Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/209/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616214661
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616214661.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu Poštová
banka, a. s. so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD; s.r.o. so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti
žalovanej: W. W., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom S. nad Y., Z. XXX/XX, štátna občianka SR, v

konaní o zaplatenie sumy 2 784,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č.k. 12Csp/150/2016-65 zo dňa 30. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 12Csp/150/2016-65 zo dňa 30. marca 2017, vo výroku, ktorým
vo zvyšku žalobu zamietol a v závislom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v r a c i a vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1
320,--Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 320,--Eur počnúc od 11.11.2016 do
zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 59,--Eur, vždy do 30.-teho dňa toho ktorého
mesiaca, počnúc právoplatnosťou odvolaním napadnutého rozsudku s tým, že nezaplatením jednej
splátkysastanesplatnýcelýdlh.(prvývýrok).Vozvyškužalobuzamietol(druhývýrok).Žalovanejpriznal
náhradu trov konania v rozsahu 52 % (tretí výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení
všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné
ustanovenie § 191 Civilného sporového poriadku mal preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná len
z časti. Je nepochybné, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1 500,--Eur, ktorý aj jednorázovo
čerpala. Z listinných dôkazov, ktoré do súdneho spisu boli predložené žalobcom vyplýva, že zostatok

dlhu na istine žalovanej z titulu poskytnutého úveru je vo výške 1 500,--Eur, nakoľko zaplatenú sumu
180,--Eur žalobca použil na zaplatenie poplatkov a zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Je
nepochybné, že žalovaná nesplácala úver riadne a včas tak, ako sa na to zaviazala v Zmluve o úvere,
a preto žalobca listom zo dňa 20.03.2014 vyhlásil pohľadávku z úveru za splatnú a žalovanú vyzval na
zaplatenie zostatku dlhu. Je nepochybné, že uvedená zmluva je upravená v obchodnom zákonníku a
patrí medzi tzv .absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaná v danom prípade

vystupovala ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým
spoločnosť Poštová banka, a. s. pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Ide teda zároveň o spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 ods.1 Obč. zákonníka a práva a povinnosti v
nich upravené nesmú odporovať jednak § 52 a nasl. Obč. zákonníka upravujúcich všeobecnú úpravu
spotrebiteľských zmlúv ako aj iným zákonným ustanoveniam na ochranu spotrebiteľa. Predmetná
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pretože právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti a dlžník - žalovaná nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti. Medzi účastníkmi
vznikol vzťah spotrebiteľa a podnikateľa na základe formulárovej zmluvy, ktorej obsah dlžník - žalovanýako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 12.09.2013,
teda za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, preto sa na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva. Uvedená zmluva neobsahuje

obligačné náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. výšku, počet a termín splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmysle ustanovenia § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnomkudňuuzavretiazmluvyoúveresaúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov,akneobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods.1. Pod písmenom k) je upravená náležitosť
„výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v akom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia". Táto náležitosť v predmetnej zmluve absentuje. Účelom tejto náležitosti je
informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie
poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité,
akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie
poplatky, teda odplatu žalobcu. Uvedené údaje predmetná zmluva neobsahuje. Ani nie samotná zmluva

o úvere, ale všeobecné zmluvné podmienky upravujú len poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom, a to v článku 5 bod 5.6 zmluvy. Toto však nemožno považovať za
splnenie podmienky uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. Keďže na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1 500,--Eur, z ktorého zaplatila 180,--Eur,
žalobcovi by mala zaplatiť len sumu 1 320,--Eur ako rozdiel medzi poskytnutým úverom a zaplatenou

čiastkou. Žalobca sa v konaní domáha od žalovanej aj zaplatenia úroku z úveru vo výške 1 284,11 Eur
vyčísleného ku dňu 10.11.2016 a taktiež zaplatenia úroku z úveru vo výške 25,50 % ročne, ktorý bol
dohodnutý v Zmluve o úvere zo sumy 1 500,--Eur, teda zo zostávajúcej nezaplatenej istiny počnúc od
10.11.2016 do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa
20.03.2014 čo vyplýva aj z listinného dôkazu, ktorý je súčasťou spisu. Súd prvej inštancie bol však toho
názoru, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Po
splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru
dňom splatnosti dlhu zaniká. Záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým

vzťahom. Úrokový záväzkový vzťah je vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému
záväzku.Splnenímhlavnéhozáväzkualeboinýmzospôsobovjehozániku,zanikáiakcesorickýzáväzok
úrokový (rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co 85/2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obo 143/98). Na základe vyššie uvedeného z titulu uzatvorenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
súd prvej inštancie priznal žalobcovi zaplatenie sumy 1 320,--Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z

omeškania zo sumy 1 500,--Eur počnúc od 11.11.2016 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ a vo
zvyšku na základe právneho názoru vysloveného vyššie, žalobu zamietol. Z dôvodu, že sám žalobca
navrhol, zrejme po dohode so žalovanou, aby ju súd prvej inštancie zaviazal splácať žalovanú sumu s
príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach po 59,--Eur, súd prvej inštancie žalovanej povolil
splátky v predmetnej výške pod hrozbou straty výhody splátok so splatnosťou celého plnenia.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 zákona
č. 160/2015 Z.z.. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) tak, že z dôvodu, že žalobca ako aj
žalovaná boli v konaní úspešní pomerne, avšak žalovaná v prevažne väčšej miere, súd prvej inštancie
trovy konania pomerne rozdelil. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2 784,11 Eur (1 500 + 1

284,11), súd prvej inštancie mu priznal sumu 1 320,--Eur (1 320 : 2 784,11 = 0,474) 47,4 - 52,6 = 5,2
%, z čoho vyplýva, 52 % úspech žalovanej. Žalovaná si však žiadne trovy konania neuplatnila, preto o
výške trov už nebude rozhodované samostatným rozhodnutím.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu.

Podané odvolanie odôvodnil podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal
na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

6. Podľa žalobcu je predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Mal za to, že
nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.7. V prvom rade považoval žalobca za nevyhnutné poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa
09.11.2016, vo veci C-42/15 v zmysle ktorého Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky

tejtozmluvyumožňujúspotrebiteľovibezťažkostíasistotouidentifikovaťdátumytýchtosplátok.Zároveň
Súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítanú na vrátenie tejto istiny. Na základe vyššie uvedeného mal žalobca za to, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že zmluva o úvere je bezúročná a bez

poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, nakoľko vzhľadom
na vyššie uvedené je zrejmé, že zmluva o úvere priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak
sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať.

8. Žalobca mal ďalej za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je
zrejmé, z akého právneho predpisu súd prvej inštancie vychádzal, keď uzavrel záver, že po vyhlásení

predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Je podľa žalobcu
zrejmé, že súd prvej inštancie a akýkoľvek štátny orgán v SR má postupovať na základe a v medziach
zákona, čo zaujatím takéhoto právneho názoru súdu bez podpory právnym predpisom zjavne naplnené
nebolo. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy
predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do

okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru
nemávplyvanizosplatnenieúveru.Tátopovinnosťzásadnetrvádočasureálnehovráteniaposkytnutého
úveru.

9. V zmysle vyššie uvedeného, vzhľadom na obchodné podmienky, v prípade, ak sa stane úver

predčasne splatným, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou
a sadzbou úroku z omeškania, až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke.
Podľa žalobcu je nepochybné, že úročenie úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia do
úplného splatenia, bolo správne a žalovanej musel byť tento úmysel, vzhľadom na formuláciu, jasný. S
obchodnými podmienkami úveru sa žalovaná oboznámila a naviac s týmito súhlasila svojím podpisom

na zmluve. Vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo podľa
žalobcu ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný naďalej uhrádzať
zmluvne dohodnuté úroky. Podľa žalobcu možno teda zhrnúť, že v prípade zmluvného úroku ide de facto
o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru na
strane žalovaného doposiaľ nedošlo, na základe čoho je žalobca naďalej oprávnený aj na zaplatenie

tejto položky. Žalobca taktiež nesúhlasil s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a
úrokov z omeškania dochádza k značnej nerovnováhe vo vzťahu medzi stranami, keďže oba typy úverov
sú diametrálne odlišnými právnymi inštitútmi a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie
žalovaného.

10. Záverom žalobca poukázal, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy,
aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade nie je možné chápať ako obranu jeho
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne bez pripomienok a nátlaku.
Namietal, že súd nesprávne uzavrel, že k omeškaniu žalovaného došlo až 11.11.2016, keď tento sa
dostal do omeškania 20.03.2014

11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v časti zamietnutia žaloby

a v závislom výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a §379 pís. a) CSP zrušil a
podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací
súdposúdilodvolaniežalobcuvsúlades§124ods.1CSP,tj.podľaobsahu, žalobcažiadavyhovieťjeho
návrhu v celom rozsahu, zároveń uviedol dôvody, z obsahu odvolania je zrejmé, že nepodal odvolanie
proti prvému výroku rozhodnutia.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.14. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

15. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené
zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací

súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 CSP; § 380 CSP), pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú
procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. 12. 09.

2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 11 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. 12. 09. 2013),
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

18. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu smerujúcej do posúdenia náležitosti v zmysle § 9 ods. 2

písm. k) Zákona o spotrebiteľskom úvere odvolací súd uvádza, že podmienku uviesť v zmluve náležitosť
stanovenú v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, žalobca podľa názoru odvolacieho súdu splnil.

V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky hodnotou 61 Eur v bode 3. Jednoznačne je uvedený
počet mesačných splátok číslicou „36“ (bod 3.) a je uvedené, kedy je splatná prvá anuitná splátka
(25.10.2013, bod 3.), kedy sú splatné nasledujúce splátky (mesačne, v 25. deň kalendárneho mesiaca,
3.). Podľa názoru odvolacieho súdu podmienky predmetnej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi - žalovanej
bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy/termíny splatnosti splátok. Za správny považuje odvolací

súd názor, že je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej
tabuľke, ktorá nie je automaticky súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a povinnosť ju
vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/spotrebiteľa. Absencia náležitosti (nerozpísanie splátok) v
žiadnom prípade nemohla spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, a preto, ak
konajúci súd rozhodol o sankcii za absenciu predmetnej náležitosti, t. j. že poskytnutý úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, takúto sankciu aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.
11. 2016 vo veci C-42/15 je nutné považovať za neprimeranú.

19. Na základe uvedeného nemožno považovať záver súdu prvej inštancie, že uvedená zmluva
neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a teda podľa § 9 ods. 2 písm.

k) v zmysle ust. § 11 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. možno považovať poskytnutý úver za bezúročný
a bez poplatku za správne.

20. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa nepriznania dohodnutých úrokoch po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, keď žalobca poukazuje na to (a to už v žalobe), že v Obchodných

podmienkach účastníci dohodli, že ak sa stane úver predčasne splatný, žalobca je oprávnený úročiť
nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve, aj toto vyhodnotil odvolací súd ako odôvodnenú
námietku. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody, v súvislosti s
tvrdenou dohodou účastníkov. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či súd zistil/nezistil existenciu
takejto dohody, prípadne ako ju posúdil. Vzhľadom na nedostatok dôvodov je rozhodnutie v tejto časti

nepreskúmateľné.

21. Z vyššie uvedených dôvodov tak odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a novérozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani
na jeho zmenu (§ 388 CSP).

22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

23. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť vo veci. Keďže ide o nárok uplatnený
zo spotrebiteľskej zmluvy, súd posúdi oprávnenosť nároku žalobcu, čo do základu a výšky, pričom

na daný zmluvný vzťah aplikuje prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, zmluvu posúdi v
súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. (účinnom v čase uzatvorenia zmluvy),
posúdi, či žalobca neuplatňuje nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky. V konaní bude súd aplikovať
aj ustanovenia § 290 a nasl. CSP. V rozhodnutí okresný súd uvedie skutkový stav, ktorý považoval
za rozhodujúci pre rozhodnutie vo veci, uvedie ktoré ustanovenia zákona aplikoval na danú vec a aké
právne závery vyvodil, akými úvahami sa pri zistení skutkového stavu ako aj pri aplikácii príslušných

ustanovení riadil.

25. V súlade s § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade
trov konania.

26. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).