Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/223/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110230544
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110230544.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcov: 1/ P.. Z.. A. K.,
Q..Č.. XXXXXX/XXX, F. Č.. X, F., 2/ VENUS PROJECT Slovakia s.r.o., IČO 31 342 841, Limbová 451/3,
Limbach proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava o zapl. nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z.,
na odvolanie žalobcov 1/,2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 18C/56/2010 - 519 zo dňa
10. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcom 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy za údajný
neoprávnený zásah súdu do výsostne osobnostných práv žalobcu 1/ a ohrozenie práva na dobrú povesť
žalobcu 2/ v konaniach sp. zn. 33Rob 1903/2007, 31Ro 5177/2006, 32Ro 799/2007 a 54Cb 176/2007
zamietol. Vychádzal z tvrdenia žalobcov, že Okresný súd Bratislava II sa dopustil diskriminačného
konania voči žalobcovi 2/, ktoré spočívalo v odmietnutí priznania oslobodenia od zaplatenia súdneho
poplatku vydaním nezákonného rozhodnutia vo veci sp. zn. 33Rob 1903/2007 zo dňa 16.04.2009, v

ktorom uviedol, že „Okolnosť, že podnikateľ nie je vo svojej činnosti úspešný a nedosahuje zisk nie je
dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov“. Toto diskriminačné konanie bolo potvrdené Krajským
súdom v Bratislave č.k. 2Cob 178/2009-98 zo dňa 12.01.2010. Týmto rozhodnutím odvolací súd zrušil
nezákonné a diskriminačné obsahovo na cti utŕhajúce uznesenie v časti jeho odôvodnenia a žalobcovi
2/ priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Táto neprípustná diskriminácia trvala od 16.04.2009 do
26.02.2010, za dobu ktorú došlo aj k prieťahom v konaní. Obdobného konania sa Okresný súd Bratislava
II dopustil voči žalobcovi 2/ aj v konaní sp. zn. 31Ro 5177/2006 vydaním uznesenia o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov zo dňa 25.07.2007, v ktorom uviedol, že „skutočnosť, že žalobca
nie je vo svojej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, nie je dôvodom pre oslobodenie od zaplatenia
súdneho poplatku. Je pritom irelevantné, či sa podnikateľ dostal do nepriaznivej situácie vplyvom zhody
okolností alebo postupoval nezodpovedne a sám si nepriaznivú situáciu zavinil.". Toto diskriminačné
rozhodnutie bolo zmenené uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 1Cob 130/2008-120 zo dňa
20.11.2008. Neprípustná diskriminácia trvala od 25.07.2007 do 05.06.2009. Ďalšieho diskriminačného
a diskreditačného konania sa dopustil Okresný súd Bratislava II v konaní č.k. 32Ro 799/2007 a v

konaní sp. zn. 54Cb 176/2007, v ktorom uviedol, že "Skutočnosť, že žalovaný nie je vo svojej činnosti
úspešný, nie je dôvodom na oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. Oslobodenie nemôže viesť
k prenášaniu podnikateľského rizika formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát.". Pričom v konaní
č.k. 54Cb 178/2007 bolo uznesenie Okresného súd Bratislava II zo dňa 24.11.2008 (č.l. 102) zmenenéKrajským súdom Bratislava tak, že žalobcovi 2/ bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.
Neprípustná diskriminácia v tomto konaní trvala od 04.07.2007 do 08.10.2009. Všetky vyššie uvedené
obsahovo diskreditačné a difamujúce rozhodnutia boli doručované podnikateľovi A.. Z. E.. S akcentom

na vyššie uvedené sa žalobca 2/ obrátil dňa 14.10.2009 na Ministerstvo spravodlivosti SR so žiadosťou
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca 2/ vníma všetky tieto tvrdenia
ako nepravdivé, nakoľko spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. podniká už od roku 1993 a
doposiaľ nebolo preukázané, že by spoločnosť nebola vo svojej činnosti úspešná. Taktiež nebolo
OS BA II v diskriminačných rozhodnutiach preukázané, že by žalobca 1/ ako majiteľ a konateľ tejto

spoločnosti nebol pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný, ani to, že by sa konateľ spoločnosti pokúsil
neprípustným spôsobom preniesť podnikateľské riziko na štát. Podľa žalobcov sudcovia Okresného súd
Bratislava II mali dostatočne a hodnoverne preukázané zo strany VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. a P..
C.. A. K., že nárok na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v daných veciach nebol uplatňovaný
bezbreho s nepoctivým úmyslom, ale že žiadosti boli uplatňované dôvodne v príčinnej súvislosti s
nezákonnými aktivitami súdneho exekútora A.. A. v konaní č. Ex 365/2002. Napádané uznesenia

Okresného súd Bratislava II sú obsahovo osočujúce, neetické, odporujúce dobrým mravom, ohrozujúce
podnikateľskú česť žalobcu 2/ a poškodzujú ho na jeho ústavných právach znemožnením prístupu k
súdu a znemožnením práva na súdnu ochranu. Konajúci súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní
dňa 10.11.2015 bez prítomnosti žalobcov, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili z dôvodu kolízie so súdnym
pojednávaním vedeným na OS Pezinok č.k. 5C 1010/2008 elektronicky dňa 04.11.2015, kde P.. Z.. A.

K. vystupuje ako žalovaný. Dopytom na Okresný súd Pezinok zo dňa 09.11.2015 konajúci súd zistil, že
súdne pojednávanie sp. zn. 5C 1010/2008 bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu
Z.. Z. Z. v trvaní od 03.11.2015. V tento deň bol daný pokyn na zrušenie súdneho pojednávania sp. zn.
5C 1010/2008 zákonným sudcom, o čom boli žalobcovia (v konaní 5C žalovaní) vyrozumení telefonicky
aj elektronicky ešte dňa 03.11.2015. Z uvedeného dôvodu preto žiadosť o odročenie pojednávania

sp. zn. 18C 56/2010 doručenú súdu dňa 04.11.2015, aj s ohľadom na konštatovanie prieťahov v
tomto konaní Ústavným súdom SR, konajúci súd nemohol akceptovať. Neúčasť žalobcov považoval
za účelovú, ich konanie posúdil ako nečinnosť a v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol
v ich neprítomnosti, keďže dňa 10.11.2015 žalobcom totiž žiadna súdu známa prekážka nebránila
súdneho pojednávania sa riadne zúčastniť a plniť si tak svoje povinnosti účastníka konania vyplývajúce

z ustanovení O.s.p..

1.1. Na svoje rozhodnutie aplikoval § 1; § 3 ods. 1; § 4 ods. 1 písm a) ;§ 5 ods. 1 ; § 6 ods. 1 ; §
9 ods. 1 ;§ 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v príslušnom platnom znení v dôsledku čoho konštatoval, že žalobcami tvrdené prieťahy

v konaniach pred Okresným súdom Bratislava II neboli preukázané V súvislosti s vydaním týchto
uznesení neboli v konaniach konštatované prieťahy, či už zo strany Ústavného súdu SR, ani predsedom
Okresného súdu Bratislava II, alebo disciplinárnym súdom. Tieto rozhodnutia tiež neboli zrušené pre
nezákonnosť, ale boli zmenené v riadnom odvolacom konaní v zmysle príslušných ustanovení O.s.p.,
a tak nemohli nadobudnúť právoplatnosť. Vo vzťahu k uplatňovanej nemajetkovej ujme žalobcu 2/

poukázal na skutočnosť, že z ustálenej judikatúry najmä s odkazom na rozhodnutie NS ČR 30 Cdo
675/2011 sú pocity štatutárnych zástupcov alebo členov obchodnej spoločnosti v konaní o nemajetkovú
ujmu uplatnenú touto spoločnosťou bezpredmetné a irelevantné, keďže náhradu škody si uplatňuje
právnická osoba. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi
v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú,

lebo im nevznikla ujma priamo. Samotné konštatovanie žalobcu 1/, že boli porušené jeho osobnostné
práva vo vzťahu k nepriznaniu oslobodenia od súdnych poplatkov nebolo spôsobilé vyvolať ujmu,
nemohlo žalobcov znevážiť vo vzťahu k verejnosti, pretože predmetné uznesenia konajúceho súdu sa
nedoručujú nikomu inému len účastníkom konania. Odôvodnenia žalobcami napádaných rozhodnutí
neboliurážlivéanidehonestujúce,bolvnichpoužitýštandardnýprávnyjazyk,súdvtýchtorozhodnutiach

legitímne prezentoval svoje skutkové a právne závery, z čoho nemožno odvodzovať nárok aj keď
odvolací súd dospel k iným záverom. Samo požiadanie o oslobodenie od súdneho poplatku predpokladá
nepriaznivú situáciu účastníka, ktorý o oslobodenie žiada, pričom sám žalobca 2/ podľa odôvodnenia
rozhodnutia v konaní 33Rob 1903/2007 uviedol, že nevykázal zisk a že spoločnosť nemá majetok.
Žalobcami uplatňovaná nemajetková ujme je len hypotetická, subjektívnym dojmom a už samotnými

rozhodnutiami odvolacieho súdu sa muselo dosiahnuť dostatočného zadosťučinenia, keď žalobcovi 2/
bolo oslobodenie od súdnych poplatkov následne priznané. Svedeckou výpoveďou A.. Z. E. nebolo
preukázané, že v príčinnej súvislosti s konaním na Okresnom súde Bratislava II došlo k zníženiu cti
a dôstojnosti žalobcu. Žalobca klesol v jeho očiach tým, že mu nedal zálohy, vo všetkých veciachpredkladal iba kópie nie originály, a tiež pre nemorálnosť a klamstvo. Žalobcami napádané vyššie
označené a citované uznesenia Okresného súdu Bratislava II, ktorými nebolo žalobcovi 2/ vyhovené
jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov vo svojich odôvodneniach obsahovali len všeobecné

konštatácie o dôvodoch pre nevyhovenie žiadosti, a nie sú tak spôsobilé zasiahnuť do osobnostnej
sféry žalobcu 1/ ako konateľa a spoločníka žalobcu 2/, pretože sa ho vôbec nedotýkajú. Napádané
uznesenia Okresného súdu Bratislava II žalobcu 1/ žiadnym spôsobom neosočujú, neohrozujú jeho
česť a dôstojnosť a nevybočujú z pohľadu etiky a dobrých mravov. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu
v peniazoch, nárok žalobcu 2/ na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže byť nárokom v zmysle § 17

ods. 2,3 zákona č. 514/2003 Z.z. , pretože takýto nárok môže vzniknúť iba fyzickej osobe. V tejto
časti preto zrejme môže ísť len o nárok na ochranu pred neoprávnených zásahom do dobrej povesti
právnickej osoby v zmysle §19 ods. 3 Občianskeho zákonníka . Konajúci súd je toho názoru, že
žalobca 2/ nepreukázal, že by postupom Okresného súdu Bratislava II, došlo k neoprávnenému
zásahu do dobrej povesti žalobcu 2/. Okresný súd Bratislava II vo svojich procesných rozhodnutiach
všeobecneacelkomlegitímne uviedoldôvody,prektoréžiadostiamooslobodenieodsúdnychpoplatkov

nevyhovuje. Skutočnosť, že tri zo štyroch napádaných uznesení tohto súdu boli odvolacím súdom
zmenenénezakladáexistenciunesprávnehoúradnéhopostupuaniexistenciunezákonnéhorozhodnutia
s poukazom na už vyššie uvedené. Žalobcovia nepreukázali existenciu namietaného úradného postupu,
nepreukázali vznik a výšku požadovanej škody resp. nemajetkovej ujmy, a teda ani príčinnú súvislosť,
teda splnenie zákonom požadovaných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle

zákona č. 514/2003 Z.z.

1.2. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Plne procesne
úspešný žalovaný si však trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.

2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadli žalobcovia vytýkajúc súdu prvej inštancie,
že im odňal možnosť riadne konať pred súdom, keďže došlo k zanedbaniu poučovacej povinnosti o
možnosti namietať novú zákonnú sudkyňu A.. T. E.. Spochybnili jej pridelenie veci ako zákonnému
sudcovi v dôsledku obchádzania ustanovenia § 3 odsek 4 zákona 757/2004 Z.z.. Zastávali názor, že o
vecirozhodovalazjavnezaujatásudkyňaA..T.E.pričomOkresnýsúddôslednenekonala nerozhodoval

o námietke o odňatí veci zákonnému sudcovi vznesenej dňa 27.10.2015 o ktorej Okresný súd účelovo
nerozhodol. Ďalej namietali, že žalobcovia riadne a včas dňa 2.11.2015 ospravedlnili svoju neúčasť na
pojednávaní na ktorom došlo k vyhlásení rozsudku dňa 10.11.2015 z dôvodu kolízie pojednávania. Súd
prvejinštancienavodilsituáciu,že žalobcovia sanemohlizúčastniťpojednávania,čímdošlokporušeniu
ustanovenia § 118 odsek 3 O.s.p.. Žalobcovia neboli riadne poučení, pretože z obsahu predvolania na

nariadenépojednávanieneboloznáme,žesúdchcevyhlásiťdokazovaniezaskončenévyniesťrozsudok
vo veci samej. Tým, že došlo k zmene zákonného sudcu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaslať aj
poučenieomožnostipodaťnámietkuzaujatostivočinovejzákonnejsudkyne,pretopovažujepredvolanie
zo dňa 5.10.2015 za nulitný akt. Nebola zachová päť dňová lehota na prípravu pojednávania na deň
18.11.2014 z toho dôvodu považuje dôkaz-výsluch svedka A.. E. za nezákonný. Namietol, že pokiaľ súd

prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnený nárok o zaplatenie nemajetkovej ujmy spadá pod ust.
§ 19 odsek 3 Občianskeho zákonníka bolo povinnosťou súdu uznesením rozhodnúť o vylúčení tohto
nároku na samostatné konanie a vo veci nekonať a nerozhodovať o odškodnení nemajetkovej ujmy
podľa zákona č. 514/2003 a tak zabezpečiť plnohodnotnú ochranu práv odvolateľa 2/. Z uvedených
dôvodov navrhli , aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie s tým aby nariadil vykonať riadne dokazovanie a to je opätovným výsluchom svedkov
ako aj ďalších svedkov navrhovaných odvolateľmi. a prikázal Okresnému súdu aby rozhodol o námietke
zaujatosti.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle §379 a § 380 ods. 1

C.s.p. v napadnutom rozsahu t.j. v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p.. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal

priebeh konania a stanoviská strán sporu k veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti žaloby dostatočne a
zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a
právne relevantné otázky. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čouviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych
záverov prvostupňového súdu (§387 ods. 2 C.s.p.).

5. Žalobcovia odvolanie založili na procesných námietkach, z ktorých prioritne namietali, že zo strany
súdu prvej inštancie došlo k zanedbaniu poučovacej povinnosti o možnosti namietať novú zákonnú
sudkyňu A.. T. E., tvrdenie ktoré je v zjavnom rozpore s obsahom spisu, keďže poučenie o procesných
právach a povinnostiach, vrátanie poučenia o možnosti vzniesť námietku zaujatosti voči zákonnému
sudcovi v zmysle § 14 a 15 O.s.p. bolo žalobcom opakované doručené, o čom svedčí napr. č.l.36, č.l.

47, č.l. 128.

6. Ďalšia námietka žalobcov smeruje k spochybneniu pridelenia veci A.. T. E. ako zákonnej sudkyni v
dôsledku obchádzania ustanovenia § 3 odsek 4 zákona 757/2004 Z.z.. Pri skúmaní opodstatnenosti
uplatnenej námietky odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v priebehu konania na základe Dodatku k
Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I č. 5/ 2015 s účinnosťou od 10.07.2015 (č.l. 468) došlo

k zmene zákonného sudcu. Novým zákonným sudcom vo veci sa stala A.. T. E., o skutočnosti ktorej
boli žalobcovia informovaní dňa 29.10.2015 (č.l. 500). Žalobcovia podaním zo dňa 29.10.2015 (č.l. 502)
a podaním zo dňa 04.11.2015 (č.l. 504), podali námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej zákonnej
sudkyni A.. T. E. vyslovujúc obavu, že k zmene zákonného sudcu nedošlo náhodným výberom, a že
konanie nebude spravodlivé. Súd prvej inštancie tieto podania s poukazom na § 15a ods. 3 O.s.p.

nadriadenému súdu nepredložil, keďže obsah uvedených podaní nespĺňal náležitosti predpokladané
v § 14 ods. 1 O.s.p. o čom spísal riadny úradný záznam (čl. 508). Žalobcovia sa s vyššie uvedeným
vysvetlením prvoinštančeného súdu neuspokojili a v odvolaní opätovne tvrdia, že k zmene zákonného
sudcu nedošlo náhodným výberom.

6.1. Právo na zákonného sudcu je zaručené v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný
príkaz predstavuje pre každú stranu rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy
a sudcovia podľa procesných pravidiel. Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom
možno vykonať jeho zmenu upravuje ustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z.z. o

súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
súdoch“), podľa ktorého zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde
a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej
veci. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.
Otázka zákonného sudcu je opakovane judikovaná aj ústavným súdom (napr. I. ÚS 52/97, II. ÚS 47/99,

II. ÚS 118/02, III. ÚS 46/04, III. ÚS 46/2012, IV. ÚS 161/08). Ústavný súd pojem zákonného sudcu
vykladá tak, že ním je sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci,
ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že podľa rozvrhu práce ide o sudcu
oprávneného konať a rozhodnúť určitý druh súdnej agendy. Z uvedeného teda vyplýva, že okrem
procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia je súčasťou základného práva na

zákonného sudcu aj zásada prideľovania súdnej agendy sudcom a určenia zloženia senátov na základe
pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej
agendy a aby bol vylúčený pre rôzne dôvody a rozličné účely výber súdov a sudcov „ad hoc“.

6.2. Vychádzajúc z obsahu Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I č. 5/ 2015 s účinnosťou

od 10.07.2015 (č.l. 468), ktorý je dostupný na internete, je nutné uzavrieť, že námietka žalobcov
nie je dôvodná, lebo k zmene, na ktorú poukazujú, nedošlo v rozpore s právnymi náhľadmi
ústavného súdu, keďže v súvislosti s ukončením výkonu funkcie sudkyne A.. D. E. boli prerozdelené
všetky nevybavené veci z oddelenia 18C náhodným výberom pomocou technických a programových
prostriedkov do oddelení všetkých sudcov občianskoprávneho úseku, v dôsledku čoho je námietka

žalobcov bezpredmetná.

7. Za porušenie procesných práv považuje žalobca 1/ nedodržanie päťdňovej lehoty na prípravu
pojednávania na deň 18.11.2014, z dôvodu ktorého považujú vykonanie dôkazu - výsluch svedka A..
E. za nezákonný.

7.1. Vykázanie doručenia predvolania je nevyhnutným prostriedkom na rozhodnutie súdu o tom, či sa
pojednávanie bude konať. Ak strany neboli riadne predvolané, alebo im bolo predvolanie doručené v
lehote kratšej ako päť dní pred pojednávaním a na pojednávanie sa nedostavili, pojednávanie sa vich neprítomnosti vykonať nemôže a súd pojednávanie z tohto dôležitého dôvodu odročí. Ak sa strany
na pojednávanie dostavia, a to aj napriek tomu, že súd nebude mať vykázané doručenie predvolania
na pojednávanie, prípadne predvolanie na pojednávanie im bolo doručené v dobe kratšej ako päť

dní pred pojednávaním, nebude dôvod nato, aby súd osobitne skúmal, či a kedy im predvolanie na
pojednávanie bolo doručené. Dostavením sa strán na pojednávanie, ak na pojednávaní o jeho odročenie
nežiadajú, treba mať zato, že strany s vykonaním tohto procesného úkonu súhlasia. Ak sa napriek tomu,
že predvolanie na pojednávanie nebolo doručené v lehote najmenej päť dní pred pojednávaním, na
pojednávanie dostaví a bude žiadať o odročenie pojednávanie, nemusí to viesť vždy k tomu, že súd

pojednávanie na žiadosť strany aj odročí, keďže súd zvažuje, či nedodržanie lehoty mohlo negatívne
ovplyvniť prípravu strany na pojednávanie. Dôvod na odročenie pojednávania nebude daný najmä vtedy,
ak súd dospeje k záveru, že príprava na pojednávanie pre stranu nemohla byť spojená s vykonaním
žiadnych osobitne náročných činností, ako napríklad porada zástupcu so stranou. Pôjde najmä o prípady
skutkovo jednoduchých vecí, konaní, v ktorých skutkové tvrdenia strany, najmä žalobcu neboli druhou
stranou spochybnené, alebo prípady odročených pojednávaní len z dôvodu vykonania stranami už skôr

navrhnutých dôkazov.

7.2. V danom prípade žalobca 1/ bol na pojednávanie konané dňa 18.11. 2014 predvedený príslušníkmi
ZVJS z ústavu na výkon väzby a namietal, nedodržanie lehoty na prípravu pojednávania ako aj vyslovil
nesúhlas s vypočutím svedka A.. E. (č.l. 434), námietky ktoré súd prvej inštancie neakceptoval. Ako bolo

vyššie uvedené, ustanovenie podľa ktorého majú mať strany spravidla najmenej päť dní na prípravu
pojednávania treba vyložiť v každom jednotlivom prípade s ohľadom na osobitosť procesnej situácie.
Je pravdou, že žalobca dôvodne namietal nedodržanie lehoty na prípravu na pojednávanie, o čom
svedčí obsah zápisnice o pojednávaní (č.l. 433), avšak nedodržanie lehoty nemohlo negatívne ovplyvniť
prípravu žalobcu 1/ na pojednávanie, keďže táto nebola spojená s vykonaním žiadnych osobitne

náročných činností. Na pojednávaní došlo k výsluchu svedka A.. Z. E.. Tento dôkaz navrhli žalobcovia,
z čoho je zrejmé, že výpoveď svedka mala privodiť žalobcom priaznivé rozhodnutie vo veci a teda
skutočnosti ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané boli žalobcom známe už v čase podania
žaloby. O tom, že navrhnutý dôkaz súd vykonaná mali žalobcovia vedomosť už dňa 5.12. 2013 (č.l.
218), keďže v tento deň bolo odročené pojednávania o.i. i za účelom predvolania svedka, preto nebol

osobitý dôvod na odročenie pojednávania dňa 18.11. 2014 z dôvodu nedodržania päťdňovej lehoty na
prípravu pojednávania, keď žalobca 1/ mohol v plnom rozsahu realizovať svoje práva a klásť svedkovi
otázky, k činnosti ktorej nepotreboval žiadnu osobitnú prípravu.

8. Za absurdnú, priam o hrubú opovážlivosť obsahujúcu považuje odvolací súd námietku, že „súd prvej

inštancie navodil situáciu, že žalobca sa nemohol zúčastniť pojednávania na ktorom došlo k vyhláseniu
rozsudku“.Niesúdnavodilnepriaznivúsituáciužalobcom,aledôvodom,prečosúdneakceptovalžiadosť
o odročenie pojednávania boli žalobcami uvedené lživé údaje. Súd prvej inštancie potom, ako zo
strany žalobcov došlo k opätovnej žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní, nad
rámec svojich povinnosti, vykonal dopyt na OS Pezinok dňa 09.11.2015. Z odpovede na dopyt zistil, že

súdne pojednávanie sp. zn. 5C 1010/2008, ktoré podľa tvrdenia žalobcov bolo dôvodom na odročenie
predmetného pojednávania bolo dňa 03.11. 2015 zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonného
sudcu Z.. Z. Z.. V tento deň bol daný pokyn na zrušenie súdneho pojednávania sp. zn. 5C 1010/2008
zákonným sudcom, o čom boli žalobcovia vyrozumení telefonicky aj elektronicky ešte dňa 03.11.2015 a
preto žiadosť žalobcov o odročenie pojednávania, datovaná síce dňom 02.11. 2015, avšak osobne súdu

doručená dňa 04.11.2015 neobsahovala pravdivé údaje, keďže žalobcovia v čase podania žiadosti už
mali vedomosť, že ku kolízii pojednávaní nedôjde, a teda účelovo podsúvali súdu nepravdivé informácie.
Správne súd prvej inštancie vyhodnotil žiadosť o odročenie pojednávania ako neopodstatnenú, keďže
neboli splnené podmienky predpokladané v ust. §101 ods. 2 O.s.p. a správne postupoval, keď konal
a rozhodol v neprítomnosti žalobcov, keďže dňa 10.11.2015 žalobcom žiadna súdu známa prekážka

nebránila riadne zúčastniť sa pojednávania.

9. Bez možnosti privodiť na vec iný náhľad, ako je obsiahnutý v rozhodnutí súdu prvej inštancie je
aj tvrdenie žalobcov, že súd prvej inštancie pochybil, keď nárok na ochranu pred neoprávneným
zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19 odsek 3 Občianskeho zákonníka nevylúčil na

samostatné konanie. Vychádzajúc zo základnej zásady, že žaloba je základný procesný úkon žalobcu (§
131 C.s.p.), t.j. ide o prejav dispozičného princípu žalobcu je povinnosťou súdu poskytnúť súdnu ochranu
iba právnemu vzťahu, právu alebo plneniu o ktoré žalobca v žalobe žiada, keďže je viazaný žalobným
petitom (§ 216 ods. 1 C.s.p.). Súd prvej inštancie plne rešpektujúc tieto ustanovenia . kumulovanýnárok žalobcov riadnym spôsobom prejednal a rozhodol o celom uplatnenom nároku, na podklade
čoho nemožno vytknúť súdu prvej inštancie, že by svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v
zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §396 ods. 1 a § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech,
preto mu vznikol voči žalobcom 1/,2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).