Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. september 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/281/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613210229
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5613210229.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Československá

obchodní banka, a. s., so sídlom Praha 5, Radlická 333/150, Česká republika, IČO: 00 001 350, proti
žalovaným: 1) R. L., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Z. H., t. č. bytom J. X-Ž., K. XX, Č. K., a 2) H. L.,
nar. X. X. XXXX, trvale bytom Š. XXX, t. č. bytom XXXXX W., K. X, X., v spore o zaplatenie 23.521,23
Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 9928,77 Kč od 18. 9. 2013 do
zaplatenia, s a z a s t a v u j e .

Žalovaná 1) a žalovaný 2) s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 5978,30 Kč, úrok
z omeškania vo výške 10886,82 Kč a úrok z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 5978,30 Kč od
18. 9. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanej 1) a žalovanému 2) spoločne a nerozdielne nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 20 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 8. 10. 2013, sa
žalobca domáhal voči žalovaným uloženia povinnosti zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 9928,77 Kč,
úrok vo výške 1608,64 Kč, úrok z omeškania vo výške 11983,82 Kč, úrok vo výške 12,9 % ročne zo sumy
9928,77 Kč od 18. 9. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9928,77 Kč
od 18. 9. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 10.
3. 2009 zmluvu o úvere číslo 003109703R, ktorej účastníkmi boli žalovaní spoločne a nerozdielne ako
spoludlžníci. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 150000 Kč. Súčasťou zmluvy o úvere

boli obchodné podmienky pre Č. spotrebiteľské úvery. Žalovaní dňa 10. 3. 2009 čerpali úver vo výške
150000 Kč. V zmluve sa žalovaní zaviazali splatiť poskytnutý úver v 84 splátkach vo výške 2732 Kč,
splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20. 4. 2009 a s konečnou splatnosťou
úveru 20. 3. 2016. Súčasne sa zaviazali zaplatiť dojednaný úrok vo výše 12,9 % ročne. Za každý mesiac
účtoval žalovaným poplatok za správu úveru vo výške 50 Kč. Prihláškou ku poisteniu, ktorá je súčasťou
zmluvy o úvere, bolo dojednané poistenie neschopnosti splatiť úver, s mesačným poistným 165 Kč.
Žalovaní si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere riadne neplnili, neuhrádzali dojednané pravidelné

mesačné splátky a účtované poplatky. V zmysle čl. 9 Obchodných podmienok preto dňa 20. 11. 2010
žalovaným oznámil, že pohľadávka zo zmluvy o úvere je splatná ku dňu 20. 11. 2010. Ku dňu odoslania
oznámenia o zosplatnení predstavoval dlh žalovaných 138864,36 Kč. Ku dňu 17. 9. 2013 predstavujedlh žalovaných 23521,23 Kč a pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 9928,77 Kč, nezaplatených
úrokov vo výške 1608,64 Kč a úrokov z omeškania vo výške 11983,82 Kč.

2. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 8. 11. 2013, žalobca uviedol, že v bode I.7. zmluvy sa strany
zmluvy dohodli na úroku z omeškania vo výške 15 % ročne. Úver bol zosplatnený v súlade s čl. 9.1.
písm. d) Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery. Poslednú splátku žalovaní uhradili dňa 29. 6.
2012 vo výške 5000 Kč. Žalovaní vykonali po zosplatnení úveru úhrady dňa 1. 6. 2011 vo výške 14200
Kč, ktorá bola započítaná na úroky v sume 12370 Kč a na poplatky v sume 1830 Kč, dňa 19. 7. 2011

vo výške 14.200 Kč, ktorá bola započítaná na istinu vo výške 11048,83 Kč a na úroky vo výške 3151,17
Kč, dňa 17. 8. 2011 vo výške 14.200 Kč, ktorá bola započítaná na istinu vo výške 12792,95 Kč a na
úroky vo výške 1407,05 Kč, dňa 16. 9. 2011 vo výške 14200 Kč, ktorá bola započítaná na istinu vo
výške 12921,07 Kč a na úroky vo výške 1278,93 Kč, dňa 17. 10. 2011 vo výške 14200 Kč, ktorá bola
započítaná na istinu vo výške 13063,20 Kč a na úroky vo výške 1136,80 Kč, dňa 21. 11. 2011 vo výške
14200 Kč, ktorá bola započítaná na istinu vo výške 12322,85 Kč a na úroky vo výške 1877,15 Kč, dňa

20. 12. 2011 vo výške 14200 Kč, ktorá bola započítaná na istinu v sume 13452,67 Kč a na úroky v sume
742,33 Kč, dňa 21. 2. 2012 vo výške 14200 Kč, ktorá bola započítaná na istinu v sume 13733,77 Kč
a na úroky vo výške 466,23 Kč, dňa 27. 3. 2012 vo výške 14200 Kč, ktorá bola započítaná na istinu
v sume 13980,47 Kč a na úroky vo výške 309,53 Kč a dňa 29. 6. 2012 vo výške 5000 Kč, ktorá bola
započítaná na istinu v sume 4500,92 Kč a na úroky v sume 499,08 Kč. Keďže pri vyhotovovaní žaloby

došlo k pisárskej chybe v časti úrokov z omeškania, vzal podanú žalobu v časti úrokov z omeškania vo
výške 1 % ročne zo sumy 9928,77 Kč od 18. 9. 2013 do zaplatenia späť.

3. Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili.
4. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v

neprítomnosti žalobcu a žalovaných, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené.
Strany sporu svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili včas a dôležitými dôvodmi.

5. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to Všeobecných obchodných podmienok
Č., zmluvy o úvere č. 003109703R, prihlášky k poisteniu, dokladu preukazujúceho čerpanie úveru,

oznámenia o zosplatnení úveru, poslednej výzvy k zaplateniu dlžnej čiastky, upomienok, prehľadu dlhu
žalobcov podľa jednotlivých kalendárnych dní, výpisu z obchodného registra žalobcu, výpisu z účtu
žalovaných a prehľadu REPO-sadzieb zverejnených Českou národnou bankou, súd zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Žalobca je právnická osoba, zapísaná v obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe, v
oddieli BXXXVI, vložka 46.

7. Žalobca ako veriteľ a žalovaní ako spoludlžníci uzatvorili dňa 10. 3. 2009
zmluvu o úvere číslo 003109703R, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške 150000 Kč. Žalovaní

sa zaviazali splatiť poskytnutý úver, spolu s úrokom vo výške 12,9 % ročne, v 84 mesačných splátkach vo
výške 2732 Kč, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20. 4. 2009, s konečnou splatnosťou
úveru 20. 3. 2016. Strany sporu si dojednali tiež povinnosť žalovaných platiť poplatok za správu úveru
vo výške 50 Kč mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 16,6 % . Dňa
10. 3. 2009 podpísali žalovaní prihlášku ku poisteniu pre prípad smrti alebo plnej invalidity a pre prípad

pracovnej neschopnosti, s výškou mesačného poistného 165 Kč. Podľa potvrdenia o čerpaní úveru,
žalovaní čerpali úver dňa 10. 3. 2009 vo výške 150000 Kč. Žalobca vyzval žalovaných na úhradu
nesplatených splátok úveru upomienkou zo dňa 23. 8. 2010, 2. 9. 2010 a 19. 10. 2010. Dňa 21. 11. 2010
žalobca oznámil žalovaným, že z dôvodu omeškania s plnením záväzkov vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru k 20. 11. 2010 a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy vo výške 138864,36 Kč, do 2. 12.

2010. Podľa prehľadu dlhu žalovaných, k 20. 11. 2010 predstavovala dlžná istina 131257,20 Kč, úroky
5691,10 Kč, úroky z omeškania 104,45 Kč a poplatky 1830 Kč.

8. Podľa čl. 66 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), toto nariadenie sa

uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny
a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.9. Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, osobu s bydliskom na území členského štátu možno tiež žalovať
ak ide o jedného z viacerých žalovaných na súde podľa bydliska ktoréhokoľvek zo žalovaných za
predpokladu, že nároky sú navzájom tak súvisiace, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne,

a tak predísť možnosti nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných konaniach.

11. Podľa čl. 24 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, Okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd

výlučnú právomoc podľa článku 22.

12. Nakoľko sa jednalo o vec s cudzím prvkom, keďže žalobca je zahraničná právnická osoba a
žalovaná 1/ mala v čase začatia sporu bydlisko v cudzine, súd prvotne skúmal, či má právomoc vo veci
konať. Keďže súd nemal preukázané, že by žalovaný 2/ v čase začatia sporu nemal bydlisko na území

Slovenskej republiky, žalovaná 1/ právomoc súdu nenamietala a jedná sa o spor, v ktorom žalobca
uplatnil žalovaný nárok voči žalovaným spoločne a nerozdielne (jedná sa o jedno plnenie), má, v zmysle
čl. 16 ods. 2 v spojení s článkami 24 a 6 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, právomoc vo veci
konať slovenský súd.

13. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

16. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 1 % ročne zo sumy 9928,77 Kč od 18. 9. 2013 do zaplatenia, zastavil, nakoľko žalobca vzal
podanú žalobu v uvedenej späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Keďže ku späťvzatiu
žaloby v časti došlo pred začatím predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, súd nezisťoval
stanovisko žalovaných ku späťvzatiu žaloby v časti, nakoľko aj ich prípadný nesúhlas by bol právne

neúčinný.

17. Podľa čl. 28 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky, toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po 17. decembri 2009.

18. Podľa čl. 4 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. 6. 1980, v rozsahu,
v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, sa zmluva spravuje právnym
poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak však je časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto
časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto
iného štátu.

19. Podľa čl. 4 ods. 2 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. 6. 1980, s výhradou
ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde
má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase
uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú

správu. Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu obchodnej činnosti alebo povolania tohto účastníka,
tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná
prevádzkareň, alebo ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť iná prevádzkareň ako hlavná prevádzkareň,
so štátom, kde sa nachádza táto iná prevádzkareň.20. Podľa § 3028 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR číslo 89/2012 Sb., týmto zákonom sa spravujú
práva a povinnosti vzniknuté odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 3028 ods. 3 Občianskeho zákonníka ČR číslo 89/2012 Sb., ak nie je ďalej uvedené inak,
spravujú sa iné právne pomery vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako i
práva a povinnosti z nich vzniknuté, vrátane práv a povinností z porušenia zmlúv uzavretých pre dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, doterajšími právnymi predpismi. To nebráni dohode strán, že sa

tieto ich práva a povinnosti budú spravovať týmto zákonom odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa § 55 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR č. 40/1964 Sb., účinného do 31. 12. 2013, zmluvné
dojednaniaspotrebiteľskýchzmlúvsanemôžuodchýliťodzákonavneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

23. Podľa § 23 ods. 1 zákona ČR č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere, právne vzťahy týkajúce
sa spotrebiteľského úveru vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú
doterajšími právnymi predpismi.

24. Podľa § 2 písm. a/ zákona ČR č. 321/2001 Sb. o niektorých podmienkach dojednávania

spotrebiteľského úveru, pre účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom poskytnutie
peňažných prostriedkov alebo odložená platba, napríklad vo forme úveru, pôžičky alebo kúpy prenajatej
veci, za ktoré je spotrebiteľ povinný platiť.

25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR č. 40/1964 Sb., účinného do 31. 12. 2013, dlžník,

ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ČR č. 40/1964 Sb., účinného do 31. 12. 2013, ak ide

o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 19 ods. 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb., ktorým sa určuje výška úrokov

z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, určuje odmena likvidátora, likvidačného
správcu a člena orgánu právnické osoby menovaného súdom a upravujú niektoré otázky Obchodného
vestníka a verejných registrov právnických a fyzických osôb, výška úroku z omeškania, ku ktorému
došlo pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa spravuje nariadením vlády č. 142/1994
Sb., v znení účinnom pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

28. Podľa § 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb., ktorým sa ustanovuje výška úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania podľa občianskeho zákonníka, účinného od 1. 7. 2010, výška úroku
z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Č. X. L. pre posledný deň kalendárneho
polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo ku omeškaniu, zvýšenej o sedem

percentuálnych bodov.

29. Podľa článku II. ods. 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 180/2013 Sb., ktorým sa mení nariadenie
vlády č. 142/1994 Sb., účinného od 1. 7. 2013, výška úroku z omeškania, ku ktorému došlo pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa spravuje doterajšími právnymi predpismi.

30. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu, po vykonanom čiastočnom
späťvzatí, čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej
dôvodnosť. Súd aplikoval na posúdenie použiteľného hmotného práva Dohovor o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky zo dňa 19. 6. 1980, nakoľko záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol dňa

10. 3. 2009. Podľa čl. 4 uvedeného dohovoru súd aplikoval vo veci hmotné právo Českej republiky,
keďže zmluva medzi stranami sporu, z ktorej žalobca uplatnil svoj nárok, je s ním najužšie spojená,
pretože sídlo žalobcu, ktorý mal uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, je na území Českej
republiky. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaní uzavreli dňa 10.3. 2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovaným ako spoludlžníkom poskytnutý úver vo
výške 150000 Kč, pri úrokovej sadzbe 12,9 % ročne, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť spoločne a
nerozdielne v 84 pravidelných mesačných splátkach vo výške 2732 Kč. Zmluva obsahovala údaj o ročnej

percentuálnej miere nákladov. Keďže zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľmi, jedná
sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na obsah zmluvy, sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
V dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaných platiť dojednané splátky úveru riadne a včas,
vyhlásil žalobca ku dňu 20. 11. 2010 splatnosť celého úveru a súčasne vyzval žalovaných na vrátenie
poskytnutého úveru. Keďže povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je poskytnutý úver veriteľovi vrátiť a

zaplatiť dojednaný úrok, súd uložil žalovaným povinnosť vrátiť žalobcovi nesplatenú časť istiny úveru vo
výške 5978,30 Kč, predstavujúcu rozdiel medzi nesplatenou istinou úveru ku dňu predčasnej splatnosti
úveru vo výške 131257,20 Kč a úhradami, vykonanými žalovanými na istinu úveru po zosplatnení úveru,
vo výške 125278,90 Kč. Žalovaní zaplatili žalobcovi po zosplatnení úveru spolu 132800 Kč, z ktorých
bola na úhradu poplatkov započítaná suma 1830 Kč, na úhradu úrokov suma 23243,27 Kč a na úhradu
istiny suma 107726,73 Kč. Súd však považoval z vykonaných úhrad za dôvodne započítanú na úroky

len sumu 5691,10 Kč, t. j. vo výške dlžných úrokov ku dňu zosplatnenia úveru, nakoľko zmluvný úrok ako
odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu
poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom

sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky (čo konštatoval aj Krajský súd v Žiline
napr. v rozsudku zo dňa 19. 11. 2013, č. k. 5Co/165/2013-148, v rozsudku zo dňa 20. 11. 2014, sp. zn.
9Co/862/2014, v rozsudku zo dňa 26. 3. 2015, sp. zn. 9Co/138/2015). Preto žalobcovi neprislúchalo
právo na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po splatnosti úveru. Z uvedeného dôvodu preto súd
považoval za úhrady na istinu po zosplatnení úveru úhrady v celkovej výške 125278,90 Kč, t. j. celkovú

sumu úhrad po odpočítaní sumy úhrady na poplatky za správu úver individuálne dojednané v zmluve o
úvere vo výške 1830 Kč a úroky vo výške 5691,10 Kč. V zostávajúcej časti uplatnenej istiny vo výške
3950,47 Kč, úrokov vo výške 1608,64 Kč a úrokov vo výške 12,9 % ročne zo sumy 9928,77 Kč od 18.
9. 2013 do zaplatenia preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

31. Nakoľko žalovaní sa dostali s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, súd
priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, vo výške podľa občianskoprávnych predpisov, t. j. vo výške repo
sadzby stanovenej Č. X. L. pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu
polroku, v ktorom došlo ku omeškaniu, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov, čo činí 0,75 + 7, t. j.
7,75 % ročne, odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t. j. od 21. 11. 2010, z dlžnej sumy istiny

131257,20 Kč a poplatkov 1830 Kč, do vykonania čiastočnej úhrady istiny a poplatkov dňa 1. 6. 2011,
čo činí 5453,84 Kč a následne zohľadňujúc jednotlivé platby na nesplatenú istinu úveru, t. j. zo sumy
124578,30 Kč od 2. 6. 2011 do 19. 7. 2011, čo činí 1269,67 Kč, sumy 110378,30 Kč od 20. 7. 2011 do
17. 8. 2011, čo činí 679,65 Kč, sumy 96178,30 Kč od 18. 8. 2011 do 16. 9. 2011, čo činí 612,64 Kč,
sumy 81978,30 Kč od 17. 9. 2011 do 17. 10. 2011, čo činí 539,59 Kč, sumy 67778,30 Kč od 18. 10.

2011 do 21. 11. 2011, čo činí 503,69 Kč, sumy 53578,30 Kč od 22. 11. 2011 do 20. 12. 2011, čo činí
329,91 Kč, sumy 39378,30 Kč od 21. 12. 2011 do 21. 2. 2012, čo činí 526,75 Kč, sumy 25178,30 Kč
od 22. 2. 2012 do 27. 3. 2012, čo činí 187,11 Kč, sumy 10978,30 Kč od 28. 3. 2012 do 29. 6. 2012, čo
činí 219,11 Kč, sumy 5978,30 Kč od 30. 6. 2012 do 17. 9. 2013, čo činí 564,86 Kč, spolu 10886,82 Kč
a od 18. 9. 2013 do zaplatenia zo sumy 5978,30 Kč vo výške uplatnenej žalobcom, t. j. 7,05 % ročne,

nakoľko nemohol rozhodnúť nad rámec uplatnený žalobu. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z
omeškania, t. j. vo výške 1097 Kč a vo výške 7,05 % ročne zo sumy 3950,47 Kč od 18. 9. 2013 do
zaplatenia, súd žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Súd zamietol žalobu v časti
úrokov z omeškania do splatnosti úveru, ktoré predstavovali 104,45 Kč, nakoľko žalobca si vo vzťahu k
uvedenémunárokunesplnilzákladnúprocesnúpovinnosťtvrdenia,keďženeuviedol,zakejsumy,zaaké

obdobie a v akej sadzbe bol uvedený nárok vyčíslený. Súdu neprislúcha „vyčítavať“ skutkové tvrdenia
z listinných dôkazov, nakoľko by tak nahrádzal procesné povinnosti strán sporu. Súd taktiež zamietol
žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania z tej časti istiny, ktorej nezaplatenie v tom ktorom období
preukázané nemal, tak, ako bolo uvedené vyššie.

32. Súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi priznané plnenie spoločne a nerozdielne, nakoľko
zmluvu o úvere uzavreli a úver s príslušenstvom sa zaviazali splatiť ako spoludlžníci.33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal v konaní
úspešnejšiemu žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval
5978,30 Kč (bez príslušenstva), čo v percentuálnom vyjadrení činí 60 %, jeho neúspech 3950,48

Kč (9928,77 Kč - 5978,30 Kč), čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 40 %. Pomer úspechu a
neúspechu žalobcu potom predstavoval 20 % (60 % - 40 %). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovaným,
spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %. V súlade s ustanovením §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.