Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/111/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709211400
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1709211400.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudcom V.. G. W., v právnej veci navrhovateľa:

I./. R.. B. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. F.Z. X. XXX, W., R../. X.. R.. G. N., B.., I.. XX.XX.XXXX Z. F. X. XXX, W.,
obaja zastúpení AK JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o., so sídlom Dolný val 11, 010 01 Žilina
proti odporkyni: F. B., I.. X.XX.XXXX, Z. L. XXX, L., v zastúpení JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát,
so sídlom Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava o náhradu škody vo výške 32.416,94€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l

Súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 30.11.2009 v znení jeho uprestnenia na pojednávaní
dňa 9.09.2010 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie 32.416,94 eur spolu s 9% ročným
úrokom z omeškania od 10.03.2010 do zaplatenia a to z titulu náhrady škody podľa § 420 Občianskeho
zákona na nasledovnom skutkovom základe. Dňa 17.04.2002 na základe kúpnej zmluvy odpredala
odporkyňa navrhovateľom rozostavanú stavbu, na ktorú jej bolo vydané Okresným úradom odborom
životného prostredia v Senci stavebné povolenie pod č. ŽP.VYST XXXX/XXXX-O. zo dňa 2.10.2001.
Rozostavaná nehnuteľnosť bola popísaná v súdno znaleckom posudku č. 8/2002 zo dňa 16.04.2002

znalcom R.. B. M.. Z projektovej dokumentácie ako aj obsahu popisnej časti je zrejmé, že hrubá stavba
bola ku dňu prevodu hotová.

Rozostavanú stavbu dokončili v nasledujúcich rokoch navrhovatelia na základe rozhodnutia o povolení
zmeny stavby pred jej dokončením č. ŽP.VYST XXXX/XXXX-O. zo dňa 10.12.2002.

V priebehu roku 2008 došlo na novostavbe rodinného domu navrhoveteľov k vzniku škody a to

nadmerným a nerovnomerným sadaním domu v dôsledku tvorby trhlín v nosných a deliacich múroch
domu. Praskliny sa šírili tak na obvodom múre zvnútra aj na fasáde a postupne sa zväčšovali. Na
základe znaleckým posudkoch spracovaných firmou Geona - geologicko ekologický servis L.. W. I., R..
B. S. ako i posudku vypracovaného X.. R.. J. K. bolo zistené, že projektantom predpokladaná zemina
v úrovni základovej škáry sa nachádza iba v časti pôdorysu domu, v ostávajúcej časti sa nachádza
navážka. Lokálny výskyt navážky poukazuje na skutočnosť, že v mieste domu, resp. jeho časti sa v
minulosti nachádzala jama, ktorá bola následne zanesená stavebným a komunálnym odpadom, v tejto

časti má zemina charakter nezhutnenej navážky, v časti ju dokonca tvorí organický pôvod. Zakladanie na
nezhutnenej navážke je v zmysle M. XXXXXX možné iba pri použití zvláštnych úprav a opatrení, keďže
sa podložie stavby podrobnejšie nepreskúmalo a zvlášť opatrenia nevytvorili je realizované zakladanie
domu nevyhovujúce a je priamou technickou príčinou nadmerného nerovnomerného sadania domu ajeho porúch vo forme postupne sa prejavujúcich sa trhlín v nosných i výplňových konštrukciách ako i
sprievodných pretvorení.

Navrhovateľ v návrhu poukazoval na to, že odporkyňa porušila ustanovenie § 415 Občianskeho
zákona ako aj ustanovenia stavebného zákona, ktoré definuje základné požiadavky na stavby § 43
a nasledovné. Toto porušenie predpisov bolo vykonané pri zakladaní stavby, keď túto odporkyňa ako
stavebník nesprávne osadila. Osadenie stavby bolo síce zrealizované podľa realizačného projektu
do hĺbky 1 m, ale už v čase osádzania jej ako stavebníkovi musela byť známa skutočnosť ohľadne

podložia stavby. Pri vykonaní vykopaní základovej škáry bolo povinnosťou zavolať statika, aby posúdil
takéto podložie, čo neurobila. V dôsledku toho navrhovateľom vznikla škoda, ktorá súvisela so sanáciou
základov uvedeného rodinného domu. Sanáciu základov rodinného domu vykonala stavebná firma
R., M..L..T.., ktorá si za uvedené práce vyfakturovala faktúrou č. XXXXXX 12.861,35 eur, faktúrou č.
XXXXXX 4.300,01 eur a obchodnej spoločnosti R. M., M..L..T.. ktorá si práce vyfakturovala faktúrou č.
XXXXXXX vo výške 4.645,30 eur a faktúrou č. XXXXXXX vo výške 9.487,07 eur. Okrem toho škoda

pozostávala z nákladov na spracovanie znaleckých posudkov, ktoré viedli k zisteniu príčin sadania domu
a to faktúra č. XXXXX/XX vo výške 458,209 eur a znalecký posudok X.. R.. K. za 665 eur.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.03.2010 žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Vo vyjadrení udávala, že sa nemožno stotožniť s tvrdením, že na jej strane došlo k porušeniu zákonom

uložených povinností nesprávnym osadením stavby podľa stavebného zákona a súvisiacich predpisov.
Rodinný dom osadila na základe všetkých dostupných informácií v súlade so stavebným povolením a
v zmysle realizačného projektu do primeranej hĺbky.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. ,,stavebné konštrukcie a stavebné prvky sa musia

navrhnúť a zhotoviť tak, aby vyhovovali požadovanému účelu a odolali každému zaťaženiu a vplyvu,
ktoré sa môžu bežne a predvídateľne vyskytovať pri uskutočňovaní a užívaní stavby, a škodlivému
pôsobeniu prostredia, atmosférickému a chemickému vplyvu, korózií, žiareniu, otrasu a bludnému prúdu
z jednosmernej elektrickej trakcie.''

Stavbabolanavrhnutáazhotovenátak,abyvyhovovalapožadovanémuúčeluazároveňtak,abyodolala
bežnému a predvídateľnému zaťaženiu a vplyvu. Zloženie podložia v hlbších vrstvách nebola odporkyňa
povinná skúmať a zároveň na základe všetkých dostupných informácií nebol dôvod pochybovať o
vhodnosti podložia.

Ďalej poukazovali na závery znalca R.. B. S. v jeho znaleckom posudku č. 234/2008, v ktorom sa
konštatuje, že odporkyňa zrealizovala základové konštrukcie rodinného domu v zmysle realizačného
projektu a vzniknuté trhliny nosných i deliacich konštrukcií rodinného domu nie sú spôsobené
nedostatočnou hĺbkou uloženia základových konštrukcií v zmysle projektovej dokumentácie. Poukázala
i na závery znalca X.. R.. J. K., B.., ktorý konštatoval, že v danom prípade sa jedná o skrytú vadu veci,

keď v jeho posudku sa konštatuje, že je viac ako pravdepodobné, že pri kúpe domu, t.j. hrubej stavby
bez omietok neboli prípadné trhliny viditeľné. Z uvedeného dôvodu má príčina porúch domu, t.j. jeho
založenie na navážke charakter skrytej vady. Zároveň poukazovala i na vyjadrenia Š. I., ktorý realizoval
uvedenú stavbu, ktorý konštatoval, že v hĺbke 1 m sa nachádzalo podložie vhodné na zakladanie
stavby podľa stavebného povolenia a projektu. Poukazovala i na vyjadrenie F. J., konateľa spoločnosti

R..W.. Q., M.. M..L..T.., ktorý uviedol, že uvedená spoločnosť vybudovala v lokalite Miloslavov, časť
Alžbetin Dvor na Železnej ulici v rokoch 1997 až 2000 inžinierske siete a vybudoval 20 rodinných domov.
Pri výkopových prácach sa makroskopicky vyskytovalo vhodné podložie na zakladanie stavieb. Na
parcelách, ktoré susedia s parcelou navrhovateľa, boli vybudované rodinné domy, pričom spoločnosť
R..W.. Q., M.. M..L..T.. v tejto lokalite dala vypracovať geologický prieskum, ktorý konštatoval, že v danej

lokalite sa vyskytuje vhodné podložie na zakladenie stavieb.

Súd vykonal dokazovanie výsluchov účastníkov výsluchom svedkov Miroslava Lacka - statika
pozemných stavieb, ktorý bol ohliadnuť sporný rodinný dom a vyhodnotiť trhliny, ktoré sa na ňom
prejavovali, R.. B. S. - spracovateľa znaleckého posudku, či sporný rodinný dom bol založený v súlade s

projektovou dokumentáciou, Š. I., ktorý bol staviteľom a zároveň stavbyvedúcim na uvedenom spornom
rodinnom dome, R.. V. W., ktorý vykonával na uvedenej stavbe stavebný dozor. Ďalej sa súd oboznámil s
kúpnou zmluvou zo dňa 17.04.2002 vrátane dodatku z 21.05.2002 uzavretou medzi predávajúcimi F. J.
a F. B. a kupujúcimi B. N. F. G. N., pričom F. J.š bol predávajúcim pozemku a F. B. predávajúcou stavby.Znaleckým posudkom Ing. B. M. Č.. X/XXXX, prípisom z listu vlastníctva č. 528, geometrickým plánom
vypracovaným R.. B. Z. zo dňa 12.02.2002 č. XXX/XXXX, stavebným povolením zo dňa 2.10.2011 č.
1759/2001, rozhodnutím Okresného úradu v Senci zo dňa 20.12.2002 č. XXXX/XXXX, povolenie na

zmenystavbypredjejdokončením,posudkomobchodnejspoločnostiQ.zodňa25.09.2008ozákladovej
pôde, znaleckým posudkom R.. B. S. Č.. XXX/XXXX zo dňa 20.10.2008, znaleckým posudkom X.. R..
J. K. Č.. X/XXXX zo dňa 2.02.2009, výsledkami laboratórnych skúšok zemi vypracovaných obchodnou
spoločnosťou Dril s.r.o. z decembra 2008, z návrhu mimosúdnej dohody zo dňa 5.06.2009 adresovanej
odporcom, faktúrou obchodnej spoločnosti R. za sanáciu základov rodinného domu F. X. v sume

12.861,35 eur, 4.300 eur, faktúrou obchodnej spoločnosti R. M. vo výške 4.645,30 eur zo dňa 31.03.2009
za stavebné práce a stavbe sanácie základov rodinného domu, faktúrou obchodnej spoločnosti R. M.
zo dňa 28.04.2009 na sumu 9.487,07 eur za stavebné práce na sanáciu základov rodinného domu v
W., faktúrou obchodnej spoločnosti R. - X. W. na sumu 458,209 eur zo dňa 29.12.2008 za inžiniersko
geologické práce vykonané na spornom rodinnom dome a vyúčtovanie nákladov znalca X.. R.. K. na
sumu 665 eur, písomným vyjadrením Ing. Lacka zo dňa 26.02.2010, fotodokumentáciou z č.l. 157 - 158,

technickou správou k statike rodinné domu JUNIOR 52 spracovanou R.. N. projektantom stavby z júna
2008, fotodokumentáciou založenou na č.l. 195 - 216, potvrdením Tatra banky o úhrade 665 eur za
znaleckýposudokzodňa28.01.2014,zmluvouodielouzavretoumedziB.N.aobchodnouspoločnosťou
R. M., predmetom ktorej bola sanácia rodinného domu Miloslavov - Alžbetin Dvor, technickou správou
(statika) na stavbu rodinného domu JUNIOR 52 vypracovanou Ing. Michalom Kosorínom, projektantom z

apríla 2001, rozhodnutím Okresného úradu v Senci č. 3204/2002 zo dňa 20.12.2002 užívacie povolenie
k stavbe, čestným prihlásením Rudolfa Samuela konateľa firmy IMR Stav, spol. s.r.o. zo dňa 31.03.2014,
vyjadrením S. M., s.r.o. zo dňa 10.12.2014 ohľadom projektu rodinného domu - JUNIOR 52 a s
vyjadreniami R.. B. G.L. zo dňa 10.12.2014 a Ing. W. N. zo dňa 10.12.2014, statickým posudkom stavby
rodinného domu JUNIOR 52 vypracovaný pre stavbu investorky F. B. z mesiaca apríl 2011 vrátane

výkresovej časti a technickej správy vrátane výkresových častí k poznámkam.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovo právny
vzťah a zároveň i vecno právny vzťah a to na základe zmluvy uzavretej dňa 17.4.2002, ktorou
navrhovatelia ako kupujúci kúpili od odporkyne nehnuteľnosť a to rozostavaný dom, pričom vlastnícke

právo k tejto stavbe vzniklo dňom 21.5.2002. Na tomto rodinnom dome kupujúci, v danom prípade
navrhovatelia v roku 2008 spozorovali vznik trhlín v nosných a deliacich múroch domu, pričom tieto
trhliny sa šírili tak na obvodovom múre zvnútra aj na fasáde a postupne sa zväčšovali. Na základe
znaleckého posudku R.. B. S. Č.. XXX/XXXX zo dňa 20.10.2008 ako i inžiniersko geologického
prieskumu spracovaného dňa 29.12.2008 riešiteľskou organizáciou R. - X.. W., M..L..o. bolo ustálené, že

dôvodom vzniku týchto trhlín je sadanie domu, čo bolo zapríčinené, že tento je postavený na takzvanej
navážke.

Kupujúci, v danom prípade navrhovatelia, si z titulu náhrady škody voči odporkyni predávajúcej
rozostavanú stavbu uplatnili náhradu škody vo výške 32 416,94 eur, pričom táto suma predstavovala

náklady, ktoré súviseli so stavebnými prácami a sanáciou základov rodinného domu ako i nákladmi
na znalecké posudky, ktoré boli vypracované za účelom zistenia príčin sadania domu a spôsoby jeho
sanácie.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákona, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.

Vzhľadom k tomu, že predmetom záväzkového vzťahu bola kúpna zmluva, predmetom ktorej bola
nedokončená stavba, ktorú následne navrhovatelia dokončili a na tejto stavbe začali vznikať v roku 2008
trhlinyvnosnýchadeliacichmúrovdomu,súdtútoskutočnosťkvalifikovalakovadupredmetukúpy,ktorá

včasekúpybolaskrytouvadouaktorásaprejavilaažpotom,čodomzačalpostupnesadať,vzhľadomna
to,ževčastisvojhopôdorysubolpostavenýnanavážku.Vzhľadomnatútoskutočnosťmalnedostatočné
základy. Toto konštatoval i v znaleckom posudku X.. R.. J. K., B.. ,,Je viac ako pravdepodobné, že pri
kúpe domu, t.j. hrubej stavby bez omietok, neboli prípadné trhliny viditeľné. Z uvedeného dôvodu má
príčina porúch domu, t.j. jeho založenia na navážke charakter skrytej vady.''

Podľa § 499 Občianskeho zákona, účinného v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (17.04.2002) kto
prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovnevymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy, podľa toho, čo účastníci
dojednali, a že vec nemá právne vady.

Podľa § 507 ods. 1 Občianskeho zákona, ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať
dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa
môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, alebo opravy, alebo doplnenia toho, čo chýba.

Podľa § 507 ods. 2 Občianskeho zákona, práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri

jednotlivých záväzkoch upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.

Podľa§598Občianskehozákona,kupujúcimáprávonaúhradunevyhnutnýchnákladov,ktorémuvznikli
v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákona, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného

odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol
najneskôr do 6 mesiacov, ak ide o vady krmív, do troch týždňov a ak ide o vady zvierat, tak do šiestich
týždňov od prevzatia veci.

Podľa § 599 ods. 2 Občianskeho zákona, právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci

uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v ods. 1.

Podľa § 600 Občianskeho zákona, uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na
náhradu škody.

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že zodpovednosť za vady je potrebné odlíšiť od zodpovednosti
za škodu. Obidva tieto záväzkové právne inštitúty majú iný účel, sú založené na rozdielnych zásadách
a predpokladoch vzniku zodpovednosti.

Porušenie povinnosti splniť riadne záväzok je predpokladom zodpovednosti za vady i zodpovednosti

za škodu. Za nedostatky vadného plnenia je daná zodpovednosť za vady. Iná škoda, ktorá vznikla ako
následok vadného plnenia je škodou. Ide o ujmu, ktorú vyvolali vady poskytnutého plnenia a nejde o
škodu spočívajúcu vo vadnosti poskytnutého predmetu plnenia. Zodpovednosť za vady sleduje to, aby
sa nadobúdateľovi dostalo zo záväzkovo právneho vzťahu zmluvne dohodnuté plnenie bez akýchkoľvek
vád. Ak toho nie je možné dosiahnuť, slúži k finančnému vyrovnaniu zníženej hodnoty veci vzhľadom

k jej vade, či chýbajúcej vlastnosti.

Zodpovednosť za škodu sleduje na rozdiel od uvedeného účel, aby bola nahradená majetková ujma,
ktorá vznikla následkom porušenia právnej povinnosti alebo v dôsledku inej právom uznanej udalosti.
Nároky kupujúceho zodpovednosti za vady nevylučujú jeho nárok na náhradu škody a to bez ohľadu na

to, či právo zodpovednosti za vady uplatnil alebo nie. Obidva nároky môžu existovať vedľa seba. Ako
náhradu škody však nie je možné uplatniť to, čo zodpovedá právam zo zodpovednosti za vady veci.

V danom prípade si navrhovatelia uplatňujú náklady škodu, ktorá im vznikla so sanáciou vadne
vykonaných základov domu, a to uhradením faktúr obchodných spoločností R., M..L..T.. F. R. M., ktoré

vykonali projekt sanácie a vlastné stavebné práce (R.: 12.861,35 eur a 4.300,01 eur), R. M. (4.645,30
a 9.487,07 eur) ako i náklady vypracované za účelom zistenia príčin sadania domu (R.: 458,209 eur
a posudok R.. K. 665 eur teda náklady, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s uplatnením práva zo
zodpovednosti za vady.

Ustanovenie § 507 Občianskeho zákona dáva možnosť nadobúdateľovi sa domáhať zrušenia zmluvy,
primeranej zľavy z ceny, výmeny veci alebo opravy veci. V danom prípade navrhovatelia vykonali opravu
veci, keď sanovali základy stavby, ktorá im bola odpredaná. Ak sa takýchto nákladov mohli domáhať
z titulu zodpovednosti za vady, tak je vylúčené, aby sa takýchto rovnakých nákladov mohli domáhať z
titulu zodpovednosti za škodu. Škodou by bola ujma, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia a teda

ujma, ktorá z vady vznikla a za škodu nemožno považovať ujmu, ktorá spočíva vo vadnosti samotného
plnenia predmetu kúpy, čo je daný prípad. Teda ako náhradu škody nemožno uplatniť to, čo zodpovedá
právam z titulu zodpovednosti za vady veci, keď napríklad právo z titulu zodpovednosti za vady veci
zaniklo uplynutím prekluzívnej lehoty.V danom prípade predmetom kúpnej zmluvy bola hrubá stavba domu a v danom prípade v zmysle
ustanovenia § 599 Občianskeho zákona, práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať

na súde, len ak vady vytkol, ale najneskôr do 6 mesiacov od prevzatia veci. Navrhovatelia vec kúpili dňa
21.5.2002, pričom nárok, ktorý označili ako nárok na náhradu škody si uplatnili 30.11.2009.

Súd teda návrh zamietol, nakoľko tento nárok nie je možné si uplatniť z titulu náhrady škody, nakoľko
tento je možné si uplatniť iba z titulu zodpovednosti za vady, pričom pri podaní návrhu už uplynula

prekluzívna lehota na uplatnenie si takéhoto nároku.

Záverom súd poukazuje na to, že nie je viazaný právnou kvalifikáciou zo strany navrhovateľa. Pokiaľ
navrhovateľ na daný prípad kvalifikoval podľa § 420 ako náhradu škody a odkazoval tým na rozhodnutia
Najvyššieho súdu, v danom prípade pod spisovou značkou W. XX/XXXX a Najvyššieho súdu Českej
republiky pod spisovou značkou XXCdo XXX/XX, tak tu treba konštatovať, že u o oboch prípadoch súd

skutkovo riešil náhradu škody, ktorá vznikla z vadného plnenia, ale ani v jednom z týchto prípadov sa
nebolo možné domáhať tejto škody, resp. tejto ujmy z titulu zodpovednosti za vady.

V konaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Mcdo 10/2010 si navrhovateľ uplatňoval voči
zhotoviteľovi stavby (hradných schodov) ujmu, ktorá mu vznikla na hradnom múre (susednej stavby),

keď škoda mala vzniknúť vadným plnením pri stavbe hradných schodov, pričom vada mala spočívať, že
schody neboli dostatočné staticky podložené.

V konaní Najvyššieho súdu Českej republiky XXCdo XXX/XX súd riešil náhradu škody, ktorá vznikla
zašpinením fasády domu nesprávnou stavebnou činnosťou zhotoviteľa stavby na inej stavbe v danom

prípade - ,,děžďovej usadzovej nádrže”.

V danom prípade poškodený nebol účastníkom záväzkovo právneho vzťahu so zhotoviteľom stavby a
svoju ujmu si nemohol uplatniť z titulu zodpovednosti za vady.

V oboch týchto prípadoch išlo o úplne iné skutkové, ale i právne posúdenie situácie. Keď v prípade,
ktorý súd posudzoval účastníci boli v riadnom záväzkovom vzťahu, kúpnej zmluvy a v prípade vadného
plnenia si mohli uplatniť nároky z titulu zodpovednosti za vady predmetu kúpy a to opravu veci. V danom
prípade náklady súvisiace so zistením príčin sadania domu, náklady súvisiace so zistením spôsobu
odstránenia vady ako i náklady, ktoré bezprostredne vznikli na odstraňovaní vady (sanácie základov a

oprava prasknutých múrov).

Súd záverom poukazuje i na skutočnosť, že rozsiahle vedené dokazovanie v tomto konaní bolo vedené
na zistenie predpokladu vzniku škody, keď navrhovateľ poukazoval, že odporkyňa ako stavebníčka
zavineným konaním porušila svoju prevenčnú povinnosť stanovenú v § 415 Občianskeho zákona,

keď pri vykopaní základovej škáry pred tým, ako sa začali betónovať základy nezistila, že v podklade
základovej škáry, resp. v jej časti sa nachádza podložie tvorené navážkou, čo vyžaduje špeciálny postup
prizakladanízákladovdomuakoivtom,ženavrhovateľkapovykopanízákladovejškárynevolalastatika.

Podľa § 415 Občianskeho zákona je každý povinný zachovávať vždy taký stupeň pozornosti, ktorý je

možné vzhľadom ku konkrétnej časovej a miestnej situácii rozumne požadovať a ktorý - objektívne
posudzované - je spôsobilý zabrániť, či aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd na živote, zdraví, či
majetku; uvedené ustanovenie však neukladá povinnosť predvídať každý budúcne možný vznik škody.

V danom prípade odporkyňa, ktorá bola predajcom rozostavaného domu, tento začala stavať na základe

typizovaného projektu overeného podľa stavebného zákona. Stavbu vrátane základov si nechala
postaviť osobou spôsobilou na výkon stavebnej činnosti podľa živnostenského oprávnenia. Na stavbe
bol riadne vykonávaný stavebný dozor. V lokalite, v ktorej sa stavba vykonávala bol vykonaný geologický
prieskum, ktorý nevyžadoval mimoriadne opatrenia. Rovnako v okolí bolo postavených viacero domov,
kde nevznikol žiadny problém so statikov domu. Za týchto okolností z vykonaného dokazovania súd ani

nemal za preukázané, že by navrhovateľka porušila svoju povinnosť v ustanovení § 415. Zo založenej
konkrétnej projektovej dokumentácie, ktorá bola typizovaná a na ktorú sa mohla v plnom rozsahu
spoliehať. Nevyplynula jej povinnosť v každom prípade pri odkrytí základovej škáry volať statika, čo
vyplývalo z vykonávacej projektovej dokumentácie, konkrétne v poznámkach pri zakladaní stavby, kdebolo uvedené ,,po ukončení výkopových prác je potrebné posúdiť únosnosť základovej škáry (0,25
mpa)”. Pri nevhodných základových pomeroch je potrebné posúdiť základy a nadimenzovať ich na
konkrétne základové pomery.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na porušenie stavebného zákona v § 43 a nasledovné, súd poukazuje
na to, že tieto povinnosti sa premietli do samotnej projektovej dokumentácie, ktorá predpokladá, že v
prípade jej dodržania bude stavba spĺňať požiadavky uvedené v citovaných právnych ustanoveniach.
V danom prípade stavba bola postavená v súlade so stavebno technickou dokumentáciou, čo bolo za

preukázané znaleckým posudkom R.. S.. I vzhľadom na toto posúdenie súd nemal za preukázané, že by
navrhovateľka zavineným spôsobom porušila citované právne predpisy aj keď súd poukazuje, že tento
právny názor vzhľadom na to, že vec posúdil z titulu zodpovednosti za vady je nadbytočný.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa §205 O.s.p.