Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314011095
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2314011095.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanej B. F., pre zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 09.10.2017, č. k. 1T/180/2014-668, na verejnom zasadnutí
dňa 28.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolania okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd oslobodil obžalovanú B. F. spod obžaloby Okresnej prokuratúry v
Galante pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že
od presne nezisteného dňa mesiaca september 2013 do 19.11.2013 v Materskej škole v obci H. XXX,

maloleté deti nahovárala, aby sa vyzliekli donaha, pričom im obchytkávala pohlavné orgány, hladila ich
po celom tele v priestoroch triedy i v sprchovom kúte s tým, že ak prezradia doma rodičom, čo robia
v škôlke, rodičia im umrú,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktoré následne doplnil
písomným podaním zo dňa 15.02.2018.

Okresný prokurátor vo svojom odvolaní poukázal na to, že zo zabezpečených dôkazov v rámci
vyšetrovania jednoznačne možno konštatovať, že ku skutku prišlo tak ako je uvedené v rámci obžaloby
a považuje za dostatočne preukázané a zistené, že sa skutku dopustila obžalovaná B. F..
Za podstatné považuje výpovede poškodených, ktorými sú matky maloletých detí, ktoré mali byť v škôlke
zneužívané obžalovanou.

Okresný prokurátor poukázal najmä na výpoveď svedkyne N. Q., ktorá okrem iného uviedla, že jej dcéra
v čase skutku spomínala zlodejov a duchov, počas kreslenia obrázkov rozdeľovala osoby na zlých a
dobrých ľudí, pričom vždy riaditeľku škôlky dávala na zlú stranu. Jej dcéra hovorila, že obaja s manželom
zomrú, a preto sa bojí riaditeľky, spomínala, že nechce aby boli na cintoríne pod kameňom. Jej maloletá
dcéra spomínala, že riaditeľka je zlá a má veľké nechty, škaredé oči, často spomínala aj na duchov.
Z výpovede svedkyne R. V. vyplynulo, že jej dcéra S.C. odmietala spať v škôlke počas denného

odpočinku detí po tom ako nastúpila nová riaditeľka. Jej dcéra sa sťažovala, že ju riaditeľka udrela o
zárubňudveríapotomjunechalavspálniaostatnédetiišlijesťdojedálne.Stretlasaajsinoumamičkou,
ktorá jej oznámila skutočnosť, že riaditeľka si v škôlke fotí deti nahé. Následne keď sa spýtala na to
dcéry tak jej povedala, že v kúpeľni majú deti stiahnuté nohavice, sú otočené chrbtom, držia v ruke
knižky a riaditeľka si ich fotí. Ďalej jej maloletá dcéra povedala, že niektoré dievčatá sa pred spaním
museli vyzliecť donaha a ľahnúť si na bruško, vypučiť zadky, pričom ich riaditeľka fotila, následne jej tiež

povedala, že ju riaditeľka hladkala po holom zadku a aj z vnútornej strany stehien a z chlapcov mala rada
M. M.. Dcéra jej ešte povedala, že riaditeľka chytala chlapcov za pipíky a dievčatá za šušky. Svedkyňauviedla, že v čase keď si ide ľahnúť jej dcéra tak má nočnú košieľku a je bez nohavičiek a stále je
naširoko rozkročená a po upozornení, aby to nerobila odpovie, že aj v škôlke to robila. Riaditeľka s deťmi
zamykala, pretože upratovačka nemohla ísť upratovať poschodie, pretože bolo zamknuté schodište.

Odkedy riaditeľka nie je v škôlke tak sa jej dcéra teší do škôlky.
Prokurátor ďalej poukázal aj na výpoveď svedkyne Q. L., z ktorej vyplynulo, že jej dcéra L.K. je dosť
uzavretá, nechcela jej nič hovoriť o škôlke, až na jej otázky odpovedala, že deti v škôlke museli
sa postaviť do kruhu a stiahnuť si nohavice a spodné prádlo, pričom ich riaditeľka obchytkávala po
pohlavných orgánoch a potom mali deti chodiť nahé dookola po koberci štvornožky. Tiež jej uviedla,

že sa museli sprchovať po dvoch a pritom sa hladkať. Dcéra jej povedala, že chlapci museli hladkať
riaditeľku v rozkroku a dievčatá za prsia. Dcéra mávala zlé sny a často kreslila sprchu, viackrát si kládla
ruku na pohlavný orgán ale teraz to už nerobí. Svedkyňa uviedla, že pozná svoju dcéru a nikdy by si
také niečo nevymyslela.
Z výpovede svedkyne C. G. vyplynulo, že je matkou syna M.M., ktorý jej doma povedal, že riaditeľka si
ich fotila nahých, na otázku či sa sprchovali deti s riaditeľkou odpovedal, že áno. Jej syn ležal v posteli so

svojím bratom chcel od neho, aby ho chytal za pipíka tak ako sa hrajú v škôlke, tiež našla vo fotoaparáte
fotky ako sa syn fotil nahý.
Poukázal aj na výpoveď svedkyne M. H., z ktorej vyplynulo, že jej dcéra A. Š., nepovedala jej nič o tom
čo robili s riaditeľkou, iba sklonila hlavu a mala slzy v očiach. Jej dcéra sa správala zvláštne a prichytila
ju ako ležala v posteli s mladšou sestrou a pod perinou sa jej dotýkala rozkroku, v tom čase nechcela

spávať doma v pyžame ale iba v nohavičkách.
Z výpovede svedkyne G. R. vyplynulo, že od syna J. B., sa snažila spýtať čo robia v škôlke, on jej
povedal, že sa musel riaditeľky dotýkať ale nepovedal kde, sklopil zrak a viac sa o tom nerozprávali,
všimla si že v tom čase si syn dával dole slipy a ukazoval pipíka, ďalej uviedla, že syn jej povedal, že
si ich riaditeľka fotila nahých ale on mal vždy na sebe tielko.

Zo znaleckého posudku znalca PhDr. Igora Obucha vyplynulo, že je pravdepodobné, že deti mohli prežiť
udalosti pre ktoré sa vedie trestné stíhanie. Vzhľadom na vek detí a typ okolností, ktoré sa mali udiať
sa znalec domnieva, že deti sú schopné vnímať a reprodukovať čo zažili. V pozadí mlčania vidí pocity
hanby, strachu, viny, pričom môže ísť o kombináciu nepríjemných pocitov, ktoré mohli byť spôsobené
buď reakciami v správaní rodičov alebo riaditeľky materskej školy.

Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd ako odvolací súd podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta a súčasne aby podľa § 322
ods. 1 Trestného poriadku vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci.
Obžalovaná sa práva na podanie odvolania vzdala.

Konanie na odvolacom súde.
Na verejnom zasadnutí, ktoré nariadil odvolací súd na rozhodnutie o odvolaní okresného prokurátora,
prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že na písomne podanom odvolaní zotrváva a žiadal, aby bolo
dovolaniu vyhovené.
Obžalovaná uviedla, že je nevinná, rozsudok okresného súdu považuje za správny, preto žiadala

odvolanie prokurátora zamietnuť.
Verejné zasadnutie dovolací súd vykonal v neprítomnosti poškodených, ktoré boli o termíne riadne
upovedomené.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je
tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo a zistil nasledovné.
Na základe podaného odvolania prokurátora okresnej prokuratúry bolo predmetom odvolacieho
prieskumu rozhodnutie okresného súdu proti výroku o oslobodení obžalovanej spod obžaloby.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré sa týka napadnutého výroku, vyplýva že okresný súd
dospel k záveru, že nebolo jednoznačne a bezpochybne preukázané, že sa stal skutok pre ktorý je

obžalovaná stíhaná, a preto podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovanú B. F., a preto ju
oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201
ods. 1 Trestného zákona.
Okresný súd vyhodnotil, že nebol produkovaný žiadny priamy dôkaz, ktorý by jednoznačne a
bezpochybne preukazoval akýmkoľvek spôsobom sexuálne zneuží-vanie maloletých detí, resp. konanie

obžalovanej podľa skutkovej vety uvedenej v obžalobe.
Prvostupňový súd poukázal, že iba z vyjadrenia niektorých matiek maloletých detí vyplývalo sexuálne
zneužívanie od obžalovanej, a tieto skutočnosti sa matky mali dozvedieť útržkovito a sprostredkovane
od svojich detí, čo súd vyhodnotil, že to ešte nepostačuje na jednoznačne preukázanie a dokázanie viny
obžalovanej. Ďalej súd poukázal, že uvedený rodičia boli vo svojich tvrdeniach aj čiastočne ovplyvnený

z negatívnej a konfliktnej situácie medzi riaditeľkou a učiteľkami v materskej škôlke. Svoje rozhodnutie
opreliovykonanéznaleckédokazovanie,zktoréhovšetkyzistenéskutočnostisvedčilivprospechneviny
obžalovanej.
Po preskúmaní správnosti napadnutého výroku, dospel odvolací súd k záveru, že tento výrok je vecne
správny, zákonný a bol prijatý v konaní, ktoré bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného

poriadku.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v ustanovení § 168
ods. 1 Trestného poriadku. Okresný súd zrozumiteľným spôsobom uviedol skutočnosti, ktoré vzal za
dokázané, rovnako uviedol výpočet dôkazov, o ktoré oprel skutkové zistenia týkajúce sa napadnutých
výrokov. Z odôvodnenia potom možno celkom zrozumiteľne zistiť, akými úvahami sa okresný

súd spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania a pri vytvorení záverov, ktoré sa premietli do
výrokov napadnutých odvolaním.
Dokazovanie bolo vykonané v rozsahu dostatočnom na rozhodnutie o tom, že nebolo dokázané, že sa
skutok stal pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Vykonané dôkazy boli zhodnotené správnym spôsobom a
okresný súd z ich zhodnotenia dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

Prokurátor v podanom odvolaní iba zopakoval svedecké výpovede matiek, neuviedol, žiadne nové
skutočnosti, ktoré by mali viesť k zmene prvostupňového rozhodnutia.

Krajský súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, ktorý považuje svedecké výpovede matiek
len za nepriamy dôkaz, pretože iba uskutočňujú určitú reprodukciu vnímaných skutočností svojich detí.

Tiež môže byť podnecovanie zo strany matiek aj v tom, že neboli spokojné s riaditeľkou čo môže
prameniť aj zo strany učiteliek a matiek z prípadných zmien vo vedení materskej škôlky.

Prvostupňový súd správne zhodnotil skutočnosti vyplývajúce z výpovedí matiek maloletých detí, pretože
tie sa mali dozvedieť o údajnom sexuálnom zneužívaní iba útržkovito a sprostredkovane od svojich

detí, avšak tieto skutočnosti nepostačujú na jednoznačné preukázanie viny obžalovanej. Krajský súd
nemá v žiadnom prípade v úmysle znižovať dôvernosť a intimitu vzťahu matky s dieťaťom avšak v
danom prípade zo zhodnotenia uvedených výpovedí nepovažuje tieto za smerodajné pri určení viny
obžalovanej.
Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním prvostupňového súdu v tom, že samotné maloleté deti

vo svojich výpovediach uskutočnených pred znalcom nepotvrdili skutočnosť, že obžalovaná by ich
nahé fotila, nútila ich vyzliekať donaha a tiež že by ich mala obžalovaná po celom tele obchytkávať. Z
predmetných výpovedí nevyplýva žiadna relevantná okolnosť, ktorá by dokazovala sexuálne zneužitiemaloletých detí zo strany obžalovanej, resp. nebolo preukázané žiadne aktívne zasahovanie do
pohlavnej sféry maloletých detí.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ani jedna z kolegýň z pedagogického zboru, neuviedla
vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, že by prišla bezprostredne do kontaktu alebo by konkrétne
videla nejaké náznaky sexuálneho zneužívania zo strany obžalovanej voči maloletým deťom v materskej
škôlke, taktiež ani žiadna z kolegýň nevidela fotografovanie nahých detí alebo sprchovanie sa s deťmi
v spoločnej sprche.

Svedkyňa Y. L., ktorá pracovala v škôlke ako upratovačka vo svojej výpovedi uviedla, že v hornej
časti budovy materskej škôlky v kúpeľne tečie iba studená voda, a nikdy nevidela že by obžalovaná
sa správala k deťom nemorálne alebo že by ich zneužívala. Podľa názoru odvolacieho súdu je dosť
nepravdepo-dobné,žebymohloprichádzaťksprchovaniuibastudenouvodoumedziriaditeľkouadeťmi,
tak ako to uvádzajú matky maloletých detí. Kolegyne z pedagogického zboru uviedli, že predmetné
sprchy sa používajú iba v prípade ak sa nejaké dieťa pomočí a potrebuje umyť, ale nikdy sa deti

nesprchovali spolu.
K odvolacej námietke prokurátora, týkajúcej sa fotografovaniu nahých malo-letých detí, odvolací súd
považuje uviesť, že aj sama obžalovaná priznala, že fotografovala deti, avšak iba pri školských
akciách a následne všetky tieto fotky zverejňovala na webovej stránke školy. Túto skutočnosť potvrdili
aj kolegyne zo škôlky. Odvolací súd tiež poukazuje aj na vypracovaný znalecký posudok z odboru

elektrotechniky odvetvie výpočtovej techniky, z ktorého vyplýva, že zo všetkých zaistených nosičov
od obžalovanej bolo zistené, že sa tam nenachádzajú žiadne súbory s tematikou detskej pornografie.
Znalec potvrdil skutočnosť, že ani z predmetných nosičov neboli rozširované žiadne údaje s obsahom
detskej pornografie.
Krajský súd zdôrazňuje, že z vypracovaného znaleckého posudku od znalca PhDr. Igora Obucha, ktorý

vypracovalpsychologicképosudkynamaloletédeti,ktorémalibyťúdajnesexuálnezneužívané,vyplýva,
že u vyšetrovaných maloletých detí nezistil žiadne znaky sexuálneho násilia, ktoré by mali nejaký dopad
na ich psychiku a správanie. Deti vo svojich výpovediach mu nepripadali autentické, u deťoch sa
mu zdalo, že sú pod vplyvom rodičov a k niektorým skutočnostiam sa nechceli vyjadro-vať. Počas
vyšetrovania u znalca odpovedali na otázky stručne a vyhýbali sa priamej odpovede. Znalec poukázal,

že dieťa sa v mnohých prípadoch učí spoznávať význam udalostí podľa toho ako reagujú vzťahovo
blízke osoby najmä ich rodičia.
Odvolací súd za veľmi podstatné v rozhodovaní o odvolaní prokurátora považuje aj závery znalca RNDr.
Mgr. Dušana Kešického, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia
sexuality, ktorý uviedol, že v rámci VPG vyšetrenia bola u obžalovanej zistená heterosexuálna orientácia

s jednoznačnou prevahou záujmu na osoby v dospelom veku. Taktiež bolo zistené, že obžalovaná
nehľadala ocenenie u detí z hľadiska sexuálneho, ale potrebuje ocenenie od objektov dospelých, jej
orientácia je heterosexuálna. Nemožno za sexuálny objekt obžalovanej považovať maloleté deti ale
iba osoby dospelé, toto zistenie výrazne znižuje pravdepodobnosť vstupu do sexuálnej interakcie s
maloletými deťmi.

Ako ďalšiu veľmi podstatnú skutočnosť pre rozhodovanie považuje odvolací súd aj osobu obžalovanej
a jej predchádzajúci život. Obžalovaná pracovala s deťmi ako učiteľka a má vyše 30 ročnú prax, pri
úvahách ak by mala obžalovaná nejakú sexuálnu úchylku alebo sexuálnu deviáciu voči maloletým
deťom, tak za také dlhé časové obdobie by sa už tento exces musel u nej prejaviť, ako aj v jej správaní.
Odvolací súd považuje na základe vykonaného znaleckého dokazovania a posudkov na osobu

obžalovanej za málo pravdepodobné, že by obžalovaná sofistikovane po taký dlhý čas dokázala skrývať
svoju sexuálnu úchylku. Obžalovaná má čistý register trestov a v minulosti nebola za uvedenú trestnú
činnosť ani stíhaná. Aj zo znaleckých posudkov vyplýva, že daná sexuálna deviácia nemôže vzniknúť
zo dňa na deň.
S poukazom na vyššie zistené skutočnosti a závery, odvolací súd vyhodnotil odvolanie okresného

prokurátora ako nedôvodné, a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.