Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/531/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110207027
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110207027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov

Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: APARTMENT
INVEST, s.r.o., Priemyselná č. 281/41, Senica, IČO: 36 262 293, proti žalovanej: E. E., H.. XX.XX.XXXX,
C. Ž. Č.. X, Bratislava, zastúpená E. E., C. E. Č.. X, Bratislava, o zaplatenie 8 848,93 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa
17. marca 2015 č.k. 24C 76/2010-262 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Odvolanie žalovanej proti vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku o d m i e t a.

Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
2.019,63 eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 106,26 eur od 20.01.2012 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 106,26 eur od 21.02.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
9% ročne zo sumy 106,26 eur od 20.03.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy
106,26 eur od 19.04.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 106,26 eur ročne od

19.05.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 106,26 eur ročne od 21.06.2012
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 106,26 eur od 21.07.2012 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 106,26 eur ročne od 18.08.2012 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 106,26 eur od 20.09.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
8,75 % ročne zo sumy 106,26 eur od 20.10.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo
sumy 106,26 eur od 21.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 106,26 eur
od 20.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 106,26 eur od 22.01.2013

do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 127,65 eur od 21.02.2013 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 5,75 % ročne zo sumy 127,65 eur od 22.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania 5,75 % ročne zo sumy 127,65 eur od 23.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,50
% ročne zo sumy 127,65 eur od 21.%5.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,50 % ročne zo
sumy 127,65 eur od 21.06.2013 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov
(dnes strán sporu) nepriznal náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo žaloby žalobcom skutkovo odôvodnenej tým, že je vlastníkom bytu, ktorý užíva
žalovaná, vlastnícke právo ku ktorému nadobudol v roku 2005. Žalovaná pôvodne ako nájomca uzavrela
nájomnú zmluvu dňa 31.08.1993 s vtedajšími spolumajiteľmi bytového domu E. Č.. X v C. (Z.. D. E.,
M.. A. R., P. Z., P.. A. C., P.. R. C., Z.. D. H., N. T.. A.. G. Š. - ďalej „ako prenajímatelia“) s určenímmesačného nájomného v sume 448,- Sk. Bytový dom E. Č.. X, v ktorom sa nachádza prenajatý byt, bol
na základe reštitučných zákonov vydaný pôvodnému vlastníkovi, ktorý ho následne odpredal žalobcovi.
V bytovom dome sa nachádzajú byty s regulovaným nájomným, na ktoré sa vzťahuje Výnos Ministerstva

výstavby a regionálneho rozvoja SR V-1/2003 a Opatrenie Ministerstva financií SR č. 01/R/2008 o
regulácii cien nájmu bytov. Z tohto dôvodu začal vystavovať žalovanej faktúry za nájomné a úhrady
spojené s užívaním bytu. Nakoľko zo strany žalovanej nedošlo k plneniu svojho záväzku z nájomnej
zmluvy a z ním vystavených faktúr, vyzval upomienkou zo dňa 01.10.2009 žalovanú k plneniu dlhu.
Žalovaná si však svoju povinnosť nesplnila, naopak za nájom od mesiaca máj 2009 nezaplatila vôbec.

3.Súdprvejinštancievpriebehukonanianazákladeuzneseniač.k.24C/76/2010-224zodňa31.10.2013
pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8 848,93
Eur spolu s príslušenstvom, čo podľa žalobcu predstavuje dlh na nájomnom a ostatných platbách za
služby, poskytované žalobcom, ktoré žalobca vyúčtoval žalovanej počnúc faktúrou č. XXXXXX, splatnou
dňa 19.08.2008 na sumu 148,21 Eur a až po faktúru č. XXXXXX, splatnú dňa 20.06.2013 na sumu

197,23 Eur.

4. Vo veci rozhodol právne vec posúdiac podľa ust. § 696 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“),§663OZ,§664OZ,§671ods.1OZa§517ods.2OZ,§1ods.5zákonač.18/1996Z.z.ocenách,
§ 4 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných

vzťahov k bytom a o doplnení zákona NR SR č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov,
§ 2 ods. 1 písm. a/ a e/ uvedeného zákona, § 3 ods. 1 písm. e/ uvedeného zákona, § 3a uvedeného
zákona, § 15 ods. 1 uvedeného zákona a § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), keď
na základe vykonaného dokazovania ustálil, že z obsahu nájomnej zmluvy zo dňa 31.08.1993 vyplýva
dohoda medzi vtedajšími spolumajiteľmi bytového domu E. Č.. X v C. (Z.. D. E., M.. A. R., P. Z., P..

A. C., P.. R. C., Z.. D. H., N. T.. A.. G. Š. - ďalej „ako prenajímatelia“) a žalovanou (ako nájomcom) o
prenájme bytu, pričom výška nájomného bola dohodnutá na sumu 448,- Sk. Z čiastočného výpisu z
listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 10.02.2010 vyplýva, že žalobca je vlastníkom bytov č. X, X, X, X, X,
X, X, X, X, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX v bytovom dome E. Č.. X, C. na základe kúpnej zmluvy
a následného vkladu vlastníckeho práva k bytom č. V - 3373/2005 zo dňa 30.11.2005, V-3376/2005

zo dňa 05.12.2005. Z odporu žalovanej voči platobnému rozkazu zistil, že Okresný súd Bratislava I,
na základe rozsudku č.k. 26C/276/2006-208 rozhodol o neplatnosti výpovede z nájmu bytu č. X, na E.
V.. Č.. X. Podľa odporu žalovanej v tomto prípade žalobca neuzavrel s ňou novú nájomnú zmluvu, ale
jednostranne zvýšil nájomné, podľa ktorého žalovaná mala platiť za služby, ktoré prenajímateľ (žalobca)
nájomcovi (žalovanej) neposkytoval a neposkytuje. Z písomného vyjadrenia žalovanej k žalobe zistil, že

v byte na E. V.. Č.. X nebýva od 04.11.1999. V uvedenom byte býva jej dcéra E. E. ml. so svojou dcérou
B. E.. Žalovaná disponuje dokladmi o tom, že od novembra 1999 býva na Ž. V.. Č.. X. Žalobca s ňou
nikdy neuzavrel nijakú zmluvu, ani nájomnú zmluvu. Majitelia bytového domu nie sú podľa nej ochotní
investovať do jeho opravy, ale chcú na nájomníkoch zarábať. Hneď pri kúpe domu ponúkli nájomníkom
na predaj 2-izbové byty za 2 600 000,- Sk alebo za 30 000,- Sk mesačné nájomné. Dom je starý viac

ako sto rokov a všetko v ňom je po lehote upotrebiteľnosti. Žalovaná sa pre tento stav trápila, písala
žalobcovi doporučené listy, žiadala o prietokový bojler, lebo nebola teplá voda, agregát na kúrenie,
postupne prestali kúriť všetky radiátory. Stále to dávala opravovať, samozrejme na vlastné náklady.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že Okresný súd Bratislava I, v rozsudku č.k.

26C/276/2006-208 zo dňa 09.02.2010 vo veci E. E. st. (ako žalobkyňa) a APARTMENT INVEST s.r.o.
(ako žalovaný) určil, že výpoveď z nájmu bytu Č.. X na E. V. Č.. X N. C., nachádzajúceho sa na
X. H. podlaží bytového domu, číslo súpisné XXXXXX, stojaceho na parcele č. XXXX o výmere 387
m2, zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území C.-K. Z., daná E.Í. E. je neplatná. V tomto
konaní bolo preukázané, že za v danom konaní relevantné obdobie síce žalovaný evidoval na platbách

nájomného za byt žalobkyne nedoplatky, avšak z jej strany nebol preukázaný úmysel neuhrádzať
nájomné v plnej výške. Žalobkyňa poukazovala v uvedenom období mesačné platby nájomného v sume
1355,40 Sk, pričom rozdiel medzi fakturovanou sumou nájomného a uhradenou sumou považovala za
zľavu na nájomnom, ktorú si voči žalovanému uplatnila listom zo dňa 26.01.2006, na ktorý jej žalovaný
neodpovedal. Po doručení výpovede z nájmu bytu žalobkyňa vzniknutý nedoplatok uhradila, čím podľa

názoru súdu v konaní o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu tento konkrétny výpovedný dôvod
odpadol. Ako ďalší výpovedný dôvod žalovaný uviedol prenechanie bytu alebo jeho časti do podnájmu
tretej osobe, ktorý uplatnil na základe toho, že v predmetnom byte sa dlhodobo zdržiavala a aj zdržiava
dcéra žalobkyne spolu s maloletou vnučkou. Pri skúmaní a posudzovaní tohto výpovedného dôvodukonajúci súd bral do úvahy skutočnosť, že v občiansko-právnych vzťahoch má niekedy význam, či ich
účastnícisúblízkeosobyalebonie.Jednotlivézákonnéustanovenianiejemožnévždyzakaždejsituácie
vykladať striktne, ale častokrát je potrebné pri ich výklade postupovať aj v súlade s § 3 OZ. O takúto

situáciu išlo aj v prejednávanej veci, a to v tom smere, že predmetný byt obýva dcéra žalobkyne spolu
s jej maloletou dcérou - vnučkou žalobkyne. Podľa názoru konajúceho súdu v tomto prípade neobstál
výpovedný dôvod vymedzený v § 711 ods. 1 písm. d) v OZ, spočívajúci v hrubom porušení povinností
vyplývajúcich z nájmu bytu v tom, že žalobkyňa prenechala byt tretej osobe do podnájmu bez písomného
súhlasu prenajímateľa. V tejto súvislosti konajúci súd uviedol, že predmetný byt bol prenajatý žalobkyni

v roku 1972 ako dvojčlennej rodine, teda spolu so svojou dcérou, ktorá v byte od roku 1972 aj býva.
Nejde tu teda o prenechanie bytu inému do podnájmu.

6. Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 5Co 210/2010-236 zo dňa 12.04.2011 súd prvej
inštanciezistil,žeodvolacísúdnapadnutýrozsudokOkresnéhosúduBratislavaI,č.k.26C/276/2006-208
zo dňa 09.02.2010 potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu, z výsledkov vykonaného dokazovania

v danom prípade vyplýva, že nájomná zmluva ohľadom predmetného bytu bola uzavretá medzi
žalobkyňou ako nájomcom a pôvodným prenajímateľom dňa 31.08.1993 s tam dojednanou výškou
úhradynájomnéhoasúvisiacichúhrad.Zospisunaopaknevyplýva,žebysažalovaný(akoprenajímateľ)
a žalobkyňa (ako nájomca) zmluvne dohodli na možnosti niektorej zo zmluvných strán jednostranne
zmeniť výšku nájomného za byt. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na článok II nájomnej zmluvy

z 31.08.1993, z ktorého vyplýva, že nájomné bolo určené vo výške 281,- Sk mesačne s tým, že táto
suma bola stanovená v súlade s platnými cenovými predpismi. Zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách, ktorý
upravuje okrem iného pravidlá dohodovania, uplatňovania, regulácie a kontroly cien (vrátane nájmu) a
vymedzujepôsobnosťorgánovštátnejsprávy,vyššíchúzemnýchcelkovaobcívoblasticien,niejepodľa
jeho názoru "osobitným právnym predpisom" v zmysle § 696 ods. 1 Obč. zák., ktorý by ustanovoval

prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné za prenajatý byt a úhradu
za plnenia poskytované s užívaním bytu, a nie sú nimi ani cenové opatrenia Ministerstva financií SR
č. R-1/2001 a R-1/2003 stanovujúce maximálne výšky nájmu, keďže neobsahujú prípady, v ktorých
má prenajímateľ bytu právnu možnosť jednostranne zvýšiť toto nájomné (úhradu). Skutočnosť, že štát
v určitých prípadoch stanovením maximálnej výšky nájomného reguluje výšku nájomného za účelom

zamedzenia nežiaduceho cenového vývoja nájomného, neznamená, že prenajímateľ je oprávnený v
nadväznosti na zmeny v určení maximálnej výšky nájomného jednostranne zvýšiť nájomné. Podľa
odvolacieho súdu teda pokiaľ žalovaný jednostranne oznámil žalobkyni výpočtovým listom mesačnú
platbu v I. štvrťroku roku 2006 len základného nájomného vo výške 2844,- Sk (spolu s úhradou
preddavkov na plnenia poskytované s nájmom bytu vo výške 4215,- Sk mesačne), takýto postup

nezodpovedal zákonnej úprave stanovenia výšky nájomného pri nájme bytu. Následne výpoveď z nájmu
bytu daná žalobkyni z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, teda pre nezaplatenie nájomného a úhrad
za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 15 713,40 Sk, teda za čas dlhší ako 5 neuhradených
mesiacovrovnakoneobstojí,keďnedoplatokžalobkynebollenfiktívny,určenýnesprávnezjednostranne
žalovaným určenej výšky mesačnej úhrady nájomného a súvisiacich úhrad bez toho, aby s navrhovanou

výškou mesačnej platby žalobkyňa súhlasila. Pokiaľ ide o údajné prenechanie bytu, resp. časti bytu v
nájme žalobkyne inému (dcére žalobkyne), odvolací súd súhlasil s dôvodmi uvedenými súdom prvej
inštancie v napadnutom rozsudku a dodal, že realizáciu práva bývania v byte osobami, ktoré toto právo
odvodzujú od práva nájmu nájomcu, nemožno charakterizovať ako prenechanie bytu, či jeho časti do
podnájmu tretej osobe, už vôbec nie bez písomného súhlasu prenajímateľa, ktorý v danom prípade o

užívaní bytu dcérou žalobkyne vedomosť mal.

7. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalobcu, že žalovaná je viazaná tak nájomnou zmluvou
ako aj výpočtovými listinami. Žalovaná spočiatku nájomné v zmysle výpočtových listov platila, aj keď
len čiastočne, posledné čiastočné platby sú datované z mája 2009, od toho dátumu žalovaná svojvoľne

neuhrádzala nájomné a ani platby, súvisiace s užívaním bytu.

8. Vychádzal i z vyjadrenia žalovanej, že nájomný vzťah existuje od roku 1993. Ide o vzťah medzi
reštituentom G. R.. Nájomná zmluva z roku 1993 bola uzatvorená tak, že na strane nájomcu vystupovala
E. E. st., pričom jej dcéra E. E. ml. vystupovala v tomto vzťahu ako druhý člen dvojčlennej rodiny. Na

základe súdneho rozhodnutia z roku 2010 bolo konštatované, že v byte na E. V. býva dcéra žalovanej
oprávnene.9. K otázke jednostranného zvyšovania nájmu zo strany prenajímateľa bytu do 15.09.2011 súd prvej
inštancie poukázal na tvrdenie žalobcu, že v bytovom dome sa nachádzajú byty s regulovaným
nájomným, na ktoré sa vzťahuje Výnos Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR V-1/2003

a Opatrenie Ministerstva financií SR č. 01/R/2008 o regulácii cien nájmu bytov, z ktorého dôvodu
žalobca začal vystavovať žalovanej faktúry za nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu. Nakoľko
zo strany žalovanej nedošlo k plneniu svojho záväzku z nájomnej zmluvy a z vystavených faktúr
žalobcom, žalobca vyzval upomienkou zo dňa 01.10.2009 žalovanú k plneniu dlhu. Žalovaná si však
svoju povinnosť nesplnila, naopak za nájom nezaplatila od mesiaca máj 2009 vôbec. Podľa tvrdenia

žalovanej, v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, uverejneného v Zbierke stanovísk č. 4/2009 NS
SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 35/2009 nevyplýva oprávnenie prenajímateľa jednostranne zvýšiť
nájomné v nadväznosti na zmeny v určení maximálnej výšky nájomného. Občiansky zákonník v § 696
až § 699 podľa nej neupravuje spôsob výpočtu nájomného a spôsob jeho platenia, nevymedzuje ani
prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné a zmeniť ďalšie podmienky
nájomnej zmluvy. Z ustanovenia § 686 OZ vyplýva, že zmluva o nájme bytu je zmluva odplatná a

dohoda o nájomnom musí byť obsiahnutá v nájomnej zmluve. Dohoda prenajímateľa a nájomcu o
nájomnom nemôže byť jednostranne menená (nájomné nemôže byť jednostranne zvýšené), pokiaľ sa
zmluvné strany nedohodli inak. V tomto prípade žalobca s ňou neuzavrel novú nájomnú zmluvu, ale
jednostrannezvýšilnájomné,podľaktoréhomalaplatiťzaslužby,ktoréprenajímateľ(žalobca)nájomcovi
(žalovanej) neposkytoval a neposkytuje. Poukázala na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského

súdu v Bratislave, č.k. 5Co 210/2010-236, že osobitným právnym predpisom v zmysle § 696 ods. 1
OZ, ktorý by ustanovoval prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné za
prenajatýbytaúhraduzaplneniaposkytovanésužívanímbytu,niejeanizákonč.18/1996Z.z.ocenách,
a nie sú ním ani cenové opatrenia Ministerstva financií SR č. R-1/2001 a R-1/2003, nakoľko neobsahujú
prípady, podľa ktorých by prenajímateľ bytu mal právnu možnosť jednostranne zvýšiť nájomné (úhradu).

Štát v určitých prípadoch stanovením maximálnej výšky nájomného reguluje výšku nájomného za
účelom zamedzenia nežiaduceho cenového vývoja nájomného, čo ešte neznamená, že prenajímateľ je
oprávnený v nadväznosti na zmeny v určení maximálnej výšky nájomného jednostranne zvýšiť nájomné.
Mala za to pokiaľ jej žalovaný jednostranne oznámil výpočtovým listom mesačnú platbu v I. štvrťroku
roku 2006 len základného nájomného vo výške 2844,- Sk (spolu s úhradou preddavkov na plnenia

poskytovanésnájmombytuvovýške4215,-Skmesačne),takýtopostupnezodpovedalzákonnejúprave
stanovenia výšky nájomného pri nájme bytu. Podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky
z 23. apríla 2008 č. 01/R/2008 o regulácií cien nájmu bytov, ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2008 (a
pred týmto termínom na základe iných právnych predpisov, ktoré regulovali cenu nájmu bytu), sa aj na
nájom k bytom v domoch vydaných pri náprave krívd podľa osobitných predpisov vzťahuje regulovaná

cena nájmu. Podľa žalovanej vlastníci bytov v uvedených domoch mohli, ak sa s nájomcom vopred
nedohodli na inej vzájomne akceptovateľnej sume, požadovať za prenájom len regulovanú cenu v
zmysle platného opatrenia. Regulované nájomné, ktoré je niekoľkokrát nižšie ako voľne dohadované
nájomné (trhové nájomné) v porovnateľnom byte, neumožňuje vlastníkom bytov získať za prenájom
toľko finančných prostriedkov, aby z nich mohli financovať potrebné opravy a rekonštrukciu vlastnených

domov. Na druhej strane niektorí nájomcovia, zväčša starší občania, vkladali počas doby užívania do
bytu nemalú časť vlastných finančných prostriedkov. Aj preto nie sú v súčasnosti schopní, vzhľadom na
svoje nízke príjmy a majetkové pomery, platiť trhové nájomné alebo si zaobstarať iné primerané bývanie.
Ochrana nájmu v zmysle ustanovení OZ a regulácia cien nájmu na jednej strane a snaha vlastníkov
plnohodnotne uplatniť svoje vlastnícke právo, ktoré im zaručuje Ústava Slovenskej republiky, tak stoja

vo vzájomnom protiklade (zdroj: www.nrsr.sk/web/dynamic/Download.aspx?DocID=354575, dôvodová
správa k zákonu č. 260/2011 Z.z.).

10. Súd prvej inštancie vyjadril názor, že Občiansky zákonník v ust. § 696 predvídal možnosť
jednostranného zvyšovania nájmu prenajímateľom, avšak spôsob výpočtu takto zvýšeného nájomného

ponechal na osobitný právny predpis. Podľa názoru krajského súdu, tým osobitným právnym predpisom
nie je zákon o cenách č. 18/1996 Z.z. a ani cenové opatrenia Ministerstva financií SR č. R-1/2001 a
R-1/2003 stanovujúce maximálne výšky nájmu, nakoľko neobsahujú prípady, v ktorých má prenajímateľ
bytuprávnumožnosťjednostrannezvýšiťtotonájomné(úhradu).Spoukazomnaprávnynázorkrajského
súdu nepriznal žalobcovi nárok na úhradu dlžnej sumy s príslušenstvom, ktorú si žalobca vyúčtoval

počnúc faktúrou č. XXXXXX, splatnou dňa 19.08.2008 na sumu 148,21 Eur až po sumu, vyúčtovanú
faktúrou č. XXXXXX, splatnou dňa 20.09.2011 na sumu 158,61 Eur, nakoľko, v období od 19.08.2008
do 15.09.2011 si žalobca bez predošlej dohody so žalovanou nemohol platne jednostranne zvyšovať
nájomné. Mal za to, že z dôvodovej správy taktiež nevyplýva právo prenajímateľa jednostranne zvyšovaťnájomné, nakoľko prenajímateľ mohol iba požadovať za prenájom regulovanú cenu v zmysle platného
opatrenia. V tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol a taktiež nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie
dlhu na zvýšenom nájomnom, vyúčtované faktúrami za obdobie od 21.09.2011 do 31.12.2011, nakoľko

k nadobudnutiu účinnosti oznámenia o jednostrannom zvýšení nájmu došlo dňa 01.01.2012.

11. K otázke jednostranného zvyšovania nájmu zo strany prenajímateľa bytu po 15.09.2011 uviedol,
že oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného musí mať vždy písomnú formu a prenajímateľ ho
musí nájomcovi doručiť do vlastných rúk. Oznámenie musí obsahovať zdôvodnenie o tom, že výška

nájomného bola určená v súlade so zákonom, aby si nájomca mohol výpočet zvýšeného nájomného
prekontrolovať. Povinnosť platiť zvýšené nájomné vznikne nájomcovi tým dňom, ktorý bude uvedený v
oznámení o zvýšení nájomného. Najskôr sa tak môže stať prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí
troch mesiacov od doručenia oznámenia nájomcovi. Táto trojmesačná lehota sa poskytuje nájomcovi
na zoznámenie sa s výškou jednostranného zvýšenia nájomného, jeho prekontrolovanie a v prípade
nesúhlasu s takýmto zvýšením na podanie žaloby na súd. Keď sa nájomca obráti na súd so žalobou na

určenie neplatnosti zvýšenia nájomného, nemôže prenajímateľ až do právoplatného rozhodnutia súdu
nájomné zvýšiť (zdroj: dôvodová správa k zákonu č. 260/2011 Z.z.).

12. S poukazom na citované zákonné ustanovenia mal súd prvej inštancie za to, že na platné
jednostranné zvýšenie nájomného zo strany žalobcu po 15.09.2011 bolo potrebné splniť tieto

podmienky:
1/ zvýšene nájmu sa dotklo bytu v domoch, vydaných oprávnenej osobe podľa reštitučných zákonov (§
2 ods. 1 písm. a/),
2/ k zvýšeniu nájmu podľa § 4 došlo najskôr s účinnosťou od 15.09.2011,
3/ zvýšenie nájmu sa dotklo bytu, ktorého nájom skončí podľa zákona č. 260/2011 Z.z. (§ 4 ods. 1 písm.

a/),
4/ doručenie oznámenia o jednostrannom zvýšení nájomného do vlastných rúk nájomcu (§ 4 ods. 2),
5/ z obsahu oznámenia vyplýva výpočet výšky nájomného (§ 4 ods. 2),
6/ nájomca, ktorému bola zo strany prenajímateľa doručená výpoveď požiadal obec o poskytnutie
náhradného ubytovania (§ 5 a nasl.).

13. Uviedol, že z tvrdení oboch procesných strán vyplýva, že nájom sa týkal bytu, ktorý bol vydaný
oprávnenej osobe podľa reštitučných zákonov. Súd prvej inštancie si túto skutočnosť osvojil a
nepovažoval ju za spornú.

14. Konštatoval, že zákon umožňoval prenajímateľovi zvýšiť nájom (§ 4) za splnenia podmienky
ukončenia nájmu výpoveďou (§ 3, § 3a) a požiadania obce zo strany nájomcu o poskytnutie náhradného
ubytovania (§ 5 a nasl.). Podľa dôvodovej správy, jednostranné zvyšovanie nájmu sa má týkať tzv.
prechodného obdobia, t.j. obdobia, kým sa nájomcovi zo strany obce neposkytne náhradné ubytovanie
(§ 5, § 7, § 7a, § 8, 9 až 16). Zvyšovanie nájmu sa teda mohlo týkať iba obdobia od 15.09.2011 až do

31.12.2015. Z gramatického výkladu § 4 však podľa súdu prvej inštancie jednoznačne nevyplýva, v akej
časovej následnosti malo dôjsť k výpovedi nájmu a k podaniu žiadosti o náhradné ubytovanie. Zákon v
§ 4 ustanovuje, že „výšku dohodnutého nájomného za byt, v bytoch, ktorých nájom bytu skončí podľa
tohto zákona, môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť raz ročne“.

15. Podľa názoru súdu prvej inštancie výklad tohto ustanovenia je veľmi nejednoznačný, nakoľko
umožňovalo prenajímateľovi zvýšiť nájomné ešte predtým, ako reálne došlo k výpovedi nájmu a k
podaniu žiadosti o náhradné ubytovanie zo strany nájomcu. Teda zvýšenie nájmu zákon podmieňoval
udalosťou (skončením nájmu), ktorá sa mala stať v budúcnosti, pričom v čase jednostranného zvýšenia
nájmu zo strany prenajímateľa bytu nebolo isté, či k takejto udalosti vôbec aj dôjde. Takáto formulácia

ustanovenia § 4 podľa názoru súdu prvej inštancie umožňovala prenajímateľovi jednostranne zvyšovať
nájomné (za podmienky, že nájom skončí podľa zák. č. 260/2011 Z.z. a za podmienky, že obec zatiaľ
neposkytla nájomcovi náhradné ubytovanie) a to ešte predtým, ako tento nájom skutočne skončil, resp.
ešte predtým, ako nájomca skutočne požiadal o náhradné ubytovanie. Z uvedeného podľa súdu prvej
inštancie vyplýva, že v čase jednostranného zvyšovania nájmu, nemuseli byť kumulatívne splnené

všetky podmienky, ktorú sú uvedené vyššie pod bodom 1/ až 6/ Na jednostranné zvýšenie nájmu
postačoval úmysel žalobcu skončiť do 31.12.2012 nájomný vzťah výpoveďou s výpovednou lehotou
12 mesiacov. Preto ak žalobca pristúpil k jednostrannému zvyšovaniu nájmu podľa ust. § 4 zák. č.
260/2011 Z.z. s úmyslom ukončiť nájom podľa tohto zákona, žalovaná bola povinná uhradiť žalobcovitakto zvýšené nájomné. Podanie žiadosti o náhradné ubytovanie bolo vecou žalovanej, o ktorej žalobca
v čase jednostranného zvýšenia nájomného nemohol vedieť, a nemohol ani ovplyvniť.

16. K opodstatnenosti žalovanej sumy 8 848,93 Eur s príslušenstvom súd prvej inštancie poukázal na
čl. XI nájomnej zmluvy, podľa ktorého nájomca je povinný platiť prenajímateľovi nájomné do 15-tého
nasledujúceho mesiaca a to na účet u Investičnej a rozvojovej banky, a.s., Nitra Povinnosť platiť nájomné
vzniká odo dňa 1.9.1993 a končí zánikom nájmu. Ak nájomca po skončení nájmu byt nevyprázdni, a
prenajímateľovi ho neodovzdá, vzniká mu zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie sa. Pokiaľ nájomca

neuhradí nájomné riadne a včas, t.j. do 15-teho dňa mesiaca po dlhšiu dobu ako tri mesiace, môže
prenajímateľ požiadať súd o súhlas s výpoveďou nájmu podľa §-u 711 ods. 1 písm. d) OZ. Ak nájomca
nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytovaných v súvislosti s užívaním bytu do 10 dní po ich
splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania a to 5 % z dlžnej sumy.

17. Z oznámenia o zvýšení nájomného zo dňa 13.10.2011 mal súd prvej inštancie za preukázané, že

žalobca zvýšil nájomné za užívanie bytu pre kalendárny rok 2011 o 20 % s poukazom na ust. § 4 ods.
1 písm. a), § 4 ods. 2 a § 4 ods. 3 zák. č. 260/2011 Z.z. Žalobca pri výpočte vychádzal z rozlohy bytu
vo výmere 69 m2. Pokiaľ ide o výpočet pre 1 m2, zákonné nájomné na rok 2008 predstavoval 1,29
Eur/m2, pričom zákonné nájomné zvýšené o 20 % v súlade s § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 260/2011
Z.z. v platnom znení predstavovalo 1,54 Eur/m2. Pokiaľ ide o výpočet pre 69 m2, zákonné nájomné

na rok 2008 predstavovala suma 89,03 Eur, zákonné nájomné zvýšené o 20 % tak predstavuje 106,26
Eur. Žalobca v závere oznámenia poučil nájomcu, že účinnosť zvýšeného nájomného vzniká dňom,
ktorý je uvedený v oznámení o jednostrannom zvýšení nájomného, najskôr však prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi. Z platobného výmeru žalobcu
mal za preukázané, že pri výpočte celkovej mesačnej platby 175,84 Eur žalobca vychádzal z toho, že byt

užívajú 2 osoby. Do celkovej mesačnej zálohovej platby si žalobca okrem zákonného nájomného v sume
106,26 Eur, zaúčtoval aj nasledujúce položky: 1/ nájom základného prevádzkovaného zariadenia bytu -
kategória I v sume 16,99 Eur, 2/ studená voda 1,19/m3 v sume 12,55 Eur, 3/ odvedenie vody- stočné v
sume 12,28 Eur, 4/ odvoz a likvidácia odpadu v sume 4,71 Eur, 5/ osvetlenie spoločných priestorov domu
v sume 2,99 Eur, 6/ upratovanie spoločných priestorov domu v sume 10,40 Eur, 7/ čistenie komínov v

sume 1,36 Eur, 8/ havarijná služba v sume 3,32 Eur, 9/ poplatok za správu domu 4,98 Eur. Z fotokópie
doručenky vyplýva, že oznámenie bolo doručené nájomcovi E. E. dňa 19.10.2011, čo nájomca potvrdil
svojím vlastnoručným podpisom.

18. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že oznámenie o zvýšení nájomného zo dňa 13.10.2011 obsahovalo

výpočet v súlade s ust. § 4 ods. 2 zák. č. 260/2011 Z.z., pričom žalovanej bolo doručené dňa
19.10.2011. Keďže v oznámení nebol uvedený deň nadobudnutia účinnosti zvýšeného nájomného,
zvýšenie nájomného nadobudlo účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch
mesiacovodjehodoručenianájomcovi.Vtomtoprípadeoznámenienadobudloúčinnosťdňa01.01.2012
(§ 4 ods. 3). Z uvedeného dôvodu v tejto časti konania priznal žalobcovi nárok na úhradu dlžného

nájomného a to za obdobie od 20.01.2012 do 31.01.2013, kedy nadobudlo účinnosť oznámenie o
zvýšení nájmu zo dňa 12.10.2012, t.j. v sume 106,26 Eur x 13 mesiacov (január 2012, február 2012,
marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún 2012, júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012,
november 2012, december 2012, január 2013), celkovo 1 381,38 Eur. Pokiaľ ide o ostatné položky,
ktoré si žalobca uplatnil v platobnom výmere (1/ nájom základného prevádzkovaného zariadenia bytu -

kategória I v sume 16,99 Eur, 2/ studená voda 1,19/m3 v sume 12,55 Eur, 3/ odvedenie vody- stočné v
sume 12,28 Eur, 4/ odvoz a likvidácia odpadu v sume 4,71 Eur, 5/ osvetlenie spoločných priestorov domu
v sume 2,99 Eur, 6/ upratovanie spoločných priestorov domu v sume 10,40 Eur, 7/ čistenie komínov v
sume 1,36 Eur, 8/ havarijná služba v sume 3,32 Eur, 9/ poplatok za správu domu 4,98 Eur), náhradu
týchto nákladov žalobcovi nepriznal ako nespadajúce pod pojem nájomné, keď uviedol, že žalobca ani

nepreukázal ich úhradu správcovi bytovému domu.

19. Z oznámenia o zvýšení nájomného zo dňa 12.10.2012 súd prvej inštancie zistil, že žalobca zvýšil
nájomné za užívanie bytu pre kalendárny rok 2012, a to o 20 % s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm.
a), § 4 ods. 2 a § 4 ods. 3 zák. č. 260/2011 Z.z. Žalobca pri výpočte vychádzal z rozlohy bytu vo

výmere 69 m2. Pokiaľ ide o výpočet pre 1 m2, zákonné nájomné na rok 2011 predstavoval 1,54 Eur/
m2, pričom zákonné nájomné zvýšené o 20 % v súlade s § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 260/2011 Z.z. v
platnomznenípredstavovalo1,85Eur/m2.Pokiaľideovýpočetpre69m2,zákonnénájomnénarok2011
predstavovala suma 106,26 Eur, zákonné nájomné zvýšené o 20 % tak predstavuje 127,65 Eur. Žalobcav závere oznámenia poučil nájomcu, že účinnosť zvýšeného nájomného vzniká dňom, ktorý je uvedený
v oznámení o jednostrannom zvýšení nájomného, najskôr však prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi.

20. Uviedol, že z platobného výmeru žalobcu vyplýva, že pri výpočte celkovej mesačnej platby 197,23
Eur vychádzal z toho, že byt užívajú 2 osoby. Do celkovej mesačnej zálohovej platby si žalobca okrem
zákonného nájomného v sume 127,65 Eur, zaúčtoval aj nasledujúce položky: 1/ nájom základného
prevádzkovaného zariadenia bytu - kategória I v sume 16,99 Eur, 2/ studená voda 1,19/m3 v sume

12,55 Eur, 3/ odvedenie vody- stočné v sume 12,28 Eur, 4/ odvoz a likvidácia odpadu v sume 4,71
Eur, 5/ osvetlenie spoločných priestorov domu v sume 2,99 Eur, 6/ upratovanie spoločných priestorov
domu v sume 10,40 Eur, 7/ čistenie komínov v sume 1,36 Eur, 8/ havarijná služba v sume 3,32 Eur, 9/
poplatok za správu domu 4,98 Eur. Z fotokópie doručenky mal za preukázané, že oznámenie o zvýšení
nájomnéhosinájomcaosobneneprevzal,následnedošlodňa19.11.2012kjehouloženiunapošte,preto
k jeho doručeniu došlo na základe právnej fikcie a to do troch dní od uloženia zásielky na pošte, teda

dňa 22.11.2012 (§ 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb.). Oznámenie o zvýšení nájomného zo dňa 12.10.2012
obsahovalo výpočet v súlade s ust. § 4 ods. 2 zák. č. 260/2011 Z.z., pričom nájomcovi bolo doručené na
základe právnej fikcie dňa 22.11.2011. Keďže v oznámení nebol uvedený deň nadobudnutia účinnosti
zvýšeného nájomného, zvýšenie nájomného nadobudlo účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi, teda dňa 01.02.2013 (§ 4 ods. 3). Súd

prvej inštancie preto v tejto časti priznal žalobcovi nárok na úhradu dlžného nájomného za obdobie od
01.02.2013 do 21.06.2013, t.j. v sume 127,65 Eur x 5 mesiacov (február 2013, marec 2013, apríl 2013,
máj 2013, jún 2013), celkovo 638,25 Eur.

21. Pokiaľ ide o ostatné položky, ktoré si žalobca uplatnil v platobnom výmere (1/ nájom základného

prevádzkovaného zariadenia bytu - kategória I v sume 16,99 Eur, 2/ studená voda 1,19/m3 v sume 12,55
Eur, 3/ odvedenie vody- stočné v sume 12,28 Eur, 4/ odvoz a likvidácia odpadu v sume 4,71 Eur, 5/
osvetlenie spoločných priestorov domu v sume 2,99 Eur, 6/ upratovanie spoločných priestorov domu v
sume 10,40 Eur, 7/ čistenie komínov v sume 1,36 Eur, 8/ havarijná služba v sume 3,32 Eur, 9/ poplatok
za správu domu 4,98 Eur), súd prvej inštancie žalobcovi náhradu týchto nákladov nepriznal, nakoľko

nespadajú pod pojem nájomné, keď zároveň mal za to, že žalobca nepreukázal ich úhradu správcovi
bytovému domu.

22. Súd prvej inštancie teda ustálil, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi dlh na zvýšenom nájomnom
za obdobie od 01.01.2012 do 21.06.2013 v celkovej sume 2 019,63 Eur (1 381,38 Eur + 638,25 Eur).

23. Ohľadom príslušenstva rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 OZ.

24. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) a vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu,

ktorý bol v porovnaní s neúspechom v tomto konaní nepatrný, s poukazom na ust. § 142 ods. 2 OSP
nepriznal žiadnemu z účastníkov (aktuálne strán sporu) náhradu trov konania.

25. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho zamietajúcej časti podal riadne a včas prostredníctvom svojej
pôvodnej právnej zástupkyne odvolanie žalobca a žiadal ho v napadnutej časti zrušiť a vec v tomto

rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmeniť a jeho žalobe
i v tejto časti vyhovieť. Súdu prvej inštancie vytkol, že nerozhodol o zvyšnej časti nároku ako rozdielu
medzi priznanou sumu 2.019,63 eur a sumou žalovanou, resp. že mu neuznal nárok i v tejto časti z
dôvodu, že podľa neho oznámenie o zvýšení nájomného zo dňa 12.10.2012 nebolo nájomcom prevzaté.
Uviedol, že žalovaná ako nájomca dlhodobo porušuje svoje povinnosti hrubým a zásadným spôsobom,

nepreberá žiadne zásielky, trvale sa nezúčastňuje zvolaných schôdzí a účelovo a vedome neotvára
dvere prenajímateľovi alebo správcovi domu. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že
ostatné žalované položky nespadajú pod pojem nájomné. Vyjadril názor, že prenajímateľ je oprávnený
zvyšovať nájomné platobnými výmermi, ktoré sú pravidelne doručované každý kalendárny mesiac
k rukám nájomcov a účtovať si aj náklady spojené s užívaním bytu položkami TUV, SUV, odvoz a

likvidácia odpadu, osvetlenie, upratovanie, havarijná služba, čistenie komínov, ktoré prenajímateľovi
vznikli výkonom práv vlastníka. Mal za to, že mu vzniklo právo uvedené položky účtovať na ťarchu
žalovanej, ktorá tieto služby využívala a bezdôvodne sa tak obohatila.26. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti napadla včas odvolaním prostredníctvom
svojej zástupkyne žalovaná a žiadala ho zmeniť a rozhodnúť o započítaní jej pohľadávky z uplatnenia
práva podľa ust. § 698 ods. 1 v súlade s primeraným uplatnením práva nájomcu § 692 počnúc

novembrom 2011 v súvislosti s nečinnosťou prenajímateľa (§ 691) OZ za výmenu pôvodných okien
bytu v bytovom dome staršom ako 100 rokov v hodnote 1.910,68 eur. Písomným podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 29.07.2015 na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 25. júna 2015
č. k. 24C 76/2010-297 pod následkom odmietnutia odvolania doplnila svoje odvolanie proti vyhovujúcej
časti preskúmavaného rozsudku tak, že navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby dlžná

suma zodpovedala skutočnej plošnej výmere predmetného bytu a príslušným ustanoveniam všeobecne
záväzného opatrenia Ministerstva financií SR zo dňa 23. apríla 2008 č. 01/R/2008 o regulácii cien nájmu
bytov v znení neskorších predpisov a rozhodnutím o započítaní pohľadávky žalovanej z uplatnenia práva
podľa § 698 ods. 1 v súlade s primeraným uplatnením práva nájomcu § 692 počnúc novembrom 2011
v súvislosti s nečinnosťou prenajímateľa (§ 691 OZ) za výmenu pôvodných okien bytu v bytovom dome
staršom ako 100 rokov v hodnote 1910,68 eur.

27. Žalobca a žalovaná písomné vyjadrenia k odvolaniam protistrany nepodali.

28. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

29. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu odvolania podaného žalobcom

podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385
ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal
dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby v tejto
časti, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce právne

normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a
podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu.
Odvolací súd sa s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods.
2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver o neexistencii zákonných predpokladov pre vznik uplatneného nároku žalobcu v

zamietajúcej časti pokiaľ ide o ním uplatnené položky súvisiace s užívaním bytu, ako aj nároku na úhradu
zvýšeného nájomného do riadneho doručenia zvýšenia nájomného žalovanej. K právnym záverom súdu
prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné.

31. V sporovom konaní, o ktoré ide i v prejednávanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia.

Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne
vecoustránsporu.Iniciatívaprizhromažďovanídôkazovtedaležízásadnenanichaukladáimpovinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť
unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých svojich tvrdení,
ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje

hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná.

32. Pokiaľ ide o časť napadnutej zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcej sa nároku
žalobcu na úhradu jednostranne zvýšeného nájomného v období od tohto jednostranného zvýšenia
realizovaného žalobcom dňa 12.10.2012 do jeho doručenia ustáleného súdom prvej inštancie ku dňu

22.11.2012 na základe fikcie doručenia, s tým, že vzhľadom na neuvedený dátum účinnosti zvýšeného
nájomného toto nadobudlo účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov
po jeho doručení nájomcovi, odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie argumenty žalobcu v tomto
smere (že žalovaná ako nájomca dlhodobo porušuje svoje povinnosti hrubým a zásadným spôsobom,
nepreberá žiadne zásielky, trvale sa nezúčastňuje zvolaných schôdzí a účelovo a vedome neotvára

dvere prenajímateľovi alebo správcovi domu) za irelevantné bez zákonného dopadu na preukázanie
doručenia zvýšeného nájomného nájomcovi.33.Pokiaľideozamietnutiežalobyvčastiuplatnenéhonárokunaúhradupoložieksúvisiacichsužívaním
bytu žalovanou žalobcovi (TUV, SUV, OLO, osvetlenie, upratovanie, havarijná služba, čistenie komínov),
súd prvej inštancie rovnako správne vyhodnotil otázku unesenia dôkazného bremena žalobcom o tejto

časti nároku, keď odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca túto
neuniesol, nakoľko nepreukázal bezdôvodné obohatenie sa žalovanej práve na jeho úkor v zmysle
zásad daných ust. § 451 ods. 1, 2 OZ. Z obsahu preskúmavaného spisového materiálu je zrejmé, že
žalobca so žalovanou písomnú nájomnú zmluvu neuzavrel, keď nájomné právo žalovanej pochádza z
nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.08.1993 s pôvodným vlastníkmi bytu a bytového domu doloženej

k žalobe, podľa ktorej sa účastníci tohto právneho vzťahu dohodli na úhradách záloh žalovanej za
odvoz smetí, vodné a stočné, osvetlenie, upratovanie, čistenie komínov. Dohodu v tomto smere uzavretú
medzi stranami sporu žalobca nepreukázal, keď nárok na žalobou uplatnené úhrady v tomto smere
neopodstatnene odvodil len od výpočtových listov. Pokiaľ žalobca nárok na úhradu týchto položiek
právne odôvodňuje tvrdeným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1,
2 OZ, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v konaní nepreukázal úhradu týchto nákladov

žalobcom iným subjektom za žalovanú.

34. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalobcu za
nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v ním napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. Skôr než sa odvolací súd začal zaoberať vecnou stránkou podaného odvolania žalovanej podľa §
378 až 380 CSP, skúmal, či toto bolo podané riadne, a to so zreteľom na príslušné ustanovenia OSP
platné v čase jeho vydania.

36. Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa malo popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhal.

37. Podľa § 209 ods. 1 OSP súd prvého stupňa (dnes prvej inštancie) uznesením vyzval toho, kto podal

odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučil
ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1, písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu
odvolanie nedoplnilo alebo ak išlo o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nebol oprávnený,
predložil súd prvého stupňa (prvej inštancie) odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

38. V danej veci odvolanie žalovanej neobsahovalo všetky všeobecné zákonom požadované a taxatívne
vymedzené náležitosti odvolania, keď neobsahovalo vymedzenie odvolacieho petitu a tým aj rozsah
podaného odvolania. Keďže podané odvolanie neobsahovalo zákonné náležitosti, správne súd prvej
inštancie postupoval, ak na doplnenie náležitostí odvolania postupom podľa § 209 ods. 1 OSP
žalovanú,resp.jejzástupkyňuvyzvalpodnásledkomodmietnutiaodvolaniaodvolacímsúdom.Žalovaná

vady odvolania neodstránila ani písomným doplnením odvolania doručeným súdu prvej inštancie dňa
29.07.2015, keď jej odvolací petit ostal natoľko neurčitý, že odvolací súd nemôže o ňom konať vzhľadom
na jeho neurčitosť a tým neurčitosť rozsahu podaného odvolania.

39. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie žalovanej proti predmetnému rozsudku súdu prvej

inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako odvolanie bez náležitostí podľa § 386 písm. d/ CSP
odmietol, nakoľko pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 2 CSP
vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech sporových strán v odvolacom konaní.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).