Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113235755
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8113235755.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, XXX
XX C., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Volčkom, advokátom, so sídlom Mlynská 27, 040 01 Košice,
proti žalovanému I. V. B., bytom U. X. mája XXXX/XX, XXX XX G. T. D., právne zastúpenému JUDr.
Emíliou Šimkulákovou, advokátkou, Štefánikovo námestie 2, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie
12.737,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 20C/99/2013 - 249 zo dňa 01. 02. 2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu
Prešov č. k. 20C/99/2013 - 317 zo dňa 24. 04. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II., ktorým súd žalobe v časti vyhovel.

II. Zrušuje sa rozsudok vo výroku III., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol ako aj vo výroku
IV. o trovách konania a výroku V. dopĺňacieho rozsudku o trovách štátu a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 20C/99/2013 - 249 zo dňa 01. 02. 2016 Okresný súd Prešov (ďalej len
„súd prvej inštancie“) vyslovil, cit.:
„I. Konanie o zaplatenie sumy 342,59 eura s prísl. zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3 794,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 3794,48 eura od 9.12.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.715,90 eura (trovy právneho
zastúpenia) na účet právnej zástupkyne žalovaného, JUDr. Emílie Šimkulákovej, advokátky, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.“

2. V odôvodnení uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný prevzal od žalobkyni sumu
6.000,- eur (2x po 3.000,- eur) na nákup stavebného materiálu ako aj fakt, že žalobkyni bol dodaný
stavebný materiál v celkovej hodnote 2.055,52 eura (rozpočet V.. U.). Žalovaný sa bránil tým, že
na stavbe boli vykonané práce v hodnote 7.609,10 eura. Bolo teda na žalovanom, aby preukázal
zabezpečenie prác v tejto výške, tento však preukázal iba vyplatenie sumy 150,- eur svedkovi C. K..
Vo zvyšnej časti žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Napokon aj sám žalovaný pri svojom výsluchu
uviedol, že robotníkov na stavbe vyplatila žalobkyňa. Žalovaný rovnako nepreukázal, že by sa so

žalobkyňou dohodli na odmene 70,- eur a 16,- eur za cestu z D. D. do Y., ako aj skutočnosť, že
by malo byť započítané náradie, ktoré sa podľa tvrdenia žalovaného má nachádzať na stavbe. Súd
dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 3.794,48 eura (6.000,-
eur - 2.055,52 eura - 150,- eur), a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať. Pokiaľ ideo zvyšnú časť žaloby vo výške 8.450,12 eura (2.989,56 eura a 5.460,56 eura), tak žalovaná v tejto
časti neuniesla dôkazné bremeno. Podľa výpovedí žalovanej (v rozpore s podanou žalobou) túto sumu
vyplatila žalovanému na zaplatenie faktúr Q a Q V konaní však nebolo žiadnym spôsobom preukázané,

žeby takúto sumu odovzdala žalovanému s tým, aby ju použil na tento účel. V konaní bolo listinnými
dôkazmi a výpoveďami svedkov preukázané, že žalovaný vyššie uvedenú sumu uhradil za seba na
stavbu vo D. D.. Súd žalobkyni priznal zákonný úrok z omeškania od XX.XX.XXXX. O trovách účastníkov
konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej
len „OSP“).

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa okrem výroku II,
ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 794,48 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne. Namietala, že napadnutý rozsudok je nespravodlivý a
v rozpore so zákonom. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný od žalobkyne prijímal
od žalobkyne finančné prostriedky, ktoré mal použiť na zakúpenie stavebných materiálov, ktoré mali

byť použité na rekonštrukciu jej rodinného domu. Tento spôsob občianskej výpomoci bol ovplyvnený
ich vzájomným dôverným vzťahom. Vzhľadom na to, že žalovaný preukázateľne konal v rozpore so
zákonom a podvodným spôsobom získal dve identické faktúry, dodacie listy ako aj doklady o úhradách je
nepochybne v rozpore s dobrými mravmi priznávať v tomto prípade práva žalovanému s odôvodnením,
že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a v tomto zmysle žalovanému priznať aj náhradu trov konania

a právneho zastúpenia. Žalobkyňa bola zo strany žalovaného uvedená do omylu. Navrhla rozsudok v
jeho napadnutej časti zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a priznať jej trovy konania, eventuálne
rozsudok v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti, v ktorej priznal trovy konania v prospech
žalovaného zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Namietal, že žalobkyňa odovzdala žalovanému len sumu
6.000,- eur tak ako to bolo v konaní preukázané. Ďalšie peniaze v sume 8.450,12 eur mu nikdy nedala,
čo v konaní bolo rovnako preukázané. Žalovaný od začiatku tvrdil, že dodacie listy k faktúram jej
obstaral len na účel poskytnutia úveru zo stavebnej sporiteľne. Žalobkyňa na pojednávaní 13.04.2015
potvrdila, že stavebnej sporiteľni predložila tieto doklady, ktoré mala od žalovaného. Žalovaný nesúhlasí

stvrdeniamižalobkyne,naktorépoukázalavodvolaní,mázato,ženikohonepodviedol,čobolovkonaní
preukázané. Navrhol rozsudok v časti, ktorú odvolaním napadla žalobkyňa potvrdiť a žalovanému
priznať náhradu trov odvolacieho konania.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný, a to proti výroku

II., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 794,48 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne a proti výroku o trovách konania. Uviedol, že žalobkyňa
k žalobe predložila aj rozpočet - ocenenie vykonaných práv a dodaných materiálov na stavbu ku dňu
17.07.2013, pričom týmto rozpočtom bolo zistené, že na stavbe boli vykonané práce v celkovej hodnote
7.609,10 eur bez DPH. Teda je preukázané, že v tejto hodnote boli na dome vykonané práce, a to

aj s činnosťou žalovaného. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX bolo konštatované, že žalobkyňa mala
žalovanému zaplatiť za jeho činnosť 70,- eur/deň a súdu bol predložený aj písomný záznam, z ktorého
vyplýva, že účastníci sa na tejto odmene pre žalovaného dohodli. Súd prvej inštancie sa však týmto
nezaoberal. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Namietala, že žalovaný žiadnym spôsobom
relevantne nepreukázal, aké práce u žalobkyne reálne vykonal a v akej hodnote. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný bol na stavbe nečinný a zdržiaval sa tam len minimálne,
keď tam už bol, pil kávu alebo sa len prechádzal. Žalobkyňa nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie,

že neuniesla dôkazné bremeno, v dôsledku čoho súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Poukázala
na princíp „nikto nesmie mať prospech zo svojho protiprávneho konania“, v tejto súvislosti poukázala
na aplikačnú prax všeobecných súdov a Ústavného súdu SR. Vzhľadom na vyššie uvedenú zásadu
má žalobkyňa za to, že dôkazné bremeno má zaťažovať žalovaného a nie žalobkyňu. V prípade, ak
žalovaný nepreukáže, že na úhradu faktúr nepoužil finančné prostriedky žalobkyne, mal by to byť práve

on, kto bude procesne sankcionovaný za neunesenie dôkazného bremena.

7. Okresný súd Prešov dopĺňacím rozsudkom č. k. 20C/99/2013 - 317 zo dňa 24. 04. 2017 priznal štátu
voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70,21% a voči žalovanému v rozsahu 29,79%.8. V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku uviedol, že v priebehu konania vznikla štátu povinnosť plniť z
finančných prostriedkov. Keďže zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil, súd analogicky použil
ustanovenie § 259 CSP v spojení s § 258 CSP, podľa ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj iná
osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s jej výdavkami. Súd má za to, že aj
štát je potrebné považovať za inú osobu, ktorej môžu vzniknúť výdavky v súvislosti s dokazovaním, a
z toho vyplýva aj právo štátu na ich náhradu po splnení zákonných podmienok. Súd preto priznal štátu

voči stranám nárok na náhradu, a to podľa ich úspechu v konaní.

9. Proti dopĺňaciemu rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Poukázala
na svoje doterajšie vyjadrenia, osobitne na rešerš rozhodovacej činnosti súdov týkajúcej sa unesenia
dôkazného bremena a aplikácie princípu „nikto nesmie mať prospech zo svojho protiprávneho konania“.
Navrhla napadnutý dopĺňací rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Uplatnila si trovy odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru o existencii dôvodov pre čiastočné zrušenie rozsudku súdu
prvej inštancie.

11. Súd prvej inštancie postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963

Z. z. v znení zmien a doplnkov do 30. 06. 2016). Odvolací súd aplikoval v zmysle princípu okamžitej
procesnej aplikability nový procesný kódex zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016 (§ 470 ods. 1,2 CSP ).

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. Vo vzťahu k II. výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 3 794,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne odvolací súd uvádza
nasledovné.

14. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný prevzal od
žalobkyni sumu 6.000,- eur (2x po 3.000,- eur) na nákup stavebného materiálu. Ďalej medzi účastníkmi
nebolo sporné, že bol dodaný stavebný materiál v celkovej hodnote 2.055,52 eura. Sporným bola obrana
žalovaného, že na stavbe boli vykonané práce v hodnote 7.609,10 eur, že žalovanému vznikol nárok na
náhraduzacestuzD.D.doY.,aženáradiežalovanéhosanachádzaužalobkyne,ktorámuhonevydala.

15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovanému sa nepodarilo
jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že by na nehnuteľnosti žalobkyne vykonal
práce, príp. ich zaplatil, ktoré mali byť ohodnotené sumou 7.609,10 eur. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané len vyplatenie sumy 150,- eur svedkovi C. K.. V ostatnom však žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno, a to vo vzťahu k vykonaniu, resp. zaplateniu prác vykonaných na nehnuteľnosti žalobkyne,
nároku na náhradu za cestu z D. D. do Y. ako aj vo vzťahu k náradiu žalovaného, ktoré by sa malo
nachádzať u žalobkyne, jeho špecifikáciu, ale aj jeho samotnú existenciu. Aj keby súd pripustil, že
náradia vo výške, ktorú určil žalovaný sa nachádza u žalobkyne, žalovanému sa nepodarilo preukázať,
že by bolo jeho vlastníctvom.

16. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keďurčitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná.

17. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na

strany sporu.

18. So zreteľom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že výrok II., ktorým súd prvej inštancie
žalobe v časti vyhovel je správny, a preto ho odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
ako vecne správny potvrdil.

19. Vo vzťahu k výroku III, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol odvolací súd
uvádza nasledovné.

20. Odvolací súd vidí nedostatky súdu prvej inštancie v spôsobe hodnotenia vykonaných dôkazov.

21. Všetky vykonané dôkazy je potrebné hodnotiť jednotlivo, ale vo vzájomných súvislostiach a s
ohľadom na všetky skutočnosti, ktoré boli preukázané v rámci súdneho konania.

22. Súd prvej inštancie skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, neposudzoval vo
vzájomných súvislostiach, neposudzoval ich vo vzťahu k hmotnému a procesnému právu a nevyvodil

z nich žiadne právne závery. Rovnako nezohľadnil celý skutkový stav vo vzájomných súvislostiach a
komplexne, čím došlo k porušeniu procesných pravidiel.

23. Je pravda, že žalobkyňa jednoznačne nepreukázala, že by peniaze žalovanému poskytla ona, no ani
žalovaný nepreukázal, že by uhradil sporné faktúry zo svojich finančných prostriedkov. Odvolací súd má

za to, že súd prvej inštancie mal zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré boli v priebehu konania preukázané,
a to predovšetkým protiprávne konanie žalovaného, oklamanie žalobkyne žalovaným, vybavovanie
duplicitných faktúr žalovaným.

24. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní záverov nebol v súlade so základnými princípmi.

25. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

26. Odvolaciemu súdu sa tiež javí, že pokiaľ ani žalovaný nepreukázal, že by finančné prostriedky, ktoré

boli použité na úhradu sporných faktúr boli jeho, je vzhľadom na všetky skutkové okolnosti a vykonané
dôkazy pravdepodobnejšie, že peniaze poskytla žalobkyňa.

27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že je povinnosťou súdov chrániť dobromyseľnosť a brániť
nečestnému konaniu.

29. Úlohou prvoinštančného súdu ďalej bude opätovne vec prejednať a rozhodnúť v kontexte uvedeného
s tým, že je povinný zohľadniť skutočnosti, na ktoré už vyššie poukázal odvolací súd.

30. Súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí i o trovách tohto odvolacieho konania podľa §
396 ods.3 CSP.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).