Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209964
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616209964.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Lukro trade s.r.o., Piešťanská
1202/44, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 342 998, proti žalovanému: Miroslav Hrubý - MIREX,
Duklianska51,SpišskáNováVes,IČO:35320991,zastúpenémuJUDr.IvetouFabianovou,advokátkou,
Štefánikovo námestie č. 5, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 3.872,91 eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10Cb/103/2016-43 zo dňa 31.1.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok súdu prvej inštancie.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh na prerušenie konania zamietol, žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.872,91 eur s 9,05% úrokom z omeškania ročne od 1.2.2016 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom
rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.6.2016
domáhal zaplatenia sumy 3.872,91 eur s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že na základe faktúry
č. FV201410086 zo dňa 6.10.2014 si uplatnil odpočet DPH vo výške 3.872,91 eur, že rozhodnutím

správcu dane - Daňový úrad Trenčín č. 20771125/2015 zo dňa 4.9.2015 bol postup účtovania zo strany
žalovaného chybný a správca dane určil vykonať opravné zúčtovanie DPH v uvedenej výške. Preto
žalobca požiadal žalovaného listom z 12.10.2015 o opravu v súlade s protokolom a po opakovaných
urgenciách žalovaný opravné zaúčtovanie urobil, v dôsledku čoho bola žalovanému čiastka DPH vo
výške 3.872,91 eur vrátená správcom dane. Keďže v zmysle rozhodnutia správcu dane mal žalovaný
uvedenú čiastku poukázať žalobcovi, čo však doposiaľ neurobil, ani napriek upomienkam zo dňa
8.12.2015, 6.4.2015 a 7.6.2016, uplatnil žalobca nárok súdnou cestou.

3. Žalovaný v odpore podanom proti vydanému platobnému rozkazu zo dňa 10.8.2016 nesúhlas s
vrátením žalovanej sumy z dôvodu, že na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom prebieha konanie
týkajúce sa nezaplatenia faktúry za vykonané práce, preto žiadal, aby súd zrušil platobný rozkaz
a konanie prerušil, pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté vo veci sp.zn. 9Cb/93/2015 vedenej na
Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom. Mal za to, že rozhodnutie vo veci vedenej na Okresnom
súde Nové Mesto nad Váhom bude mať zásadný vplyv pri vrátaní požadovaného DPH. Poukázal na to,

že žalobca požaduje od žalovaného vrátenie DPH vo výške 3.872,91 eur z dvoch faktúr, ktoré boli za
práce vykonané žalovaným riadne uhradené spolu aj DPH. Rozhodnutím správcu dane - Daňový úrad
Trenčín, bolo rozhodnuté, že došlo k nesprávnemu postupu pri zaúčtovaní DPH a tak došlo zo strany
žalovaného k patričnej oprave. Zdôraznil, že žalobca v tomto konaní opomína, že práve firma žalobcu jev omeškaní so zaplatením poslednej faktúry vystavenej na sumu 3.982,00 eur s príslušenstvom, ktorá
súvisí so zaplatením materiálu a prác naviac, ktoré vykonal žalovaný pre žalobcu. Vzhľadom na uvedené
považoval za najvhodnejší spôsob vyriešenia to, že dôjde k vzájomnému započítaniu pohľadávok a

keďže v tomto smere už došlo k začatiu konania na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, navrhol
zrušiť platobný rozkaz, nariadiť pojednávanie a prerušiť konanie dovtedy, kým nebude právoplatne
skončené konanie týkajúce sa nezaplatenia poslednej faktúry za vykonané práce.

4. Žalobca nesúhlasil s postupom, aby bolo konanie prerušené, pretože na Okresnom súde Nové Mesto

nad Váhom doteraz rozhodnuté nebolo a nevidí súvis medzi týmito pojednávaniami. Žalovaný dal
žalobný návrh na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti
ktorému podal odpor, vo veci je ustanovený znalec a doposiaľ nie je vo veci rozhodnuté, a preto nevidel
ani dôvod na prerušenie konania.

5. Z rozhodnutia správcu dane - Daňový úrad Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom č.

207771125/2015 zo dňa 4.9.2015 mal súd za preukázané, že daňový subjekt (žalobca) si uplatnil
odpočítanie dane z dodania gratinovanej krytiny s montážou od dodávateľa J. F., miestom dodania dane
bolo v inom členskom štáte, preto dodávateľovi nevzniká daňová povinnosť. Dodávateľ nemal faktúru
vystaviť s daňou v celkovej výške 3.872,91 eur, o čom bola spoločnosť žalobcu informovaná na ústnom
pojednávaní správcu dane.

6. Z listu žalobcu zo dňa 12.10.2015 súd zistil, že žalobca požiadal žalovaného o opravu faktúry č.
201410086 na sumu 19.364,55 eur bez DPH a vystavenie dobropisu vo výške neuznanej DPH 3.872,91
eur, na čo žalovaný vykonal opravné zaúčtovanie faktúrami č. FV2014001 na sumu 2.256,24 eur a č.
FV2014002 na sumu 1.616,67 eur, spolu teda 3.872,91 eur. Žalovanému bola čiastka DPH vo výške

3.872,91 eur vrátená správcom dane, avšak žalovaný vrátenú sumu správcom dane ani na základe
výzvy žalobcu neuhradil.

7. Pokiaľ žalovaný žiadal prerušiť konanie dovtedy, kým nebude právoplatne skončené konanie týkajúce
sa nezaplatenia poslednej faktúry za vykonané práce, ktoré vykonal žalovaný pre žalobcu a ktorá súvisí

so zaplatením materiálu a prác naviac, súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 162 CSP a § 164
CSP zdôraznil, že súd môže konanie prerušiť len v odôvodnených prípadoch. Uviedol, že v konaní na
Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom sa neprejednáva žiadna otázka, ktorá by mala význam pre
toto konanie, že započítanie pohľadávok nie je dôvodom na prerušenie konania, že započítať možno
iba splatné pohľadávky a tou uvedená pohľadávka nie je, a preto návrh na prerušenie konania zamietol.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že
vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pohľadávka žalobcu je oprávnená. Pohľadávka vznikla
nesprávnou fakturáciou žalovaného, ktorý nemal faktúry vystaviť s daňou v celkovej výške 3.872,91 eur,
žalobca túto sumu žalovanému uhradil, žalovanému bola čiastka DPH vo výške 3.872,91 eur z tohto

dôvodu vrátená správcom dane a túto mal žalovaný vrátiť žalobcovi. Žalovaný sumu 3872,91 eur vrátenú
správcom dane ani napriek výzvam žalobcu neuhradil aj keď uviedol, že je ochotný pohľadávku uhradiť,
ale formou započítania, čiže pohľadávku uznal. Uvedená pohľadávka a jej výška teda nebola sporná,
preto súd na základe uvedeného zaviazal žalovaného žalovanú sumu uhradiť v plnej výške.

9. Rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 369
Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., v zmysle ktorého sadzba úrokov
z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, pričom takto určená
sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

10. Zdôraznil súd prvej inštancie, že nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo
omeškanie, ide o objektívnu zodpovednosť. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka,
povinnosť platiť úroky z omeškania nastane priamo zo zákona, a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné
strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vzniká aj v

takom prípade priamo zo zákona a trvá až do doby riadneho splnenia záväzku. Úrok z omeškania
má zabezpečovaciu funkciu, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku a z časti aj
kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku
toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Nárok veriteľa na úroky z omeškania vzniká od okamihuomeškania s platením peňažného záväzku, pričom rozhodujúca je úroková sadzba platná k prvému dňu
omeškania.

11. Keďže základná úroková sadzba v rozhodnom období bola 0,05%, čo po zvýšení predstavuje 9,05%,
súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal žalobcovi aj požadované úroky z omeškania,
ktoré nepresahujú zákonom stanovenú výšku.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods.
1, 2 Civilného sporového poriadku a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože zastával názor, že súd
mal konanie prerušiť podľa § 164 CSP, lebo v konaní na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom
sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Odvolanie odôvodnil dôvodmi
uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm. e/ a písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že žiadal prerušenie konania, lebo
vyplatenie sumy, ktorú žalobca požaduje, úzko súvisí s konaním vedeným na Okresnom súde Nové
Mesto nad Váhom pod sp.zn. 9Cb/83/2015. Žalobca mu nezaplatil za práce naviac, preto ho požiadal o
započítanie pohľadávok, keďže si je vedomý, že sumu uplatnenú žalobou je povinný žalobcovi zaplatiť.
Spôsob, akým sa žalovaný k nemu zachoval a to, že si u neho objednal práce naviac a nezaplatil mu za

ne, je v rozpore s poctivým obchodným stykom a bežnými obchodnými praktikami v stavebnom odbore.
Na podporu svojich tvrdení preto požadoval pripojenie súdneho spisu a pokiaľ by tak súd bol urobil,
mal možnosť sa detailne oboznámiť s výsledkami doteraz vykonaného dokazovania s tým, že prípady
súvisia a že rozhodnutie v tejto veci má význam pre ďalší postup v konaní vedenom na Okresnom
súde Spišská Nová Ves. Odvolací dôvod, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam odôvodnil tým, že nemá istotu, že sa domôže svojich peňazí. Prerušením konania,
ukončením konania na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom a následným započítaním pohľadávok
by mal istotu, že sa k peniazom, ktoré vynaložil na materiál a na prácu pre žalobcu skutočne dostane.
Ďalej uviedol, že pokiaľ by žalobca konal čestne, tak by reagoval na jeho výzvy a pokúšal by sa nájsť
spolu so žalovaným ako obchodným partnerom riešenie, ktoré by vyhovovalo obidvom zúčastneným

stranám. Tým, že sám žalobca pripravil nekvalitný podklad, už dopredu vedel, že materiál, ktorý mal
vypočítaný bude nepostačujúci. Už tým konal nečestne a v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako nevidel
dôvod, prečo by mal žalobcovi platiť trovy konania, keď aj jeho zavinením došlo k situácii, ktorú teraz
riešia, žalobca mu nezadal správne miesto výkonu práce a tak vznikol problém s DPH. Uviedol, že
žalobca ako objednávateľ mu mal dať všetky presné informácie o mieste výkonu prác. Rovnako nevidel

dôvod na platenie úrokov z omeškania žalobcovi, pretože bol to žalobca, kto celú situáciu zapríčinil a
žalobca mu dlhuje peniaze. Žalobca nereflektoval na možnosť dohody v predmetnej veci ani vo veci
vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, napriek tomu, že netvrdil žalovaný, že peniaze
žalobcovi nezaplatí, ale až potom čo sa rozhodne vo veci na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom.
Okrem iného uviedol, že o tom, aký je žalobca „charakter“ svedčí skutočnosť, že keď k daňovej kontrole

potreboval súčinnosť jeho firmy, tak mu sľúbil, že sa dohodnú na zaplatení materiálu a naviac prác, ktoré
pre neho vykonal. Do poskytnutí súčinnosti jeho sľub už neplatil a skončili na súde v Novom Meste nad
Váhom. Tým, že sudkyňa v danom spore prejudikovala, že bude úspešný, tak jeho jedinou šancou na
získanie peňazí je, aby toto konanie bolo až do vyriešenia konania vedeného na Okresnom súde Nové
Mesto nad Váhom prerušené.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s rozhodnutím
súdu prvej inštancie. Okrem iného uviedol, že žalovaný z jemu nepochopiteľných dôvodov stále spája
dva súdne spory, ktoré nemajú žiadne spoločné črty a súvislosti. Žiadal preto, aby v súdnom spore sa

rozhodlo samostatne, pretože si nedokáže predstaviť, ako by sa obidva súdne spory dokázali navzájom
koordinovať, prípadne započítavať.15. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené 15.3.2017 písomne nevyjadril.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadeniapojednávania,pretoženejdeoodvolanieprotirozhodnutiunaprejednaniektoréhojepotrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné.

17. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza

nasledovné:

18. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP, t.j. že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K

tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky stranami sporu
navrhnuté dôkazy. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného
právaniesúvýznamné,ďalejdôkazynadbytočnét.j.kuskutkovýmokolnostiam,ktoréboliužpreukázané
iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je
však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinnou neúplných skutkových zistení bola okolnosť,

že súd prvej inštancie nevykonal stranami sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami sporu navrhnuté, nemôže byť
v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v
odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný nebol vykonaný
a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval najmä

preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené
už v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne. Musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, alebo preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktorý
odporuje ustanoveniu § 191 - 194 CSP.

21. Odvolací súd v posudzovanej veci, a to po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk žalobcom
uplatnených odvolacích dôvodov, dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené, a preto
odvolanie žalovaného nemožno považovať za opodstatnené, pretože súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa

ust. § 191 ods. 1 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne
vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.22. Žalovaným uvádzané skutočnosti a námietky v podanom odvolaní sú len opakovaním skutočností
uvádzaných už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal,

a preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených
skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie.

23. Aj keď základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v podrobnostiach na jeho
skutkové a právne závery odkazuje, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, a to s prihliadnutím aj
na výsledky vykonaného dokazovania, že žalovaný v priebehu konania (ale ani v podanom odvolaní)
nespochybňuje žalobcom uplatnený peňažný nárok, čo do jeho základu ako aj výšky, sám uviedol, že je
ochotnýpohľadávkuuhradiť,aleažnáslednepotom,akoOkresnýsúdNovéMestonadVáhomrozhodne
o jeho návrhu týkajúceho sa nezaplatenia poslednej faktúry za vykonané práce, ktoré vykonal žalovaný

pre žalobcu. Z tohto dôvodu tiež navrhoval konanie prerušiť. Zastával totiž názor, že ukončením konania
na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom a následným započítaním pohľadávok by mal istotu, že sa
k peniazom, ktoré vynaložil na materiál a na prácu pre žalobcu skutočne dostane.

24. Aj keď žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, v konečnom dôsledku
pohľadávku žalobcu považoval za oprávnenú, pretože vznikla jeho nesprávnou fakturáciou DPH.
Namietal však postup súdu prvej inštancie, pokiaľ zamietol jeho návrh na prerušenie konania v
predmetnej veci do právoplatného skončenia konania na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom
vedeného pod sp.zn. 9Cb/83/2015.

25. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.

26. Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu prerušiť konanie vo veci, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v prebiehajúcom
konaní alebo ak samotný súd dal na takéto konanie podnet. Je potrebné zdôrazniť, že podľa ust. § 164

CSP (v zmysle tohto zákonného ustanovenia ide o fakultatívne rozhodnutie o prerušení konania), ide
teda o možnosť, nie povinnosť súdu prerušiť konanie, teda je len na úvahe súdu, či konanie preruší alebo
bude v konaní ďalej pokračovať. Rozhodujúcim hľadiskom je aj hospodárnosť konania, s prihliadnutím
na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr len výnimku ako pravidlo.

27. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol podstatné
skutkové a právne okolností potrebné pre posúdenie návrhu žalovaného na prerušenie konania a tieto
aj správne právne posúdil, ak uviedol, že návrh žalovaného posúdil podľa ust.§ 164 CSP a pokiaľ
konštatoval, že v konaní na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom sa neprejednáva žiadna otázka,

ktorá by mala význam pre toto konanie. Je totiž nesporné, vychádzajúc z prednesu strán sporu, že
žalovaný si v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom uplatnil peňažný nárok,
ktorý súvisí s nezaplatením poslednej faktúry za vykonané práce, ktoré žalovaný vykonal pre žalobcu.
V prejednávanej veci je predmetom konania pohľadávka žalobcu, ktorá mu vznikla len nesprávnou
fakturáciou DPH zo strany žalovaného, z dôvodu ktorého žalovaný vykonal opravné zaúčtovanie

faktúrami č. FV2014001 a č. FV2014002, spolu na sumu 3.872,91 eur, ktorá mu v dôsledku toho
bola správcom dane vrátená, avšak vrátenú sumu správcom dane žalovaný napriek výzvam žalobcu,
žalobcovi neuhradil.

28. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že bez ohľadu na výsledok sporu vedeného pred Okresným
súdom Nové Mesto nad Váhom je nárok žalobcu v predmetnom konaní dôvodný a nesúvisí s nárokom
(vzhľadom na predmet konania) uplatneným pred Okresným súdom v Novom Meste nad Váhom. Je tiež
potrebné zdôrazniť, že žalovaný napriek rozdielnemu popisu skutkového stavu veci v prebiehajúcichkonaniach a rozdielnemu predmetu konania, v konaní pred súdom prvej inštancie ( ani v odvolacom
konaní) nešpecifikuje a neuvádza, aká konkrétna zásadná otázka sa rieši v konaní pred Okresným
súdomvNovomMestenadVáhom,ktorábymalamaťvýznamprerozhodnutievprejednávanejveci.Len

tvrdenie žalovaného, že prerušením konania, ukončením konania na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhomanáslednýmzapočítanímpohľadávokbymalistotu,žesakpeniazom,ktorévynaložilnamateriál
a na prácu pre žalobcu skutočne dostane, nie je dôvodom na prerušenie konania v prejednávanej veci.
Prerušenie konania z uvedeného dôvodu by bolo nedôvodné pre nesplnenie zákonných podmienok
na prerušenie konania a znamenalo by aj porušenie ústavného práva strán sporu na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov. Ako už vyššie odvolací súd uviedol, výsledok konania ani jeho priebeh pred
Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom, nemá vplyv na postup súdu v prejednávanej veci a na
rozhodnutie vo veci samej, a preto odvolací súd túto námietku odvolateľa nepovažuje za dôvodnú.

29. Záverom odvolací súd len dodáva, že nič nebráni stranám sporu, aby si následne svoje peňažné

pohľadávky vzájomne započítali.

30. Pokiaľ žalovaný namietal, že nevidí dôvod na platenie úrokov z omeškania žalobcovi z dôvodu,
že žalobca celú situáciu zapríčinil a v nadväznosti na to uviedol, že ani netvrdil, že peniaze žalobcovi

nevyplatí, ale až po rozhodnutí veci vedenej na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom, pretože
žalobca mu tiež dlhuje peniaze, odvolací súd ani túto námietku odvolateľa nepovažuje za dôvodnú,
pretožesúdprvejinštancie,vzhľadomnaomeškaniežalovaného(dlžníka)sozaplatenímdlhu(žalovanej
sumy, ktorá nebola sporná) správne vo veci rozhodol, ak priznal žalobcovi uplatnené zákonné úroky z
omeškania zo sumy 3.872,91 eur až do zaplatenia, a to v súlade s platnou právnou úpravou (§ 369 ods.

1, 2 Obchodného zákonníka) a vo výške stanovenej Nariadením vlády č. 21/2013 Z.z.

31. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania,

o ktorých súd prvej inštancie rozhodol tiež v súlade s platnou právnou úpravou, teda podľa pomeru
úspechu strán sporu.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 CSP a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaný
nebol v odvolacom konaní úspešný a žalobcovi preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli.

33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).