Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Mališová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200609
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:6016200609.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek

senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: F. Y., bytom Z. Č..
XXX, W. A., t. č. ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, Gucmanová č. 19/670, Leopoldov, zastúpený: Mgr. Petrom
Hargašom, advokátom, so sídlom Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo
Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-31-8-2/31-2016 zo dňa 06.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľstva ZVJS SR č. GR
ZVJS-31-8-2/31-2016 zo dňa 06.04.2016 z r u š u j e podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec v

r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

1. Prvostupňový správny orgán Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Žilina

podľa § 60b ods. 4 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby (ďalej len zákon) svojim rozhodnutím č. ÚVV
a ÚVTOS 12-31-1/31-2016 zo dňa 03.02.2016 uložil žalobcovi povinnosť uhradiť trovy výkonu väzby
vo výške 556,20 eura na účet číslo SK34 8180 0000 0070 0016 3258, vedený v Štátnej pokladnici,
variabilný symbol 5116100031 do 10 kalendárnych dní odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia.

2. Pri svojom rozhodovaní o výške trov spojených s výkonom väzby vychádzal prvostupňový správny
orgán z uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 36T 29/2010 zo dňa 13.11.2012, právoplatným dňa

23.01.2013, ktorým bolo žalobcovi ako povinnému uložené uhradiť trovy výkonu väzby od 07.12.2009
do 28.08.2012. Výška trov spojených s výkonom väzby bola stanovená v zmysle ust. § 54 ods. 2
zákona, podľa ktorého výška trov spojených s výkonom väzby za každý začatý kalendárny deň je jedna
šesťdesiatina zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu - (zákon o životnom minime) v
príslušnom období. Dennú sadzbu trov výkonu väzby určil nasledovne:

Od 01.07.2009 sumou 3,09 eura t. j. 1/60 zo sumy životného minima 185,19 eura

Výpočet výšky trov spojených s výkonom väzby:
od: 07.12.2009 do: 04.06.2010 dni: 180 v sume: 556,20 eura
od: 05.06.2010 do: 28.08.2012 dni: 816 v sume: 0,00 eur
t. j. spolu 180 kalendárnych dní vo výške spolu: 556,20 eura3.Vočiprvostupňovémurozhodnutiusprávnehoorgánupodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanie,ktoré
bolo rozhodnutím žalovaného č. GR ZVJS-31-8-2/31-2016 zo dňa 06.04.2016 podľa § 60j ods. 9 písm.

b) zákona zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie.

4. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k.
36T/29/2010 zo dňa 13.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2013, doručeného do ústavu
dňa 03.02.2016, bol povinný zaviazaný nahradiť trovy spojené s výkonom väzby za dobu od 07.12.2009

do 28.08.2012.

5. Na základe uznesenia, doručeného do ústavu dňa 03.02.2016, vydal dňa 03.02.2016 riaditeľ
ústavu (prvostupňový správny orgán) rozhodnutie, ktoré povinný prevzal dňa 10.02.2016. Proti tomuto
rozhodnutiu podal povinný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že vymáhať pohľadávku už
nemožno pre jej premlčanie. Z toho dôvodu navrhol trvale upustiť od jej vymáhania.

6. Žalovaný k námietke žalobcu na premlčanie nároku oprávneného na úhradu trov výkonu väzby
uviedol, že premlčanie predstavuje jeden zo základných inštitútov právneho poriadku, ktorého funkciou
je poskytovať účastníkom akéhokoľvek právneho konania istotu, že oprávnení z týchto právnych
vzťahov by nemali mať možnosť kedykoľvek, aj vo vzdialenej budúcnosti, domáhať sa uspokojenia

svojich nárokov, ak povinný vznesie námietku premlčania. S premlčaním sa účastníci právnych vzťahov
síce najčastejšie stretávajú v oblasti občianskoprávnych vzťahov, ale tento inštitút nachádza svoje
opodstatnenie a vyjadrenie aj v oblasti zodpovednostných vzťahov vo výkone väzby a výkone trestu
odňatia slobody (v podobe zániku zodpovednosti). Na zodpovednostné vzťahy vo výkone väzby však
nie je možné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu, keďže tieto lehoty sú špeciálne vyjadrené

priamo v zákone (napr. subjektívna a objektívna lehota na právoplatné rozhodnutie o disciplinárnom
previnení; lehota na výkon disciplinárneho trestu; subjektívna lehota na právoplatné rozhodnutie v
ďalších konaniach; lehota na vymáhanie dobrovoľne neuhradenej pohľadávky) alebo ich dĺžka vyplýva
z kontextu celej právnej úpravy.

7. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ďalej vyplynulo, že o povinnosti na náhradu trov spojených s
výkonom väzby rozhoduje podľa § 558 ods. 1 Trestného poriadku predseda senátu súdu prvého stupňa
alebo ním poverený súdny úradník. O výške trov spojených s výkonom väzby rozhoduje riaditeľ ústavu,
v ktorom bol povinný vo výkone väzby. Začatie konania o výške trov spojených s výkonom väzby je
viazané zásadou oficiality (oprávnený orgán koná z úradnej povinnosti a konanie zaháji vtedy, keď sa

hodnoverne dozvie, že vznikla potreba takéto konanie začať), t. j. po doručení právoplatného uznesenia.
Predmetné uznesenie o uložení povinnosti nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby je opatrené
doložkou právoplatnosti a preto výrok právoplatného rozhodnutia súdu je záväzný pre účastníkov a pre
všetky orgány. Preto aj riaditeľ ústavu je vzhľadom na vyššie uvedené viazaný právoplatným uznesením
súdu o povinnosti povinného nahradiť štátu trovy výkonu väzby za súdom určené obdobie, na základe

ktorého je povinný vydať rozhodnutie o výške trov spojených s výkonom väzby.

8. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie vydal príslušný orgán, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu, obsahovalo predpísané náležitosti, je zrozumiteľné a preskúmateľné.

II.
Žaloba

9. Žalobca sa žalobou, doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 09.06.2016, postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 10.02.2017, domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia

žalovaného č. GR ZVJS-31-8-2/31-2016 zo dňa 06.04.2016.

10. Žalobca v žalobe poukázal na znenie ust. § 56 ods. 1, 2 a 8 zákona, pričom mal vzhľadom na
skutkové okolnosti daného prípadu, keď rozhodnutie o trovách výkonu väzby bolo právoplatné dňom
23.01.2013 a rozhodnutie, ktorým sa začalo vymáhanie bolo vydané dňa 03.02.2016, doručené dňa

10.02.2016, za nepochybné, že vymáhanie pohľadávky začalo po uplynutí 3-rokov. Žalobca vzniesol
námietku premlčania a teda rozhodnutie žalovaného sa stalo nezákonným a toto bolo potrebné zrušiť
a zmeniť a teda trvale upustiť od vymáhania pohľadávky, lebo obidve podmienky a to uplynutie lehotya námietka premlčania boli prítomné. Žalovaný tak neurobil, v dôsledku čoho postupoval a rozhodol
nezákonne, čím hrubo porušil žalobcovo vlastnícke právo a právo pokojne užívať jeho majetok.

11. Žalobcovi bol na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelária Nitra sp. zn. 1921/2017-
KaNR určený advokát a priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, na základe čoho prevzal právny
zástupca žalobcu zastupovanie a písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.08.2017
doplnil žalobu žalobcu.

12. Žalobca zdôraznil, že napáda skutočnosť, že správny orgán pristúpil k správnemu konaniu, hoci tak
vôbec nemal robiť z dôvodu prekluzívnej lehoty na udelenie sankcie a rovnako tak napáda rozhodnutie
správneho orgánu z dôvodu, že nebola zohľadnená námietka premlčania.

13. Žalobca mal za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), že je nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), zistenie skutkového stavu
žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), skutkový stav,
ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo
v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191

ods. 1 písm. g) SSP).

14. Žalobca i naďalej zotrval na tom, že žalovaný sa nezaoberal námietkou žalobcu o premlčaní podľa
§ 56 ods. 8 zákona a vo svojom rozhodnutí nezdôvodnil (zrozumiteľne nevysvetlil), prečo nemohol
prihliadnuť na námietky premlčania, čím sa rozhodnutie stalo nepreskúmateľným, teda neodôvodneným

a v takom prípade rozhodnutie nesplnilo zákonné náležitosti rozhodnutia a takéto rozhodnutie je nutné
zrušiť. Žalovaný v rozhodnutí zdôvodňuje nezrozumiteľným spôsobom, prečo na námietku premlčania
neprihliadol. Na základe uvedeného mu nebolo zrejmé, prečo na premlčanie nebolo možné prihliadnuť,
z odôvodnenia nevyplýva jeden logický argument, prečo by námietka premlčania nemohla byť úspešná.
Žalovaný nepoukázal na konkrétny právny predpis a ustanovenie, ktoré by ho oprávňovali k uvedenému

záveru. Žalobca bol názoru, že takéto ustanovenie neexistuje a žalovaný teda konal v rozpore s právnym
poriadkom, keď na námietku premlčania neprihliadol.

15. Námietka premlčania žalobcu nebola preskúmaná z pohľadu § 60d ods. 2 zákona, pričom poukázal
na to, že medzi skutočnosťou, ktorá bola rozhodná (vydanie uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa

13.11.2012), a momentom začatia konania (prvý úkon voči žalobcovi zo dňa 03.02.2016) uplynuli viac
ako dva roky.

16. Skonštatoval, že žalovaný vôbec neposúdil námietku „premlčania“ žalobcu z pohľadu toho, že
žalobca mohol mať na mysli pod týmto pojmom námietku uplynutia lehoty na začatie konania vo

veci rozhodnutia o výške trov spojených s výkonom väzby podľa § 60d ods. 2 zákona. Z uvedeného
ustanovenia vyplýva, že nie je možné začať konanie o trovách spojených s výkonom väzby, ak uplynuli
viac ako dva roky od uznesenia Okresného súdu Žilina, sp. zn.: 36T/29/2010 zo dňa 13.11.2012,
právoplatné dňa 23.01.2013. Žalovaný, resp. prvostupňový orgán mal možnosť začať správne konanie
do 23.01.2015, čo sa nestalo. Navyše podľa § 60d ods. 4 zákona, konanie je začaté dňom, keď

oprávnený orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Písomné oznámenie o začatí konania
sa nevydáva. Z uvedeného zákonného ustanovenia a skutočnosti, že prvý úkon voči žalobcovi bol
vykonaný až momentom doručenia rozhodnutia prvostupňového orgánu vyplynulo, že konanie o trovách
spojených s výkonom väzby bolo začaté v rozpore so zákonom a teda takéto rozhodnutie je samo osebe
nezákonné.

17. Správny orgán začal konanie, ktoré nemalo vôbec prebehnúť a teda vydal rozhodnutie v rozpore s
právnym poriadkom, ktoré je nutné zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a zaviazať žalovaného právnym
názorom, že konanie nemalo byť začaté a žalobca nemá byť zaviazaný na úhradu trov spojených s
výkonom väzby.

18.Žalobcapovažujerozhodnutiežalovanéhozaneodôvodnené,resp.právneposúdenieainterpretácia
zákona č. 221/2006 Z. z. je v rozpore s jeho účelom, znením a v rozpore s definovanými pojmami v
zákone a navyše bolo vydané v konaní, ktoré nemalo ani len začať.19. Na základe uvedených tvrdení bol žalobca toho názoru, že konaním žalovaného prišlo k takej vade,
ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie, ktoré nevychádza zo skutkového stavu a

je vydané v rozpore so zákonom nemôže byť zákonné, pretože ak by žalovaný vzal do úvahy všetky
skutočnosti, t.j. skutočnosť, že konanie o trovách spojených s výkonom väzby nemalo byť vôbec začaté,
tak by nemohol vo veci vydať rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto súdneho konania.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie

žalovaného, vec vrátil na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia.

III.
Vyjadrenie žalovaného

21. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.08.2017 zhrnul priebeh správneho konania a

poukázal na to, že otázka právoplatného uznania viny a otázka povinnosti uhradiť trovy spojené s
výkonom väzby je pre riaditeľa ústavu ako oprávnený orgán predbežnou otázkou (§ 60h ods. 6 zákona),
t. j. otázkou, zodpovedanie ktorej síce podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom konania o
výške trov spojených s výkonom väzby, ale jej rozhodnutie nepatrí do kompetencie oprávneného orgánu.
Oprávnený orgán je povinný sa riadiť právoplatným a vykonateľným uznesením súdu o povinnosti

povinného nahradiť trovy spojené s výkonom väzby, o ktorej rozhodol súd podľa § 558 ods. 1 zákona č.
301/2005 Z. z. v spojení s § 555 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. vo výroku č. II uznesenia.

22. Uviedol, že konanie vo veci trov spojených s výkonom väzby je správnym konaním, pričom v §
60d ods. 2 zákona je osobitne upravená prekluzívna lehota, v ktorej je správny orgán povinný nielen

začať konanie, ale aj právoplatným rozhodnutím povinnému vyčísliť trovy spojené s výkonom väzby.
Správny orgán nemôže začať konanie o výške trov spojených s výkonom väzby z vlastného podnetu,
ale konanie zaháji až vtedy, keď sa hodnoverne dozvie, že vznikla potreba takéhoto konania. Doručenie
právoplatného uznesenia, ktorým sa rozhodlo o povinnosti žalobcu nahradiť trovy spojené s výkonom
väzby (bez ich vyčíslenia) predstavuje skutočnosť rozhodnú pre začatie konania o trovách spojených s

výkonom väzby podľa § 60d ods. 1 prvej vety zákona, ktorého výsledkom je rozhodnutie o výške trov
spojenýchsvýkonomväzby.Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa23.01.2013,bolodoručenéústavu
dňa 03.02.2016 a v súlade s lehotou podľa § 60d ods. 2 zákona riaditeľ ústavu rozhodol rozhodnutím
doručeným povinnému dňa 10.02.2016. Zákon č. 221/2006 Z. z. je vo vzťahu k povinnému normou
verejného práva, a preto nie je možné na postup riaditeľa ústavu ako prvostupňového správneho orgánu

použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktorý je normou súkromného práva.

23. Žalovaný zastával názor, že pohľadávka na náhradu trov spojených s výkonom väzby, ktorá je
verejnou pohľadávkou Slovenskej republiky podľa § 2 písm. b) zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach
štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vzniká ako právo na

peňažné plnenie na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu o výške trov spojených s výkonom väzby
určujúceho lehotu na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Súd v uznesení rozhodol len o povinnosti
žalobcu nahradiť trovy spojené s výkonom väzby bez ich vyčíslenia. Začiatok plynutia premlčacej doby
podľa § 56 ods. 8 zákona je tak určený uplynutím lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti podľa
rozhodnutia riaditeľa ústavu o výške trov spojených s výkonom väzby, t. j. v prípade žalobcu dňom

22.02.2016.

24.Poznamenal,ževydanierozhodnutiazodňa03.02.2016nepredstavuježalobcomuvádzanýzačiatok
vymáhania pohľadávky, ale vymáhaniu pohľadávky predchádza. Rozhodnutie o výške trov spojených s
výkonom väzby je predbežne vykonateľné, ale až po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné splnenie

uloženej povinnosti.

25. Trvalé upustiť od vymáhania trov spojených s výkonom väzby podľa § 56 ods. 2 zákona je
generálne riaditeľstvo povinné len za súčasného splnenia podmienky premlčania pohľadávky spojenej
s trovami výkonu väzby a vznesenia námietky premlčania obvineným. Vzhľadom na vyššie uvedené

zastával názor, že postup generálneho riaditeľstva bol správny pre nenaplnenie podmienky premlčania
pohľadávky.

26. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.IV.
Replika žalobcu

27. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 08.09.2017 s argumentáciou žalovaného a určením rozhodnej
skutočnosti nesúhlasil a považoval ju za nesprávnu.

28. Žalobca poukázal na to, že ako rozhodnú skutočnosť pre začatie správneho konania je nutné

považovať právoplatnosť uznesenia Okresného súdu Žilina, sp. zn.: 36T/29/2010 zo dňa 13.11.2012 a
to z toho dôvodu, že uvedené rozhodnutie je esenciálnym (základným) podkladom pre správne konanie.
Rozhodnou skutočnosťou pre začatie správneho konania nemôže byť doručenie uznesenia Okresného
súdu Žilina, sp. zn.: 36T/29/2010 zo dňa 13.11.2012 z toho dôvodu, že je to v rozpore s účelom a znením
zákona č. 221/2006 Z. z.

29. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na konštantnú judikatúru súdov v obdobných veciach, najmä na
rozsudok Krajského súdu Žilina, sp. zn.: 20S/130/2015 zo dňa 24.05.2016, kde sa na strane 4 v odseku
7 konštatuje: „Uznesenie Okresného súdu Martin 2T/76/2011 zo dňa 22.02.2015 bolo tou skutočnosťou,
na základe ktorej mohol následne orgán konať podľa zákona č. 221/2006 Z. z.“

30. Žalobca taktiež poukázal aj na skutočnosť, že miestna príslušnosť orgánu na rozhodnutie o výške
trov spojených s výkonom väzby podľa § 60b ods. 7 písm. d) zákona je určená miestom ukončenia
výkonu väzby obžalovaného, t.j. správny orgán má informáciu o ukončení väzby neodkladne potom, ako
bol obžalovaný súdom oslobodený alebo uznaný za vinného. Správny orgán má teda aj vedomosť o tom,
či konkrétna osoba je povinná zaplatiť trovy súvisiace s výkonom väzby a nemôže zahojiť oneskorené

začatie správneho konania o určení výšky trov súvisiacich s výkonom väzby tým, že za rozhodnú
skutočnosť pre začatie správneho konania označí ako moment doručenia uznesenia Okresného súdu
Žilina, sp. zn.: 36T/29/2010 zo dňa 13.11.2012.

31. Žalobca zastával názor, že ak by zákonodarca mal záujem stanoviť rozhodnú skutočnosť, ktorá má

byť predpokladom pre správne konanie inak, tak by v zákone vyslovene uviedol, že žalovaný nemôže
začať správne konanie v prípade, že uplynuli viac ako dva roky od doručenia uznesenia, ktorým bol
žalobca právoplatne zaviazaný nahradiť trovy výkonu väzby. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR žalovaný
môžekonať,ibatočomuzákonumožňuje,čovtomtoprípadejevylúčené,pretožezákonpresneuvádza,
že žalovaný nemôže konať, ak od uloženia povinnosti nahradiť trovy výkonu väzby uplynuli viac ako

dva roky.

32. Vzhľadom na uvedené, navrhol žalobca napádané rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie s
tým, že súd vysloví právne záväzný názor pre žalovaného, že žalovaný musí konanie zastaviť a žalobca
nie je povinný nahradiť trovy súvisiace s výkonom väzby.

V.
Právna úprava

33. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. §§ 10, 13 ods.

1 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (ust. § 107 ods. 1 SSP)
a vo veci rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

34. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok.

35. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

36. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.37.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

38. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.

2 Ústavy SR).

39. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

40. Podľa § 555 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného,
je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby.

41. Podľa § 555 ods. 2 Trestného poriadku, úhradu trov spojených s výkonom väzby a s výkonom trestu

odňatia slobody upravuje osobitný predpis.

42. Podľa § 558 ods. 1 Trestného poriadku, o povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume,
ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a
hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z

radov advokátov podľa § 47 ods. 6, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého
stupňa alebo ním poverený súdny úradník.

43. Podľa § 54 ods. 1 zákona č 221/2006 Z. z. o výkone väzby, ak bol obvinený právoplatným
odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby

za dobu prvých 180 kalendárnych dní trvania väzby; ak ich nemožno uhradiť z pracovnej odmeny,
nemocenských dávok a úrazových dávok, môže ústav na ich úhradu použiť peňažné prostriedky, ktoré
má obvinený evidované na konte v ústave.

44. Podľa § 54 ods. 2 zákona, výška trov spojených s výkonom väzby podľa odseku 1 za každý začatý

kalendárny deň je jedna šesťdesiatina zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu; suma
sa zaokrúhľuje tak, že suma nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nadol na najbližší
eurocent a suma rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného eurocenta sa zaokrúhľuje smerom
nahor na najbližší eurocent.

45. Podľa § 60a ods. 1 zákona, ústav alebo generálne riaditeľstvo koná vo veci:
a) disciplinárnej odmeny,
b) disciplinárneho previnenia,
c) náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva (ďalej len "konanie
o náhrade škody"),

d) trov spojených s výkonom väzby (ďalej len "konanie o trovách"),
e) zvýšených trov výkonu väzby (ďalej len "konanie o zvýšených trovách"),
f) zhabania veci.

46.Podľa§60aods.2zákona,nakonaniepodľaodseku1sanevzťahujevšeobecnýpredpisosprávnom

konaní; to neplatí pre konanie podľa písmena d), ak sa v tejto hlave neustanovuje inak.

47. Podľa § 60d ods. 1 zákona, konanie sa začína na základe vlastného zistenia oprávneného orgánu,
na návrh ktoréhokoľvek príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru, na podnet iného správneho orgánu
alebo na základe záznamu spísaného na predpísanom tlačive (ďalej len "záznam"). Zo záznamu

musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom previnení, o spôsobení škody alebo o iných okolnostiach
oprávňujúcich začatie konania.48. Podľa § 60d ods. 2 zákona, ak § 40a ods. 4 neustanovuje inak, konať vo veciach uvedených v § 60a
ods. 1 nemožno, ak od skutočnosti rozhodnej pre začatie konania uplynuli viac ako dva roky.

49. Podľa § 60h ods. 1 zákona, oprávnený orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a to
vrozsahunevyhnutnomnajehorozhodnutie,anatenúčelsiobstaraťpotrebnépodkladynarozhodnutie;
pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Priznanie obvineného nezbavuje oprávnený orgán
povinnosti preskúmať a dostupnými prostriedkami zistiť skutkový stav veci.

50. Podľa § 60i ods. 1 zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska
a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi
konania.

51. Podľa § 60i ods. 3 zákona, v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

VI.
Závery správneho súdu

52. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré vydaniu

rozhodnutia predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o potrebe
zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia.

53. Krajský súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu
zistil, že vo výroku č. II uznesenia Okresného súdu Žilina, č. k. 36T/29/2010, zo dňa 13.11.2012, bola

žalobcovi podľa § 555 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. uložená povinnosť nahradiť štátu trovy
spojené s výkonom väzby od 07.12.2009 do 28.08.2012 a zároveň uložená povinnosť riaditeľovi ÚVV
vydať rozhodnutie o výške trov väzby na základe uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 23.01.2013 a bolo doručené Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Žilina dňa 03.02.2016.

54. Na základe uznesenia riaditeľ Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina
rozhodnutím ÚVV a ÚVTOS č. 12-31- 1/31-2016 zo dňa 03.02.2016 uložil podľa § 54 ods. 1 zákona č.
221/2006 Z. z. žalobcovi povinnosť uhradiť trovy výkonu väzby vo výške 556,20 eura. Rozhodnutie zo
dňa 03.02.2016 bolo žalobcovi doručené dňa 10.02.2016.

55. Žalobca listom zo dňa 17.02.2016 podal proti rozhodnutiu zo dňa 03.02.2016 odvolanie, v ktorom
namietal, že vymáhanie pohľadávky nie je možné pre jej premlčanie a navrhoval trvalé upustiť od jej
vymáhania. List zo dňa 17.02.2016 bol odovzdaný na poštovú prepravu dňa 22.02.2016.

56. Riaditeľ ÚVV a ÚVTOS Žilina odvolaniu nevyhovel a listom č. 12-31-3/31-2016 zo dňa 02.03.2016
odstúpil odvolanie spolu so súvisiacim spisovým materiálom na Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej
a justičnej stráže.

57. O odvolaní zo dňa 17.02.2016 rozhodol generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže

rozhodnutím č. GR ZVJS-31-8-2/31-2016 zo dňa 06.04.2016 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie
zo dňa 03.02.2016 potvrdil. Rozhodnutie zo dňa 06.04.2016 bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa
14.04.2016. Pôvodne sa rozhodnutie zo dňa 06.04.2016 doručovalo žalobcovi do Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava, z ktorého bolo vrátené ako nedoručené dňa 21.04.2016.
Následne bolo rozhodnutie zo dňa 06.04.2016 zaslané žalobcovi do Ústavu na výkon trestu odňatia

slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov a bolo žalobcom prevzaté dňa 26.04.2016.

58. Konanie a vydanie rozhodnutia, podľa ôsmej hlavy zákona č. 221/2006 Z. z. upravujúcej konanie o
trovách v spojení s výkonom väzby, je správnym konaním. Zákon č. 221/2006 Z. z. v ust. § 60d upravujeprocesné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby prebehlo konanie vo veciach súvisiacich s výkonom
väzby z pohľadu podmienok začatia konania. Pre konanie o náhrade trov spojených s výkonom väzby
zákon v ust. § 60d ods. 2 upravuje (prekluzívnu) lehotu, v ktorej je možné konať a právoplatne rozhodnúť

t. j. nemožno vo veciach konať, ak od skutočnosti rozhodnej pre začatie konania uplynuli viac ako dva
roky.

59. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalovaný rozhodol
do uplynutia lehoty ustanovenej zákonom a v tej súvislosti výklad ustanovenia § 60d ods. 2 zákona, čo

možno považovať za skutočnosť rozhodnú pre začatie konania (§ 60d ods. 2 zákona), preto sa krajský
súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia zameral najmä na zodpovedanie tejto otázky.

60. Žalobca namietal, že žalovaný sa vôbec nezaoberal otázkou dodržania lehoty uvedenej v ust.
§ 60d ods. 2 zákona, pričom mal za to, že žalovaný nemal začať vôbec konať z dôvodu uplynutia
prekluzívnej lehoty, keď za skutočnosť rozhodnú pre začatie konania považoval deň nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Žilina, sp. zn.: 36T/29/2010 zo dňa 13.11.2012, právoplatné
dňa 23.01.2013, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby
od 07.12.2009 do 28.08.2012. Uvedenú námietku považoval krajský súd za dôvodnú.

61. Podľa ust. § 558 ods. 1 Trestného poriadku o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby,

rozhodujepoprávoplatnostirozsudkupredsedasenátusúduprvéhostupňaalebonímpoverenýúradník.
Súd teda rozhoduje o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby. Nerozhoduje však o výške
týchto trov, o tej rozhoduje ústav ako prvostupňový správny orgán podľa osobitného predpisu.

62. Samotný zákon o výkone väzby upravuje špecifické spoločenské vzťahy verejnoprávnej povahy,

resp. trestnoprávnej povahy výkonu väzby (tzv. konania vo veciach mimozmluvných zodpovednostných
režimov a disciplinárnych deliktov t.j. konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby), preto je aplikácia
všeobecného predpisu o správnom konaní vylúčená (§ 60a ods. 2 zákona). To však neplatí pre konania
vo veciach trov spojených s výkonom väzby, pokiaľ zákon o výkone väzby v ôsmej hlave neustanoví
inak. Z uvedeného tak možno vyvodiť, že zákon o výkone väzby je v týchto konaniach zákonom lex

specialis vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní ako zákonu lex generalis.

63. Zákon o výkone väzby osobitne v ôsmej hlave upravuje začatie konania (§ 60d ods. 1). Konanie sa
začína na základe vlastného zistenia oprávneného orgánu, na návrh ktoréhokoľvek príslušníka zboru
alebo zamestnanca zboru, na podnet iného správneho orgánu alebo na základe záznamu spísaného

na predpísanom tlačive (ďalej len „záznam“). Zo záznamu musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom
previnení, o spôsobení škody alebo o iných okolnostiach oprávňujúcich začatie konania.

64. Vzhľadom na možné spôsoby začatia konania upravených v predmetnom ustanovení nemožno
podľanázorukrajskéhosúduzačatiekonaniavoveciachtrovspojenýchsvýkonomväzbyodvodzovaťod

skutočnosti, kedy sa príslušný správny orgán hodnoverne dozvie, že vznikla potreba takéhoto konania,
t. j. kedy mu bude doručené právoplatné uznesenie, ktorým sa rozhodlo o povinnosti žalobcu nahradiť
trovy spojené s výkonom väzby (bez ich vyčíslenia), ale oprávnený orgán má začať konať jedným
zo zákonných spôsobov upravených v § 60d ods. 1 rešpektujúc pri tom dvojročnú prekluzívnu lehotu
upravenú v ustanovení § 60d ods. 2. Uvedené podporuje aj skutočnosť, na ktorú poukázal žalobca,

že miestna príslušnosť orgánu na rozhodnutie o výške trov spojených s výkonom väzby podľa § 60b
ods. 7 písm. d) zákona je určená miestom ukončenia výkonu väzby obžalovaného. Správny orgán má
informáciu o ukončení väzby neodkladne potom, ako bol obžalovaný súdom oslobodený alebo uznaný
za vinného a v súvislosti s tým rovnako aj informáciu o vydaní rozhodnutia súdu o uložení povinnosti
nahradiť trovy súvisiace s výkonom väzby.

65. Trovy väzby sú trovami trestného konania, ktoré je povinný nahradiť štátu obžalovaný, ktorý
bol uznaný za vinného. O povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby rozhoduje po
právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník.
V predmetnej veci rozhodol Okresný súd Žilina svojim rozhodnutím sp. zn.: 36T/29/2010 zo dňa

13.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2013, o povinnosti žalobcu nahradiť štátu trovy
spojené s výkonom väzby od 07.12.2009 do 28.08.2012. Uvedené rozhodnutie je podkladom pre
vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o povinnosti uhradiť trovy výkonu väzby vo
výške určenej rozhodnutím. Preto mal krajský súd zhodne s názorom žalobcu za to, že skutočnosťourozhodnou pre začatie konania od ktorej sa odvíja počítanie dvojročnej prekluzívnej lehoty bola práve
právoplatnosť rozhodnutia o uložení povinnosti nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby a to práve
z dôvodu, že prvostupňový správny orgán nerozhoduje o povinnosti uhradiť trovy spojené s výkonom

väzby ale rozhoduje iba o výške úhrady, ktorú je povinný v rozhodnutí v súlade so zákonom vyčísliť.
Pokiaľ už bolo rozhodnuté o povinnosti nahradiť trovy spojené s výkonom väzby neostáva príslušnému
správnemu orgánu nič iné než začať konanie zákonným spôsobom a vydať rozhodnutie o výške trov
spojených s výkonom väzby a to za dodržania dvojročnej prekluzívnej lehoty upravenej v ust. § 60d
ods. 2 zákona.

66. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že rozhodnutie okresného súdu je predbežnou
otázkou v zmysle ust. § 60h ods. 6 zákona, nakoľko samotným predmetom konania pred správnym
orgánom nebolo rozhodovanie o povinnosti nahradiť trovy spojené s výkonom väzby, ale iba
rozhodovanie o ich výške (vyčíslení). Správny orgán neposudzuje, či žalobcovi vznikla povinnosť, ale
je takýmto rozhodnutím viazaný a na jeho podklade vydá ďalšie rozhodnutie o výške trov spojených s

výkonom väzby.

67. Správne orgány oboch stupňov boli povinné pred začatím konania skúmať, či sú splnené podmienky
pre začatie konania, jednou z ktorých je aj zachovanie prekluzívnej lehoty, v ktorej je správny orgán
povinný rozhodnúť v poslednom stupni. V prípade jej uplynutia nebolo možné konať a vo veci rozhodnúť.

68.Vychádzajúctakzvyššieuvedeného,pokiaľrozhodnutieOkresnéhosúduŽilinasp.zn.:36T/29/2010
zo dňa 13.11.2012, ako podkladové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2013, mohli
správne orgány začať konanie a vo veci právoplatne rozhodnúť v lehote do 23.01.2015. Tým, že
prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 03.02.2016 a rozhodnutie žalovaného dňa 06.04.2016 t.j. po

uplynutí dvojročnej prekluzívnej lehoty, nebola splnená podmienka, kedy by bolo možné vôbec vo veci
začaťkonaťatým,žesprávneorgánynapriekuvedenémukonaťzačaliavovecirozhodlipostupovali,tak
v rozpore so zákonom a na základe nesprávneho právneho posúdenia vydali nezákonné rozhodnutia.

69. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa premlčania a namietaného nedostatočného

odôvodneného rozhodnutia žalovaného súd konštatuje, že je síce pravdou, že žalovaný sa uvedenej
námietke premlčania venoval len veľmi všeobecne a nedal žalobcovi úplnú zrozumiteľnú odpoveď
na vznesenú námietku premlčania, krajský súd však vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti a
prezentovaný právny názor súdu nepovažoval za potrebné sa touto námietkou žalobcu bližšie zaoberať.

70. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval žalobu za dôvodnú a
rozhodol v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

71. V ďalšom konaní správny orgán vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu

vyjadreným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v súlade s ust. § 191 ods. 6 SSP
v ďalšom konaní viazaný.

72. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo

veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

73. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona

č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.