Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/94/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207312
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116207312.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: KVANTUM
Slovakia, s.r.o., so sídlom Matice Slovenskej 8, Prievidza, IČO: 36 334 359, právne zastúpený JUDr.
Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom v N., D. X, proti žalovanej: O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U., J. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Sabinou Hodoňovou, PhD., advokátkou so sídlom v U., K. R.
XX, o zaplatenie 706,35 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina z 25. januára 2017, sp.zn. 8C/71/2016-86, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania, p

o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 100 Eur s
príslušenstvom zastavil, z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanej
zaplatiť mu sumu 606,35 Eur s úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 510,35 Eur od 07.03.2016

do zaplatenie. Konanie v časti o zaplatenie sumy 100 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% zo sumy 100 Eur od 07.03.2016 do zaplatenia, na základe späťvzatia žaloby v uvedenej časti,
podľa § 145 ods. 1, 2 CSP zastavil. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 03.09.2013 uzavrel
žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník Zmluvu o úvere č. 63091, na základe ktorej veriteľ poskytol
dlžníkovi peňažný úver vo výške 800 Eur s dohodnutým úrokom úveru (uvedeným tiež ako 2,9 %
mesačne x 36 = 104,4 %) v sume 836,20 Eur. Celkovú dlžnú sumu vo výške 1.636,20 Eur sa
dlžník zaviazal splácať v 36-tich mesačných splátkach vo výške 45,45 Eur, splatných vždy do 20.

kalendárneho dňa v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.10.2013 a konečnou splatnosťou
úveru do 20.09.2016. V zmluve bol dojednaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 30 Eur, RPMN
na 72,11 %, priemerná RPMN na 46,06 %. V zmluve bol vypísaný dotazník, predložené potvrdenie
o príjme žalovanej a formulár o zmluvných podmienkach bol podpísaný oboma sporovými stranami.
Výdavkovým pokladničným dokladom z 03.09.2013 dlžník potvrdil veriteľovi poskytnutie úveru 800 Eur
a ďalším príjmovým pokladničným dokladom z 03.09.2013 veriteľ potvrdil dlžníkovi zaplatenie poplatku
za úver 30 Eur. Podľa odôvodnenia žaloby, žalovaná na základe Zmluvy o úvere plnila žalobcovi do

výšky 1.025,85 Eur. Na základe posúdenia podmienok Zmluvy o úvere z 03.09.2013 č. 63091 dospel k
záveru, že táto je v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k ustanoveniam § 497, § 499
Obchodného zákonníka a k ustanoveniam § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom od 11.06.2010 (ďalej len „ZoSÚ“),v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Z obsahu uzavretej zmluvy o úvere z 03.09.2013
vyplýva, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 800 Eur súčasne za podmienky,
že výška úroku z istiny úveru (2,9 % mesačne x 36 = 104,4 %) predstavovala sumu 836,20 Eur. V

danom prípade potom výška úrokovej sadzby v poskytovanom úvere v miere (836,20:770x100=) 108 %,
predstavuje výšku odplaty za poskytnutý úver. Je zrejmé, že zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ako aj Nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z. bolo zrušené zákonom č. 129/2010 Z.z. účinným od
11.06.2016, v ktorom naposledy bola uverejnená maximálna prípustná výška odplaty spotrebiteľského
úveruprezmluvyospotrebiteľskomúvereuzatvorenéhood16.05.2010do15.08.2010vtrvaní1-5rokov

vo výške do 1.500 Eur, vo výške 76 %. S účinnosťou od 01.06.2010 do 31.05.2014 bolo smerodajné
ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Aj keď citované ustanovenie v znení účinnom od
01.06.2010 do 31.05.2014 nezakotvovalo exaktné obmedzenie výšky nákladov úveru, dobré mravy
v spoločnosti sa zásadne nemenia zmenou právnej úpravy. Oporou je elektronicky bežne dostupný
údaj o priemerných úrokoch poskytovaných bankami (www.nbs.sk ), v ktorom sa
konštatuje, že za rok 2013 najvyššiu mieru úrokov dosahovali úvery pre domácnosti - spotrebiteľské a

ostatné úvery, a to splatné od 1 do 5 rokov v miere 12,98 %. Znamená to, že náklady predmetného
úveru sú cca 4-5-krát vyššie, ako úroky úverov ponúkané bankami. I keď ustanovenie § 1 ods. 4 a
§ 1a Nariadenia vlády č. 87/2005 Z.z. nadobudlo účinnosťou 01.09.2014, je na mieste konštatovať,
že nie je dôvod na to, aby odlišnosť hospodárskeho subjektu poskytujúceho úvery od subjektu banky,
viedlo k inému okruhu jeho práv, resp. inému hodnoteniu dobrých mravov pre hodnotenie jeho správania

pri poskytovaní úverov. Pri posudzovaní konkrétnych okolností poskytnutia úveru medzi žalobcom a
žalovanou dospel k záveru, že v prípade dojednanej miery nákladov sa jedná o úžeru s nepriaznivým
dopadom na hroziacu stratu majetku neadekvátnu pôvodne poskytnutého úveru. Naviac, vychádzajúc
z predložených listinných dôkazov žalobca poskytoval úvery za daných nevýhodných/neplatných
podmienok opakovane. Z uvedených dôvodov považoval Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z

03.09.2013 za absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže na základe výsledkov
vykonaného dokazovania bolo zistené, že ku dňu rozhodovania súdu žalovaná zaplatila žalobcovi sumu
1.025,85 Eur, t.j. viac, než v akej výške bol poskytnutý úver žalobkyni, žalobu žalobcu na zaplatenie
žalovanej sumy s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže v priebehu konania jej žiadne

nevznikli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Podanie odvolania zdôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP. Uviedol, že žalobou si uplatňoval voči žalovanej nárok na plnenie vyplývajúci z uzavretej

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 63091 z 03.09.2013, uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nárok na zaplatenie žalovanej sumy podložil v žalobe
listinnými dôkazmi, uzatvorením písomnej Zmluvy č. 63091, ako aj ďalšími predloženými dôkazmi.
Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky obligatórne náležitosti písomnej zmluvy v
zmyslezákonač.129/2010Z.z..Zmluvabolauzatvorenánazákladevopreddosiahnutýchindividuálnych

dohovorov so žalovanou, podmienky poskytnutia úveru boli so žalovanou vopred a individuálne
dohodnuté, s navrhnutými podmienkami sa žalovaná mohla pred uzavretím zmluvy oboznámiť a boli
dodržané aj podmienky § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vec posúdil odlišne,
než k obdobnému právnemu posúdeniu veci bola posudzovaná dôvodnosť uplatneného nároku v iných
konaniach vedených na Okresnom súde Žilina. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

výroku zmeniť a priznať mu uplatnený nárok voči žalovanej, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku ako správny potvrdiť. V odvolaní zdôraznila, že dojednanie úroku vo výške 2,9 % mesačne, ktorý

za 3 roky predstavuje 104,4 %, je v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 39 Občianskeho zákonníka je
neplatné. Aj v iných konania vedených na Krajskom súde v Žiline takéto dojednanie zákonného úroku
bolo vyhodnotené ako neplatné, pre rozpor s dobrými mravmi.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP) stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 CSP, ktorý v celom rozsahu ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
Zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou

dňa 03.09.2013, č. 63091, je neplatná, keďže obsahuje ustanovenia, ktoré v zmysle § 3 ods. 1 v spojení
s § 39 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl., § 497, § 499 Obchodného
zákonníka a vo vzťahu k podmienkam zákona č. 129/2010 Z.z., sú v rozpore s dobrými mravmi, je
správny.

6. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na podrobné odôvodnenie súdu prvej inštancie
uvedeného v bodoch 26 - 34, s ktorým sa plne stotožňuje a v dôvodoch svojho rozsudku na ne odkazuje
(§ 389 ods. 2 CSP).

7. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. 63091 z. 13.09.2013 v bode 2 bola dojednaná celková výška úveru 800 Eur, vo vzťahu ku

ktorému bola dojednaná výška fixného úroku z úveru „2,9 % mesačne x 36 = 104 %, t.j. 836,20 Eur“,
RPMN bola uvedená vo výške 72,11 %, priemerná RPMN pre daný typ úveru 46,06 % a ročná fixná
úroková sadzba 66,75 %. Vo vzťahu k uvedeným skutkovým zistenia a na doplnenie správnosti dôvodov
rozsudku prvej inštancie, odvolací súd dodáva, že aj keď ustanovenie o civilno-právnej úžere (§ 39a
Občianskeho zákonníka) je v našom právnom poriadku účinné až od 01.06.2014, podľa doterajšej

právnej úpravy takáto úžera odporuje dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo
veciachtzv.nebankovýchsubjektovsavzhľadomnavyššiumierurizikavovšeobecnostidajúakceptovať
vyššie úroky. Rozhodne nie však viac ako 100 % oproti priemeru bánk a musia sa zohľadniť aj osobitosti
prípadu. Odvolací súd z vlastnej činnosti, ale aj z rozhodnutí iných súdov (porov. stránka MS SR v
časti Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách) má poznatky, že úverovanie

nebankoviek je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné
situácie. Súvisí to s výrazným nárastom dlhu o sankcie, ktoré predstavujú per anum desiatky percent. Na
kategóriu dobrých mravov je potrebné osobitne prihliadať pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem „dobré
mravy“ Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale taktiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti

všakmožnohovoriťopravidláchmorálnehocharakteruvšeobecneplatnýchvdemokratickejspoločnosti,
v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to
v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosti proti dobrým mravom.

8. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadu sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu

splatnosti.

9. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, sa zahrňovali i údaje o tých subjektoch finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané, až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti nebolo vôľou

zákonodarcu, a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných
inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty, riadiac sa zásadou dobrých mravov,
upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

10. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný

úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov a ktorý svoje voľné finančné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov

svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii poskytoval dlžníkovi neprimerané, až úžernícke úroky. Neprimeranou,
a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru vdobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

11. V prejednávanej veci v uzavretej zmluve o spotrebiteľskom úvere bola dohodnutá úroková sadzba
úveru podstatne podstatne prevyšujúca priemerné úrokové miery, konštatované v bode 31 napadnutého
rozsudku prvej inštancie. Dohodnutá úroková miera tak podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru a
ako správne konštatoval súd prvej inštancie, odlišnosť hospodárskeho subjektu nemôže viesť k inému
hodnoteniu dobrých mravov pre hodnotenie správania sa pri poskytovaní úverov. Krajský súd preto

zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti dojednania úrokov úveru pre
rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného predmetná zmluva
je pre jej rozpor s dobrými mravmi už s ohľadom na dohodnutý úrok v absolútne neprimeranej výške,
ktorý žalobca od žalobkyne požadoval, v celom rozsahu neplatná (viď rozsudok NS SR sp.zn. 1 M
Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 79 CMP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)