Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211991
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717211991.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, v právnej veci žalobkyne Ľ. S., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom S. X/A, XXX XX H., zast. JUDr. Evou Matejovou, advokátkou Advokátska
kancelária Matejov & Matejovová, so sídlom Hollého 12, 949 01 Nitra, proti žalovanému SAPPADA spol.
s r.o., so sídlom Bystrický rad 81, 960 01 Zvolen, IČO: 36 022 543, zast. advokátkou JUDr. Barborou
Kleinovou Bučkovou, AK Martin, so sídlom Priehradka 20, 036 01 Martin, o náhradu škody vo výške
2.000,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti sumy 517,05 Eur z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojim žalobným návrhom, písomným podaním zo dňa 12. 07. 2016 domáhala voči
žalovanému zaplatenia sumy 6.950,- Eur. V priebehu konania súd po predbežnom posúdení žaloby
dospel k záveru, že z dôvodu odlišného dokazovania sa konania o nároku na zaplatenie nájomného
spolu s konaním o nároku na náhradu škody nehodia na spoločné konanie a dokazovanie, a preto časť
žalobného návrhu žalobkyne, ktorou sa domáhala voči žalovanému zaplatenia škody vo výške 2.000,-

Eur, súd v zmysle § 147 ods. 4 CSP vylúčil na samostatné konanie.

2. Súd na základe výsluchu žalobkyne, štatutárneho zástupcu žalovaného, splnomocnených právnych
zástupcov strán sporu, výsluchom svedkyne M.. B. X., posúdenia nákladov na vykonanie maliarskych
prác na prízemí rodinného domu vypracovaného W. A., živnostníkom H. N. S., na základe nájomných
zmlúv, písomných vyjadrení a ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

3. Tak ako to vyplýva zo zhora uvádzaných skutočností, predmetom tohto konania bola náhrada škody,
ktorú si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému v pôvodnom konaní 6C/165/2016, vedenom na Okresnom
súde vo Zvolene. Žalobkyňa v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 31. 01. 2018 svoj žalobný
návrh v časti výšky upravila tak, že tento zobrala v časti sumy 517,- Eur späť a naďalej trvala na tom,
aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť jej titulom náhrady škody vzniknutý rozdiel pôvodne
uplatnenejsumy vovýške1.482,95Eur.Privýškesumy,ktorúsi vsporeuplatnila,žalobkyňavychádzala
z posúdenia živnostníka W. A. z N. S., ktorý (zrejme na jej žiadosť) vypracoval predpokladané náklady

na vykonanie maliarskych prác na prízemí rodinného domu zapísaného na LV č. XXXX v kat. úz. H.
C. P.. S. X/A.4. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná spoločnosť, v čase keď užívala na základe nájomnej zmluvy priestor,
ktorý jej vlastnícka patrí, svojim konaním a prevádzkovaním lekárne spôsobila to, že miestnosť začala
vlhnúť, steny boli mokré a na mnohých miestach sa nachádzala pleseň. Tvrdila, že tento stav mohol byť

zavinený výlučne nájomcom a to nedodržiavaním základných hygienických a prevádzkových podmienok
lekárne. Pokiaľ ide o zvýšenú vzdušnú vlhkosť, táto bola výsledkom činnosti lekárne a nijak ju nemohla
spôsobiť prenajímateľka (žalobkyňa), ktorá do prenajatých priestorov nebola nikdy vpustená. Tvrdila,
že sa nejedná o vlhkosť základných konštrukcií stavby spôsobenú vadou ktorejkoľvek jej konštrukcie.
Miestnosť - umyváreň má od ulice vetracie okno, ktoré však žalovaný nikdy nepoužíval a teda vysoká

vlhkosť aj teplota sa celé roky kondenzovala v samotnej miestnosti umyvárne. Za situácie, keď žalovaný
užíval lekáreň 16 rokov miestnosť nevetral, nevykonal maľovku interiéru, v priestore medzi nábytkom
a stenou neomietol pavučiny, nezabezpečil odvedenie pár a ani vlhkosti, je len logické, že miestnosť
bola nadmerne zdevastovaná.

5. V tejto časti súdneho sporu (na rozdiel od základného konania 6C/165/2016), súd nepovažoval za

potrebné venovať sa bližšie nájomnej zmluve, ktorá mala byť údajne vyhotovená v dvoch exemplároch,
s odlišnými dátumami a odlišnosťami tak v texte, ako aj obsahu. Súd tak neurobil z toho dôvodu, že
nebola sporná skutočnosť užívania prenajatého priestoru žalovaným; a je bez právneho významu na
základe ktorej nájomnej zmluvy. To, že nájomný vzťah trval viac ako 16 rokov, nespochybňovala ani
jedna, ani druhá sporová strana.

6. Vzniknutý problém spočíval v tom, že žalobkyňa tvrdila, že žalovaný svojou činnosťou zdevastoval
prenajatý priestor, steny v miestnostiach kde sa nachádzali jednotlivé sekcie lekárne sú vlhké,
poškodené, na čelnej/uličnej strane nehnuteľnosti sa nachádzali v múri vyvŕtané otvory po demontáži
reklamného označenia lekárne a pod.

7. Žalovaný tak prostredníctvom konateľa spoločnosti, ako aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu
poprel svoju zodpovednosť za vzniknutý stav nehnuteľnosti, uviedol že dlhodobo upozorňoval vlastníka/
žalobkyňu o tom, že tento priestor nespĺňa náležitosti v zmysle platnej smernice a legislatívnej úpravy
viažuce sa na priestor, v ktorom lekáreň vykonáva svoju činnosť. Svedkyňa M.. X. uviedla, že od

začiatku prevádzkovania lekárne vykonávala funkciu zodpovedného farmaceuta, takže o priestore
vedela takmer všetko. Potvrdila, že žalovaný robil nejaké opravy a úpravy interiéru po tom, ako
prevzal priestor na prevádzkovanie lekárne. Robil tam podlahy, pokladal dlažbu, urobil dvojité obloženie
stien sadrokartónom a pod. Zdôraznila, že 17 rokov neboli zavreté vchodové vonkajšie dvere, v čase
keď bola lekáreň otvorená. Neustále sa intenzívne vetralo, pretože už od počiatku bola v priestore

vlhkosť. Svedkyňa potvrdila, že má vedomosť o tom, že vedenie spoločnosti upozorňovalo žalobkyňu
na nadmernú vlhkosť v predmetnom priestore. Pleseň ktorá sa vo vnútri lekárni nachádzala opísala ako
čiernu, šedú až šedo-zelenú a zelenú. V tých priestoroch kde bolo nadmerné vlhko, sa omietka vydúvala,
oni samé sa to snažili zakryť nejakým reklamným bilboardom, alebo pútačom od dodávateľa liečiv; alebo
závesom. Na niektorých miestach omietka doslova opadávala. Pokiaľ ide upratovanie predmetného

priestoru, svedkyňa zodpovedne prehlásila, že minimálne dvakrát za deň sa zmývala dlážka, išlo o
mokré zmývanie použitím vody a príslušného čistiaceho prostriedku. Pokiaľ sa jednalo o pleseň, táto sa
odstraňovala buď pretretím farbou čo robili maliari, resp. steny striekali chemickým prostriedkom Savo.
V priestore umyvárne sa používal sterilizátor, išlo o zariadenie, ktoré nevyrábalo paru; umyvárka sa
vetrala tak, že jedno okno bolo neustále pootvorené, rovnako ako dvere z umyvárky, kadiaľ prúdil vzduch

od malého okienka cez umyvárku a ostatný priestor až cez otvorené vchodové dvere. Vlhkosťou bol
poznačený aj nábytok.

8. Žalobkyňa vychádzala pri výške uplatnenej náhrady škody z posúdenia živnostníka W. A., ktorý v
prípade ak by on robil remeselné práce v dotknutom priestore, za búracie práce, murárske práce,

maliarske práce a cestovné by si vyúčtoval voči žalobkyni sumu vo výške 1.482,95 Eur.

9. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

10. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.11. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie
škoda a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou.

12. Prvým predpokladom zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti (existencia
protiprávneho úkonu). Protiprávny úkon je ľudské konanie priečiace sa objektívnemu právu. Nie je
rozhodujúce, či ide o porušenie zákona, alebo iného právneho predpisu, alebo záväzku. Porušenie
povinnosti vyplývajúce zo záväzkového právneho vzťahu je postavené na úroveň porušenia povinnosti
uložené zákonom, či iným právnym predpisom. Pokiaľ ide o škodu, Občiansky zákonník upravuje len

rozsah a spôsob jej náhrady. V právnej teórii, ako aj doterajšej súdnej praxe je pojem právne relevantnej
škody vykladaný ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (hmotná ujma) a je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, ktorým sú peniaze.

13. Zo zhora citovaných zákonných ustanovení, ako aj uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že
žalobca(alebotenkomuvzniklaškoda),musívkonaníonáhraduškodyprávnerelevantným,nesporným

a určitým spôsobom preukázať, že mu škoda vznikla a ak áno, tak v akej výške.

14. V prejednávanej veci žalobkyňa poukázala len na predbežný rozpočet (kalkuláciu), ktorú na základe
jej požiadavky a vypracoval živnostník W. A., bytom N. XXX/XXX, XXX XX N. S., IČO: 11 926 694, ktorý
v písomnosti zo dňa 14. 11. 2016 posúdil náklady spojené s búracími, murárskymi a maliarskymi prácami

včítane cestovného na sumu 1.482,95 Eur. žalobkyňa žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala, že
táto osoba aj uskutočnila dotknuté remeselné práce, ak áno, že si vyfakturovala alebo iným spôsobom
uplatnila voči nej ako objednávateľke právo na úhradu ním vykonaných prác; a v konečnom dôsledku
žalobkyňa nepreukázala žiadnym spôsobom, že uvedenú sumu dotknutej osobe zaplatila. V spore nebol
predložený zo strany žalobkyne žiadny listinný dôkaz, či iný dôkaz svedčiaci o tom, že jej skutočne

vznikla škoda, ak áno v akom rozsahu a v akej výške. Ak by sa tak stalo, žalobkyňa bola povinná v
konaní preukázať, akú konkrétnu sumu a komu titulom remeselných prác zaplatila. V tomto prípade
dôkazné bremeno ťažilo žalobkyňu a táto bola povinná svoje tvrdenie preukázať; v opačnom prípade
ju stíhala procesná prehra.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie, majúc za to, že žalobkyňa nepreukázala
výšku škody, ani to že konkrétnu sumu a konkrétnemu subjektu za remeselné práce uhradila; súd ustálil,
že neuniesla dôkazné bremeno a preto žalobu zamietol.

16. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku („CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Žalobkyňa vo svojom písomnom podaní zo dňa 31. 01. 2018 v závere súdu oznámila, že v časti
sumy 517,05 Eur berie svoj návrh na začatie konania späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Na
základe zhora citovaných procesných ustanovení, súd potom v rozhodnutí vo veci samej v dotknutej

časti konanie zastavil majúc za to, že žalovaný nemal námietky proti čiastočnému späťvzatiu žaloby.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

20.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Vzhľadom na výsledok sporu, kedy žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP

a § 362 ods.1 CSP).Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§

369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie

žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).