Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/186/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716210954
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716210954.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne U.
X., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX M. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Karínou
Uhrínovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica,
proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,

o neplatnosť úverovej zmluvy a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 12Csp/46/2016-36 zo dňa 03. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku, ktorým určil, že úverová zmluva uzatvorená medzi
sporovými stranami pod č. XXXXXXXXX zo dňa 09. 01. 2013 je neplatná (I. výrok) m e n í tak, že
žalobu o určenie, že úverová zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 09. 01. 2013 je neplatná, z a m i e t a .

II. Rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 516,56 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 30. 05. 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia (II. výrok) p o t v r d z u j e .

III. Rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku o trovách konania (III. výrok), m e n í tak, že žiadna

zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

IV. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 03. 03. 2017 určil, že úverová zmluva uzatvorená medzi
sporovými stranami pod č. XXXXXXXXX zo dňa 09. 01. 2013 je neplatná (I. výrok). Žalovanému

uložil povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie 516,56 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne
od 30. 05. 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (II. výrok). O trovách
prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni 100
percent trov konania (III. výrok).
1.2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala
určenia neplatnosť úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 09. 01. 2013 a zároveň žiadala vydať

bezdôvodné obohatenie vo výške 516,56 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 30. 05. 2016 do
zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že jej bol poskytnutý úver vo výške 350,- Eur, ktorý sa zaviazala
zaplatiť žalovanému s poplatkom vo výške 346,- Eur, teda celkove sumu 696,- Eur v jednej splátke,
v lehote do 18. 01. 2014. Celkový poplatok bol tvorený súčtom úroku 39,15 % ročne, t.j. 137,03 Eur
a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere vo výške 208,97 Eur, pri
RPMN vo výške 98,86 %, priemernej hodnote RPMN vo výške 40,60 Eur. Ďalej uviedla, že dňa 09. 01.

2013 uzatvorili strany dohodu o plnení v splátkach a sumu 696,- Eur sa žalobkyňa zaviazala žalovanému
zaplatiť v 12. mesačných splátkach k 18. dňu v mesiaci po 58,- Eur, počnúc od 18. 02. 2013 s tým, žežalobkyňa vzala na vedomie výšku RPMN 314,02 %. V prípade omeškania žalobkyne so splátkou 7
dní a viac sa zaviazala zaplatiť omeškanú splátku spolu s paušálnymi nákladmi na osobný výber vo
výške 15,- Eur za každý jeden prípad omeškania. Dňa 09. 01. 2013 strany formou predtlače uzavreli

rozhodcovskú zmluvu a zároveň dohodu o zrážkach zo mzdy v mesačných splátkach vo výške 58,- Eur,
ktoré splátky však neuhrádzala riadne a včas. Žalobkyňa žalovanému uhradila na úver sumu 866,56 Eur.
1.3 V ďalšej časti odôvodnenia prvoinštančný súd konštatoval, že ,, Žalovaný tvrdí, že zmluva o
úvere bola uzatvorená v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva a
že najbližšia právna úprava k nej je v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, preto považuje zmluvu

nie za spotrebiteľskú. Súd v súlade s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka hodnotí zmluvu ako
spotrebiteľskú, nakoľko na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom,
alebo účelom je ustanovenie tohto zákona sú neplatné. Súd skúmal v spotrebiteľskej zmluve o úvere
neprijateľné zmluvné podmienky, postupoval pritom podľa Zákona č. 129/2010. Súd mal za to, že tým, že
bola dohodnutá neprimeraná úroková sadzba, ktorá nekorešponduje s úrokovou sadzbou bánk v danom

období a neprijateľná RPMN, ktorá tiež nekorešponduje s RPMN za poskytnuté úvery, nemožno sa
stotožniť s tvrdením žalovaného, že nebankové subjekty tým nie sú viazané. Je to neprijateľná zmluvná
podmienka, a preto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd vyslovil, že
úverová zmluva je neplatná. Súd mal za to, že je neprijateľný aj administratívny poplatok vo výške 208,97
Eur, ktorý predstavuje 2/3-iny úveru a zahŕňa administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie

zmluvy o úvere. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/109/2011 zo
dňa 21. 11.2 012 kde výška poplatku vo výške poskytnutého úveru je neprimeraná, v neprospech
spotrebiteľa. RPMN v dohode o plnení v splátkach vo výške 314,02 % je neprimeraná. Podľa údajov
Ministerstva Financií SR za prvý štvrťrok 2013 je RPMN do výšky 1.500,- Eur vrátane pri platnosti 1 - 5
rokov vo výške 28,2 %. Údaje o RPMN v zmluve o úvere sú zavádzajúce, žalovaný nepresne informoval

žalobkyňu o jeho výške, v dohode o splátkach je správne vypočítaná RPMN vo výške 314,02 %.
RPMNprespotrebiteľajedôležitýmukazovateľomprirozhodovaníojehovýhodnostialebonevýhodnosti
úverového vzťahu. RPMN nesmie byť zavádzajúce, klamlivé, navádzajúce dojem, že náklady spojené s
úhradou úveru sú primerané. Celková odplata za poskytnutý úver je neprimeraná a treba ju považovať
za neplatnú. Svedčia o tom priemerné úrokové miery z úverov podľa údajov NBS a údajov o novo

poskytnutých spotrebiteľských úveroch týkajúce sa RPMN podľa NBS. Rozhodcovská zmluva z 09.
01. 2013 nebola individuálne dohodnutá. Žalobkyňa ju podpísala, pretože nemala inú možnosť pokiaľ
chcela uzatvoriť úverovú zmluvu. Nebola informovaná o rozdieloch medzi súdnym a rozhodcovským
konaním. Nemala možnosť výberu rozhodcovského súdu, tento vybral výlučne žalovaný. Podľa záveru
Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. IV. ÚS 2735/11 zo dňa 03. 04. 2012, právo na zákonného

sudcu zaručeného v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na
rozhodcovské konanie. Je to deklarované aj v záveroch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
6Mcdo 9/2012, 6Cdo 1/2012, a preto súd považuje dojednanie účastníkov o uzavretí rozhodcovskej
zmluvy za neplatné. Zmluvná pokuta vo výške 312,- Eur z poskytnutej sumy 349,- Eur je neprimeraná,
v rozpore s dobrými mravmi. Strany sa podľa bodu 5 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru

dohodli na zaplatení úroku z omeškania v prípade omeškania žalobcu podľa Obchodného zákonníka.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 3512/11 v rámci spotrebiteľských
zmlúv z dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných
obchodných podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej - listiny, na ktorú spotrebiteľ pripojí
svoj podpis. Keďže žalobkyňa všeobecné podmienky poskytnutia úveru nepodpísala, nie sú splnené

náležitosti písomnej formy dojednania zmluvnej pokuty podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a dojednanie o zmluvnej pokute považuje súd za absolútne neplatné. Žalobkyňa ako dlžníčka mala
uznať dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa ju uhradiť v
splátkach. Uznanie dlhu zakomponované do všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd považuje
zaneprijateľnúzmluvnúpodmienku.OtomrozhodolajKrajskýsúdvKošiciachpodsp.zn.5Co/479/2015

zo dňa 07. 04. 2016. Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka si vyžaduje písomnú formu, čo
v prípade zmluvnej pokuty nebolo dodržané, preto súd považuje uznanie dlhu za neplatné. Súd vyslovil,
v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka úverovú zmluvu za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými
mravmi a obchádzanie zákona, keď snahou žalovaného bolo vylúčenie ochranného režimu zákona
č. 129/2010 Z.z. Neplatnosťou úverovej zmluvy na strane žalovaného a žalobkyne vznikla vzájomná

reštitučná povinnosť podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa prijala od žalovaného plnenie
v sume 350,- Eur, žalovaný prijal od žalobkyne plnenie 866,56 Eur, preto po započítaní vzájomných
pohľadávok tak na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 516,56 Eur, ktoré je
povinný vydať žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Od nasledujúceho dňa po prevzatížaloby žalovaným dňa 30. 05. 2016 o nariadenie predbežného opatrenia spolu s uznesením Okresného
súdu Zvolen, sp. zn. 13C/113/2016 sa dostal žalovaný do omeškania, je povinný zaplatiť žalobkyni 5 %
úrokzomeškaniaročnezosumy516,56Eurod30.05.2016dozaplatenia,dotrochdníodprávoplatnosti

rozsudku“.
1.4 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle
ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) a plne úspešnej žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej odvolanie a navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
2.2. V odôvodnení odvolania poukázal na nedostatočne odôvodnený napadnutý rozsudok, na
nesprávne skutkové zistenia, ak aj na nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na neodstrániteľnú
prekážku konania, nakoľko o platnosti jednotlivých častí zmluvy o úvere bolo rozhodnuté dňa 20. 11.
2014 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom

Bratislava pod sp. zn. SR 13756/14, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a na rozhodnutia
súdov, a to uznesenie Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 29Cdo 2254/2011, uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo 100/01, 3Cdo 42/2006, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/79/2011,
ako aj na ďalšie rozhodnutia v súvislosti s rozhodnutím rozhodcovského súdu. Ďalej konštatoval, že
rozhodcovská zmluva, ktorá bola dohodnutá so žalobkyňou je nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou,

umožňuje domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom rozhodcovského alebo súdneho konania a
nevyžaduje od žalobkyne, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Konštatoval
prípustnosť rozhodcovských doložiek v zmysle súdnej judikatúry ako aj odbornej literatúry a s poukazom
na prechodné ustanovenia § 372v zák. č. 335/2014 Z. z. účinné od 01. 01. 2015 sa spory o neplatnosť
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom

podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde, a ktoré sa do 1. januára
2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia podľa doterajších predpisov. Ďalej uviedol, že so
žalobkyňou bola uzavretá rozhodcovská zmluva oddelene, na samostatnom liste papiera s tým, že
žalobkyňa súhlasila svojím podpisom s jej uzatvorením a bola poučená o dôsledkoch uzatvorenia
tejto zmluvy. Navyše, mala možnosť v zmysle rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť v lehote 10

dní podľa príslušných článkov zmluvy. Namietal, že zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa na ňu nevzťahujú výlučne ustanovenia
Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zákone, ktorým sa budú v
budúcnosti spravovať ich zmluvné vzťahy. Poukázal na vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka
na subsidiárnom základe, v dôsledku čoho je Občiansky zákonník všeobecným a podporným právnym

predpisom k Obchodnému zákonníku. Dlžník sa zmluvou o úvere zaviazal k úhrade jednej splátky a
nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov, či iných poplatkov, pričom v
ten istý deň požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach, ktorou
sa zaviazal dlžník uhradiť celkovú čiastku v pravidelných mesačných splátkach vo výške 58,-Eur s
tým, že každá splátka bola započítaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Uviedol, že v prípade

porušenia dohody o splátkach sa dlh stáva splatným v zmysle zmluvy o úvere, z čoho vyplýva, že spolu
vzájomne súvisia a podmieňujú sa. Konštatoval, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zákon nestanovil
maximálne možnú prípustnú výšku odplaty, a preto úver poskytnutý na základe zmluvy uzatvorenej do
31. 05. 2014 spôsobuje, že sa obmedzenie výšky odplaty nebude aplikovať. Ďalej poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ z 09. 11. 2016 C-42/15 a na v ňom citované články 10 ods. 1, 2 Smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES. Podľa jeho názoru nie je možné žiadať neplatnosť právneho úkonu
ako takého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a preto žalobkyňa nemôže
dosiahnuť neplatnosť celej zmluvy z dôvodu neprimeranej výšky odplaty pre neexistenciu zákonného
ustanovenia, ktorá nevyplýva ani z komunitárneho práva a ani prípadná nekalá obchodná praktika v
zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ nemôže byť dôvodom neplatnosti celej zmluvy. V tejto súvislosti

poukázalnačl.6ods.1smernicerady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,
pričom konštatovanie o nekalosti zmluvných podmienok týkajúcich sa nákladov na úver nemá priamy
vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy. Konštatoval, že z jeho strany nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu v zmysle zmluvy o úvere, ktorá nebola právoplatne vyhlásená za neplatnú a neboli splnené
zákonné podmienky pre konštatovanie bezdôvodného obohatenia.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu (prostredníctvom právneho zástupcu) navrhla napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. V súvislosti so
žalovaným uvádzaným rozhodnutím rozhodcovského súdu uviedla, že žiadne rozhodnutie jej nebolodoručené, nemá o ňom vedomosť a ani o konaní na rozhodcovskom súde, pričom žalovaný v konaní
pred súdom prvej inštancie a ani v rámci odvolacieho konania ním uvedený rozsudok nepredložil.
K rozhodcovskej zmluve uviedla, že bola súčasťou dokumentov, ktoré podpisovala žalobkyňa pri

uzatváraní zmluvy o úvere, pričom išlo o formulárovú zmluvu, do ktorej sa dopĺňali len údaje dlžníka a
iné ustanovenia nebolo možné meniť.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 24 CSP) vec preskúmal v rozsahu
určenom ust. § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a

contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým určil, že
úverová zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 09.01.2013 je neplatná (I. výrok) a v závislom výroku o trovách
konania (III. výrok) podľa ust. § 388 CSP zmenil. Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 516,56 Eur s príslušenstvom (II. výrok) podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa ustanovenia § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 09. 01. 2013 zmluvu o úvere, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 350,- Eur, ktorý bola povinná zaplatiť spolu
v sume 696,- Eur z dôvodu zvýšenia o poplatok 346,- Eur. Zároveň dňa 09. 01. 2013 strany sporu
uzavreli dohodu o plnení v splátkach, v zmysle ktorej sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť sumu 696,- Eur

v 12. mesačných splátkach po 58,- Eur. Strany sporu uzavreli dňa 09. 01. 2013 rozhodcovskú doložku,
v zmysle ktorej bol príslušný na konanie všeobecný rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie považoval
predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú a skúmal, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom
z dôvodu neprimeranej úrokovej sadzby v porovnaní s úrokovou sadzbou bánk v danom období
a neprijateľnou RPMN, ktorá taktiež nekorešpondovala s RPMN za poskytnuté úvery, vyhodnotil

predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov a zároveň vyslovil, že úverová zmluva je
neplatná. Konštatoval, že údaje o RPMN v zmluve o úvere sú zavádzajúce, celková odplata za úver
je neprimeraná, a preto ju treba považovať za neplatnú. Zároveň uviedol, že rozhodcovská zmluva z
09. 01. 2013 nebola individuálne dohodnutá, pretože žalobkyňa ju podpísala z dôvodu, že nemala inú
možnosť ak chcela uzatvoriť úverovú zmluvu, pričom nebola informovaná o rozdieloch medzi súdnym

a rozhodcovským konaním.

8. Odvolací súd konštatuje, že sa nestotožňuje s právnym posúdením súdom prvej inštancie o
neplatnosti úverovej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 09. 01. 2013.

9. Podľa §137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitého predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Uvedené ustanovenie §137 vymedzuje štyri relatívne samostatné typy žalôb, pričom nie je vylúčené,
aby sa pred súd dostala aj iná žaloba, teda žaloba, ktorou sa žalobca bude domáhať určenia niečoho

iného. Toto vyplýva z prvej vety tohto ustanovenia „aby sa rozhodlo najmä o.“

11. Pokiaľ ide o žaloby, ktorými sa dlžník ako žalobca domáha určenia neplatnosti zmluvy, ide
nepochybne o určovaciu žalobu podľa §137 písmeno c) CSP. Žaloby podľa ustanovenia §137 písmeno
a) CSP sú tzv. žaloby na plnenie a v prípade, ak dlžník zaplatil veriteľovi viac, ako mu tento poskytol,

potom sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia práve takouto žalobou (o plnenie), ktorá nie je
podmienenáexistenciounaliehavéhoprávnehozáujmu.Jetedanepochybné,žeideoklasickúurčovaciu
žalobu podľa ustanovenia §137 písmeno c) CSP. Pre takýto typ žaloby zákon stanovuje existenciu
procesnej podmienky a to, že musí byť daný naliehavý právny záujem na určení, že tu právo nie je.Naliehavý právny záujem predstavuje objektívnu a bezprostrednú potrebu ustáliť právny vzťah medzi
stranami. Spravidla je daný v prípadoch, kedy by bez určenia či právo je alebo nie je, bolo právo žalobcu
ohrozené a jeho právne postavenie by sa stalo neisté ako aj v prípade, ak rozhodnutie o žalobe vytvorí

pevnýprávnyzáklad,presporovéstrany.Naprotitomunaliehavýprávnyzáujemdanýniejevprípade,ak
by žaloba neslúžila potrebám praktického života a v prípade, ak rozhodnutie vo veci nezaloží spomenutý
pevný právny základ medzi sporovými stranami a práve naopak možno v budúcnosti predpokladať vznik
ďalších sporov. Naliehavý právny záujem je procesná podmienka určovacej žaloby.

12. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie mal v konaní ako predbežnú otázku riešiť, či žalobkyňa má
naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 137 CSP. Okresný súd po vykonanom
dokazovaní uzavrel, že zmluva o úvere je absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ a zároveň
konštatoval, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu podstatných náležitostí
zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,Zákon
o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,zák. č. 129/2010 Z.z.“). Z dôvodu, že súd prvej inštancie musel
rozhodovať o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a v rámci právnych úvah o tomto nároku
sa musel vysporiadať s otázkou, či je zmluva vadná, nemalo význam rozhodovať o neplatnosti zmluvy
osobitne (toto bolo de facto i de jure rozhodnuté priznaním bezdôvodného obohatenia žalobkyni).

13. Odvolací súd rozsudok súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd určil, že úverová
zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 09. 01. 2013 je neplatná, podľa § 388 CSP zmenil a žalobu o
určenie, že úverová zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami pod č. XXXXXXXXX je neplatná (I.
výrok) zamietol, keďže rozhodnutie o tom, že zmluva je neplatná neslúžilo potrebám praktického života.

Prvoinštančný súd mal riešiť ako predbežnú otázku zmluvy či spĺňa náležitosti zák. č. 129/2010 Z.z. a
pri zistení absencie obligatórnych náležitostí zmluvy ju posúdiť za bezúročnú a bez poplatkov, ktoré
zistenie bolo podstatné pre rozhodovanie o nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia.

14. Zároveň v deň uzavretia zmluvy o úvere strany sporu uzavreli aj dohodu o plnení v splátkach, na

základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu 696,- Eur v 12. mesačných splátkach
po 58,-Eur k 18. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc od 18. 02. 2013. Z dohody o plnení v splátkach
vyplýva, „Dlžník berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítala
v zmysle zákona a je vo výške 314,02 %“.

15. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného, odvolací súd konštatuje, že zmluva o úvere
splatnom jednorazovo a dohoda o plnení v splátkach boli uzavreté súčasne alebo v bezprostrednej
časovej následnosti, pričom predmetná dohoda je nakoncipovaná tak, že rozčlenením pôvodného
jednorazového splatenia celkovej sumy úveru na čas úveru splatnú skôr a na splácanie sumy úveru
rozčlenenú do pravidelných mesačných splátok sa nemení celková suma úveru, v dôsledku čoho sa

môže spotrebiteľ domnievať, že sa nemení ani výhodnosť úveru. Reálne však pri splácaní v splátkach
je úver menej výhodný pre spotrebiteľa, čo sa prejaví vo zvýšení ročnej percentuálnej miere nákladov
na spotrebiteľský úver. Tieto údaje sú však spotrebiteľovi pred podpísaním zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poskytnuté vzhľadom na formulárový charakter zmluvy o úvere a dohody o plnení v splátkach,
ktoré nakoncipoval žalovaný, a preto sa žalobkyňa nemohla domnievať, že by boli pre ňu výhodné.

Odvolací súd hodnotil takúto činnosť žalovaného pri uzatváraní zmluvy o úvere a zároveň o prepojenej
dohody o plnení v splátkach ako konanie od počiatku cielene smerujúce k dosiahnutiu poskytnutia
spotrebiteľského úveru s navýšením RPMN (z 98,86 % na 314,02 %). Spotrebiteľ takto pristúpi k
uzatvoreniu dohody o splnení v splátkach v domnení, že sa nemení výhodnosť jeho úveru. Je nelogické,
aby spotrebiteľ, ktorý sa nachádza vo finančnej tiesni uzatváral s dodávateľom zmluvu na jednorazovom

plnení, pretože v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie si berie úver z dôvodu možnosti jeho splácania
v splátkach. Takýmto obchádzaním zákona sa snaží žalovaný navýšiť RPMN bez ohľadu na to,
aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná zmena o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho
potrebám a finančnej situácii. Predmetné konanie žalovaného preto odvolací súd hodnotí ako nekalú
obchodnú praktiku, ktorá je ex lege zo zákona zakázaná. Z uvedených dôvodov na obsah dohody o

plnení v splátkach nebolo možné prihliadnuť, keďže ide o neplatný právny úkon (§ 39 OZ).

16. Odvolací súd konštatuje, že zmluva o úvere neobsahovala obligatórne náležitosti v zmysle
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto súd prvej inštancie správnekonštatoval, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 Zákona o
spotrebiteľských úveroch.

17. Bezdôvodné obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 451 OZ) v pozitívnom vymedzení je
majetkový prospech získaný: 1/ plnením bez právneho dôvodu, 2/ plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol,3/plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonu,4/majetkovýprospechzískanýznepoctivýchzdrojov,
5/ plnením za toho, kto podľa práva mal plniť sám. O plnenie bez právneho dôvodu ide, ak právny dôvod
k plneniu od začiatku vôbec neexistoval.

18. Nakoľko súd prvej inštancie posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov a postupoval
v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch a správne skonštatoval, že na strane žalovaného došlo
k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalobkyňa prijala od žalovaného plnenie v sume 350,- Eur, pričom
žalovaný prijal od žalobkyne celkove sumu 866,56 Eur, a preto bezdôvodné obohatenie predstavuje
sumu 516,56 Eur.

19. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom
výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 516,56 Eur s 5 % úrokom
z omeškania ročne od 30. 05. 2016 do zaplatenia (II. výrok) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozsahom a dôvodmi odvolania je viazaný podľa ust. § 379, § 380 CSP
a nakoľko žalovaný výšku úroku z omeškania, resp. dobu omeškania nenamietal, preto sa odvolací súd
priznaným úrokom z omeškania nezaoberal.

21. K argumentácii žalovaného o neodstrániteľnej prekážke konania v súvislosti s ním uvádzaným
rozhodnutím vo veci rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s., odvolací súd uvádza, že žalovaný túto skutočnosť do rozhodnutia súdom prvej inštancie v rámci
vyjadrenia neuvádzal, túto novú skutočnosť uviedol až v súvislosti s odvolaním proti rozsudku súdu
prvej inštancie, avšak nepredložil žiaden listinný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie, keď žalobkyňa v

rámci vyjadrenia k odvolaniu popierala vedomosť o rozhodcovskom konaní, ako aj o rozhodnutie vydané
v rámci rozhodcovského konania. Odvolací súd túto argumentáciu považuje za zavádzajúcu, účelovú
a nepreukázanú. Tento argument žalovaného preto zostal iba v rovine jeho tvrdení, pričom žalovaný
napriek poučeniu prvoinštančným súdom v zmysle ust. § 154 CSP, nepredložil súdu prvej inštancie (ani
odvolaciemu súdu) žiaden rozsudok, z ktorého by vyplývala existencia prekážky res iudicata (§ 230

CSP), ktorá by bránila vec prejednať a rozhodnúť. Navyše, žalobca sa na pojednávanie konané dňa 03.
03. 2017 (kedy súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom) nedostavil, svoju neprítomnosť
ospravedlnil a zároveň súhlasil, aby sa konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti, preto odvolací súd
konštatuje, že v dobe rozhodovania prvoinštančného súdu (ani v dobe rozhodovania odvolacieho súdu)
nebolo zo strany žalovaného preukázané, že medzi tými istými stranami, o tom istom predmete konania

bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom rozhodcovského súdu.

22. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

24. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie odvolací súd rozhodol vzhľadom na
čiastočný úspech oboch strán sporu v konaní, v dôsledku uvedeného rozsudok okresného súdu v

závislom výroku o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmenil a v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2
CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania právo.

25. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1
v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 CSP a vzhľadom na čiastočný úspech strán sporu v odvolacom

konaní, vyslovil že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).