunajšom súde, ktorého súčasťou je i
kópia notárskej zápisnice N 709/2017, NZ 28370/2017, NCRIs 28956/2017 vyhotovenej notárkou JUDr.
Denisou Adamkovičovou, osvedčujúcou priebeh dražby bytu. Súd prvej inštancie zamietol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa uloženia zákazu nakladania s bytom, a to najmä

zničiť, scudziť, prenajať, alebo inak zaťažiť záložnou alebo inou zmluvou, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Podľa názoru súdu na dosiahnutie účelu sledovaného neodkladným
opatrením nie je nevyhnutné obmedziť vydražiteľa v dispozícii s bytom, ak mu je zároveň uložená
povinnosť strpieť užívanie bytu žalobkyňou a jej blízkymi osobami. Platí, že ak potreba nariadenia
neodkladného opatrenia nie je nevyhnutná, súd neodkladné opatrenie nenariadi. V prípade, že byt

vydražiteľ prevedie na iného, môže sa domáhať žalobkyňa rovnakého neodkladného opatrenia voči
novému vlastníkovi bytu. Taktiež nie je vylúčené, že nový vlastník bytu, nebude do užívania bytu
žalobkyňou nijako zasahovať. Preto nebude daná ani potreba nariaďovať neodkladné opatrenie. Čo sa
týka zriadenia záložného právu k bytu, toto nemá takisto vplyv na nerušené užívanie bytu žalobkyňou a
jej blízkych osôb. Zničenie bytu neprichádza do úvahy, vzhľadom na charakter bytu, ktorý sa nachádza

v bytovom dome. Povinnosť strpieť užívanie bytu žalobkyňou a jej blízkymi osobami v sebe implicitne
zahŕňa aj zákaz prenájmu bytu, preto tento zákaz nie je nevyhnutné ukladať.

8. Súčasne zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa uloženia
povinnosti neodpojiť nehnuteľnosť od odberu elektrickej energie, plynu, vody až do právoplatného

ukončenia veci samej. Vydražiteľ nemá oprávnenie odpájať byt od elektrickej energie, plynu ani vody.
Takto uložená povinnosť je nevykonateľná. Účel sledovaný týmto návrhom je možné dosiahnuť iným
spôsobom, ktorý však žalobkyňa nenavrhla. Súd však nemôže prekročiť návrh žalobkyne , pretože
je viazaný jej návrhom. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že povinnosť strpieť nerušené
užívanie bytu žalobkyňou a jej blízkymi osobami a povinnosť zdržať sa jeho rušenia, v sebe implicitne a

nevyhnutne zahŕňa aj rešpektovanie súčasného stavu, že s užívaním bytu je spojený aj nerušený odber
elektriny, vody a plynu.

9. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa
uloženia povinnosti vydražiteľovi zaslať žalobkyni písomný súhlas s prihlásením na trvalý pobyt v byte.

Tento údaj má len čisto evidenčný charakter a nezakladá žiadne práva k bytu. Žalobkyňa je povinná
akceptovať súčasný stav, že vydražiteľ je oprávnený ako vlastník bytu udeľovať alebo neudeľovať súhlas
so zriadením trvalého pobytu inej osoby v jeho byte. Uloženie tejto povinnosti vydražiteľovi by išlo nad
rámec potreby neodkladnosti usporiadania pomerov, pričom by sa na faktickom ani právnom postavení
žalobkyne nič nezmenilo.

10. Vo zvyšnej časti návrhu má súd za to, že je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie. Je daný dôvod
upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným 3/ ako vydražiteľom, aby až do rozhodnutia o veci
samej, nedošlo zo strany vydražiteľa protiprávnym zásahom do práv žalobkyne na obydlie. Nakoľko v
súčasnosti vydražiteľ nedisponuje oprávnením (exekučným titulom) na vypratanie bytu žalobkyňou , je

potrebné dočasne uložiť vydražiteľovi, aby rešpektoval užívanie jeho bytu žalobkyňou , ktorá doposiaľ
nemá uloženú povinnosť vypratať byt. Ak vydražiteľ takéto oprávnenie získa, je oprávnený domáhať
sa aj exekučne vypratania bytu. Na tejto skutočnosti nemení nič ani tá okolnosť, že prebieha konanie
o neplatnosť dražby. Domáhať sa práva vlastníka bytu na jeho užívanie (držanie), ktoré niekto iný
(navrhovateľka) nerešpektuje, nemôže vydražiteľ realizovať svojpomocne.

11. Vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu súd uvádza, že návrhom vo veci samej je jednak
konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, nakoľko ak by súd žalobe žalobkyne (navrhovateľky) vyhovel,
podľa § 34 ods.2 katastrálneho zákona by sa obnovil právny vzťah k bytu pred dobrovoľnou dražbou,teda bolo by zapísané vlastnícke právo k bytu v prospech žalobkyne . Ak by v tom čase neoprávnene
užívala byt iná osoba (napr. vydražiteľ), bude mať žalobkyňa takisto právo požadovať vypratanie bytu.
V takom prípade by právo na užívanie bytu žalobkyňa odvodzovala od svojho vlastníckeho práva.

Avšak v súčasnosti ako je uvedené vyššie, žalobkyňa nemá žiadne užívacie právo k bytu, práve
naopak, je povinná vydražený byt bez zbytočných prieťahov zápisnične odovzdať vydražiteľovi podľa §
29 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách. Ak tomu tak nebude, je vydražiteľ oprávnený domáhať sa
vypratania bytu, čo predstavuje vyriešenie sporu o tom, či žalobkyňa môže byt ďalej užívať. Teda aj týmto
konaním, ak bude začaté a skončené, môže byť súčasný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným

3/ definitívne vyriešený. Preto súd výrokom III. rozhodol podľa § 337 ods.1 Civilného sporového poriadku
tak, že poučil vydražiteľa o práve podať žalobu proti žalobkyni o vypratanie bytu, s poučením o právnych
následkoch podania takejto žaloby.

12. V tejto súvislosti súd všeobecne uvádza, že právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje
vlastníkovi nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú hnuteľné veci inej osoby (aj keď neoprávnene, teda

bez právneho dôvodu), aby s týmito vecami svojvoľne nakladal, napr. tým, že ich vyhodí na verejné
priestranstvo. V taktom prípade sa môže vlastník nehnuteľnosti domáhať ochrany svojich vlastníckych
práv na súde tým, že zažaluje vlastníka týchto hnuteľných vecí o ich odstránenie z nehnuteľnosti. V praxi
sa takáto žaloba označuje ako žaloba o vypratanie nehnuteľnosti. Právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým
vyhovie takejto žalobe je exekučným titulom, ktorý oprávňuje vlastníka nehnuteľnosti požadovať od

vlastníka hnuteľných vecí ich odstránenie z nehnuteľnosti, resp. ak si tento svoju povinnosť dobrovoľne
nesplní,môžečeliťprípadnémuexekučnémukonaniu,príp.saoprávnenýmôžedomáhaťzloženiatýchto
vecí do úschovy (na náklady vlastníka hnuteľných vecí).

13. Súd obmedzil nariadené neodkladné opatrenie najdlhšie do doby, kedy prípadne bude súdom

právoplatne rozhodnuté o splnení povinnosti žalobkyni vypratať predmetný byt. Takéto rozhodnutie
vyrieši to, či žalobkyňa má povinnosť byt vypratať, alebo ho môže ďalej užívať. Je na rozhodnutí
vydražiteľa, či sa bude domáhať takýmito možnými právnymi prostriedkami ochrany svojho aktuálneho
vlastníckeho práva k predmetnému bytu.

14. Nad rámec potreby odôvodnenia tohto rozhodnutia súd uvádza, že nie je spravodlivé požadovať
od vlastníka bytu, že dlhšiu dobu nebude môcť realizovať svoje vlastnícke práva k bytu (právo byt
držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním), čo je dôvodné očakávať, vzhľadom na
predpokladanú dĺžku sporu o neplatnosť dražby. Vydražiteľ je dobromyseľným nadobúdateľom bytu,
ktorý sa zúčastnil dražby navrhnutej inou osobou (navrhovateľom dražby), ktorú realizovala ďalšia osoba

(dražobník). Za vydražený byt zaplatil sumu 49.050 eur. Svojim návrhom sa žalobkyňa v podstate
domáha toho, aby do skončenia sporu o neplatnosť dražby (teda po dlhšiu dobu) mohla nerušene užívať
majetok iného vlastníka (vydražiteľa), proti jeho vôli (teda bez právneho titulu). Takýto návrh je však
nedôvodný a značným spôsobom by porušoval vlastnícke práva vlastníka po vopred neurčený čas.
Takýto stav je však podľa názoru súdu za danej situácie neakceptovateľný.

15. Súd si je vedomý skutočnosti, že žalobkyňa mala a doposiaľ má vo vydraženom byte svoje obydlie,
avšak samotná táto skutočnosť neobmedzuje vydražiteľa, ktorý je aktuálnym vlastníkom bytu, vo výkone
jeho vlastníckych práv. Právny poriadok takúto možnosť nepripúšťa. Bez vplyvu na samotné rozhodnutie
súd akcentuje aj to, že žalobkyňa tvrdí, že vykonaná dražba bola vzhľadom na cenu bytu a výšku dlhu

neprimeraná, avšak tento argument, resp. táto okolnosť je ponímaná žalobkyňou iba jednostranne v jej
prospech. Túto okolnosť je totiž možné pričítať aj na ťarchu žalobkyne , a to tým spôsobom, že sama sa
mohla vyhnúť vydraženiu jej obydlia zaplatením dlžnej sumy, ktorá bola v tom čase vo výške 5.897,11
eur. Mohla tak predísť situácii, že dražba sa uskutočnila a bolo vydražené jej obydlie. Neurobila tak
však a svojich práv sa teraz domáha v tomto štádiu spôsobom, ktorý poškodzuje tiež ústavné práva

iného(dobromyseľnéhovydražiteľa).Akžalobkyňa poukazujenapodhodnoteniebytuvrámcivykonanej
dražby, súd poukazuje na právo vlastníka draženej veci vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom podľa § 12 ods.5 zákona
o dobrovoľných dražbách. Je potrebné rešpektovať skutočnosť, že vydražiteľ je v súčasnosti evidovaný
ako vlastník vydraženého bytu, pričom aby sa tak stalo, zaplatil dražobníkovi cenu vydraženého bytu.

Touto skutočnosťou sa žalobkyňa vôbec nezaoberá. Súčasný stav (nevypratanie bytu, t.j. jeho riadne
neodovzdanie) je len nerešpektovaním súčasného právneho stavu a povinnosti žalobkyne odovzdať
byt vydražiteľovi. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na iné ustanovenia Občianskeho zákonníka, a
to napríklad na § 415 Občianskeho zákonníka, ktorý ukladá každému povinnosť počínať si tak, abynedochádzalo ku škodám na majetku, na § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, či na § 1 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv
a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

16. Proti tomuto uzneseniu , výroku I., podal žalovaný 3/ v zákonnej lehote odvolanie ako i proti
odôvodneniu rozhodnutia. Namietal, že citovaný výrok je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka ako i ust. § 220 ods. 2 CSP, keď nezrozumiteľným odôvodnením súd prvej inštancie porušil
právo na presvedčivé odôvodnenie, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. S poukazom na
skutkové a právne okolnosti prípadu nie je ústavne konformné dať prednosť právu na užívanie obydlia
žalobkyňou pred vlastníckym právom žalovaného 3/ . Žalobkyňa si neplnením zákonnej povinnosti /
neuhrádzaním záloh spojených s užívaním bytu/ sama spôsobila dražbu . Súd prvej inštancie poskytuje
žalobkyni neprimeranú ochranu , keď sama žalobkyňa svojim konaním nezabránila dobrovoľnej dražbe.

Výrok I. je v rozpore s čl. 2 ods. 1 CSP ako i čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky . Navrhol, aby
súd uložil žalobkyni povinnosť uhrádzať mesačné zálohy vrátane vyplatených úhrad žalovaným 3/ odo
dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu, t.j. od príklepu a súčasne, aby žalobkyňa uhrádzala
žalovanému 1/ prípadný nedoplatok, resp. prevzala preplatok ročného zúčtovania za užívanie bytu , na
účet žalovaného 1/ a to až do doby právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde

Trenčínpodsp.zn.12C/38/2017,najdlhšiedodobydňaskutočnéhovyprataniaasúčasnéhoodovzdania
bytu.

17. Rovnako žalobkyňa podala proti vyššie uvedenému uzneseniu , výroku I. / v rozsahu „ najdlhšie
do doby nadobudnutia právoplatnosti prípadného rozhodnutia súdu o splnení povinnosti navrhovateľky

vypratať tento byt „ / a výroku II. odvolanie z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniama rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávneho

posúdenia veci . Uznesenie je nesprávne, zjavne neodôvodnené, neprimerane prísne . Poukázala na
rozhodnutie Ústavného súdu II.ÚS 79/02, III.ÚS 209/04, III.ÚS 206/06, III. ÚS 78/07, ESĽP H. contra
Belgicko z 30.11.1987, Séria A č. 127-B, Hirvisaari contra Fínsko. Súdny dvor v rozhodnutiach zahrnul
bývanie medzi základné životné potreby, pričom určité obydlie sa má posudzovať ako domov v zmysle
čl. 8 Dohovoru. V súvislosti s dražbou poukázala na uznesenie PL.ÚS 23/2014. Dražba nehnuteľnosti

slúžiacej na bývanie môže vážnym spôsobom zasiahnuť do práva vlastniť majetok podľa čl . 22 Ústavy
SR . Strata bývania je jedným z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý,
komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia
na súdne skúmanie. Výrok I. napadnutého uznesenia nie je správny, keď obmedzil neodkladné opatrenie
do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyprataní nehnuteľnosti. V odôvodnení rozhodnutia, ods.

17 a 18 súd uviedol, ktorými úvahami sa riadil. Žalobkyňa nepopiera , že by nemala nejakú podlžnosť
proti bytovému podniku, avšak jej výška je rozporná a pre jej údajný dlh vo výške 5.897,11,- eur
prišla o obydlie. Hodnota predmetných bytov je približne 70.000,- eur, pričom hodnota zálohu prevyšuje
viac ako dvojnásobok hodnoty pohľadávky / nález Ústavného súdu Českej republiky I.ÚS 3308/16 zo
dňa 19.1.2017/. Vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti žalovaným 3/ je žalobou o neplatnosť dražby

spochybnená a tvorí exceptio rei vindicatio.

18. Žalobkyňa v písomne podanej replike uviedla, že žalovaný 3/ sa opakovane protiprávne bez
exekučného titulu domáhal predmetného bytu. Má zdravotné problémy a je na predmetný byt odkázaná.
Poukázala na skutočnosť, že sa zúčastnila dobrovoľnej dražby, kde podala námietky proti dražbe.

Súčasne namietala , že pohľadávka je sporná . Súd prvej inštancie nesprávne označuje vydražiteľa
za dobromyseľného. Dobromyseľným vydražiteľom je vydražiteľ, ktorý nadobudol vlastnícke právo v
exekučnej dražbe . V prípade dobrovoľnej dražby to neplatí / viď rozsudok Krajského súdu Prešov zo
dňa 30.10. 2012, sp. zn. 20Co/123/2011, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 448/2010/.
Dražba bola navrhnutá správcom bytového domu na základe zmluvy o výkone správy a podľa rozsudku

Najvyššieho súdu zo dňa 23.10.2012, sp. zn. 2Sžo/7/2012 v spore vystupuje ako spotrebiteľ, ktorý
je oslobodený od súdnych poplatkov. Žalobkyňa je v situácii, keď jej jediné obydlie pre dlh vo výške
3.000,- eur v hrubom rozpore s ústavnou zásadou primeranosti bolo nezákonne vydražené. Navrhlanávrh žalovaného 3/ zamietnuť ako nedôvodný. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

19. Žalovaný 3/ v písomne podanej replike uviedol, že nariadené neodkladné opatrenie rešpektuje, trvá
však na uložení povinnosti navrhovateľke uhrádzať platby za byt. Žalobkyňa opakovane poukazuje na
stres, poníženie a obavy, že prišla o obydlie, pričom byt bezplatne užíva a na úkor žalovaného 3/ sa
bezdôvodne obohacuje.

20. Vo vyjadrení zo dňa 22.02.2018 žalobkyňa uviedla, že žalovaný 3/ nepreukázal, že byt užíva
bezodplatne. Opätovne poukázala charakter dobrovoľnej dražby poukazom na rozhodnutie Krajského
súdu Prešov, sp. zn. 14Co/136/2015 zo dňa 18.02.2016.

21. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.04.2018 navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdiť. Namietal tvrdenia žalobkyne uvedené vo vyjadrení, keď strany sporu v zmysle

ust. § 150 ods. 1 CSP majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia, týkajúce sa sporu. Žalobkyňa užíva byt, pričom neuhrádza platby za jeho užívanie.

22. Krajský súd, ako odvolací súd, preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti,
výroku I. a II. , v intenciách ust. 378 a 379 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385

CSP a zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, výroku I. a II.,podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť z nasledovných dôvodov:

23. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa sa podaným návrhom
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému 3/ povinnosť nenakladať

so sporným bytom, tento neodpojiť alebo pripojiť/ ak žalovaný vykonal úkon k odpojeniu/ na odber
elektrickej energie, vody a plynu, zákaz rušenia užívania, uloženie povinnosti znášať užívanie sporných
nehnuteľností, uloženie povinnosti predložiť písomné potvrdenie o súhlase s prihlásením žalobkyne na
trvalý pobyt.

24. Z listu vlastníctva č.7096 pre k.ú. Trenčín odvolací súd zistil, že žalovaný 3/ je výlučným
vlastníkom bytu č. 5, vchod 11, 1.p. v podiele 1/1 a podielovým spoluvlastníkom na spoločných častiach
a zariadeniach domu v podiele 70/2087 a parcely C-KN č. 2180/49, zastavané plochy a nádvoria v
podiele 70/2087 , zapísanej na LV č.XXXX pre k.ú. Trenčín . Z výpisu z registra obyvateľov mal odvolací
súd za preukázané, že od 11.10.2017 bola žalobkyňa odhlásená z trvalého pobytu a týmto dňom má

nahlásený pobyt v Meste Trenčín.

25. Na Okresnom súde Trenčín je vedené pod sp. zn. 12C/38/2017 konanie o určenie neplatnosti
dražby predmetného bytu.

26. Podľa ust. § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľné, alebo neurčité, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

27. S poukazom na zákonné ustanovenie § 327 CSP, odvolací súd uvádza, že pre kontradiktórne

konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah
podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania .
Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany . Pritom musí ísť o vady, ktoré bránia
v pokračovaní konania.

28. Žalovaný 3/ vzájomným návrhom žiadal o uloženie povinnosti žalobkyni uhrádzať mesačná zálohy,
prípadne nedoplatok , resp. preplatok ročného zúčtovania. V tomto smere je navrhovaný žalobný petit
neurčitý, keď pre uloženie danej povinnosti je potrebné presne špecifikovať, aké zálohy je žalobkyňa
povinná uhrádzať a najmä v akej výške, s uvedením lehoty splatnosti. Aplikuje sa striktná zodpovednosť
žalovaného 3/ za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu. Odvolací súd pre

uvedený nedostatok podanie žalovaného 3/ odmietol, pričom sa nezaoberal dôvodnosťou podaného
návrhu.29. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

30. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
31. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

32. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch,
a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery (o ktorý prípad ide v preskúmavanej veci), alebo
ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných
opatrení, nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci
samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového
konania, je nariadenie neodkladného opatrenia možné za splnenia zákonných predpokladov. Pred

nariadením neodkladného opatrenia musí byť z hľadiska splnenia zákonných predpokladov osvedčená
existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, musí tu byť existencia navrhovateľom tvrdených
a osvedčených skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický, uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným

neodkladným opatrením nesmie byť vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia
tiež nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Reálne
vyhodnoteniepotrebybezodkladneupraviťpomery,jeotázkouvoľnejúvahysúdu.Neodkladnéopatrenie
bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik, alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak
dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie

jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Žalobca
musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme
dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

33. Odvolací súd vyhodnotením rozhodujúcich skutočností, rovnako ako súd prvej inštancie, správne

rozhodol a nariadil neodkladným opatrením žalovanému 3/ povinnosť strpieť užívanie predmetného
bytu a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
12C/38/2017 , najdlhšie do doby nadobudnutia právoplatnosti prípadného rozhodnutia súdu o splnení
povinnosti žalobkyne vypratať byt. Žalobkyňa má v predmetnom byte svoje obydlie , ktoré je potrebné
rešpektovať až do rozhodnutia vo veci samej, nakoľko v prípade úspešnosti žaloby by hrozila žalobkyni

nenapraviteľná ujma. Na dosiahnutie účelu sledovaného neodkladným opatrením nie je nevyhnutné
obmedziť žalovaného 3/ v dispozícii s bytom, nakoľko takýto zásah by obmedzil žalovaného 3/
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

34. Žalovaný 3/ namietal, že skutkové a právne okolnosti prípadu nepovažuje za ústavne komformné

dať prednosť právu na užívanie obydlia žalobkyňou pred vlastníckym právom žalovaného 3/. Odvolací
súd v tomto smere poukazuje na správne odôvodnenie súdom prvej inštancie, keď nie je nevyhnutné
obmedziť vydražiteľa v dispozícii s bytom, ak mu je súčasne uložená povinnosť strpieť užívanie bytu
žalobkyňou a jej blízkymi osobami / viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
22.10.2015, sp. zn. II.ÚS 679/2015 /, keď je potrebné prihliadať na právo užívania bytu žalobkyňou ,

ktoré je bezprostredne ohrozené, a je daná naliehavá potreba chrániť jej pokojné užívanie bytu
pred neoprávnenými zásahmi zo strany žalovaného 3 / formou neodkladného opatrenia. Podľa čl.
8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) každý má právo na
rešpektovaniesvojhosúkromnéhoarodinnéhoživota,obydliaakorešpondencie.ZjudikatúryÚstavného
súdu SR aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pri posudzovaní, či ide o obydlie chránené

Ústavou SR, resp. Dohovorom, nie je možné prihliadať iba na formálnoprávne skutočnosti, ale je
potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Preto nie je podstatnou otázka, či obydlie
je užívané legálne, ani či je jeho užívateľ prihlásený na trvalý pobyt v tomto obydlí. Podstatná je
predovšetkým skutočnosť, či je fakticky ako obydlie jeho obyvateľmi užívané, čo bolo v danom prípade
splnené .

35. Námietka žalobkyne poukazom na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a namietané porušenie
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru , nie je dôvodná.
Odvolací súd zdôrazňuje , že integrálnou súčasťou je právo účastníka konania na také odôvodneniesúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že právo na spravodlivé konanie zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad (m. m. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).
Obdobne ESĽP v rozsudku Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B, uviedol,

že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument
prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska
výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci. V súlade s uvedeným je teda povinnosťou
všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06). Z uvedeného však nevyplýva záruka vydania

rozhodnutia v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. záruka jeho úspechu v
konaní pred všeobecným súdom.

36. Súčasne odvolací súd preskúmal , s poukazom na podané odvolanie žalobkyne , určenie trvania
neodkladného opatrenia , ktorým bolo určené, že neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného

skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/38/2017 , najdlhšie do doby
nadobudnutia právoplatnosti prípadného rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalobkyne vypratať byt.

37. Inštitút neodkladného opatrenia podľa novej procesnej úpravy Civilného sporového poriadku
účinného od 01.07.2016 vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez

vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia /§ 334 CSP/. Časové
obmedzenie neodkladného opatrenia je preto výnimočným limitovaním jeho účinkov, ku ktorému pristúpi
súd iba v odôvodnených prípadoch.

38. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len o určitý čas.

39. Odvolací súd posudzoval napadnutý výrok I. neodkladného opatrenia žalovaným 3/ v celom
rozsahu, pričom vyhodnotil i odvolanie žalobkyne len čo do časti trvania neodkladného opatrenia.

40. Neodkladné opatrenie v danom prípade súd prvej inštancie nariadil s časovým obmedzením podľa

§ 330 ods. 1 CSP. Týmto limitoval súdnu ochranu, ktorú nariadením neodkladného opatrenia žalobkyni
poskytol na základe vlastného uváženia ako i návrhu žalobkyne , ktorá v návrhu navrhla dobu trvania
neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení skonštatoval, že takéto rozhodnutie vyrieši
to,čižalobkyňa mápovinnosťbytvypratať,alebohomôžeďalejužívať.Jenarozhodnutížalovaného3/,
či sa bude domáhať takýmito možnými právnymi prostriedkami ochrany svojho aktuálneho vlastníckeho

práva k predmetnému bytu. Rovnako nie je spravodlivé požadovať od vlastníka bytu, že dlhšiu
dobu nebude môcť realizovať svoje vlastnícke práva k bytu, čo je dôvodné očakávať , vzhľadom na
predpokladanú dĺžku sporu o neplatnosť dražby .

41. Pri určení časového obmedzenia neodkladného opatrenia odvolací súd zohľadnil možné následky

zásahov do práv účastníkov konania vyvolané nariadením neodkladného opatrenia. Na jednej strane ide
o právo žalobkyne na užívanie bytu a na druhej strane vlastnícke právo žalovaného 3/ , ktoré nadobudol
na základe dobrovoľnej dražby , o ktorej je nie doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Za daných okolností
preto splní nariadenie neodkladného opatrenia svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej
ochrany práv, pričom žalovaný 3/ nebude neprimerane obmedzený na svojich právach.

42. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., ktorým súd návrh
žalobkyne ako nedôvodný zamietol a to v časti uloženia povinnosti neodpojiť nehnuteľnosť od odberu
elektrickej energie, plynu vody, keď tieto skutočnosti nenastali. A naviac, žalovaný 3/ toto oprávnenie
nemá. Súd prvej inštancie uložil žalovanému 3/ povinnosť strpieť užívanie nehnuteľnosti, preto nie je

potrebné súčasne uložiť žalovanému 3/ povinnosť a to zákaz rušenia užívania spornej nehnuteľnosti .
Rovnako žalovaný 3 / nie je povinný, ako vlastník predmetného bytu zaslať žalobkyni písomný súhlas
s prihlásením na trvalý pobyt. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov
Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky , prihlásenie občana na trvalý pobyt máevidenčný charakter a je na výlučnej vôli vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, či bude mať môcť iná fyzická
osoba v nej evidovaný trvalý pobyt.

43. Vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľky, odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom k
tomu, že neodkladné opatrenie bolo nariadené pred začatím konania, pričom v čase doručenia návrhu
nebola na súde podaná žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil,
že toto konanie nie je vo veci samej vo vzťahu k celému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Súčasne správne uzavrel, že neodkladným opatrením v danom prípade možno dosiahnuť trvalú úpravu

pomerov medzi stranami. Súčasne poučil žalované 3/ , L. o jeho práve podať proti navrhovateľke žalobu
o vypratanie bytu.
44. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti , výroku I. a II. ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP za použitia

§ 396 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).