Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/324/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712213584
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6712213584.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: H.. Q. B.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. X, XXX XX K., proti žalovanej: A. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom J. O. X, XXX XX S., zast. JUDr. Dášou Brázdilovou, advokátkou, Trhová 1, 960 01 Zvolen, o
zaplatenie 449,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č. k. 6C/30/2013 - 126, zo dňa 10. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej
trovy právneho zastúpenia vo výške 178,43 eur na účet jej právnej zástupkyne do 7 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že takto súd rozhodol v ďalšom konaní, potom ako odvolací
súd na odvolanie žalobkyne uznesením č. k. 15Co/18/2014-90 zo dňa 28.07.2015 zrušil meritórne
rozhodnutie vydané v danej veci okresným súdom dňa 12.09.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolacísúdvytkolokresnémusúdu,žekeďporozšírenížalobnéhonávrhužalobkyňoupodanímzodňa
13.08.2013 konal o žalobe ohľadom zaplatenia sumy 681,31 eur, ktorú sumu žalobkyňa neoznačila ako
predmet konania, súd nemal v konaní ujasnený predmet konania. Bol dôvod na to, aby súd žalobkyňu
vyzval na spresnenie návrhu na rozšírenie žaloby o presné uvedenie výšky žalovanej pohľadávky,
alebo dôvod na to, aby zmenu žaloby súd nepripustil. Odvolací súd vytkol okresnému súdu i to, že
na pojednávaní vôbec nevykonal dokazovanie, neoboznámil obsah spisu, resp. listiny dôležité pre
rozhodnutie vo veci, neoboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12C/87/2010

hoci uvedený spis použil ako dôkaz v odôvodnení svojho rozhodnutia. Teda pôvodný rozsudok súdu
prvej inštancie bol odvolacím súdom zrušený z procesných dôvodov. V nadväznosti na právny záver
odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný (§ 226 O. s. p.), okresný súd vyzval žalobkyňu
dňa 20.07.2015 na upresnenie žaloby v lehote do 10 dní. Dňa 02.10.2015 doručila žalobkyňa súdu
podanie označené ako „upresnenie rozšíreného petitu“. Z jeho obsahu vyplynulo, že voči žalovanej sa
domáha zaplatenia sumy 999,30 eur z titulu ňou odcudzenej sumy vkladov na vkladnej knižke, úroku z
omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy od 14.07.2008 do zaplatenia. Žiada zaplatiť aj všetky

náklady konania. Uznesením č. k. 6C/30/2013-104 zo dňa 19.10.2015 súd rozhodol o pripustení zmeny
žalobného návrhu. Na pojednávaní dňa 10.03.2016 súd vykonal dokazovanie v zmysle zrušujúceho
rozhodnutia odvolacieho súdu.3. Po odstránení procesných pochybení vytýkaných okresnému súdu odvolacím súdom, tak ako v
pôvodnom, aj v novom rozhodnutí, okresný súd vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania
sa prednostne zaoberal touto otázkou a poukázal na zákonnú úpravu ust. § 107 ods. 1, 2 o premlčaní

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (subjektívna a objektívna premlčacia lehota). Z obsahu
prednesov žalobkyne v konaní súd usúdil, že žalobkyňa si voči žalovanej uplatňuje všetky výbery, ktoré
žalovaná mala urobiť, či už počas života poručiteľa Viliama Vodnáka, alebo po jeho smrti, z vkladnej
knižky vedenej v Poštovej banke a.s., že žalobkyňa sa z tohto titulu domáha od žalovanej vydania
bezdôvodného obohatenia.

4. Vykonaným dokazovaním, s poukazom na obsah spisu sp. zn. 12C/87/2010, ako aj skutočnosti
opísané v odôvodnení žalobného návrhu žalobkyne, aj v dodatku žalobného návrhu zo dňa 13.08.2013
a posledného vyjadrenia žalobkyne, mal okresný súd za preukázané, že ide sčasti o nárok, ktorý
už bol riešený Okresným súdom Zvolen v roku 2010. A keďže žaloba v uvedenom súdnom konaní
bola žalobkyňou vypracovaná dňa 06.03.2009, potom najneskôr v tento deň žalobkyňa vedela, že

k bezdôvodnému obohateniu došlo, vedela kto sa na jej úkor obohatil a dokonca vedela aj výšku
bezdôvodného obohatenia (minimálne v časti uplatneného nároku v tomto konaní). Potom od tohto
dňa je treba počítať dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia aj
v danom (prebiehajúcom) konaní, v ktorom si žalobkyňa opätovne čiastku uplatnila na súde návrhom
na vydanie platobného rozkazu, a to dňa 30.08.2012 (dvojročná lehota uplynula dňa 06.03.2011).

Dvojročná subjektívna lehota začala plynúť v rámci objektívnej trojročnej premlčacej lehoty na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa ani v konaní sp. zn. 12C/87/2010 a ani v konaní sp. zn.
6C/30/2013 (dané konanie) nepreukázala úmysel žalovanej získať bezdôvodné obohatenie na jej úkor,
súd preto vychádzal z dĺžky objektívnej premlčacej lehoty v trvaní 3 rokov. V prípade 3 ročnej objektívnej
lehoty táto začala plynúť od 01.09.2008, teda prvý nasledujúci deň od 31.08.2008 (podľa tvrdenia

žalobkyne išlo o stav peňazí k 31.08.2008 na účte v Poštovej banke a.s., kde mala byť suma 1 680,61
eur (50 630,- Sk), z ktorého mala žalovaná uskutočniť výbery a tým sa obohať na úkor žalovanej).
Potom trojročná objektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 01.09.2011.
Žalobný návrh žalobkyne bol podaný na súd dňa 04.09.2012, teda po uplynutí oboch premlčacích lehôt
- subjektívnej aj objektívnej.

5.Žalovanouvznesenúnámietkupremlčaniasúdposúdilakodôvodnú,pretožalobužalobkynezamietol.

6. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., zásady úspechu účastníkov
vo veci. V prejednávanej veci mala plný úspech žalovaná, preto jej súd priznal náhradu trov konania

pozostávajúcu z trov jej právneho zastúpenia.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Namietala, že súd predčasne ukončil dokazovanie už na pojednávaní dňa 10.03.2016, hoci ani
nestihol preskúmať a posúdiť 3 dôkazné listiny, ktoré žalovaná A. F. predložila súdu až na konci
pojednávania. Je nesporné, že žalovaná odcudzila vklady z vkladnej knižky poručiteľa B. B., svoje
tendenčné konanie úmyselne zatajila pred dedičkou a finančné prostriedky použila pre svoju potrebu
ako bezdôvodné obohatenie a vkladnú knižku zrušila, aby zahladila svoj trestný čin. Meritum kauzy je

zvyšná, neprejednaná sumu 999,30 eur z vkladov uložených v Poštovej banke č. účtu XXXXXXXXXX/
XXXX z celkovej sumy vkladov 50 630,- Sk (t.j. 1680,61 eur). 1680,61 eur bola celá odcudzená a
zatajená suma vkladov, mínus 681,31 eur bolo vyporiadané v konaní č. 12C/87/2010, teda 999,30 eur
ostalo na ďalšie konanie - terajšie.

9. Námietku premlčania súd neposúdil správne v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Naúmyselnékonaniežalovanejbolopoukázanéužajvpredošlomkonanísp.zn.12C/87/2010arovnako
aj v tomto konaní bolo úmyselné konanie preukázané. Podaním návrhu na súde premlčacia doba
neplynula, ale spočívala a navyše presná suma zatajeného a úmyselného, bezdôvodného obohatenia
bolaznámaprvýrazaž12.09.2013.Okresnýsúdopäťzopakovalrovnakúvadukonaniaakovpredošlom

rozhodnutí tým, že zase nezákonne priznal náhradu trov konania žalovanej, ktorej žiadne trovy konania
ani právneho zastupovania nevznikli, pretože bola súdom oslobodená od súdnych poplatkov a právne
je bezplatne zastúpená advokátom ex offo, teda nemôžu jej byť priznané trovy, ktoré jej nevznikli. Ide
o zastupovanie Centra právnej pomoci.10. Žalovaná navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.
Vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s dôvodmi ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia

okresný súd keď žalobu zamietol. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že dokazovanie bolo skončené predčasne,
súdom bola poučená riadne v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p., že všetky dôkazy a skutočnosti bola
povinná označiť a predložiť do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, resp. do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ namieta žalobkyňa priznanie náhrady trov konania žalovanej, ide o
nesprávny právny názor žalobkyne.

11. K vyjadreniu žalovanej žalobkyňa uviedla, že podaným návrhom si uplatnila nárok na žalovanú sumu,
t.j. zdedenú sumu vkladov, ktorá jej zo zákona patrí a bola jej priznaná právoplatne v Osvedčení o
dedičstve č. k. 13D/106/2008 zo dňa 28.01.2009. Čiže nepriznaním nároku jej súd odoprel zákonné
právo na zdedené vklady a schváli trestný čin žalovanej S. X, ktorá ukradla zdedenú vkladnú knižku,
tajne z nej vybrala všetky vklady, knižku zrušila a vec zatajila pred dedičkou aj notárkou. Predmetný

rozsudok napadla v zmysle ust .§ 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. a konkrétne dôvody, ktoré žiada právna
zástupkyňa žalovanej, sú: 1. súd vydaním nezákonného rozsudku odoprel žalobkyni zákonný nárok
z právoplatného dedičského práva na vklady, ktoré jej žalovaná ukradla, 2. súd procesnými vadami
postihol vec aj hmotne a meritum kauzy sa niekde stratilo v nedôvodných námietkach žalovanej, 3.
súd nielenže nevyžiadal výpis z účtu od Poštovej banky, ale aj žalobkyňou doručený výpis z účtu akosi

neberie v úvahu, hoci práve výpis je relevantným dôkazom v tejto kauze, 4. keď už súd prijal dňa
10.3.2016 od žalovanej nejaké dôkazné listiny, tak ich mal aj zverejniť a vyzvať obe strany, aby sa k
novo predloženým listinám vyjadrili, následne ich mal preskúmať a posúdiť, pretože len ich prijatím a
založením do spisu vytvoril stav nedokončeného dokazovania, 5. súd nedostatočne zistil skutkový stav
veci práve vyššie uvedeným nedostatočným dokazovaním, 6. súd v dôsledku nedostatočného zistenia

skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil, 7. keďže súd vychádzal z nedostatočne zisteného
skutkového stavu nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, 8. súd priznal žalovanej náhradu
trov, ktorej žiadne trovy nevznikli, je oslobodená od súdneho poplatku a je zastúpená advokátkou ex
offo, 9. advokátka žalovanej má trovy právneho zastúpenia hradené Centrom právnej pomoci, nemá
dôvodžiadaťtrovyodvolaciehokonaniaaduplicitneajodžalobkyne,10.žalovanástranakonáevidentne

zmätočne, keď nevie proti čomu vznáša opakovane námietky, keďže ako uvádza stále nepozná aj
naprieksnahe„dopátraťsa“nevieprečoichžalobkyňažaluje,11.žalovanástranapredkladásúdunejaké
listiny a potom ich nechce zverejniť ani preskúmať a posúdiť súdom, teda obštrukciami zaťažuje súd a
činí zbytočné prieťahy v konaní. Žalobkyňa má zato, že dôkazné bremeno uniesla a zatiaľ aspoň stručne
uviedla niektoré konkrétne dôvody jej odvolania z 12.05.2016.

12. Žalovaná svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne nepodala.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil.

14. Konanie vo veci začalo dňa 04.09.2012, rozhodnutie vo veci bolo súdom prvej inštancie vydané
a odvolanie žalobkyne bolo podané pred 30.06.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť

zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia
§ 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien.
Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú

zachované.

15. Vzájomná súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP znamená, že nová právna
úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP),
rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, a ktorý účinok zostal

zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od
01.07.2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu
uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný
záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základedôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď. napr. rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995). Keďže odvolanie tu bolo podané ešte
pred 01.07.2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v

čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p..

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne,
zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu, rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a
rozsudokokresnéhosúdupotvrdilztýchistýchdôvodov,ktoréuviedolvodôvodnenírozhodnutiaokresný

súd, preto odvolací súd svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP.

18. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným
dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia. S namietanými skutočnosťami sa podrobne
vysporiadal už okresný súd. Na doplnenie dôvodov správnosti tohto rozhodnutia v súvislosti s podanými

námietkami uvedenými v odvolaní, odvolací súd dodáva.

19. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v konaní sa žalobkyňa žalobou podanou na súde
dňa 04.09.2012 (žalobný návrh bol v priebehu konania žalobkyňou pozmenený z hľadiska predmetu
konania), domáhala od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia (ust. § 451 a nasl. Občianskeho

zákonníka).

20. Žalovaná vzniesla v konaní námietku premlčania nároku žalobkyne, podľa jej názoru je nárok
žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný v subjektívnej (dvojročnej) a aj v objektívnej
(trojročnej)lehote.Okresnýsúdsatoutonámietkouzaoberalprednostne(zásadahospodárnostikonania

- R 29/1983), pretože ak súd na základe námietky premlčania dlžníkom (v tomto prípade žalovanou)
zistí, že uplatnený nárok je premlčaný, súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa (v
tomto prípade žalobkyne). Vychádza z toho, že tak či tak, by žaloba s uplatneným premlčaným nárokom
bola v takomto prípade zamietnutá. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčane súd prihliadne len na námietku

dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nie je možné premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú
premlčaciu dobu - subjektívnu (§ 107 ods. 1) a objektívnu (§ 107 ods. 2). Tieto premlčacie doby začínajú,
plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a objektívna premlčacia

doba je trojročná, alebo desaťročná. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a je
vznesená námietka premlčania, nemožno právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. Ak sa
skončí plynutie jednej z nich právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá
premlčacia doba.

22. V danom prípade súd založil svoje rozhodnutie na preukázanom uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby. Potom nie je dôvodné a ani právne významné zaoberať sa odvolacími dôvodmi
žalobkyne, v zmysle ktorých by jej podľa jej názoru malo prislúchať právo uplatniť nárok v 10-ročnej
objektívnej premlčacej dobe, o to viac, že s touto námietkou sa náležite vysporiadal už súd prvej
inštancie v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd dodáva, že z hľadiska možnosti aplikácie 10-ročnej

premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia, preukázanie úmyslu žalovanej, vedomého
alebo nevedomého porušenia práva, nemôže byť nejednoznačné, diskutabilné a akokoľvek pochybné.
Úmysel v konkrétnom prípade musí byť jednoznačne preukázaný. Úmysel žalovanej obohatiť sa na
úkor žalobkyne nemožno mať za preukázaný iba zo samej skutočnosti, že žalovaná realizovala výbery
z vkladnej knižky poručiteľa (za jeho života či aj potom). Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní uvádza, že:

„žalovanáodcudzilavkladyzvkladnejknižkyporučiteľa,vkladnúknižkuzrušila,abyzahladilasvojtrestný
čin“, súdu neboli v tomto konaní predložené žiadne dôkazy o prípadnom posudzovaní správania sa
žalovanej v takejto súvíslosti orgánmi činnými v trestnom konaní. Vychádzajúc z obsahu preloženého
spisového materiálu dospel aj odvolací súd k záveru, že v danom prípade je z hľadiska premlčaniatreba aplikovať trojročnú (objektívnu) premlčaciu dobu, pričom k bezdôvodnému obohateniu začalo
dochádzať objektívne, teda bez ohľadu na ne/vedomosť žalobkyne, a to už od momentu, kedy k
jednotlivýmvýberomdošlo.Akojevyššieuvedenépremlčacialehotapriprávenavydaniebezdôvodného

obohatenia je koncipovaná na súbežnom plynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá plynie v
rámci objektívnej premlčacej lehoty. Potom, ak márne uplynie jedna z týchto lehôt, z hľadiska premlčania
nie je právne významné, ak druhá lehota ešte neuplynula. V danom prípade však možno konštatovať,
že uplynula aj trojročná objektívna lehota.

23. Odvolací súd nezistil nesprávnosť procesného postupu okresného súdu namietaný žalobkyňou,
ktorý mal spočívať v tom, že súd žalobkyni neumožnil vyjadriť sa k dôkazom predloženým súdu
žalovanou na pojednávaní dňa 10.03.2016 a ktoré založil do spisu, resp. že súd ukončil dokazovanie
predčasne.

24. Odvolací súd konštatuje, že v zápisnici z pojednávania je zaznamenané, že „súdu bol opäť k

nahliadnutiu a opäť predložený ako listinný dôkaz list zo dňa 17.05.2007, kde žalobkyňa označuje
nebohého poručiteľa na začiatku tohto listu ako: „Drahý krkavčí rodič !“, sudca uvedenú listinu zakladá
do spisu“. Uvedeného pojednávania sa žalobkyňa osobne zúčastnila, pričom ide o písomnosť (č. l. 119
- 120 spisu), ktorej obsah je žalobkyni nepochybne známy, keďže predmetný list zo dňa 17.05.2007
sama napísala.

25. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ust. § 132 CSP
je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň
je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Ide o prevzatie ustanovenia § 120 ods. 1
O. s p. účinného do 30.06.2016 do CSP účinného od 01.07.2016. Dôkaznú povinnosť môže strana

plniť od začiatku konania (v žalobe) a v priebehu celého konania, až do času, kým súd uznesením
nevyhlási dokazovanie za skončené. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené
zákonnou koncentráciou konania (aj podľa doterajšieho ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. účinného
do 30.06.2016 touto hranicou je moment vyhlásenia uznesenia, ktorým sa skončí dokazovanie), čo sa
týka možnosti strán (účastníkov) predkladať skutočnosti a dôkazy (uplatňovať prostriedky procesnej

obrany a prostriedky procesného útoku - CSP) na čom mienia postaviť svoj nárok, resp. poprieť
nárok protistrany. Koncentrácia konania tak eliminuje negatíva rôznych procesných taktík účastníkov a
umožňuje súdu, aby do určitej lehoty skompletizoval skutkový aj dôkazový materiál. Na skutočnosti a
dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliadne, a teda sa na ne hľadí, akoby neboli uplatnené.
Súd ich nemôže použiť na preukázanie alebo vyvrátenie tvrdení účastníkov. O tejto skutočnosti musia

byť účastníci poučení. V posudzovanom prípade možno brať zreteľ na splnenie poučovacej povinnosti
súdompodľa§120ods.4O.s.púčinnéhodo30.06.2016,keďnapojednávaníkonanomdňa10.03.2016
bolo vyhlásené dokazovanie za skončené a zároveň bol vyhlásený aj rozsudok. Zo spisu vyplýva, že
okresný súd poučenie v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. účinného do 30.06.2016 (§ 182 CSP) vo vzťahu
k žalobkyni vykonal náležite.

26. Rozhodnutie okresného súdu je správne aj vo výroku o trovách konania. Skutočnosť, že žalovaná
je v danom konaní na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci Banská Bystrica sp. zn. 6856/13-2PP
zastúpená advokátom neznamená, že trovy konania, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s právnym
zastúpenímžalovanej,ktorábolavkonaníúspešná,nepredstavujútakétrovy,ktorébynemalapovinnosť

uhradiť neúspešná strana sporu (v tomto prípade žalobkyňa), resp. že takéto trovy by mal znášať
štát, ako sa mylne žalobkyňa domnieva. Správny bol aj procesný postup okresného súdu, keď o
trovách právneho zastúpenia v takomto prípade, teda v prípade úspechu strany sporu zastúpenej
advokátom určeným Centrom právnej pomoci rozhodoval. (Iba ak by žalovaná zastúpená advokátom
určeným Centrom právnej pomoci bola v konaní neúspešná o trovách jej právneho zastúpenia v

konaní by rozhodlo Centrum právnej pomoci.). Obava žalobkyne, že právna zástupkyňa žalovanej
dostane duplicitne náhradu trov právneho zastúpenia, a to raz od nej (od žalobkyne) a druhýkrát od
štátu prostredníctvom Centra právnej pomoci je neodôvodnená, pretože Centrum právnej pomoci o
trovách právneho zastúpenia v tomto prípade nebude rozhodovať, bolo by to nad rámec jemu zákonom
zverených kompetencií.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, pretožalovanej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %), pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).