Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. máj 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Csp/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218200010
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2218200010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu:

PATRIOT GROUP, s.r.o., IČO: 45 407 657, so sídlom: Legionárska 7158/5, Trenčín, zastúpený:
Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Legionárska 7158/5, Trenčín,
proti žalovanému: Y. A., G.. XX.XX.XXXX, K.: M. V. A., o žalobe na zaplatenie istiny 70,70 EUR s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.01.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny

70,70 EUR s príslušenstvom a rozhodnutie veci vydaním platobného rozkazu. Nakoľko neboli splnené
predpoklady pre rozhodnutie veci vydaním platobného rozkazu, súd rozhodol vo veci rozsudkom bez
nariadenia pojednávania.

2. Podľa ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Hlásením o porušení tarifných a prepravných
podmienok zo dňa 18.12.2016, Prepravným poriadkom integrovaného dopravného systému v
Bratislavskom kraji, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci
skutkový a právny stav veci:

4. Právny predchodca žalobcu je akciová spoločnosť s majetkovou účasťou Hlavného mesta SR

Bratislavy, ktorá vykonáva mestskú hromadnú dopravu (električkovú, trolejbusovú a autobusovú
dopravu) podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave v súlade s dopravnými
licenciami, pravidlami prevádzkovania dopravy na dráhe a so zmluvou o výkone vo verejnom záujme,
ktorá stanovuje rozsah dopravy, uzatvorenou medzi žalobcom ako dopravcom a Hlavným mestom SR
Bratislavou ako objednávateľom.

5. Žalovaný sa na výzvu revízora (zamestnanec navrhovateľa povereného vykonám kontroly cestovných

lístkov) dňa XX.XX.XXXX na linke MHD č. XX nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným
platným cestovným dokladom, preto právnemu predchodcovi žalobcu v zmysle č. A.14.4 Prepravného
poriadku a Cenníka č. 9 vznikol nárok, aby mu žalovaný zaplatil cestovné vo výške 0,70 EUR a úhraduvo výške 70,- EUR. Ako dôkaz žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu pripojil aj Hlásenie o
porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 18.12.2016.

6. Z pripojeného hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok spísaného dňa 18.12.2016 bolo
zistené, že žalovaný sa uvedeného dňa prepravil na dopravnom prostriedku žalobcu v čase o XX.XX
hod., na linke č. XX, č. voza XXXX v Bratislave, keď bol pristihnutý zamestnancom žalobcu, že cestuje
bez cestovného lístka. Na mieste samom bol žalovanému uložený peňažný postih v sume 70,- EUR a
povinnosť zaplatiť cestovné vo výške 0,70 EUR. Žalovaný dlžnú sumu vo výške 70,70 EUR žalobcovi

neuhradil.

7. Vyššie uvedená pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému bola postúpená na
žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX. Súd v uvedenej veci konštatuje, že
Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom zo dňa
XX.XX.XXXX,akoaniOznámenieopostúpenípohľadávkynetvorísúčasťžalobnéhonávrhudoručeného

tunajšiemu súdu dňa 02.01.2018.

8. Podľa ust. § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
do miesta určenia riadne a včas.

9. Podľa článku A.14.3 Prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji
(ďalejlen„Prepravnýporiadok“)cestujúcijepovinnýnavyzvanieoprávnenejosobydopravcukedykoľvek
počas prepravy, a to aj v okamihu vystúpenia preložiť cestovný lístok ku kontrole.

10. Podľa článku A.14.4 Prepravného poriadku cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa bodu A.14.3
nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi okrem cestovného aj
sankčnú úhradu. Výška sankčnej úhrady vo vlakoch sa riadi PP ZSSK.

11. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá. Nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa ust. § 108 Občianskeho zákonníka práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou
práv na náhradu škody pri preprave osôb.

14. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý

uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitie námietky premlčania má za následok zánik súdnej
vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Premlčaním
teda právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že dlžník sa po uplynutí premlčacej
doby s úspechom dovolá premlčania pred príslušným orgánom, čím privodí zánik vynútiteľnosti tohto
subjektívneho práva. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom

súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu
bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu
konania až do právoplatného skončenia veci.

15. Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

16. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.17. Predmetom tohto konania je uplatnenie práva z prepravy t.j. zo spotrebiteľskej zmluvy. Cestovné, ale
aj následky cestovania bez platného cestovného lístka sú nepochybne právom vyplývajúcim z prepravy.

Ustanovenie § 108 Občianskeho zákonníka o dĺžke jednoročnej premlčacej doby sa vzťahuje na všetky
práva z osobnej i nákladnej dopravy. Keďže neustanovuje začiatok tejto premlčacej doby, uplatňuje sa
všeobecne platné ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba u práv z prepravy
začína dňom, kedy právo mohlo byť vykonané prvý raz. Týmto dňom je v zásade deň, keď právo
bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súd. Právu osôb použiť dopravný prostriedok

zodpovedápovinnosťzaplatiťurčenécestovné(užvčasepoužitiadopravnéhoprostriedku).Podrobnosti
o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v prepravných poriadkoch,
ktoré vypracúvajú dopravcovia. Nemôžu ale vôbec meniť dĺžku, čas začatia plynutia premlčacej doby,
pod následkom absolútnej neplatnosti takéhoto úkonu (§ 39 OZ). Žalobca preto svoje právo na
zaplatenie cestovného, ale aj postihu za cestovanie bez platného cestovného lístka proti žalovanému
mohol na súde uplatniť v deň nasledujúci po tom, čo žalovaný cestoval bez platného cestovného lístka.

Žalobca preto svoje právo na súde mohol uplatniť dňa 19.12.2016 a najneskôr dňa 19.12.2017. Pretože
žalobca svoj nárok na súde uplatnil až dňa 02.01.2018 došlo k uplatneniu po uplynutí premlčacej doby.

18. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

19. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

20. Zo žaloby doručenej tunajšiemu súdu dňa 02.01.2018 vyplýva, že vyššie uvedená pohľadávka
voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
XX.XX.XXXX. Ako dôkaz na preukázanie uvedenej skutočnosti žalobca v žalobe uviedol Oznámenie
o postúpení pohľadávky. Predmetné oznámenie, ako ani Zmluva o postúpení pohľadávok však nie je

súčasťou žalobného návrhu. Žalobca teda v konaní nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie návrhu
na vydanie platobného rozkazu, a to aj napriek skutočnosti, že na uvedený nedostatok bol právny
zástupca upozornený analýzou tunajšieho súdu zo dňa 24.01.2018.

21. Na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj s poukazom na nedostatok aktívnej legitimácie

žalobcu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

22. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. V súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP žalovanému prináleží náhrada trov konania v rozsahu 100%,
keďže však v tomto konaní žalovanému trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

27. S poukazom na vyššie citované ustanovenia CSP, by súd v tomto rozsudku mal rozhodnúť
spôsobom, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a následne mu náhradu

trov konania samostatným rozhodnutím nepriznať. Avšak súd má za to, že v súlade s čl. 17 základných
princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania je v tomto prípade potrebné
rozhodnúť o trovách konania žalovaného, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov
konania jedným rozhodnutím, nakoľko v prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprvspôsobom, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a následne uznesením
rozhodnúť, že žalovanému súd priznáva náhradu trov konania vo výške 0,00 EUR. Takýto postup by bol
v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto

predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vyplv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)