Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716208135
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716208135.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému
Q. O., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. P. XXXX/XX, Q., XXX XX G., o zaplatenie 1.572,- Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/160/2016-56 z
16. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom z 16. januára 2017 žalobu zamietol (I. výrok). O trovách konania
okresný súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%
(II. výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 1.572,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.572,- Eur od 02. 06.
2010 do zaplatenia z titulu náhrady škody spôsobenej žalovaným prečinom úverového podvodu.

Súd prvej inštancie mal preukázané, že sporové strany uzavreli dňa 23. 06. 2009 Zmluvu o úvere č.
XXXXXXX (ďalej aj „zmluva o úvere“), predmetom ktorej bol záväzok veriteľa (žalobcu) poskytnúť
dlžníkovi (žalovanému) úver vo výške 800,- Eur a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú
o príslušný poplatok vo výške 772,- Eur, t.j. celkom zaplatiť čiastku 1.572,- Eur v 12-tich mesačných
splátkach po 131,- Eur počnúc dňom 25. 07. 2009. Žalovaný (dlžník) svojím podpisom na zmluve o úvere
dňa 23. 06. 2009 potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti.
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5T/162/2010-79 zo dňa 21. 01. 2011, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 21. 01. 2011, bol žalovaný uznaný vinným na tom skutkovom základe, že dňa
22. 06. 2009 v úmysle získať finančné prostriedky uzavrel vo G., okres G. prostredníctvom mandatára
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovanému
bol poskytnutý úver vo výške 800,- Eur s tým, že sa zaviazal splatiť túto sumu zvýšenú o príslušný
poplatok v pravidelných mesačných splátkach vo výške 131,- Eur, z ktorých doposiaľ neuhradil ani jednu
splátku, čím spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, spôsobil
škodu v celkovej výške 1.572,- Eur, čím spáchalprečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného

zákona. Za to bol odsúdený na trest povinnej práce vo výmere 300 hodín, ktorý trest bol povinný vykonať
do jedného roka od nariadenia jeho výkonu, a to bez nároku na odmenu a vo svojom voľnom čase.
Poškodený (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) bol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol odkázaný so svojímnárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Rozsudok bol doručený poškodenému dňa
07. 02. 2011.
Žalovaný v konaní namietal, že časť záväzku uhradil a zároveň vzniesol námietku premlčania.

Okresný súd uviedol, že pri nároku na náhradu škody Občiansky zákonník upravuje subjektívnu
premlčaciu dobu (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka - ďalej aj ,,OZ“) a objektívnu premlčaciu dobu
(§ 106 ods. 2 OZ). Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich
vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že
poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a začína

plynúť, keď sa poškodený dozvie o škode a tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba
je trojročná, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, tak desaťročná, ktorá začína plynúť odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Výnimka je pri škode na zdraví.
Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade žalobca
ako veriteľ sa dozvedel, že došlo ku škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr doručením rozsudku,
ktorým bol žalovaný uznaný z prečinu úverového podvodu, keď rozsudok bol doručený žalobcovi, t.j.

dňa 07. 02. 2011. Z doručeného rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5T/162/2010-79 zo dňa 21. 01.
2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 01. 2011, sa žalobca dozvedel, kto za škodu zodpovedá,
že je to žalovaný, pričom vedomosť o škode mal skôr, už počas trestného konania, v ktorom si vyčíslil
nárok na náhradu škody v čiastke 1.572,- Eur.
Podľa názoru okresného súdu subjektívna premlčacia doba v trvaní dvoch rokov začala na včasné

uplatnenie nároku na náhradu škody žalobcovi plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení trestného
rozsudku, t.j. odo dňa 08. 02. 2011. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody žalobou na okresnom súde
až dňa 30. 06. 2016, teda neuplatnil nárok na náhradu škody v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe,
ktorá mu márne uplynula dňa 08. 02. 2013. I keď je objektívna premlčacia doba v danom prípade je 10-
ročná a táto začala plynúť odo dňa, kedy došlo k vzniku škody, t.j. dňa 23. 06. 2009, kedy zmluva bola

uzatvorená a kedy žalobca poskytol plnenie (resp. odo dňa nasledujúceho t.j. odo dňa 24. 06. 2009) a ku
dňu podania žaloby na okresný súd objektívna lehota ešte neuplynula, avšak žalobcovi márne uplynula
dvojročná subjektívna premlčacia doba na včasné uplatnenie nároku na náhradu škody, právo žalobcu
na náhradu škody sa premlčalo v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej

aj ,,CSP“). Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu okresný súd podľa zásady úspechu vo veci
priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal včas odvolanie. Odvolanie odôvodnil odvolacími
dôvodmi v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na ustanovenie § 110 ods. 1 veta prvá
OZ. Podľa jeho názoru v prípade vydania právoplatného rozsudku zákon nerozlišuje medzi subjektívnou
a objektívnou premlčacou lehotou, ale ustanovuje všeobecnú 10 ročnú premlčaciu lehotu.
Okresný súd Zvolen uznal trestným rozsudkom č. k. 5T/162/2012-79 zo dňa 21. 01. 2011 žalovaného
vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a jeho v

postavení poškodeného v súlade s ust. § 288 ods. 1 zák. č. Trestného poriadku odkázal s nárokom
na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný rozsudok č. k. 5T/162/2012- 79 zo dňa
21. 01. 2011 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 21. 01. 2011. Mal za to, že 10-ročná
premlčacia lehota začala plynúť od právoplatnosti trestného rozsudku Okresného súdu Zvolen, t.j. od
21. 01. 2011. Zdôraznil, že civilný súd je viazaný záverom trestného súdu o vzniku škody. Vzhľadom

na to, že vznik škody je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu, je civilný súd
povinný vykonať dokazovanie len o výške škody spôsobenej trestným činom a nie o vzniku a existencii
škody. Zároveň poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov SR (rozsudok Krajského súdu Žilina č.k.
11Co/108/2017-63 zo dňa 12. 09. 2017, rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 17C/277/2016-36 zo
dňa 13. 04. 2017 a rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 9C/128/2016-53 zo dňa 25. 01. 2017.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a

contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý

proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy

zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu v odvolaní.

8. Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa
domáhal náhrady škody vo výške 1572,- Eur s príslušenstvom, ktorá mu bola spôsobená žalovaným v
súvislosti s jeho protiprávnym konaním, a to z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
na uplatnenie práva na náhradu škody

9. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v
odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť
v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366
CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

10. Odvolací súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5T/162/2012-79 zo dňa 21. 01. 2011
bol obvinený Q. O. (žalovaný) uznaný vinným, že dňa 22. 06. 2009 v meste G., okres G. pri uzatváraní
zmluvy o úvere č. XXXXXXX so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
807 598 (žalobcom) v zastúpení mandatárky Q. J. vedome uviedol nepravdivé údaje týkajúce sa jeho

zamestnávateľa a príjmov a výdavkov, na základe čoho mu bol poskytnutý úver vo výške 800,- Eur, ktorý
sa zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 131,- Eur, z ktorých doposiaľ neuhradil
ani jednu splátku, čím spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
spôsobil škodu v celkovej výške 1.572,- Eur, teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v
otázkesplneniapodmienoknaposkytnutieúverualebonasplácanieúveruatakmuspôsobilmalúškodu,

čím spáchal prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a za to bol odsúdený k
trestu povinnej práce vo výmere 300 hodín, ktorý bol povinný vykonať do jedného roka od nariadenia
jeho výkonu osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu. Poškodený (POHOTOVOSŤ,
s.r.o.) bol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný (v pozícii dlžníka) v priebehu civilného konania vzniesol
námietku premlčania.

12. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1, 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

13. Pod premlčaním sa rozumie - oslabenie práva - t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré

sa neuplatnilo v stanovenej lehote (premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku
premlčania, ale vzhľadom na existenciu záväzku možnosť dlžníka premlčaný záväzok (naturálny
záväzok) dobrovoľne splniť aj po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie spočíva na dvoch právnych
skutočnostiach: 1/ na uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, ktorú nemožno skrátiť ani predĺžiť,pretože je upravená kogentnými predpismi, 2/ na neuplatnení práva pred súdom alebo u iného
príslušného orgánu.

14.Priprávenanáhraduškodyjetedastanovenádvojitákombinovanápremlčaciadoba,atosubjektívna
a objektívna. Ich začiatok je stanovený samostatne; kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv.
škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho
začiatku i konca, ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu

dobu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota so subjektívne
stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže
skončiť najneskoršie s ňou.

15. Základná objektívna premlčacia doba je 3-ročná. Uplatní sa len pri škode, ktorá nebola spôsobená
úmyselne (škoda spôsobená z nedbanlivosti). Objektívna premlčacia doba je stanovená ako maximálna

lehota na uplatnenie práva na náhradu škody. Objektívna premlčacia doba začne plynúť od okamihu
škodnej udalosti. Len ak ide o škodu spôsobenú úmyselne (dolus directus), platí desaťročná objektívna
premlčacia doba (§ 106 ods. 2 OZ).

16. Právo na náhradu škody sa premlčí v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe počítanej odo dňa,

keď sa poškodený dozvie, že došlo k škode a o tom, kto za ňu zodpovedá § 106 ods. 1 OZ)

17.Otázkazačiatkuplynutiasubjektívnejpremlčacejdobyprináhradeškodyasňounevyhnutnespojená
otázka miery vedomosti o možnom škodcovi a výške škody je v judikatúre súdov riešená dlhodobo.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25

Cdo 2573 /2012 z 25. 04. 2013 kde je uvedené: „Subjektívna premlčacia doba sa odvíja od okamihu,
keď sa poškodený dozvedel o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú
je možné natoľko objektívne vyjadriť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu uplatniť na súde.
Poškodený sa dozvie o škode, akonáhle zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik škody
a orientačne (približne) aj jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch)

a nie je potrebné, aby poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku).
Vedomosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, keď dostal informáciu, na základe, ktorej
si môže urobiť úsudok, ktorý konkrétny subjekt je za škodu zodpovedný. Postačuje, aby poškodenému
boli známe také skutkové okolnosti, ktoré oprávňujú záver o finančnom vyjadrení spôsobenej majetkovej
ujmy. Okolnosť, či a kedy si potom vyžiada v tomto smere od odborníka informáciu, nie je rozhodujúca.

Pre podanie žaloby o náhradu škody postačuje totiž i len orientačná (približná) znalosť rozsahu (výšky)
škody, čo vyplýva aj z toho, že výška škody sa zisťuje v súdnom konaní a definitívne záväzný záver o
nej je obsiahnutý až v právoplatnom rozsudku.“

18. Otázkou miery vedomosti o možnom škodcovi sa zaoberal Najvyšší súd Českej republiky i v

uznesení sp. zn. 25 Cdo 557/2013 z 30. 07. 2013, kde uviedol: „Subjektívnu vedomosť poškodeného
o osobe zodpovednej za škodu, s ktorou zákon ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spája začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určení
osoby zodpovednej za vznik škody. Naisto možno zodpovednosť určitej osoby postaviť až na základe
dokazovania v súdnom konaní, ktoré je ešte len podaním žaloby, teda uplatnením nároku na súde,

začaté. Zákon preto vychádza z predpokladu, že po osobe, ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať,
aby nárok na súde tvrdila, akonáhle má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, v
ktorých svetle sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná.“

19. Otázkou začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri náhrade škody sa zaoberal Najvyšší súd

Českej republiky napríklad v uznesení sp. zn. 25 Cdo 90/2013 z 02. 04. 2014, kde vyslovil názor, že:
„Poškodený sa dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti z ktorých možno odvodiť vznik škody
a orientačne (približne) aj jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch), a
nie je potrebné, aby poznal rozsah (výšku) škody presne. Vedomosť poškodeného o osobe škodcu sa
viaže k okamihu, keď dostal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba

je za škodu zodpovedná.“

20. ,,Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých simôže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu
zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná
istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti.“ (viď rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 28. mája 2010 sp. zn. 1 Cdo 82/2009, publikovaný v Zbierke stanovísk NS a
rozhodnutí súdov SR pod R 16/2014)

21. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v
posudzovanej veci nie je možné aplikovať ustanovenie § 110 ods. 1 veta prvá OZ, pretože právoplatným

rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5T/162/2012-79 zo dňa 21. 01. 2011, nebolo žalobcovi priznané
žiadne právo (náhrada škody), keďže žalobca v pozícii poškodeného bol podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

22. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci síce nedošlo k uplynutiu desaťročnej objektívnej
doby (táto skutočnosť medzi stranami ani nebola sporná), ale došlo k uplynutiu dvojročnej subjektívnej

premlčacej doby, a to pred podaním žaloby na okresný súd, dňa 08. 02. 2013.
23. Ako už bolo uvedené vzájomný vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby je taký, že sú od
seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca. Ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa
premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu.

24. V posudzovanej veci došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu
škody (§ 106 ods. 1 OZ), ktorý mal za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho
nebolo možné premlčané právo žalobcovi priznať, preto prvoinštančný súd rozhodol vecne správne, keď
žalobu žalobcu zamietol.

25. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu ako
vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť vrátane závislého výroku o trovách
konania, pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods.
1 CSP.

26. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, tento si však
žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
odvolací súd rozhodol, že mu ich náhradu nepriznáva.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).