Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. október 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/189/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114228614
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1114228614.7

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou v právnej veci navrhovateľa: Z. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX Z., právne zastúpená HUDEC s.r.o., IČO 36 855 260, so sídlom
Lazaretská 23, 811 09 Bratislava a odporcu: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. C. XX, XXXX Z. F., F.,
o zaplatenie 6.630,- 40 Eur s prísl., o vydaní opravného uznesenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 5.800,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50%

ročne zo sumy 15.219,60 eur od 19.10.2013 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo
sumy 15.219,60 eur od 19.10.2013 do zaplatenia, to všetko do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie 830,40 eur zastavuje.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žalobkyni súd priznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 15.10.2014 domáhala vydania Európskeho
platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú k úhrade sumy 16.850,- Eur, úrokov z
omeškania a zmluvnej pokuty titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.2011, na základe ktorej
požičala žalovanej celkovú sumu 20.800,- Eur s lehotou splatnosti do 18.10.2013 formou pravidelných
mesačných splátok vo výške 867,- Eur splatných najneskôr do 18.dňa príslušného kalendárneho
mesiaca v zmysle splátkového kalendára.

2. Okresný súd Bratislava I vydal dňa 28.11.2014 Európsky platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú
na úhradu sumy 16.850,- eur s prísl., voči ktorému podala žalovaná Odpor.
3.Vosvojomvyjadreníknávrhunavydanieeurópskehoplatobnéhorozkazuzodňa15.04.2015žalovaná
poprela skutkové tvrdenie uvádzané žalobkyňou v súvislosti s predloženou zmluvou o pôžičke. Podľa
žalovanej jej žalobkyňa z dôvodu blízkeho príbuzenského vzťahu ponúkla finančnú pomoc pri dlhodobej
rekonštrukcii nehnuteľnosti, ktorú vlastnia spolu s manželom v Rakúsku, a to formou pôžičky vo výške

15.000,- eur. Dohoda medzi ňou a žalobkyňou bola len ústna, s tým, že nakoľko žalobkyňa disponuje
organizačnými schopnosťami, sama organizovala stavebné práce a celú rekonštrukciu domu žalovanej,
vrátane vyplácania robotníkov, ktorí sa na rekonštrukcii podieľali. Žalobkyňa teda sama disponovala
peňažnými prostriedkami, ktoré boli predmetom pôžičky. Žalovanej suma 15.000,- eur nebola nikdy
reálne odovzdaná. Súčasťou dohody medzi stranami bolo aj dojednanie, že žalovaná bude žalobkyni
splácať poskytnutú pôžičku v mesačných splátkach vo výške po 141,90 eur. Žalovaná poprela vedomosť

o Zmluve o účelovom splátkovom úvere č. 2011101780, ktorú uzatvorila žalobkyňa s H., V..Z., tvrdila,
že o jej existencii sa dozvedela až z dôkazov predlžených žalobkyňou. Poukazovala na to, že výška
dojednaných splátok v úverovej zmluve je totožná s výškou splátok, ktoré spláca žalobkyni. Keďže s
prostriedkami,ktorébolipredmetomdohodydisponovalažalobkyňa,predvídavosihneďprvých6splátok
po 141,90 eur v celkovej výške 830,40 odpočítať z pôžičky poskytnutej žalovanej. Táto suma teda podľa
žalovanej znižuje jej pôžičku na sumu 14.169,60 eur. Žalovaná ma za to, že dodržiavala ústnu dohodu so

žalobkyňou a v súlade s ňou jej splácala poskytnutú pôžičku do marca 2015, a ku dňu 15.04.2015 splatila
žalobkyni sumu 5.580,40 eur. Žalobkyňou predložená Zmluva o pôžičke podľa žalovanej úplne odporujeskutočnosti i samotnej ústnej dohode. Žalovanej nebola nikdy pôžička vo výške 20.800,- eur poskytnutá,
nikdy nedošlo k jej odovzdaniu/prevzatiu a už vôbec nie v žalobkyňou uvádzanej výške. Žalovaná by sa
nikdy nezaviazala k úhrade splátok vo výške 867,- eur, ktoré zjavne prevyšujú jej finančné možnosti a

mesačný príjem. Žalovaná ďalej poprela, že by predmetnú Zmluvu o pôžičke podpísala, navrhla vykonať
dokazovanie predlžením originálu tejto zmluvy súdnoznalecké dokazovanie ohľadom zistenia pravosti
jej podpisu na zmluve a tiež vykonať dôkaz overenia pravosti podpisu v osvedčovacej knihe podpisov
notárky Mgr. Tatiany Stročinskej. Záverom žalovaná akcentovala, že z poskytnutej pôžičky 15.000,- eur
splatila žalobkyni na základe ústnej dohody sumu 5.580,40 eur, s odkazom na priložený prehľad platieb.

Zostatok nesplateného dlhu predstavuje sumu 9.419,60 eur, ktorú je žalovaná pripravená žalobkyni
splatiť v dohodnutých mesačných splátkach. Z uvedených dôvodov žiadala žalobu zamietnuť.
4. Žalobkyňa na predmetné vyjadrenie žalovanej reagovala písomným podaním doručeným súdu dňa
03.06.2015. Obranu žalovanej ohľadom existencie Zmluvy o pôžičke považuje za účelovú s cieľom
predlžovať súdne konanie a navodiť dojem, že v súvislosti s jej podpisom na zmluve bol spáchaný trestný
čin. Žalobkyňa akcentuje, že preložená Zmluva o pôžičke je podpísaná samotnou žalovanou, ktorá sama

na tejto zmluve uviedla deň 18.10.2011 ako dátum jej podpisu, hoci podpis bol overovaný až následne
v decembri 2011. Zmluva tiež neuvádza, že pôžička bola poskytnutá dňa 18.10.2011 ale deklaruje,
že pôžička bola poskytnutá už pred jej podpisom. Podľa žalobkyne skutočným dňom poskytnutia
pôžičky bol deň 13.10.2011, kedy si žalobkyňa v mene žalovanej vzala úver v H. N., V..Z.. K žalovanou
namietanej výške pôžičky žalobkyňa v podaní uviedla, že po poskytnutí úveru dňa 13.10.2011 bola

celá suma úveru 20.800,- eur použitá na úhradu dlhov žalovanej a dlhov jej manžela, pochádzajúcich
z minulosti a tiež na zaplatenie nákladov súvisiacich s rekonštrukciou domu žalovanej. Potvrdila však
tvrdenie žalovanej, že sumu 830,40 eur si ponechala ako rezervu, pre prípad, že by žalovaná pôžičku
nesplácala, čo sa napokon aj potvrdilo. Túto sumu je však podľa žalobkyne možné považovať za platbu
na časť nákladov úveru. Spochybnila tvrdenie žalovanej o tom, že táto nemala vedomosť o úverovej

zmluve, keďže sa sama vyjadrila, že predmetnom ich vzájomnej dohody boli splátky vo výške 141,90
eur, teda vo výške zhodnej so splátkami dojednanými v úverovej zmluve s H. N., V..Z.. Podľa žalobkyne
žalovaná nespláca dlh riadne ani včas, hoci vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí opak.
5. So zohľadnením skutočnosti, že žalovaná po podaní návrhu dňa 04.12.2014, 07.01.2015, 03.02.2015
a 05.03.2015 uhradila žalobkyni vždy čiastku po 200,- eur, teda celkom sumu 800,- eur, vzala žalobkyňa

vyššie označeným podaním žalobu čiastočne späť, a to v časti o zaplatenie sumy 800,- Eur. Konajúci
súd vydal dňa 03.07.2015 uznesenie, ktorým konanie v časti o zaplatenie istiny 800,- Eur zastavil.
Predmetom konania tak zostala čiastka 16.050,- Eur a príslušenstvo.
6. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
7. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže je bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných listín

a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou. Iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 188 CSP ods. 1 súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní.
9. Podľa § 191 CSP súd vyhodnotil produkované dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

10. Súd v predmetnej veci vykonal všetko, sporovými stranami navrhované dokazovanie, v súlade s
vyššie citovanými ustanoveniami CSP, vypočul sporové strany, oboznámil listinné dôkazy predložené
žalobkyňou, a to: Zmluvu o pôžičke, Zmluvu o účelovom splátkovom úvere, Potvrdenie H. N., V..Z.., na
základe návrhu žalobkyne realizoval výsluch svedkyne I. Š., ďalej oboznámil listinné dôkazy predložené
žalovanou: rozpis výdavkov spojených s rekonštrukciou nehnuteľnosti spísaným žalobkyňou a rozhodol

vo veci na pojednávaní konanom dňa 04.10.2016 bez prítomnosti žalovanej, ktorá predvolanie na
toto pojednávanie odmietla poštovému doručovateľovi prevziať (viď. Poštová obálka čl. 156), čím sa
považovalo jej predvolanie na pojednávanie za riadne doručené.
11. Svedkyňa I. Š., matka žalobkyne a žalovanej, pred súdom dňa 21.06.2016 vypovedala, že ju
žalovaná oslovila, aby kontaktovala žalobkyňu s požiadavkou o vybavenie úveru na Slovensku.

Žalobkyňa kontaktovala banky, a zistila, že žalovanej ani jej manželovi nemôže byť na Slovensku
poskytnutý úver, pretože tu nemajú pobyt a nespĺňajú podmienky banky na poskytnutie úveru. Žalobkyňa
sa teda ponúkla, že pre žalovanú vezme úver ona, s tým, že jej ho žalovaná bude splácať. Žalovaná a
jej manžel s tým súhlasili, žiadali požičať toľko, koľko sa bude dať. Žalovanej bola poskytnutá pôžička vo
výške 20.000,- eur s tým, že z tejto sumy si žalobkyňa vzala čiastku, ktorú jej žalovaná predtým dlžila,

keď jej poskytla peniaze na plynofikáciu domu v Rakúsku. Dohodli sa, že všetko čo jej žalovaná dlhuje si
žalobkyňa z tejto pôžičky stiahne, s touto dohodou nebol žiadny problém. Svedkyňa ďalej vypovedala,
že žalovaná mala dlhodobejšie finančné problémy, vždy keď potrebovala peniaze nespýtala sa priamožalobkyne,aleopeniazepožiadalavždyprostredníctvomsvedkyne. Svedkyňaďalejpotvrdilaexistenciu
Zmluvy o pôžičke, ako aj to, že medzi jej dcérami došlo k dohode o jej obsahu.
12. Súd vychádzal z nasledovne zisteného skutkového stavu veci:

Žalobkyňaažalovanásúblízkepríbuzné,ideosestry,pričomžalovanáprefinančnéproblémy požiadala
žalobkyňu prostredníctvom ich matky o poskytnutie pôžičky. Takto postupovala viac krát. Najprv išlo
o sumu 5.200,- eur, ktorú žalobkyňa postupne požičala žalovanej na krytie jej bežných výdavkov a
dlhov neskoršieho dátumu, ako aj v súvislosti s plynofikáciou ich nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
Rakúsku. Následne v priebehu roka 2011 bola žalobkyňa požiadaná žalovanou o vzatie úveru, ktorý

by žalovaná použila na rekonštrukciu svojej nehnuteľnosti, konkrétne na opravu strechy, keďže ona
sama, ani jej manžel úver v Rakúsku, obdobne tak ani úver na Slovensku, nemohli získať. Po dohode
a s vedomím žalovanej tak žalobkyňa uzatvorila s H. N., V..Z.. dňa 08.09.2011 Zmluvu o účelovom
splátkovom úvere č. 2011101780 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti, predmetom ktorej
bol účelový úver vo výške 20.800,- eur s dobou splatnosti 30 rokov, úrokovou sadzbou 6,45% ročne,
poplatkom za spracovanie úveru vo výške 100,- eur. Dňa 18.10.2011 došlo medzi sporovými stranami

k uzatvoreniu písomnej zmluvy, označenej ako Zmluva o pôžičke, pravosť podpisu žalovanej na zmluve
bola dňa 02.12.2011 osvedčená v knihe osvedčovania pravosti podpisov vedenej na notárskom úrade
Mgr. Tatiany Stročinskej. Z obsahu zmluvy odkazujúcej na §657 a §658 OZ vyplýva, že žalobkyňa ako
veriteľ poskytla žalovanej ako dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 20.800,- eur ešte pred podpisom tejto
zmluvy,pričomžalovanásazaviazalavrátiťjejtútosumudo18.10.2013formoupravidelnýchmesačných

splátok vo výške 867,- eur splatných do 18. dňa príslušného kalendárneho mesiaca na bankový účet
žalobkyne vedený v H. N., V..Z.. V zmluve je uvedené, že pôžička je bezúročná. Pre prípad omeškania
dlžníka s plnením dlhu bola v zmluve dojednaná sankcia označená ako Zmluvná pokuta vo výške 1%
denne za každý deň omeškania s plnením dlhu. Z dokazovania ďalej skutkovo vzišlo, že v období od
22.06.2012 do 02.09.2014 bolo na účet žalobkyne označený v Zmluve o pôžičke vedený v H. N., V..Z..

pripísaných celkom 16 splátok v celkovej výške 3.550,- eur z účtu, ktorého majiteľom bola žalovaná.
Uvedené vyplýva z Potvrdenia banky zo dňa 26.09.2014 /čl.18/. Z tejto skutočnosti možno skutkovo
vyvodiť, že žalovaná mala o existencii a obsahu Zmluvy o pôžičke vedomosť.
13. Po výsluchu sporových strán dňa 01.12.2015 došlo medzi nimi k zhode ohľadom časti uplatneného
nároku a jeho právneho základu, keď aj žalovaná potvrdila že išlo o pôžičku, konkrétne v časti nároku vo

výške 9.419,60 eur. Z dôvodu procesnej ekonomiky, na základe návrhu právneho zástupcu žalobkyne
súd o tejto časti uplatneného nároku rozhodol dňa 01.12.2015 čiastočným rozsudkom podľa § 152
ods. 2 O.s.p. S poukazom na §§ 657 OZ, 658 ods. 1 OZ, predloženú písomnú Zmluvu o pôžičke
zo dňa 18.10.2011 a rozsah zhodného tvrdenia strán sporu, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 9.419,60 Eur v pravidelných mesačných splátkach po 150,- Eur. Sporové strany sa po jeho

vyhlásení, odôvodnení a daní poučenia o opravnom prostriedky vzdali práva na podanie odvolania voči
nemu. Čiastkový rozsudok č.k. 19C 189/2014-114 nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2016. Súd po
právoplatnosti čiastkového rozsudku pokračoval v konaní vo zvyšujúcej časti uplatneného nároku.
14. Žalobkyňa následne potvrdila tvrdenie žalovanej ohľadom sumy 830,40 eur, konkrétne, že túto sumu
jej ihneď po vykonaní pôžičky vo výške 20.800,- eur žalovaná splatila. Vzhľadom na uvedené písomným

podaním doručeným súdu dňa 13.06.2016 vzala žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie sumy 830,40 eur
späť(tentosvojúkonžalobkyňaoznačilaakoopravužalovanejsumyspríslušenstvom,avšaksodkazom
na vtom čase platné znenie O.s.p. išlo o procesný úkon čiastočné späťvzatie žaloby podľa 96 ods. 1
O.s.p). Žalovaná s odkazom na vyjadrenie svojho právneho zástupcu zo dňa 21.06.2016 s čiastočným
späťvzatím žaloby súhlasila, nesúhlasila však so zvyškom uplatneného nároku vo výške 5.800,- eur,

ktorý aj naďalej popierala. V časti nároku na zaplatenie 5.800 eur s prísl. žalovaná namietala, že
túto sumu od žalobkyni neprevzala, nedošlo k ich reálnemu odovzdaniu s poukazom na základnú
charakteristiku zmluvy o pôžičke, ktorá je kontraktom reálnym, poukázala na výpoveď žalobkyne v ktorej
potvrdila, že sumu 5.200,- eur si ponechala na úhradu skoršieho dlhu žalovanej. Právna zástupkyňa
žalovanej na podporu svojej argumentácie ohľadom právnej kvalifikácie zmluvy o pôžička predložila

rozhodnutia NS ČR sp. zn. 29Odo 475/2006 a sp. zn. 33Cdo 4047/2008.
15. Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu
najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa § 494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

17. Podľa §517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z omeškania určuje vykonávací právny predpis.18. Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

19. Medzi sporovými stranami nebol sporný právny základ žaloby, ktorým bola pôžička, sporná bola
výška žalovanej sumy, ktorú žalovaná namietala. Ohľadom zvyšku predmetu konania je podstatný
obsah písomnej Zmluvy o pôžičke dojednaný medzi sporovými stranami na základe ich predošlej ústnej
dohody. Žalovaná v čl. II zmluvy potvrdila, že už pred dňom 18.10.2011 /tento deň žalovaná vyznačila
ako deň podpisu zmluvy/ prevzala od žalobkyne sumu 20.800,- eur a túto čiastku sa zaviazala vrátiť

do 18.10.2013. Platnosť podpisu žalovanej na zmluve je notársky overená, preto jej neskoršie tvrdenie
ohľadom pravosti podpisu na zmluve súd považuje za účelové.
20. Následne došlo medzi sporovými stranami k zhode v tom, že ešte v septembri 2011 si žalobkyňa zo
sumy 20.800,- eur vzala čiastku 830,30 eur ako zálohu na splatenie dlhu žalovanou, čím došlo reálne
k zníženiu skutočného dlhu žalovanej voči žalobkyni na sumu 19.969,70 eur. Žalovaná v konaní
nepreukázala opak toho, čo deklarovala v zmluve o pôžičke a to svoje tvrdenie, že túto čiastku od

žalobkynireálneneprevzala.Skutočnosť,žežalobkyňapočassvojhopobytuužalovanejjej vypomáhala
s organizačnými prácami pri rekonštrukcii domu a pri úhrade jednotlivých rekonštrukčných prác ich
dodávateľom a v tejto súvislosti s peniazmi v mene žalovanej manipulovala, neznamená, že neboli v
jej reálnej držbe.
21. Obdobne tak platnosti predošlej pôžičky nebráni nová dohoda o spôsobe jej úhrady, ktorú možno

vyvodiť z obsahu písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.2011 V časti staršej pôžičky tak novú zmluvu
o pôžičke možno považovať za nováciu, t.j. nahradenie staršieho záväzku záväzkom novým, resp. za
Dohodu o urovnaní podľa§ 585 OZ
22. Vzhľadom na závery doposiaľ vykonaného dokazovania, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
zvyšku istiny vo výške 5.800,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 15.219,60

eur /ide o súčet sumy 9.419,60 eur priznanej čiastkovým rozsudkom a sumy 5.800,- eur/ od 19.10.2013,
t.j. dňom nasledujúcim po zmluvne dojednanom dni splatnosti, do zaplatenia, s odkazom na § 517 ods.
2 OZ a §3 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke,
ako aj na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty žalobkyňou požadovanej vo výške 0,05% denne, t.j.
v rozsahu primeranom a neodporujúcom dobrým mravom, a to od 19.10.2013 do zaplatenia obdobne

tak zo sumy 15.219,60 eur s odkazom na čl. IV zmluvy o pôžičke a § 544 ods. 1 OZ , to všetko do
10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. S odkazom na § 224 CSP súd z dôvodu procesnej ekonomiky
priamo v písomnom vyhotovení rozsudku opravil zrejmú nesprávnosť v I. výrokovej vete rozsudku, kde
nedopatrením pri jej vyhlasovaní opomenul zakomponovať v súvislosti s priznaným úrokom z omeškania
a zmluvnou pokutou dodatok „ zo sumy 15.219,60 eur“, čo napokon vyplýva zo samotného odôvodnenia

tohto rozsudku.
23. Pre úplnosť súd dodáva, že sa zaoberal rozhodnutiami NS ČR sp. zn. 33 Cdo 16/2009 a sp. zn. 29
Odo 475/2008 predloženými právnym zástupcom žalovanej, v ich súvislosti treba podotknúť, že nejde
o rozhodnutia slovenských justičných autorít, a preto nie sú pre súd záväzné, naviac vychádzajú z iného
skutkového stavu, než bol zistený v tomto konaní.

24. V časti o zaplatenie sumy 830,40 eur súd konanie v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil .
25. Vo zvyšnej časti príslušenstva uplatneného od 19.10.2011 do 18.11.2013 súd žalobu ako nedôvodnú
v treťom výroku rozsudku zamietol, a to z dôvodu neurčitosti a nejasnosti tej časti zmluvy o pôžičke,
konkrétne ide o čl. III zmluvy bod 1, veta prvá za čiarkou, pojednávajúcej o výške splátok a ich splatnosti,
z ktorého znenia nie je zrejmá splatnosť dojednaných splátok pôžičky. Preto súd určil ako konečnú

splatnosť pôžičky na deň 18.10.2013 s odkazom na článok III, bod 1. zmluvy, veta prvá pred čiarkou.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §262 ods. 1 CSP a priznal
procesne úspešnejšej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v pomere jej úspechu v konaní. O
konkrétnej výške náhrady rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Bratislava I ku Krajskému súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.