Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. apríl 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9Csp/167/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113221671
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4113221671.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Jankou Benkovičovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 zast.: Tomáš Kušnír s.r.o. so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, proti žalovanému: K. K., bytom R., novozámocká XXX, o zaplatenie sumy 1582,72 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 127,07 eura s úrokom z omeškania 9 % od 2.11.2012 do
zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Súd konanie o zaplatenie sumy 264,32 eur zastavuje.

Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 27.6.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
sumy 1582,72 eura s úrokom z omeškania v sume 103,64 eura a ročným úrokom z omeškania
9 % zo sumy 1333,40 eura od 25.4.2013 do zaplatenia a to z dôvodu neuhradenia pohľadávky
vzniknutej pôvodne právnemu predchodcovi na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 14.10.2005,
ktorá pohľadávka mu bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012. Žalobca v
žalobe ďalej uviedol, že žalovaný po postúpení pohľadávky uhradil sumy 4 x po 25 eur a to 2.11.2012,
21.11.2012, 21.2.2013 a 24.4.2013. Žalovaná suma podľa žalobcu pozostávala z istiny úveru, ktorá

nebola uhradená vo výške 1333,40 eura ako rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných
platieb započítaných na istinu, z riadneho úroku vo výške 249,32 eura ako rozdiel medzi postúpenými
riadnymi úrokmi a platbami započítanými na tieto úroky. Zároveň vyčíslil úrok z omeškania spolu v sume
103,64 eura a to za obdobie od 2.11.2012 do 24.4.2013.
2. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť, pričom uviedol, že k uznaniu žalovaným došlo dňa
4.9.2012, nakoľko žalobca sa pokúšal vec riešiť mimosúdne, aby nedošlo k premlčaniu záväzku, preto
uzatvára dohodu o splátkovom kalendári a zasielal žalovanému dohodu o uznaní záväzku, s ktorou sa

mal možnosť žalovaný oboznámiť a následne ju podpísanú zaslal späť.
3. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, preto súd podľa § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti.
4. Súd okrem výsluchu právneho zástupcu žalobcu doplnil dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o
splátkovom úvere, so všeobecnými obchodnými podmienkami, s dohodou o uznaní záväzku a úhrade
pohľadávky v splátkach, so zmluvou o postúpení pohľadávky, s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávky, s oznámením o postúpení pohľadávky, s podacím hárkom, s pokusom o zmier, s platobnou
históriou a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

5.Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 14.10.2005 zmluvu o splátkovom úvere, na
základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 48.000,- Sk = 1593,31
eur, ktorý sa zaviazal splácať žalovaný v splátkach po 1.276,- Sk = 42,355 eura k 20.-temu dňu v
mesiaci počnúc dňom 20.11.2005, s konečnou splatnosťou úveru 20.9.2010, pri úrokovej sadzbe 17,30% a s poplatkom za správu úveru 50,- Sk mesačne. Z predmetného úveru žalovaný zaplatil sumu
1571,20 eura. Po podaní žaloby uhradil žalovaný sumu 15 eur, vychádzajúc z oznámenia žalobcu zo dňa
24.7.2013. Žalobca a žalovaný uzatvorili dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach

dňa 4.9.2012, v ktorej v bode 2. dlžník uznáva čo dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi v celkovej
výške 2366,70 eura, ktorý sa zaviazal podľa bodu 3. dohody splácať v 7 splátkach v minimálnej výške
50 eur k 20.-temu dňu v mesiaci s tým, že siedma splátka predstavovala sumu 2066,70 eura a prvých
6 splátok po 50 eur mesačne.
6. Podľa § 5b 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
7. Súd s poukazom na § 5b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako „orgán rozhodujúci

o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať
plnenie požadované žalobou. Je potrebné zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú

prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom.

8. Podľa § 52 ods. Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť
zmluvných strán. Jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa

zdá, že každá zvláštna ochrana poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi, čo sa
prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické poňatie
rovnosti subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva v tom,
že zákon neposkytuje žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že súkromnosť v
právnej sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti.

12. Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo zásady rovnosti. Práve
obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu, že požiadavka ich
ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka sa to aj jednotlivých
inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej strany možno dnes
ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany

slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba
vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá
je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku
profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu
finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe uvedenej

charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je slabšou
zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.
13.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

14.Zákonustanovujezákladnépravidláaspôsobvýkonusubjektívnychprávapovinností.Ideopravidlá,
ktoré vyplývajú zo zásady, že subjektívne práva a povinnosti nemožno vykonávať neobmedzene.
Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť
pravidlá morálneho charakteru , aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy.Prenikajú celým právnym poriadkom. Ide o ustanovenia zakazujúce výkon taký výkon práv a povinností,
ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a
občianskej spolupatričnosti. Ak sa tieto zásady premietnu do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho

práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie a to všetko v
spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Je nepochybné, že dobré mravy ako normy správania sa musia
spĺňať podmienku, že ide o normy, ktoré sú v súlade so zákonom, resp. neodporujú zákonu.
15. Za dobré mravy preto nikdy nebude možné považovať normy správania a za konanie v súlade s
dobrými mravmi nebude možné považovať konania, vrátane uzatvorenia právnych úkonov, ktoré sú v

rozpore s akýmkoľvek platným všeobecne záväzným právnym predpisom. Podstata rozporu s dobrými
mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej stránky dobrých mravov, t.j. v
nerešpektovaní požiadavky vyváženosti, resp. spravodlivého usporiadania príslušných vzťahov.
16. Porušenie rovnováhy, rakúskym OGH nazývanej aj "ekvivalencie" sa prejavuje najmä ako
neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha či
neprimeranosť spočíva najmä:- v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom

alebo práv a povinností jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené
(aleboinaknaúkorjednejzostránprelomené)obvyklépodmienkyvdanejoblastivzťahov.Napr.voblasti
pôžičiek a úverov sa za obvyklé podmienky berú podmienky požadované bankami. Definícia dobrých
mravov, hoci pre špecifické účely ochrany spotrebiteľa, je súčasťou aj pozitívneho práva.
17. Na účely ochrany spotrebiteľa bola prijatá v rámci Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007

Z.z. V zmysle § 4 ods. 5. Zákona o ochrane spotrebiteľa: "Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie

zmluvnej slobody." Táto zákonná definícia je zrejme vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, a preto
používa aj termíny, ktoré Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje. Ako je však zrejmé z jej znenia, táto
definícia zodpovedá aj všeobecným definičným znakom a charakteristike uvedenej v časti 4.1 a súčasne
je viditeľná značná previazanosť a konformnosť tejto definície napr. s vyššie uvádzanou nemeckou
judikatúrou v oblasti dobrých mravov. Vzhľadom na množstvo požiadaviek na splnenie takejto definície,

bude zrejme v praxi veľmi náročné preukázať rozpornosť s dobrými mravmi subsumáciou konkrétneho
konania pod takúto definíciu, ktorá obsahuje subjektívny prvok na strane konajúceho - poškodzujúceho
subjektu, a to preukázanie "využitia" omylu, ľsti a pod. Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými
mravmi je:
a)skutočnosť,žepríslušnýprávnyvzťahnepožívaprávnuochranuvzmysle§3Občianskehozákonníka,

b) právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Dôsledkom vyššie
uvedených sankcií je potom: a) nárok na náhradu škody v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka,
a/alebo, b) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka,
najmä nárok na vrátenie veci.
18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.
19. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný
veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v
čase uznania. Zákon na účinnosť takého uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným
dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka (vyvrátiteľná), že záväzok v čase uznania existoval

(trval). K takým dôsledkom dochádza aj v prípade, keď právo zodpovedajúce uznanému záväzku v
čase uznania už bolo premlčané (§ 407 ods. 4). Všeobecne sa prijíma názor, že uznanie záväzku
nespôsobujezánikpôvodnéhozáväzkuajehoprípadnénahradenienovýmzáväzkomzdôvoduuznania.
Keďžeprávnadomnienkaexistenciezáväzkuvčasejehouznaniajevyvrátiteľná,dlžníkmôžedodatočne
namietať, že záväzok v čase jeho uznania už neexistoval (napr. preukáže, že bol splnený).

22. V danej veci pre rozhodnutie súdu bolo podstatné posúdenie toho, aký právny režim sa na žalobcom
tvrdený zmluvný vzťah účastníkov vzťahuje, či medzi stranami došlo k uzatvoreniu platnej dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu. Súd posúdil vzťah účastníkov zmluvy za vzťah zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tento úverový vzťah treba posudzovať podľa ustanovení Obchodnéhozákonníka, keďže úverové vzťahy predstavujú absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov,
keď právna úprava v Obchodnom zákonníku je vzhľadom na povahu účastníkov doplnená aj úpravou
v zákone o spotrebiteľských úveroch. Platná právna úprava v čase uzavretia zmluvy umožňuje vyvodiť

právny záver, že zmluva o úvere bola napriek povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou,
teda spotrebiteľskou a je preto právne irelevantný právny prameň, podľa ktorého sa príslušná zmluva
spravuje. Vychádzajúc z predchádzajúceho, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená podľa
Občianskeho,aleiObchodnéhozákonníka,akoajpodľaktoréhokoľvekinéhozákona,vyhovujúcavyššie
uvedenej charakteristike, teda, že ide o zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo

viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, keď
súčasne je zrejmé, že zmluvnými stranami je na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Podľa § 5b 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
23. I napriek tomu, že následne došlo k postúpeniu ani dohoda o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku uzavretá dňa 4.9.2012 nestráca charakter spotrebiteľskej zmluvy.

24. V súčasnej dobe je všeobecne nízka úroveň vzťahu dlžníka- spotrebiteľa k plneniu zmluvného
záväzku veriteľa. Apriórne odmietanie právneho inštitútu uznania dlhu (záväzku), ako neprijateľného
pre vzťah veriteľa a spotrebiteľa, nie je však namieste a treba ho posudzovať vždy konkrétne. Náš
právny poriadok rozlišuje síce dva podobné, ale v jednotlivostiach odlišné právne inštitúty uznania dlhu
a uznanie záväzku. Pre občianskoprávne vzťahy platí úprava v § 558 OZ a pre obchodno-záväzkové

vzťahy úprava v § 323 ObZ (tu sa používa pojem uznanie záväzku). Písomné uznanie dlhu čo do dôvodu
i výšky má podľa § 110 ods. 1 OZ za následok, že plynutie pôvodnej premlčacej doby sa preruší a začne
plynúť nová premlčacia doba.
25. Dohoda o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorená medzi stranami sporu,
z ktorej žalobca vyvodzuje základ nároku uplatňovaného v tomto konaní, sa týka uznania záväzku

vyplývajúceho zo zmluvy uzatvorenej dňa 14.10.2005, ide o vzťah spotrebiteľský. Súd v konaní
dospel k záveru, že dohoda uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá bola medzi
uzavretá, je absolútne neplatnou zmluvou, právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3
Občianskeho zákonníka. Konanie žalobcu možno hodnotiť aj s prihliadnutím na okolnosti uzatvorenia
dohody o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku 2 roky po splatnosti úveru a potom

čo žalovaný úver nesplácal, ako konanie ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje
zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávané pri poskytovaní služby.
Týmto konaním došlo privodeniu ujmy spotrebiteľovi - žalovanému, za účelom nepremlčania
pohľadávky veriteľa. Konanie žalobcu, ktorý dal podpísať žalovanému dohodu o uznaní záväzku,
ktorej žalovaný s najväčšou pravdepodobnosťou nerozumel, nevykazuje znaky čestnosti, zvyklosti a

praxe, žalobca týmto spôsobom využíva najmä omyl, lesť, nevedomosť spotrebiteľa a tým dochádza
k výraznej nerovnosti zmluvných strán a k porušovaniu zmluvnej slobody. Postup žalobcu v súvislosti s
uzavretímdohodyjeneštandartným,možnomaťvážnepochybnosti,žeskutočnýprejavvôležalovaného
nezodpovedá obsahu dohody a že žalovaný sa cítil v postavení slabšej strany, ktorý neuvedomujúc
si obsah dohody ju následne podpísal. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno opaku, teda že žalovaný

si bol plne vedomý obsahu dohody o uznaní dlhu, čoho dôkazom je skutočnosť, že predmetná dohoda
bola žalovanému zaslaná na podpis zo strany žalobcu.
26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 - § 110).
27.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
28. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak
bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich
zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

29. Podľa § 517 ods.1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.30. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

32. Súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom
a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Súd, že
úver je absolútnym obchodom, avšak ako už bolo vyššie spomínané, predmetná vec je však o
spotrebiteľskej zmluve, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy bola regulovaná osobitnou právnou úpravou
(zákon č. 634/1992Zb. a ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Ide o vzťah medzi obchodníkom

a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, a teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Súd
nemá pochybnosti o súlade ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka s právom Európskej únie, ktoré
umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča
Smernica Rady 93/13/EHS (čl. 8 Smernice). Zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie právneho
rámca zmluvy, tzn. či ide o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a práve v tomto

smere § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľov v tom zmysle, že
si nemôžu zhoršiť svoje zmluvné (a teda i právne) postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú
uvedené v spotrebiteľskej zmluve. Aplikácia § 52 a § 54 Občianskeho zákonníka tak dáva priestor pre
použitieobčianskoprávnychpredpisovajvotázkepremlčania,tietoprávnepredpisyzaručujúprednostnú
aplikáciu tých v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktoré sú pre spotrebiteľov výhodnejšie práve za

účelom dodržania princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľa v právnom vzťahu s
dodávateľom. Pokiaľ ide o aplikáciu trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za
potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou
špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 - 54 OZ. Dualistický

systém záväzkového práva v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet dôvodu
na skonštatovanie, že na premlčanie spotrebiteľskoprávnej a teda typickej občianskoprávnej veci má
dopadať právna úprava, regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak občiansky zákonník ako
kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (rozsudok
KS Banská Bystrica sp. zn. 13Co/90/2015).

33. Žalobca zobral späť v časti žalobu sumy 15 eur z titulu úhrady po podaní žaloby, ktorú skutočnosť
žalobca síce nepreukázal a ohľadne sumy 249,32 eur, ktorá predstavovala vyčíslený úrok. Celkove
zobral späť žalobu ohľadne sumy 264,32 eura. S poukazom na 3-ročnú premlčaciu lehotu a dátum
podania žaloby súd dospel k záveru, že nakoľko splatnosť predmetného úveru bola dňom 20.9.2010,

nepremlčané sú splátky iba za mesiace júl a august a september roku 2010 a to splátky po 42,355 eura
mesačne ( 1.276,- Sk ), teda spolu suma 127,07 eura. Žalobca nedôvodne vyčísloval úroky z omeškania
z nesprávnej istiny, pričom celkove mal žalovaný zaplatiť z predmetného úveru sumu 2498,97 eura,
zaplatil sumu 1571,20 eura, teda by bol povinný uhradiť sumu 927,77 eura, pričom s poukazom na
premlčanie splátok pred júlom 2010, nakoľko žaloba bola podaná dňa 27.6.2013, súd priznal žalobcovi

nárok iba v rozsahu uvedeného vo výrokovej časti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Vzhľadom
na späťvzatie žaloby v časti celkove sumy 264,32 eura súd konanie podľa § 144 CSP zastavil.
34. O úroku z omeškania súd rozhodol tak, že ho priznal v percentuálnej zákonnej sadzbe 9 % ročne od
2.11.2012 a nie vo vyčíslenej sume žalobcom, nakoľko žalobca úrok z omeškania vyčíslil z nesprávne
ním uvádzanej sumy a preto mu súd priznal úrok z omeškania zo sumy pozostávajúcej z nezaplatených

troch splátok, nakoľko žalovaný bol nepochybne v omeškaní s úhradou predmetného úveru.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 CSP tak, že žalovanému nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli. (Celkove bol pomer úspechu a neúspechu
žalovaného v konaní 86 %, neúspešný bol v 8 %, úspešný v 92 %, teda celkový úspech mal 86 %.

Poučenie:Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.