Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/357/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206339
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714206339.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu L. F., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom D. XXXX/XX, XXX XX K. právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie
766,08 € s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k.
15C/71/2014-74 zo dňa 22. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r í z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný
súd“) rozsudkom zo dňa 22. 10. 2015 žalobou žalobcu zamietol (prvý výrok). Žalovanému náhradu trov
konania nepriznal (druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobou doručenou dňa 02.
05. 2014 sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 766,08 € s príslušenstvom
z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Poukazoval na zmluvu o úvere č. XXXXXXX, ktorá bola

medzi stranami sporu uzatvorená dňa 22. 04. 2008. V zmysle uvedenej zmluvy mu boli poskytnuté
finančné prostriedky vo výške 863,04 € (26.000,-- Sk), ktoré sa zaviazal v stanovenej lehote vrátiť.
Celkovo žalovanému vrátil sumu 1.629,12 €, teda to o čo preplatil úver žiada vrátiť titulom bezdôvodného
obohatenia v sume 766,08 €. Podľa názoru žalobcu, predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere
nespĺňala zákonom požadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
a to z dôvodu absencie ročnej percentuálnej miery nákladov. Uvedený úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov a teda žalovaný má povinnosť vrátiť mu to, čo mu bolo z jeho strany

vyplatené naviac, oproti sume, ktorú mu poskytol. Z tohto dôvodu vyzval žalovaného výzvou zo dňa
16. 04. 2014, aby do 23. 04.2014 mu vrátil bezdôvodné obohatenia. Aj napriek výzve zostal žalovaný
nečinný a teda odo dňa nasledujúceho žalobca žiadal priznať okrem uplatňovanej istiny i úrok z
omeškania. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného poukazoval žalobca
(prostredníctvom právneho zástupcu) na 10-ročnú premlčaciu lehotu s tým, že zo strany žalovaného
sa jedná o úmyselné konanie, kde aj napriek viacerým úverovým zmluvám opakovane poskytuje úvery
bez uvádzania ročnej percentuálnej miery nákladov a úmyselne si dáva vyplácať úver s poplatkami a

úrokmi, hoci v zmysle zákona sa jedná o bezúročnú pôžičku.
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia strán sporu a
na predložené listinné dôkazy a po uvedení zákonných znení ustanovení § 451, § 456 veta prvá, §
458 ods. 1 veta prvá, § 100 ods. 1, § 101 a § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“)a § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, konštatoval: „Je nepochybné v predmetnej

veci, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere dňa 22. 04. 2008 č. XXXXXXX, na základe ktorej došlo k
poskytnutiu finančných prostriedkov vo výške 863,04 €. Žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému dlžnú
sumu vrátane poplatkov vo výške 1.629,12 €. Táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Na
základe vyhodnotenia predmetnej zmluvy o úvere sa súd stotožnil s právnym názorom žalobcu, že
prijatie plnenia na úrokoch a poplatkoch je v rozpore so zákonom 258/2001 Z.z. a zakladá na strane

žalovanéhozodpovednosťzabezdôvodnéobohatenievzmysleustanovenia§451ods.2OZ.Občiansky
zákonník v § 451 ods. 2 upravuje štyri možné formy získania bezdôvodného obohatenia. Žalobca v
žalobe nešpecifikuje spôsob vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaným, ale zo skutkových tvrdení
žalobcu je možné vyvodiť, že žalovaný mal získať majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu,
keď na úroky a poplatky z úveru poskytnutého žalobcovi mu podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení do 31. 12. 2009 nevznikol nárok. Keďže žalobca celkovo plnil čiastku

1.629,12 €, vyplatil viac než mal o 766,08 € (žalovaný nárok). Napriek uvedenému súd žalobe žalobcu
nevyhovel, pretože žalovaný sa úspešnej dovolal premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 OZ v spojení s ustanovením § 101 a § 107
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.“ V tejto súvislosti ďalej prvoinštančný súdu uviedol: „Žalovaný
v konaní vzniesol námietku premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom

podľa názoru súdu túto námietku vzniesol úspešne. Pri premlčaní práva z bezdôvodného obohatenia
Občiansky zákonník ustanovuje subjektívnu, ako aj objektívnu premlčaciu dobu pri práve na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia. Pri subjektívnej premlčacej lehote sa právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa premlčí za tri roky a ak ide

o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa názoru súdu k
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo dňom 06. 02. 2009 kedy bola posledná splátka.
Dňom nasledujúcim začala plynúť premlčacia lehota pre žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
a uplynula v prípade subjektívnej lehoty 06. 02. 2011, v prípade trojročnej objektívnej lehoty 06. 02.
2012. Žaloba na tunajšom súde bola podaná 02. 05. 2014, teda po zákonom stanovenej lehote a teda

žalovaný sa úspešne dovolal premlčania. Žalobca podal na súde žalobcu o vydanie bezdôvodného
obohatenia po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že začiatok a koniec dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
neskúmal, pretože dospel k záveru, že žalobcovi márne uplynula objektívna premlčacia trojročná lehota
a teda nie je potrebné skúmať počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty vzhľadom k

tomu, že táto uplynie v rámci trojročnej.“ Následne prvoinštančný súd reagujúc na argumentáciu žalobcu
uviedol: „Pokiaľ žalobca žiadal v danej veci aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu, pretože malo ísť na
strane žalovaného o úmyselné bezdôvodné obohatenie, súd má za to, že úmysel žalovaného získať
bezdôvodné obohatenie neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov v úverovej zmluve uzavretej
so žalobcom preukázaný nebol. Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto

pri skúmaní úmyslu žalovaného vychádzal z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve.
Zavinenie podľa § 15 Trestného zákona je vybudované na dvoch zložkách vedomostnej a vôľovej. Podľa
stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom
obohatení podľa z Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil
vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy

úmysel ide, ak ten kto sa na úkor iného obohatil vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné
obohatenie a pre prípad, že sa tak stane bol s týmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu
konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia žalobcu o zaužívaní praxe
žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, tak ako na to poukazoval v súdenej veci, ale je nutné v
každom jednotlivom konkrétnom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať,

že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo
aspoň mohol byť uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Je nesporné, že žalovaný uzavrel
so žalobcom zmluvu o úvere, ktorá podľa jej typového označenia v zmysle § 497 a nasledujúcich
Obchodného zákonníka je zmluvou, kde sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť

úroky.Zdokazovaniavyplynulo,žežalovanýskutočnechcelzískaťnazákladezmluvyoúvereodplatuvo
forme úrokov za poskytnutý úver, ale táto skutočnosť ešte sama o sebe nedokazuje jeho úmysel získať
bezdôvodné obohatenie. V čase uzatvárania úverovej zmluvy dňa 22. 04. 2008 žalovaný nemohol vedieť
ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr súd posúdi ním uzavretú zmluvu so žalobcom ako zmluvuo spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. a
bude sa tým pádom jednať o zmluvu bez poplatkov a úrokov. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd mal
za to, že sa nejedná o úmyselné konanie žalovaného bezdôvodne sa obohatiť a preto na túto námietku

zo strany žalobcu neprihliadol. (...) Vzhľadom na uvedené, keďže mal súd za to, že žalovaný úspešne
vzniesol námietku premlčania považoval nárok uplatnený žalobou za premlčaný a zamietol ho.“
1. 4. Rozhodne o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancii aplikáciou v tej dobe platného a účinného
ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku a žalovanému, ktorým bol v spore (pôvodne - v konaní) úspešný nepriznal právo na náhradu

trov konania, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo (aktuálne - nárok) na náhradu trov odvolacieho
konania.

2. 2. Odvolanie po právnej stránke odôvodnil poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d) a f)
Občianskeho súdneho poriadku.
2. 3. V odôvodnení odvolania uviedol, že „v prejednávanom spore ide v celom rozsahu o občiansko-
právnu zmluvu a aplikuje sa inštitút premlčania upravený v Občianskom zákonníku“, pričom konkrétne
poukázal na ustanovenie § 107 ods. 2 z ktorého vyplýva, že najneskôr sa právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V predmetnom spore je potrebné považovať konanie žalovaného za
úmyselné a preto je potrebné na tento právny spor aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka o 10
ročnej premlčacej dobe. Na základe dlhoročného konania žalovaného je možné vyvodiť, že je pre neho
oveľa prijateľnejšie ignorovať právnu úpravu slúžiacu na ochranu spotrebiteľa, neuvádzať vo svojich

zmluvách zákonom obligatórne vyžadované údaje, požadovať od spotrebiteľov nezákonne vysokú
odplatu,atovšetkozatýmúčelom,abysaobohatilnaúkorspotrebiteľov,odktorýchobjektívnenemožno
požadovať, aby boli schopní posúdenia uzatváraných zmlúv už v čase ich podpisu. Takéto konanie
je preňho preukázateľne výhodnejšie, ako dodržiavanie zákona. Pre žalovaného je jasne výhodnejšie
úmyselne porušovať zákon, čo aj dlhodobo robí napriek mnohým rozhodnutiam súdov, ktorého na to

upozorňujú. V tejto súvislosti poukázal žalobca na konkrétne rozhodnutia všeobecných súdov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha

už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP z ktorého vyplýva, že „právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §

380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. V prejednávanom spore je nesporné, že žalobca sa domáhala uplatňovaného nároku z titulu
bezdôvodného obohatenia a že žalovaný vzniesol v priebehu súdneho sporu námietku premlčania.

Primárnou úlohou súdu prvej inštancie preto bolo vysporiadať sa s touto námietkou. Ako už bolo
uvedené vyššie, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade došlo k márnemu uplynutiu
všeobecnej trojročnej objektívnej premlčacej doby a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo
strany žalovaného preto žalobu žalobcu zamietol. Argumentáciu žalobcu, že v tomto prípade ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie a teda na tento prípad by sa mala vzťahovať desaťročná premlčacia

doba, súd prvej inštancie neakceptoval.

7. 1. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.7. 2. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7. 3. Podľa ustanovenia § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.
7.4.Podľaustanovenia§458ods.1,vetaprváOZ,musísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodným
obohatením.
7. 5. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej(§101-110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
7. 6. Podľa ustanovenia § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
7. 7. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.
7. 8. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

8. 1. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 258/2001 Z.z.“) , ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere a to v znení ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
8. 2. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zák.č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je

zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

9. Občiansky zákonník vo vyššie citovanom ustanovení § 451 ods. 2 OZ upravuje štyri skutkové podstaty
získania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa v žalobe presne nešpecifikuje konkrétnu skutkovú
podstatu uplatňovaného bezdôvodného obohatenia, ale z jej skutkových tvrdení možno vyvodiť, že
žalovaný mal získať majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, keď na úroky a poplatky z úveru
poskytnutého žalobkyni mu nárok podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. nevznikol.

10. Vo veci nebolo sporné, že strany sporu (pôvodne - účastníci konania) uzatvorili dňa 22. 04.
2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi zo strany žalovaného poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 863,04- Eur (26.000,- Sk). Z prehľadu splátok vyplýva, že žalobca zaplatil
žalovanému v 9. splátkach sumu 1.629,12 Eur, pričom poslednú splátku sume 543,04 Eur uhradil dňa

06. 02. 2009.

11. Po oboznámení sa s uvedenou zmluvou o úvere sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom
žalobcu, že zo strany žalovaného prijaté plnenie týkajúcej sa úrokov a poplatkov je v rozpore s
ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. a zakladá na strane žalovaného zodpovednosť za bezdôvodné

obohatenie podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v rozsahu uplatňovanej
istiny sa jednalo o plnenie bez právneho dôvodu.

12. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca uhradil žalovanému poslednú splátku dňa
06. 02. 2009 a teda týmto dňom začala plynúť objektívna trojročná premlčacia doba v zmysle vyššie

citovaného ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uplynula dňa 06. 02. 2012. Keďže
žalobca podal žalobu na súd až dňa 02. 05. 2014 a žalovaný vzniesol v spore námietku premlčania, súd
prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď jeho žalobu z dôvodu premlčania zamietol.

13. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní, že v prejednávanom

spore plynie podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ desaťročná premlčacia doba, „pretože v tomto prípade
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného“, nakoľko úmysel žalovaného získať
bezdôvodné obohatenie neuvedeným ročnej percentuálnej miery nákladov v úverovej zmluve (resp.
i ďalších náležitosti špecifikovaných prvoinštančným súdom) preukázaný nebol. Občiansky zákonník
podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto pri posúdení úmyslu žalovaného je potrebné

vychádzať z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Podľa § 15 Trestného zákona je
zavineniebudovanénadvochzložkách-vedomostnejavôľovej.Podľastupňavôľovejzložkysarozlišuje
úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho
zákonníka ide vtedy, ak ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim konaním
získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide ak ten kto sa

na úkor iného obohatil vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad,
že sa tak stane bol s takýmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu žalovaného získať
bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia žalobkyne o zaužívaní praxe žalovaného pri
uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v každom jednotlivom konkrétnom prípade s poukazom
na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia

na základe takejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň mohol byť uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne
obohacuje. Žalovaný uzavrel so žalobcom predmetnú zmluvu o úvere podľa typového označenia v
zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Jedná sa o úverové zmluvy, kde sa veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a
dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vykonaným dokazovaním mal

odvolací súd preukázané, že žalovaný skutočne chcel získať na základe zmluvy o úvere odplatu vo
forme poplatkov za poskytnutý úver, ale táto skutočnosť ešte sama o sebe nepreukazuje jeho úmysel
získať bezdôvodné obohatenie. V čase uzatvorenia zmluvy v roku 2008 žalovaný nemohol vedieť a ani
predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr posúdi súd ním uzavretú zmluvu so žalobcom ako zmluvu ospotrebiteľskom úvere, ktorá nespĺňa zákonom požadované náležitosti a teda, že bude posudzovaná
ako zmluva bez úrokov a bez poplatkov. Podľa názoru odvolacieho súdu pri posúdení či ide o úmyselné
konanie nemožno totiž vychádzať z aktuálneho stavu, ale zo stavu v čase uzatvárania úverovej zmluvy a

preto neobstojí ani argumentácia žalobcu, že aj v iných prípadoch konal obdobným spôsobom a uzatvoril
obdobné zmluvy o úveroch. Vzhľadom na uvedené okolnosti dospel odvolací súd k záveru, že nie je
možné v danej veci aplikovať na beh plynutia premlčacej lehoty desaťročnú premlčaciu dobu.

14. Z uvedeného je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu z dôvodu

premlčania uplatňovaného nároku zamietol, je vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15.Žalovanýbolvodvolacomkonaníúspešnýapretomupodľa§396ods.1spoužitím§255ods.1CSP
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si však náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil a keďže existenciu trov odvolacieho konania žalovaného nemal odvolací súd preukázanú ani
zo spisu, náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).