Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/92/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117214660
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117214660.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: R Collectors
s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47
232 471, proti žalovanému: G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Y., G. X, o zaplatenie 4.094,11 Eur

s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 11.
decembra 2017, sp.zn. 17Csp/86/2017-62, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi
sumu 4.094,11 Eur s príslušenstvom v mesačných splátkach, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na základe podanej žaloby,
ktorou žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť mu istinu 4.094,11 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % ročne od 01.04.2017 do zaplatenia, dlžného úroku vo výške 2.151,70
Eur a zmluvného úroku vo výške 19 % ročne zo sumy 4.084,11 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia.
Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi pôvodným žalobcom - Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom bola dňa 25.04.2017 uzatvorená Zmluva o úvere č. 3613099388, na základe

ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6.050 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných
splátkach po 150,07 Eur, s dátumom prvej splátky 20.07.2011, dátumom konečnej splatnosti úveru
20.06.2017, dátumom každej splátky k 20. dňu v mesiaci, počet mesačných splátok - 72. Ďalej v zmluve
bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 19 %, RPMN 20,74 %, priemerná RPMN 17,62 %, celková
výška nákladov 4.081,51 Eur. Listom zo dňa 21.07.2014 veriteľ vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej
čiastky úveru, pričom ho zároveň v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil, že ku dňu
20.06.2016jevomeškaníviacako3mesiacepolehotesplatnostisplátokvovýške546,96Eur.Následne

listom zo dňa 07.08.2014 Poštová banka, a.s. oznámila žalovanému, že z dôvodu porušenia zmluvných
obchodných podmienok, stala sa jeho úverová pohľadávka k 07.08.2014 predčasne splatnou v celom
rozsahu. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaného, výška vyčerpaného úveru predstavovala 6.050
Eur, zaplatené žalovaným bolo doposiaľ 1.955,89 Eur. V danom prípade medzi právnym predchodcom
žalobu a žalovaným bol uzatvorený zmluvný vzťah v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“). Na základe uzavretej zmluvy

právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 6.050 Eur, pričom
žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver dohodnutým spôsobom. V danom prípade však zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, t.j. výšku splátokistiny, úrokov, ktoré mal žalovaný zaplatiť. Aj keď v zmluve explicitne bola uvedená celková výška
mesačnej splátky, nikde však nebola uvedená výška splátok istiny a úrokov, t.j. každá časť mesačnej
splátky, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku. Uvedené

nedostatky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ZoSÚ v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje
tým, že takýto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto priznal žalobcovi
nárok na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom vo výške 6.050 Eur a žalovaným zaplatenou
sumou 1.955,89 Eur, t.j. sumu 4.094,11 Eur a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách
konaniarozhodolpodľa§255ods.2CSPavzhľadomnaúspechstránsporu,ktorýbolvzásaderovnaký,

žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým v časti žalobe žalobcu vyhovel, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav
vo veci dlžnej sumy.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Podľa jeho názoru sú dané odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvej inštancie v
zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ a § 11 ZoSÚ považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodovej
správy k ustanoveniu § 11 ZoSÚ, ktorý nahradil zákon č. 258/2001 Z.z. vyplýva, že spotrebiteľ musí byť

zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle § 9 ods. 3 ZoSÚ sa ustanovenie § 9
ods.2písm.k)aplikujelenvprípade,žeobsahomzmluvyospotrebiteľskomúverejeajamortizáciaistiny,
pričom v takom prípade sa zákazníkovi v zmysle § 9 ods. 5 poskytuje amortizačná tabuľka. V danom
prípade nebola dohodnutá amortizácia istiny úveru a z tohto dôvodu sa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.

k) ZoSÚ dá vyhovieť len v konkrétnych, v odvolaní uvádzaných prípadoch, ak: Zmluva o úvere obsahuje
požadovanénáležitosti,keďžesavnejuvádza,že(i)výškaúveru,(ii)úrokjevyjadrenýúrokovousadbou,
(iii)výškamesačnejsplátky,(iv)RPMNbankyv%,(v)taktiežpriemernáRPMNnatrhu,(vi)celkovávýška
úveru, (vii) dátum 1. splátky, (viii) dátum nasledujúcich splátok, (ix) počet mesačných splátok, (x) dátum
konečnej splatnosti úveru. Považuje za dostatočné a v súlade so zákonom, ak zmluva o spotrebiteľskom

úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splátok
splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa táto celková čiastka má splatiť. V tejto súvislosti poukázal aj na
rozhodovaciu prax odvolacích súdov - Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Prešove.
V uvedených rozhodnutiach, okrem iného, bolo hodnotené, že Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na
cieľ ochrany spotrebiteľa sledovaný Smernicou Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov

a iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktorý sa týkajú spotrebiteľského
úveru, zmenenej a doplnenej Smernicou 98/7/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16.02.1998 v
záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať
všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy, čl. 4 uvedenej Smernice vyžaduje, aby dlžník pri
uzavretízmluvypoznalvšetkyokolnosti,ktorémôžumaťvplyvnarozsahjehozáväzku,pričomporušenie

povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte Smernice 2008/48, môže byť sankcionované
podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný
význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere, najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera
nákladov, počet a frekvencia splátok, ako aj prípadná existencia notárskych poplatkov a prípadne
požadované záruky a poistenie. Článok 23 Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni,

aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje
všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere
bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosti, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ
ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov sa ponecháva na vnútroštátne

orgány. Smernica 2008/48/ES upravuje zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Účelom zákona č. 129/2010
Z.z. bolo prebrať do slovenského práva Smernicu 2008/48. Súdny dvor v Luxemburgu v rozsudku zo dňa
09.11.2016 vo veci C-42/15 rozhodol, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené
písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť

každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Vzhľadom na uvedené, nebolo
povinnosťou v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť, aká časť konkrétnej splátky bude započítaná navrátenie istiny, úroku a poplatku. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť a
žalobe na plnenie v zamietajúcej časti vyhovieť.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu
(§ 362 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu
danom ustanovením § 379 a § 380 CSP, ktorý v napadnutom výroku odvolaním žalovaného ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil; v napadnutom výroku odvolaním žalobcu, ktorý vo zvyšnej

časti žalobu zamietol, podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a spolu so súvisiacim výrokom o trovách
konania mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi právnym
predchodcom žalobcu, pôvodným žalobcom -Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom bola dňa 25.04.2011 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý

úver vo výške 6.050 Eur, s výškou mesačnej splátky 150,07 Eur, výškou úrokovej sadzby 19 % p.a.,
poistenímschopnostisplácaťúver-základnýsúborpoistenia,dátumom1.splátky20.07.2011, dátumom
každej ďalšej splátky k 20. dňu v mesiaci, dátumom konečnej splatnosti úveru 20.06.2017, počtom
mesačných splátok 72, RPMN 20,74 %, priemerné RPMN 17,62 %, s celkovou výškou nákladov
4.081,51 Eur. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaného č. ÚZ 3613099388 vyplýva, že žalovaný v

zmysle podmienok zmluvy uhradil na splátkach úveru 1.955,89 Eur. Listom zo dňa 21.07.2014 Poštová
banka,a.s.vzmysle§53ods.9Občianskehozákonníkaupovedomilažalovanéhooomeškanísplácania
splátok úveru dohodnutých v zmluve. Následne listom zo dňa 07.08.2014 Poštová banka, a.s. oznámila
žalovanému, že vzhľadom k tomu, že porušil ustanovenie zmluvy o úvere - nesplácania splátok úveru
riadne a včas, stala sa jeho pohľadávka k 07.08.2014 predčasne splatnou v celom rozsahu. Na základe

takto zisteného skutkového stavu správne súd prvej inštancie vyvodil, že medzi právnym predchodcom
žalobcu - Poštovou bankou, a.s. a žalovaným bola uzatvorená zmluva na základe podmienok zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Skutočnosti
tvrdené žalobcom v podanej žalobe, že medzi pôvodným veriteľom - Poštovou bankou, a.s. a žalovaným
bol uzatvorený spotrebiteľský vzťah a bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý sa na základe podmienok

zmluvy zaviazal splácať v mesačných splátkach, že z dôvodu neplnenia si povinností riadne a včas
platiť splátky úveru, nastala predčasná splatnosť úveru, ako aj o výške doposiaľ uhradenej sumy
splátok zo strany žalovaného boli v konaní preukázané. Správne preto súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi (ako nadobúdateľovi pohľadávky na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky) vo výške 4.094,11 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. V tejto časti

preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

6.Záversúduprvejinštancie,ktorýzamietolžalobužalobcuvzostávajúcejčastinavyslovenomprávnom
závere, že zmluva o spotrebiteľskom úveru, uzatvorená medzi Poštovou bankou, a.s. a žalovaným
neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, t.j. že výška mesačnej splátky neobsahovala

údaj, aká výška splátky pripadá na istinu a aká časť na úrok, na základe čoho je potrebné považovať v
zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, je predčasný.

7.Smernica,akošpecifickýprameňprávaEurópskejúnie,vyžadujeodčlenskýchštátov,abydosiahlicieľ
sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Na tento účel musia

byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná, aby sa zachovala
ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii
vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a
zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07 bod 110).

8. Z dôvodovej správy zákona č. 129/2010 Z.z. okrem iného vyplýva, že zákon č. 109/2010 Z.z.
predstavuje úplnú transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského poriadku.
Vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci a k právnemu posúdeniu žaloby sa jedná o výklad čl.
10 ods. 2 písm. a) smernice, ktorá stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a

frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia; ako aj v zmysle čl.
10 ods. 2 písm. i) smernice a čl. 10 ods. 3 smernice o práve spotrebiteľa na bezplatné a kedykoľvek
počas doby trvania služby odovzdanie výpisu vo forme amortizačnej tabuľky. Tieto a obdobné otázky boliriešené aj vo veci Home Credit Slovakia, a.s./Klára Biírová, vec C-42/15. K riešeniu danej problematiky
pri výklade podmienok § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ZoSÚ vo vzťahu k podmienkam Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 bolo predmetom rozhodovania aj Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vo veciach 3 Cdo/56/2018, 3 Cdo/146/2017 a 4 Cdo/211/2017, v ktorom Najvyšší
súd SR zaujíma stanovisko posudzovania podmienok spotrebiteľskej zmluvy vo vzťahu k podmienkam
uvedeným v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, na ktoré odvolací súd poukazuje.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, keďže súd prvej inštancie dospel predčasne k záveru o

nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na plnenie dôvodiac, že zmluva o úvere neobsahovala
náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ a úver sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov
(§ 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona), nie je správnym právnym posúdením. Na základe možného
výkladu týchto ustanovení súčasnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, odvolací súd v
napadnutom výroku (spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania) rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie.

10. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 79 CMP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)