Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. máj 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Csp/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116233198
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116233198.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Mesto Žilina, Námestí obetí

komunizmu 1, Žilina, IČO: 00 321 796, právne zastúpený JUDr. Lukáš Bútora, advokát so sídlom
Vojtecha Tvrdého 12, Žilina, proti žalovanému: G. G. D., nar. XX.X.L., bytom Petzvalova XXXX/XXC/X,
G., o zaplatenie 3.409,07 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.409,07 do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

II. Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.12.2016 domáhal zaplatenia žalovanej sumy 3.409,07 eur na

tom skutkovom základe, že uzatvoril so žalovanou a jej manželom nájomnú zmluvu č. XXX/XXXX zo dňa
11.6.2014, ktorá bola neskôr zmenená dodatkom č. 1 zo dňa 16.2.2015, ktorej predmetom bol prenájom
dvojizbového bytu č. X vo vlastníctve žalobcu na dobu určitú do XX.X.XXXX. Manžel žalovanej oznámil
čestným vyhlásením zo dňa 18.3.2015, že sa vzdáva nároku na uvedený nájomný byt v prospech
žalovanej a z bytu sa dobrovoľne odsťahoval.

2.Žalovanásisvojupovinnosťriadnenesplnilaaztohtodôvodunájomnázmluvauzavretánadobuurčitú

už neskôr nebola obnovená. Byt však dobrovoľne žalobcovi neodovzdala, ale od 1.4.2015 užíva bez
právneho dôvodu. Tým sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. V prípade užívania bytu bez právneho
dôvodu výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá predpisu nájomného a spotrebovaným službám
poskytovaným s nájmom. K 30.11.2016 dlhovala žalovaná sumu 3.409,07 eur. Žalobca žalovanú
vyzval na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu, pričom žalovaná nepreberala poštové
zásielky.

3.Žalovanásakžalobedoručovanejnaadresutrvaléhopobytuvregistriobyvateľovnevyjadrila,vkonaní
zostala nečinná.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi produkovanými stranou sporu (žalobcom) a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na skutkovej argumentácii v zmysle svojich

písomných podaní. Na doplnenie uviedol, že naďalej žalovaná byt užíva bez právneho dôvodu dlhšiu
dobu a žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť.6. Zo zmluvy o nájme bytu č. 115/2014 v spojení s dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve č. 115/2014 zo dňa
11.6.2014 súd zistil, že prenajímateľ - žalobca prenajal nájomcovi - žalovaná a jej manželovi nájomný
byt č. X na dobu určitú do 31.3.2015 (čl. 4 a nasl.).

7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. G. byt č. X vo vchode XXC na 1. posch. ako vlastník
je zapísané Q. G. a byt sa nachádza v bytovom dome Z súp. č. XXXX na parc. XXXX/XXX (čl. 8).

8. Zo sumárnej analýzy predpisu za obdobie od 1.4.2015 do 30.11.2016 súd zistil, že k predmetnému

bytu V. XX Žilina v zmysle vyúčtovania predloženého žalobcom predstavuje nedoplatok 3.409,07 eur.
Listom zo dňa 11.8.2016 žalobca vyzval žalovanú o úhradu, avšak bezúspešne (čl. 10,11).
9. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v

zákone.
10. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

11. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež

uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

12. Z uvedeného vyplýva, že uplynutím dojednaného času, ak bol nájom dojednaný na určitý čas dôjde
k zániku nájmu bytu a nájomca je povinný dňom skončenia nájmu odovzdať prenajímateľovi byt v stave,
v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

13. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

15. Účelom citovanej právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na

úkor iného a ak už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania.
Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného
obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
16. V konaní bolo nesporné, že medzi stranami sporu v rozhodnom čase od 1.4.2015 do 30.11.2016 k
predmetnému bytu č. 5 neexistoval zmluvný vzťah, keďže nájomná zmluva, ktorá bola medzi stranami

uzavretá, zanikla uplynutím dohodnutej doby do 31.3.2015. Súd vzal za nesporné, že od 1.4.2015
žalovaná užíva bez právneho dôvodu byt č. 5, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Ide o prípad plnenia bez
právneho dôvodu, založenom na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah
zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie
určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle

získa (obohatí sa) ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia
- jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.
17. Zo strany žalovanej došlo k užívaniu predmetného bytu bez toho, aby boli hradené plnenia spojené
s užívaním bytu. Súd vychádzal zo sumy, ktorá bola vyúčtovaná obdobím za užívanie predmetného
bytu od 1.4.2015 do 30.11.2016 vo výške 3.409,07 eur. Tieto skutočnosti žalovaná nijakým spôsobom

nerozporovala a súd nemal dôvod pochybovať o správnosti výpočtu nedoplatku, ktorý zodpovedá výške
bezdôvodného obohatenia.18. Súd nárok žalobcu považoval za skutkovo a právne dôvodný a preto uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 3.409,07 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a to titulom
bezdôvodného obohatenia.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s § 255 ods. 1 CSP súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci tak, že
žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

21. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 Civilného sporového poriadku).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).