Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/201/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215895
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715215895.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: PD-MEFA, s. r. o.,
so sídlom Pijavice, 963 01 Krupina, IČO: 31 605 109, zast. JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom AK
Bratislava, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: O. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A.
rad XXXX/XX, XXX XX D., občanovi SR, zast. JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou AK Banská Bystrica
so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6C/409/2015-99, zo dňa 11.05.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal zriadenia vecného bremena v prospech žalobcu ako vlastníka stavieb spočívajúce v
práve cesty cez pozemky žalovaného. Okresný súd poukázal na právnu úpravu vecných bremien v §
151n ods. 1, a § 151o ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že právo cesty cez cudzí pozemok
je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka k stavbe na verejnú

komunikáciu. Vzhľadom na možnosť trasovania prístupovej cesty žalobcom „citlivejším spôsobom“, a
to zrekonštruovaním a sfunkčnením pôvodnej prístupovej cesty z ľavej strany oplotenia areálu, ako aj
vzhľadom na to, že žalobca bez uvedenia relevantného dôvodu odmietol uzavrieť či už nájomnú zmluvu
so žalovaným, resp. odmietol odkúpiť pozemky, cez ktoré by si mohol urobiť prístupovú cestu k svojim
stavbám, súd žalobu zamietol. Zohľadnil spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje
vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty vlastníkovi pozemku, ktorý by bol dotknutou
cestou zaťažený. Pokiaľ žalobca tvrdil, že prístupovú cestu cez pozemky žalovaného k svojim stavbám

potrebuje z dôvodu ich užívania, nepreukázal žiaden zámerový plán reálneho využívania budov, ktoré
sa nachádzajú v areáli. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1, 2 CSP vzhľadom na úspech žalovaného vo veci.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Mal za to, že je nevyhnutné zriadiť vecné
bremeno spočívajúce v práve cesty k svojim nehnuteľnostiam, nakoľko nemá zabezpečený prístup
na základe obligačného práva a ani nemôže na prístup využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve.

Záver súdu o nevyužívaní stavieb nepovažoval za preukázaný a zásadný pre otázku zriadenia vecného
bremena. Čo sa týka možnosti prístupu k stavbám žalobcu uvedeného okresným súdom v rozsudku,
žalobca zdôraznil, že uvedená „bránička“ nespĺňa ani minimálne požiadavky na to, aby mohla byť
využívaná v rámci podnikateľskej činnosti. Navyše, aj využitie hornej bráničky by vyžadovalo zriadenievecného bremena k priľahlým pozemkom, a ak súd chcel túto bráničku považovať za alternatívu
vecného bremena, mal skúmať vzájomné výhody a nevýhody zriadenia vecného bremena vo vzťahu
k dvom vlastníkom pozemkov. Žalobcom navrhovaný spôsob je najvhodnejším prístupom k jeho

pozemkomcezpozemkyžalovaného,pričomajvminulostitietopozemkynaprístupkstavbámvyužívalo
poľnohospodárske družstvo. Žalobca zdôraznil, že predložil súdu znalecký posudok, ktorým bola určená
všeobecná hodnota pozemkov a vypočítaná hodnota vecného bremena. Podľa názoru žalobcu sa
okresný súd v odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, v ktorej poukázal na nevyhnutnosť
zriadenia vecného bremena, čo do účelnosti alebo vhodnosti sa uspokojil len s tvrdeniami žalovaného.

Za zásadné pochybenie súdu prvého stupňa považoval aj neakceptovanie znaleckého posudku a jeho
vyhodnotenia len ako listinného dôkazu. Podľa žalobcu okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nevykonal navrhované dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Z tohto dôvodu žiadal odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako
vecne správny. Žalobca uvedené nehnuteľnosti kupoval s vedomím, že nevlastní jednak pozemky pod
stavbami, ktoré kupuje a tiež nevlastní priľahlé pozemky, teda bol uzrozumený s tým, že nemá k týmto
stavbám prístup. Žalobca nebol schopný sa dohodnúť ani na jednom spôsobe, ktorým by si zabezpečil
prístup k stavbám. Užíval predmetné pozemky bez právneho dôvodu a bezodplatne, čím sa dopúšťal

bezdôvodnéhoobohatenianačobolajvminulostipísomneupozornený.Zdôraznil,žezriadenievecného
bremena práva cesty je vážnym zásahom do vlastníckeho práva a podľa ustálenej judikatúry je riešením
núdzovým a doslova krajným, a trasovanie žalobcom narúša nielen výkon vlastníckeho práva vlastníka
pozemkov, ale aj obyvateľov bytovky, priamo popod okná ktorých chce žalobca vchádzať do strediska s
ťažkými mechanizmami. Tvrdenie žalobcu je zavádzajúce pokiaľ tvrdí, že vo svojich stavbách prevádza

podnikateľskú činnosť.

4.Žalobcavosvojomvyjadrenízodňa25.09.2017zotrvalnasvojomstanovisku,žejenevyhnutnézriadiť
vecné bremeno práva cesty, nakoľko nemá zabezpečený prístup k svojim stavbám a ani nemôže na
prístup využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve. K navrhovanému vstupu cez hornú bráničku uviedol,

že nespĺňa ani minimálne požiadavky na to, aby mohla byť využívaná v rámci podnikateľskej činnosti.
Navyše aj využitie hornej bráničky by vyžadovalo zriadenie vecného bremena k priľahlým pozemkom
patriacim tretej osobe. Opätovne poukázal na to, že ohľadne vypočítania hodnoty vecného bremena dal
vypracovať znalecký posudok č. 15/2017. Odôvodnenie rozsudku považoval naďalej za nedostatočné.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), viazaný odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP)
a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

6. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Rozsudok okresného súdu považuje odvolací súd za vecne správny, preto ho potvrdil.

8. Predmetom konania bola žaloba žalobcu na zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu ako
vlastníka nehnuteľností stavieb, a to spočívajúce v práve cesty cez pozemky vlastnícky patriace
žalovanému. Nebolo pochybné, že uvedené stavby patriace žalobcovi, ako i pozemky patriace
žalovanému boli v minulosti súčasťou areálu poľnohospodárskeho družstva. Žalobca za účelom prístupu
k vlastnícky mu patriacim stavbám sa domáha zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty

cez pozemky žalovaného, avšak bez vytýčenia konkrétnej cesty.

9. Nárok žalobcu okresný súd správne právne posúdil v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov).

10. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.11. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka rieši možný konflikt výkonu vlastníckych práv
možnosťou zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu, avšak len v podobe práva cesty cez cudzí
pozemok, pod čím je potrebné rozumieť právo prechodu a prejazdu, ak je to pre riadne využitie

nehnuteľnosti potrebné. Uvedené ustanovenie však použitím pojmu „môže zriadiť“ priamo naznačuje,
že súd nemá povinnosť vždy tak urobiť. Povinnosť zriadiť vecné bremeno nemá vtedy, ak jeho zriadenie
by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu
vlastníckych práv vlastníka stavby, a ktoré by bolo možné spravidla označiť aj ako výkon práv v rozpore
s dobrými mravmi. Pri úvahe súdu o tom, či zriadi alebo nezriadi vecné bremeno sa súd vždy zaoberá

aj princípom proporcionality platným pri obmedzení základných práv.

12. Predpokladom pre zriadenie vecného bremena je aj to, že vlastník stavby, ktorý nemá prístup k
stavbe si nemôže tento prístup zabezpečiť inak. Pod možnosťou zabezpečiť prístup inak je potrebné
rozumieť možnosť zabezpečiť si prístup aj vtedy, ak by sa tento prístup javil ako obtiažnejší.

13. Okresný súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z princípu proporcionality (aj keď ho výslovne
nepomenoval) keď poukázal na to, že otázku prístupu je možné riešiť aj iným spôsobom, a to
predajom pozemku alebo zriadením vecného bremena cesty zmluvou za obvyklú cenu, prípadne
nájmom pozemkov. Okresný súd posudzoval aj samotný prístup k stavbám s poukazom na možnosť
zrekonštruovania a sfunkčnenia pôvodnej prístupovej cesty, pričom v tomto prípade nemožno súhlasiť s

odvolacou námietkou žalobcu, keď poukázal na to, že k uvedenej ceste vedie „bránička“, ktorá nespĺňa
ani minimálne požiadavky na to, aby mohla byť využívaná v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu. Len
tá skutočnosť, že by išlo o obtiažnejší prístup žalobcu vyžadujúci počiatočné investície do rekonštrukcie
cesty a rozšírenia vstupu (bráničky) neznamená nemožnosť zabezpečiť si prístup inak. Rozhodnutie
okresného súdu je preto z tohto hľadiska potrebné považovať za vecne správne.

14. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na to, že stavby vlastnícky patriace žalobcovi, ku
ktorým požadoval zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve cesty, boli súčasťou areálu
poľnohospodárskeho družstva, pričom priľahlé pozemky v tomto areáli patria vlastnícky žalovanému.
Žalobca sa domáhal zriadenia práva cesty cez priľahlé pozemky vlastnícky patriace žalovanému s tým,

že reálne cez všetky v žalobe uvedené pozemky žalovaného by žalobca mal právo cesty (prechodu a
prejazdu) ku všetkým svojim stavbám, teda v celom rozsahu by využíval pozemky žalovaného. Pri určení
rozsahu a spôsobu výkonu vecného bremena je však potrebné vychádzať z toho, že týmto výkonom
nesmie byť povinný zaťažovaný nad dohodnutú mieru, prípadne nad mieru, s ktorou zriaďovatelia
vecného bremena mali a mohli s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci počítať. Oprávnenie

vlastníka stavby neznamená, že tento je oprávnený nad mieru primeranú pomerom rušiť vlastníka
pozemku, či dokonca ohrozovať výkon jeho práv alebo inak rušiť výkon jeho vlastníckeho práva. Aj
prípadné zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vždy vážny zásah do vlastníckeho práva vlastníka
pozemku, a preto je potrebné vždy porovnávať výhodu, ktorú by cesta poskytovala s ujmou, ktorá by
vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Súd by mohol zriadiť cestu len v rozsahu

zaisťujúcom objektívne riadne užívanie, hoci by aj nešlo aj o užívanie komfortné. Obsahom práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu nemôžu byť všetky práva vlastníka nehnuteľnosti (NS ČR sp. zn.
22Cdo/2905/2006). Pokiaľ teda nie je vymedzené konkrétne právo cesty, ale žalobca titulom zriadenia
vecného bremena má záujem využívať všetky priľahlé nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalovanému,
ide o výrazné obmedzenie vlastníckych práv žalovaného.

15. Zriadenie vecného bremena v prospech oprávnenej osoby má byť krajným riešením vzhľadom
na zásah do vlastníckych práv povinnej osoby a nemá nahrádzať iné právne inštitúty umožňujúce
komplexné riešenie vzájomných vlastníckych vzťahov spravodlivým, logickým a prijateľným spôsobom.
Využívanie titulom vecného bremena pozemkov žalovaného (priľahlých pozemkov) by nespočívalo len

v práve cesty so vstupom na pozemok žalovaného a prechodom a prejazdom cez jeho pozemok, ale
vzhľadom na to, že ide o areál s viacerými stavbami žalobcu, by dochádzalo k permanentnému a
nepretržitému využívaniu pozemkov žalovaného, a to aj vzhľadom na predpokladanú podnikateľskú
činnosť žalobcu. Žalobou na zriadenie vecného bremena v tomto konkrétnom prípade žalobca obchádza
podstatu tohto inštitútu, a to prechádzať cez pozemky patriace žalovanému v časovo neurčitom slede

s minimálnym zaťažením vlastníckych práv žalovaného právom cesty, teda prechodom a prejazdom.
Reálne totiž vzhľadom na predpokladanú podnikateľskú činnosť žalobcu, nie je možné predpokladať,
že žalobca bude prechádzať cez pozemky žalovaného len po vytýčenej trase cesty, ale dá sa
reálne predpokladať, že bude vykonávať všeobecnú činnosť na pozemkoch žalovaného spojenús obhospodarovaním stavieb žalobcu. Zriadenie vecného bremena na konkretizované pozemky
žalovaného v nadväznosti k stavbám žalobcu, neprináša tak spravodlivé usporiadanie vzťahov.

16. V súvislosti s požadovaným právom cesty žalobcom, odvolací súd poukazuje aj na to, že výrok
rozsudku, ktorým by sa určila existencia sporného práva cesty, ako práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, by musel byť dostatočne určitý zvlášť v prípade, keď právo nemá byť využívané v celom
rozsahu služobného pozemku. Muselo by z neho jednoznačne vyplývať kadiaľ vedie cesta, spôsob
výkonu práva a jeho obsah, a z rozhodnutia by muselo byť tiež zrejmé, že ide o vecné bremeno v

prospech vlastníka presne uvedenej stavby. V konaní o určenie existencie práva cesty, v ktorom je daný
naliehavý právny záujem na takomto určení, a kedy je priebeh cesty po ktorej má byť právo vykonávané
sporný, by malo platiť, že súčasťou rozsudku, ktorým sa žalobe vyhovie, by mal byť aj geometrický plán,
ktorý by objasňoval, kadiaľ cesta vedie (pozri aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2989/2006).

17. Vzhľadom na rozsah v akom sa žalobca domáhal svojho nároku zriadenia vecného bremena

spočívajúce v práve cesty, by ujma vzniknutá zriadením práva cesty vlastníkovi pozemku prevyšovala
ujmu vzniknutú vlastníkovi stavby odmietnutím takéhoto práva v prípade zamietnutia žaloby.

18. K samotnej hodnote vecného bremena, ktorú preukazoval žalobca znaleckým posudkom,
odvolací súd uvádza, že princípu zmluvnej slobody subjektov práva zodpovedá aj možnosť vlastníka

nehnuteľnosti zmluvne ju zaťažiť vecným bremenom ad personam v rovnakom rozsahu užívania, ako
by ju bolo možné zaťažiť nájomnou zmluvou, a to aj za účelom podnikania (rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 22Cdo/2670/2007). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že hodnota vecného bremena vzhľadom
na podnikateľskú činnosť žalobcu by sa mohla blížiť k hodnote nehnuteľností zaťažených nájomnou
zmluvou.

19. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, tak ako na to poukázal už aj okresný súd, že zriadenie vecného
bremena je krajným riešením a možno k nemu pristúpiť len v prípade, ak neexistuje iný spôsob riešenia
veci, a to aj prípadným predajom pozemku, resp. nájmom pozemku. Z ust. § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že súd môže zriadiť na návrh vlastníka stavby vecné bremeno, ak prístup vlastníka

k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak,
však nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý by mal slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi
stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá, alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou, a to
za obvyklú cenu (aj prípadne vo výške nájmu). Vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka totiž možno zriadiť len za náhradu (z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/1897/2004; R

32/2006). Aj uzavretie nájomnej zmluvy medzi vlastníkom stavby a vlastníkom priľahlého pozemku môže
predstavovať spôsob zabezpečenia prístupu vlastníka stavby cez priľahlé pozemky k jeho stavbe a
vylúčiť tak nárok na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby, ktoré by spočívalo v práve
cesty cez priľahlý pozemok. Podmienkou pre takýto záver je, s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho
prípadu predovšetkým skutočnosť, že obsah nájomnej zmluvy vlastníkovi stavby zaistí obvyklé užívanie

stavby v súlade s jej účelom za podmienok, ktoré po ňom možno spravodlivo požadovať, pri súčasnom
rešpektovaní požiadavky na minimalizáciu zásahov do práv vlastníka pozemku (z rozhodnutia KS Brno
sp. zn. 60Co/171/2004).

20. Okresný súd, tak ako to zdôraznil aj krajský súd, došiel k správnemu záveru, že žaloba žalobcu nie

je dôvodná, či už z hľadiska možnosti prístupu do areálu zo strany navrhovanej žalovaným z hľadiska
využívania priľahlých pozemkov vlastnícky patriacich žalovanému, možnosťou riešenia odkúpenia
pozemkov, či uzavretím nájmu pozemkov. Rozhodnutie okresného súdu bolo preto potvrdené ako vecne
správne.

21. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu v zmysle ust. § 396 ods. 1 v nadväznosti na § 255 ods. 1
CSP, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s
§ 262 ods. 2 CSP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).