Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/349/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211222974
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1211222974.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: COOPEX Soft,
spol. s r.o., so sídlom Plzenská 2, Prešov, IČO : 31 663 451, zastúpený : Advokátska kancelária
AS Legal s.r.o., so sídlom Hlučínska 1, Bratislava, IČO: 36 857 688 proti žalovanému: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 19, Bratislava,
zastúpený : Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Námestie Martina
Benku 9, Bratislava IČO: 35 886 625 o zaplatenie 2.705.169.- € s príslušenstvom, na odvolania
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/169/2011 - 715 zo dňa 20. apríla 2016,

proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/169/2011-773 zo dňa 24. júna 2016
a proti opravnému uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/169/2011-775 zo dňa 30. júna 2016
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok a dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením č.k. 50C/169/2011-775 zo dňa 30. júna 2016 zmeňuje tak, že žalobu zamieta.
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 50C/169/2011-775 zo dňa 30. júna 2016 potvrdzuje.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

2.705.169,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 17. 09. 2011 až do zaplatenia
a zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
126.124,46 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
1.1. Vychádzal z tvrdenia, že žalobca od 11.12.1992 poskytoval pre žalovaného služby v oblasti
hospodárskej mobilizácie, najmä plnil povinnosti zodpovedajúce úlohe systémového integrátora
Jednotného systému hospodárskej mobilizácie (ďalej len "JISHM) prostredníctvom programových
prostriedkov ATON a AMION. Žalobca bol za účelom výkonu predmetných činností opakovane

rozhodnutiami žalovaného určený za subjekt hospodárskej mobilizácie v roku 1999, 2003 a 2006. V
dôsledku nepretržitého výkonu služieb pre žalovaného jednalo sa u žalobcu o kľúčovú podnikateľskú
činnosť a z tejto činnosti mu plynul hlavný zdroj príjmov vo výške 90-95% všetkých príjmov, jeho
zamestnanci boli špecializovaní na vývoj programových prostriedkov JISHM. Žalovaný sa v roku 2007
rozhodol pre zmenu doterajších programových prostriedkov JISHM ATON a AMION a vybraným
spoločnostiamčinnýmvoblastiinformačnýchtechnológiízaslalvýzvunapredloženieponukynapredmet
obstarania "Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie" zo dňa 12.10.2007 a to v rozpore

so zákonom o verejnom obstarávaní. Žalovaný obdržal tri ponuky vo svojom výberovom konaní a to :
od spoločnosti VUJE, a.s. so sídlom Okružná 15, Trnava, spoločné podanie Asseco Slovakia, a.s., so
sídlom Trenčianska 56/A, Bratislava a od spoločnosti T-SOFT, spol. s r.o., so sídlom Novohradská 14,
Praha. Víťazom výberového konania sa stala spoločnosť Asseco Slovakia, a.s. a T-Soft, spol. s r.o.,pričom spoločnosť VUJE, a.s. nesplnila požadované podmienky. So spoločnosťou Asseco Slovakia,
a.s. začal žalovaný správne konanie, na základe ktorého by mala táto spoločnosť byť určenou za subjekt
hospodárskej mobilizácie, ktorý bude plniť úlohy systémového integrátora. Toto správne konanie však

bolo zo strany žalovaného bez uvedenia dôvodu zastavené a výberová komisia žalovaného ako víťaza
určila spoločnosť VUJE, a.s..
1.1.1. Nezákonný úradný postup žalovaného žalobca odôvodnil ďalej tým, že žalovaný za ďalší subjekt
hospodárskej mobilizácie určil spoločnosť VUJE, a.s. za účelom plnenia úloh systémového integrátora
v rozpore s § 4 ods. 2 vyhl. MH SR č. 119/2003 Z. z., keďže v čase vydania rozhodnutia č. XX/XXXX-

XXXX-X zo dňa 28.03.2008 bol za systémového integrátora JISHM už určený žalobca (rozhodnutím
č. 1135/2006-2230-8 zo dňa 14.08.2006). Podľa názoru žalobcu z predmetného ustanovenia § 4
ods. 2 cit. vyhlášky za systémového integrátora môže byť v určitom čase určený len jeden subjekt.
Žalobca poukázal na prijatú novú právnu úpravu, a to vyhlášku MH SR č. 86/2010 Z. z. ktorou sa
zrušila vyhl. č. XXX/XXXX Z. z. a podľa ktorej žalovaný môže za systémového integrátora určiť viaceré
subjekty. Pluralitu systémových integrátorov pripúšťa aj § 39 ods. 8 nového zákona č. 179/2011 o

hospodárskej mobilizácii. Žalobca poukázal na to, že tieto zmeny v právnych predpisoch boli vykonané
až po nezákonnom vydaní rozhodnutia č. 58/2008-1020-7 zo dňa 28.03.2008.
1.1.2. Žalobca považoval za nesprávny úradný postup žalovaného aj to, keď nevymedzil zákonný
rámec obstarávania nového programového prostriedku JISHM a rozhodol o nakladaní s peňažnými
prostriedkami v rozpore so zákonom (zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o finančnej kontrole a

vnútornom audite).
1.1.3. V konaní žalobca vyčíslil ušlý zisk, ktorý predstavuje zisk žalobcu , ktorý by bolo možné očakávať
pri bežnom, pravidelnom chode udalostí v prípade, ak by nedošlo ku škodovej udalosti - nesprávnemu
úradnému postupu zo strany žalovaného, prihliadnuc k plneniam poskytovaným žalovaným v prospech
žalobcu v minulosti, ako i plneniam poskytovaným v prospech spoločnosti VUJE, a.s. za obdobie od

28.03.2008 do apríla 2011. Výšku ušlého zisku súdu žalobca preukazoval znaleckým posudkom č.
86/2011.
1.2. Žalovaný uviedol, že v priebehu roka 2007 obdržal žalovaný niekoľko podnetov, v ktorých sa
poukazovalo na to, že programové prostriedky ATON a AMION, spravované žalobcom sú vzhľadom na
vývoj v informačných technológiách zastaralé a ktoré nezodpovedajú súčasným požiadavkám subjektov

hospodárskej mobilizácie. Na základe týchto požiadaviek bol ministrovi hospodárstva predložený
"Návrh na nové riešenie JISHM v rezorte hospodárstva". Základnou požiadavkou na nový aplikačný
program JISHM bolo uľahčiť a zrýchliť spracovanie analytických informácií a umožniť kvalifikované
rýchle rozhodovanie s on-line pripojením na ďalšie systémy verejnej správy. Výber dodávateľa bol
realizovaný listom č. XXX/XXXX-XXXX zo dňa 14.08.2007 s označením "Výzva na predloženie ponuky

na predmet obstarania JISHM", ktorým bolo oslovených 6 možných uchádzačov. Medzi oslovenými bol
aj žalobca. Dňa 19.10.2007 doručil žalovanému žalobca listy č. XXXX-XXX/PMo a č. XXXX-XXX/PMo
a list právneho zástupcu žalobcu , ako odpoveď na predloženie ponuky. Obsahom však nebola ponuka
na riešenie JISHM. Dňa 05.11.2007 boli doručené žalovanému podklady do výberu od spoločností :
VUJE, a.s. , spoločné podanie Asseco Slovakia, a.s. a T-Soft, spol. s r.o. a od žalobcu , ktorý

uviedol, že má záujem zúčastniť sa procesu výberu dodávateľa, avšak pre nejasnosti, ktoré neboli
vysvetlené nepredkladá ponuku. Komisia zhodnotila všetky prijaté ponuky a dospela k záveru, že
žalobca nepredložil také podklady na riešenie nového aplikačného systému JISHM, preto komisia
nemohla ministrovi hospodárstva navrhnúť žalobcu ako budúceho dodávateľa nového aplikačného
systému. Pri realizácii dodávky nového systému JISHM nebol použitý postup podľa zákona č. 25/2006

Z. z. o verejnom obstarávaní s poukazom na § 1 ods. 2 písm. b) tohto zákona, nakoľko na zákon o
verejnom obstarávaní možno použiť výnimku a to v konkrétnom prípade, ak sa "na zákazku.......... musia
použiť osobitné bezpečnostné opatrenia, ak si to vyžaduje ochrana základných záujmov Slovenskej
republiky". Nakoľko JISHM je preukázateľne organickou súčasťou ochrany základných záujmov SR bola
pri realizácii dodávky nového JISHM uplatnená výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní. Zvolený

postup bol podmienený celkovou svetovou hrozbou teroristických útokov, extrémnymi klimatickými
zmenami (povodne) a nie je zanedbateľné aj zlyhanie ľudského faktora. Keďže do pôsobnosti MH
SR patria najdôležitejšie objekty osobitnej dôležitosti v SR (jadrové elektrárne, Slovnaft, Transpetrol,
teplárenské a chemické podniky) je nevyhnutné, aby tieto objekty boli náležite chránené, pričom práve
ochrana uvedených objektov je v tomto ponímaní pokladaná za ochranu základných záujmov SR.

Usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie nie je pre žalovaného právne záväzné. Pokiaľ žalobca
nesúhlasil s postupom žalovaného pri výbere dodávateľa JISHM, mohol podať podnet Úradu pre
verejnéobstarávanie.Žalobcasavšakvýberovéhokonanianezúčastnil,hocimaldlhoročnéskúsenostiv
oblasti zabezpečovania JISHM. Pričom požiadavky žalovaného na nový systém JISHM boli štandardnéa primerané dobe. Programové prostriedky od žalobcu boli zastaralé a nezodpovedali súčasným
požiadavkám subjektov hospodárskej mobilizácie. Žalovaný preto vo vzťahu k žalobcovi absolútne
odmieta nesprávny úradný postup.

1.2.1. Rovnako absolútne žalovaný odmietol nesprávny úradný postup spočívajúci v porušení predpisov
o hospodárení s verejnými prostriedkami vo vzťahu k žalobcovi. V dňoch od 02.11.2010 do 20.12.2010
Úrad vlády SR síce pri vykonanej kontrole u žalovaného konštatoval porušenie finančnej disciplíny zo
strany žalovaného, tým, že boli uhradené aj práce a služby nad rámec zmluvy JISHM uzavretej s VUJE,
a.s., avšak uvedené porušenie sa nijakým spôsobom nedotýka žalovaného.

1.2.3. Pokiaľ žalobca napádal ďalší nesprávny úradný postup žalovaného pri vydaní rozhodnutia č.
XX/XXXX-XXXX-X zo dňa 28.03.2008, ktorým bola spoločnosť VUJE, a.s. Trnava určená za subjekt
hospodárskej mobilizácie, nie je možné si zamieňať nesprávny úradný postup s vydaním nezákonného
rozhodnutia. Žalovaný má za to, že žalobca nenapadol toto rozhodnutie odvolaním, teda nemohol podať
ani žalobu pre preskúmanie zákonnosti. Rozhodnutie č. XX/XXXX-XXXX-X zo dňa 28.03.2008 nebolo
zrušené ani zmenené pre nezákonnosť, preto je platné. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na

podnet na podanie protestu, ktorý dal žalobca na Generálnu prokuratúru SR, pričom tento podnet bol
Generálnou prokuratúrou SR odložený. S poukazom na § 4 ods. 2 vyhl. č. 119/2003 Z. z. žalovaný
uviedol, že Ministerstvo hospodárstva SR si môže podľa tohto ustanovenia určiť viac systémových
integrátorov JISHM a môže si vybrať aj viac programov. Pri výklade tohto ustanovenia žalovaný poukázal
na Legislatívne pravidlá vlády SR a keďže rozhodnutím bol žalobca určený za systémového integrátora

JISHM ako vlastník licencií programových prostriedkov ATON a AMION, objem výdavkov hradených
zo štátneho rozpočtu bol každoročne upresňovaný na základe zmlúv s Ministerstvom hospodárstva
SR (ďalej len " MH SR"), ktoré sa aktualizovali, spoločnosť VUJE, a.s. je systémovým integrátorom
pre nový špecifický aplikačný program JISHM. Zmeny v právnych predpisoch v oblasti mobilizácie
neboli v žiadnom prípade účelovo vyvolané vo vzťahu k žalovanému. Zákon o hospodárskej mobilizácii

sa začal novelizovať v roku 2010/2011 na základe zistenia nedostatočnej právnej úpravy prepojenia
práce obvodných úradov, obcí a ďalších subjektov hospodárskej mobilizácie Snahou bolo, aby sa tiež
v právnom predpise prioritne nestanovila podmienka o aké konkrétne programové prostriedky má ísť z
hľadiska konkretizovania programu alebo systémového integrátora. Obdobne pri novelizácii vyhlášky č.
XXX/XXXXZ.z.(vyhl.č.XX/XXXXZ.z.,ktorábolaneskôrnahradenávyhl.č.XXX/XXXXsúčinnosťouod

15.11.2011 Z.z.) bola snaha zovšeobecniť terminológiu v oblasti udržiavania JISHM , najmä sa uvádzali
presné názvy programov neskôr sa upravili formulácie, ktoré riešili systémového integrátora vo vzťahu
k špecifickému aplikačnému programu.
1.2.4. K uplatnenej náhrade škody a ušlého zisku vo výške 2.705.269 € žalovaný uviedol, že od roku
1992 do roku 2008 bol žalobca síce jediným subjektom hospodárskej mobilizácie, ktorý vykonával

služby zodpovedajúce úlohe systémového integrátora, vyvíjal a udržiaval programové prostriedky, ale
to nevylučovalo právo ministra hospodárstva SR ako gestora hospodárskej mobilizácie určiť aj ďalšieho
systémového integrátora. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v dôsledku dlhotrvajúceho a nepretržitého
výkonu služieb pre žalovaného bol žalobca úzko spätý s vykonávaním činností v oblasti hospodárskej
mobilizácie a že sa jednalo o jeho kľúčovú podnikateľskú činnosť a práve z tejto činnosti mu plynul hlavný

zdroj príjmov vo výške asi 90-95% všetkých príjmov. Podľa názoru žalovaného oblasť hospodárskej
mobilizácie nie je podnikateľskou činnosťou v zmysle Obchodného zákonníka a nezakladá teda nárok
na vytváranie zisku, nejedná sa teda o kľúčovú podnikateľskú činnosť žalobcu . Navyše žalobca mal
možnosť predložiť ponuku na zabezpečenie JISHM, avšak dňa 05.11.2007 nepredložil žiadnu ponuku,
neprejavil záujem o dodávku nového systému JISHM a tak nemohla mu vzniknúť ani žiadna škoda.

1.2.5. Žalovaný považoval nárok žalobcu za nedôvodný aj v dôsledku absencie príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
1.3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 50C/169/2011-584 zo dňa 27. marca 2013 tak,
že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.705.169,- € spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne
od 17.09.2011 až do zaplatenia a súčasne ho zaviazal na úhradu trov právneho zastúpenia vo výške

98.096,71€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď dospel k záveru, že zo strany žalovaného
došlo k nesprávnemu úradnému postupu pri výbere nového dodávateľa JISHM a to porušením jeho
povinnosti postupovať podľa zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, konkrétne použitím výnimky §
1 ods. 2 písm. b) zákona. Odvolací súd uznesením č. k. 9Co/379/2015 - 689 zo dňa 30. 2015 rozsudok
súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že úlohou konajúceho súdu je

dôsledne skúmať podmienky pre priznanie náhrady škody, t. j. zistiť ktorý konkrétny úkon, resp. ktorá
konkrétnačinnosťžalovanéhobolavrozporesobjektívnymprávomabolaspôsobilázaložiťnesprávnosť
úradného postupu, v bezprostrednej príčinnej súvislosti so vznikom škody ktorá mala vzniknúť žalobcovi,
s prihliadnutím na fakt, že žalobca nepodal ponuku do výberového konania na JISHM, t. j. vyhodnotiť, čiby škodlivýnásledoknastalbezohľadunatútoskutočnosť,akoajvysporiadaťsasnázorom prokurátora
Generálnej prokuratúry SR v oznámení VI/1 Gd 485/08-10 zo dňa 1.6.2009. Vytkol súdu prvej inštancie,
že konajúci súd taktiež nevykonal test conditio sene qua non (Uznesenie NS SR 6Cdo/103/2011 zo

dňa 30.4.2013), postupom ktorým odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, keď nedal vo svojom
rozhodnutí odpoveď na otázku, že ak sa žalobca nezúčastnil výberového konania, nezaslal podklady na
riešenie nového aplikačného programu JISHM, nie je zrejmé, či sú splnené predpoklady pre priznanie
náhrady škody.
1.4. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 4 ods. 1 zákona č. 414/2002

Z. z. o hospodárskej mobilizácii účinného do 31.08.2009 ; § 2 ods. 1 a 3; § 3 ods. 1; § 4 ods.
4; vyhlášky č. 119/2003 Z.z. účinnej do 31.03.2010 ; § 33, § 44 zákona č. 179/2011 Z.z. ; § 3 ods.
1; § 4 ods. 1 písm. c); § 5 ods. 1, 2, 3; § 9 ods. 1 a 2; § 15 ods. 1; §16 ods. 1 ; § 17 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a § 517 ods.
1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, rešpektujúc závery odvolacieho súdu vo veci opätovne
rozhodol, tak, že nárok žalobcu je dôvodný. Konštatoval, že zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom

obstarávaní (ďalej len "ZVO") nadobudol účinnosť dňom 01.02.2006 a týmto zákonom bol zrušený
z.č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní. Podľa § 1 ods. 2 písm. b) ZVO účinný od 01.02.2006
tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa utajenia
Prísne tajné alebo Tajné, ak sa pri jej plnení musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia na základe
zákona alebo rozhodnutí príslušných správnych orgánov alebo ak si to vyžaduje ochrana základných

záujmov Slovenskej republiky. Žalovaný v konaní nepreukázal, že v čase, keď použil výnimku zo ZVO
bol predmet zákazky zaradený do stupňa Prísne tajné alebo tajné. Uvedenú skutočnosť nepotvrdili
ani svedkovia A.. E. R., A.. Ľ. V. a A.. E. R. vypočutí súdom a uvedenú skutočnosť nepotvrdzuje
ani rozhodnutie ministra MH SR č. 59/2007 č. 48/2008, keď v zozname utajovaných skutočností v
pôsobnosti MH SR pre danú oblasť neboli uvedené utajované skutočnosti označené ako Prísne tajné

alebo Tajné. Pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b) ZVO účinného v čase od 01.02.2006
do 30.06.2008, t.j. v čase, keď došlo k postupu žalovaného s použitím výnimky zo ZVO, uviedol, že
dotknuté ustanovenie ZVO nepripúšťa taký výklad, že zákon o verejnom obstarávaní nie je potrebné
aplikovať aj v prípade, že si to vyžaduje osobitne ochrana základných záujmov SR. Medzi jednotlivými
alternatívami vyjadrenými v predmetnom ustanovení zákona o verejnom obstarávaní sa nachádza

spojka "alebo". Súd je toho názoru, že vždy musí byť splnená podmienka, že sa jedná o zákazku,
ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné a k tomu musí
byť splnená jedna z ďalších podmienok, a to buď použitie bezpečnostných opatrení na základe zákona
alebo rozhodnutí príslušných správnych orgánov alebo potreba ochrany základných záujmov Slovenskej
republiky. Slovné spojenia "ak sa pri jej plnení musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia" a "ak si to

vyžadujeochranazákladnýchzáujmovSlovenskejrepubliky"jednoznačnenadväzujúnaslovnéspojenie
" na zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné" a len
ich kumuláciou je možné dospieť k zrozumiteľnému, zmysluplnému a odôvodniteľnému interpretačnému
záveru. Základom výkladu právnej normy nie je výklad gramatický, ale sémantický, teda podľa zmyslu
použitého výrazu a pokiaľ sémantický výklad je jednoznačný, nie je súd oprávnený vykladať normy inak,

než ju vyjadril zákonodarca (IV. ÚS 156/2012-17). Ak by bolo cieľom zákonodarcu formulovať viacero
samostatných podmienok nevyžadujúcich kumulatívne naplnenie, predmetné ustanovenie by formuloval
odlišne. Súd pritom vychádza s postulátu existencie rozvážneho a dôsledného zákonodarcu, ktorý
svojim konaním sleduje rozumný a spravodlivý cieľ. Súd je povinný vykladať jednoznačný normatívny
text v zmysle jeho znenia, v opačnom prípade sa jedná o prejav arbitrárnosti (I. ÚS 338/06-21). Žalovaný

v konaní predložil ďalšie listiny, ktorými preukazoval rôzny výklad sporného ustanovenia, keď poukázal
aj na metodické usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie č. 1564-200/2006 zo dňa 15.12.2006
predložené žalobcom a metodické usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie č. 37-5000/2012 zo
dňa 03.02.2012 a č. 95-5000/2012 zo dňa 16.02.2012 k predmetnému zákonu predložené žalovaným.
Súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. a naplnením zásady iura novit curia nie je viazaný interpretáciou

Úradom pre verejné obstarávanie. Skúmaním jednotlivých štádií výberového konania (zaslanie Výzvy
na predloženie ponuky na predmet obstarania "Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie"
zo dňa 12.10.2007 šiestim rôznym subjektom, vytvorenie komisie na hodnotenie jednotlivých ponúk,
výber nového dodávateľa JISHM) súd zistil, že žalovaný neprijal žiadne bezpečnostné opatrenia vo
vzťahu k predmetu zákazky a jej špecifikácii či spôsobu oslovenia potencionálnych dodávateľov. Pokiaľ

ide o právny názor Generálnej prokuratúry SR uvedený v oznámení Generálnej prokuratúry SR,
VI/1 Gd 485/08-11 zo dňa 1.6.2009 s poukazom na ust. § 135 O.s.p. konajúci súd nie je viazaný
právnymi závermi uvedenými v oznámení prokurátora. Súd určil, že nesprávny úradný postup je postup
žalovaného v rozpore s ust. § 1 ods. 2 písm. b) ZVO t. j. neaplikovanie predmetného zákona na výbernového dodávateľa JISHM za podmienok určených v ZVO, keďže žalovaný je štátnym orgánom a
verejným obstarávateľom.
1.5. Použitím výnimky z aplikácie ZVO v zmysle ust. § 1 ods. 2 písm. b) tohto zákona došlo k

nesprávnemu úradnému postupu zo strany žalovaného, nakoľko tento nepostupoval v zmysle platných
právnych predpisov. Konkrétne, nesprávny úradný postup žalovaného spočíva v neaplikovaní ZVO
na výber nového dodávateľa jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie. Žalobca
bol na základe rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR č. 1135/2006-2230-8 zo dňa 14.8.2006 (a
predtým rozhodnutia č. 412/1999-1040 zo dňa 24.2.1999, rozhodnutia č. 6/2003/KM zo dňa 12.3.2003)

určený ako jediný systémový integrátor JISHM. Je nepochybné, že žalovaný ako verejný obstarávateľ
v zmysle ZVO bol oprávnený v zmysle zákona o hospodárskej mobilizácii určiť viacero systémových
integrátorov JISHM, k čomu ho viedli požiadavky na vytvorenie nového systému JISHM postaveného na
centralizovanom princípe. Žalovaný bol však viazaný ust. § 33 zákona č. 179/2011 Z. z., podľa ktorého
na obstarávanie majetku štátu určeného na účely hospodárskej mobilizácie vzťahuje zákon o verejnom
obstarávaní a bol teda je povinný postupovať podľa tohto zákona.

1.6. Výška škody bola žalobcom stanovená znaleckým posudkom č. 86/2011 znaleckou organizáciou
z príslušného odboru, a to Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s.
so sídlom Česká 15, Bratislava 831 03. Znaleckým posudkom je určená výška ušlého zisku žalobcu
z dôvodu nerealizovania prác súvisiacich s plnením úloh vyplývajúcich z opatrení hospodárskej
mobilizácie v súlade s rozhodnutím žalovaného, ktorej vznik je v bezprostrednej a priamej príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Opakujúce sa príjmy z predmetných činností bolo možné
na strane žalobcu pri bežnom chode udalostí očakávať, nakoľko bol jediným subjektom vykonávajúcim
udržiavanie, aktualizáciu a servis JISHM, avšak v dôsledku škodovej udalosti, ktorá zasiahla do priebehu
dejavedúcehokziskužalobcu,tedavdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupuspočívajúcomvovýbere
nového dodávateľa bez uskutočnenia verejného obstarávania v zmysle zákona o verejnom obstarávaní,

tieto príjmy žalobca nedosiahol. K príčinnej súvislosti uviedol, že pri nemožnosti získania stopercentného
dôkazu je potrebné sa uspokojiť s takými dôkazmi, ktoré sú dostatočné na to, aby sudca v rámci
aplikačnej rozhodovacej činnosti nadobudol presvedčenie o dokazovanej skutočnosti, čo znamená, že
vo všeobecnosti by škoda za pravidelného priebehu vecí nebola bez škodcovho konania vôbec vznikla.
1.7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že odvolacím súdom bol zaviazaný vysporiadať sa so

skutočnosťou, že žalobca nepodal ponuku vo výberovom konaní uskutočnenom na základe výzvy
na predloženie ponuky na predmet obstarania "JISHM" zo dňa 12.10.2007. V tejto súvislosti súd
zdôrazňujeskutočnosť,žežalobcabolužpreduskutočnenímpredmetnéhovýberovéhokonaniajediným
subjektom, ktorý vykonával údržbu, aktualizácie a servis JISHM (rozhodnutie MH SR č. XXXX/
XXXX-XXXX-X zo dňa 14.8.2006) a ďalej na skutočnosť, že žalobca opakovane listami zn. XXXX-

XXX/Pmo zo dňa 19.10.2007, zn. 2007-742/Pmo zo dňa 18.10.2007 ako aj listom jeho právneho
zástupcu zo dňa 19.10.2007 upozorňoval na nezákonnosť, neobjektívnosť a nejasnosť spôsobu
výberu nového dodávateľa JISHM a žiadal tento stav odstrániť. Podľa názoru súdu občianske súdne
konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie
a rozvíjanie. Samotná skutočnosť nepodania ponuky do nezákonného výberového konania podľa

názoru súdu nemôže ísť k tiaži žalobcu , nakoľko by došlo k popretiu elementárnej spravodlivosti.
Súd by tak neposkytoval ochranu práva účastníka, ktorý mal záujem predísť škode upozorňovaním
na nezákonnosť a neobjektívnosť výberového konania (predchádzanie škodám), čo by nenapĺňalo
ani výchovnú funkciu súdneho rozhodovania. Nejaví sa spravodlivé poskytnúť ochranu nezákonnému
postupu uskutočnenému žalovaným a v dôsledku tejto ochrany uprieť ochranu práva žalobcu .

Uplatnením právnej zásady ius ex iniuria non oritur (z bezprávia právo nevznikne) sa žalovaný nemôže
dovolávať ochrany svojho nezákonného úradného postupu.
1.8. Napokon skutočnosť podania či nepodania ponuky v predmetnom nezákonnom výberovom konaní
nie je z hľadiska príčinnej súvislosti nijako významná. Žalobca v čase uskutočnenia výberového
konania činnosti údržby, aktualizácie a servisu JISHM už vykonával a nemal započať výkon týchto

činností až na základe výberu vo výberovom konaní. Príčinná súvislosť medzi príčinou (nesprávnym
úradným postupom spočívajúcom vo výbere iného dodávateľa JISHM bez postupu uvedeného v z.č.
25/2006) a vznikom škody tak zostáva neprerušená, nakoľko nebyť nesprávneho úradného postupu
- uskutočnenia nezákonného výberu nového dodávateľa JISHM, žalobca by naďalej svoju činnosť
vykonával, tak ako ju vykonával pred týmto nesprávnym úradným postupom.

1.9. Pokiaľ žalovaný namietal, že neexistuje príčinná súvislosť medzi postupom žalovaného a vznikom
škody z dôvodu, že ak by aj žalovaný vyberal nového systémového integrátora na základe verejného
obstarávania nie je isté, či by sa žalobca stal výhercom vo výberovom konaní a že by z tohto dôvodu
mal potom aj zisk, ako aj, že zmluvy o dielo sa uzatvárali len na obdobie jedného roka, v tomto smeresúd poukázal na abstraktnosť ušlého zisku, ktorý nie je možné porovnávať so skutočnou škodou, napr.
ak by takáto škoda vznikla tým, že žalovaný by odstúpil od uzatvorenej zmluvy. Keďže ušlý zisk nie
je skutočnou škodou, predpoklad, či by sa stal žalobca víťazom alebo či by získal zisk, sú rovnako

hypotetickou úvahou. Preto, ak vznikla škodová udalosť jej následok je možné odvodiť od reálnych
okolností, ktorými v tomto prípade sú existencia vzniknutého a trvajúceho právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným, existencia reálneho zabezpečovania predmetu zmluvy udržiavaním programov
ATON a AMION v už existujúcom programe JISHM, či existencia rozsahu celkovej podnikateľskej
činnosti zameranej na dodávanie služieb žalobcom žalovanému. Tiež je dôležitá skutočnosť, že v čase,

keď žalovaný sa rozhodol použiť výnimku zo ZVO na zabezpečenie JISHM končila platnosť zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným pričom zmluva bola medzi týmito účastníkmi uzatvorená
podľa Obchodného zákonníka, čo znamená, že účastníkom bolo známe ustanovenie § 381 Obch.
Zákonníka, podľa ktorého namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu
zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam
porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

1.10. Podľa názoru súdu prvej inštancie bol nárok uplatnený žalobcom v príslušnom súdnom konaní
riadne prerokovaný a neviedol k úhrade nároku žalobcu zo strany žalovaného, čoho potvrdením je
zamietavá odpoveď žalovaného v liste č. 514/20114220 zo dňa 8.9.2011. Vo vzťahu k námietke
žalovaného, že žaloba je z dôvodu nedostatočného prerokovania nároku neprípustná, túto súd
nepovažoval za dôvodnú. I v prípade, že by nedošlo k riadnemu prerokovaniu nároku žalobcu , tento

nedostatokbybollenodstrániteľnouprekážkoukonaniapodľaust.§104Občianskehosúdnehoporiadku
(napr. stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR (R20/1981).
1.11. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §3 ods. 1 nar. vl.
SR č. 87/1995 Z. z. a žalobcovi priznal úrok z omeškania z istiny od 17.09.2011, nakoľko sa žalovaný
dostal do omeškania prvým dňom nasledujúcim po oznámení žalovaného, že nárok žalobcu neuznáva.

1.12. Čo a týka ďalších namietaných dôvodov súd prvej inštancie k nesprávnemu úradnému postupu či
je možné, aby žalovaný za uvedeného znenia ustanovenia vyhlášky č. 119/2003 Zz určil za systémového
integrátora jeden alebo viacero subjektov uviedol, že ust. §4 ods. 2 vyhl. č. 119/2003 Z. pripúšťalo
výber i viacerých subjektov, i keď bol v ust. § 4 písm. d) zákona o hospodárskej mobilizácii (účinný do
31.08.2009 ) označený subjekt hospodárskej mobilizácie v jednotnom čísle. S poukazom na Legislatívne

pravidlá vlády SR preto žalovaný použil správny výklad.
1.13.PokiaľžalobcaďalejnapádalzákonnosťrozhodnutiaMinisterstvahospodárstva č.58/2008-1020-7
zo dňa 28.3.2008 a v príčinnej súvislosti s ním odôvodňoval vznik škody nemožno túto žalobcovi priznať
z dôvodu že napádané rozhodnutie nebolo zrušené alebo zmenené, tak ako si to vyžaduje zákonná
úprava. Zrušenie rozhodnutia alebo jeho zmena nie je nutné v prípade, ak orgán verejnej moci prekročil

svoju právomoc (§6 ods. 4 z.č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnom
moci), avšak v prejednávanej veci súd nezistil, že by súd porušil svoju právomoc.
1.14. Rovnako mal zato, že v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného stanovených
zákonom č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákonom č. 502/2001 Z.z. o
finančnej kontrole a vnútornom audite, napriek tomu, že boli konštatované v Protokole o výsledku

kontrolu uskutočnenej Úradom vlády SR, nemohlo dôjsť ku vzniku škody na strane žalobcu. Nezákonný
alebo nesprávny spôsobom hospodárenia žalovaného, prípadná nezákonnosť či neodôvodnenosť
vynakladania prostriedkov z verejného rozpočtu nie sú v príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobcovi.
1.15. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania, nakoľko bol v konaní úspešný.

2. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 50C/169/2011 - 773 zo dňa 24.júna 2016 súd prvej inštancie doplnil
rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/169/2011 - 688 zo dňa 20.04.2016 tak, že žalovanému
uložil povinnosť uhradiť k rukám žalobcu iné trovy konania vo výške 4.444,16 € do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
2.1. Dopĺňací rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 151 ods. 8 ; § 137; § 166 ods. 1 a 2 O.s.p., a §

72 ods. 1 ; § 73 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy dôvodiac , že vzhľadom k
tomu, že vo veci samej nerozhodol o všetkých trovách konania v súlade s ust. § 151 ods. 8 O.s.p.,
podľa ktorého vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné
trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva, súd doplňujúcim rozsudkom rozhodol o iných

trovách konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu iných trov
konania. Žalobca si pred vyhlásením rozsudku dňa 02.04.2013 20.02.2008 uplatnil náhradu výdavkov
na cestovné, a to motorovým vozidlom zn. S., U. J. za účasť na pojednávaniach dňa 10.12.2012, dňa
24.10.2012, dňa 03.07.2013, dňa 20.03.2013 v sume 1.043,53 €. Súd priznal žalobcovi trovy, ktorému vznikli preukázateľne v súvislosti s jeho účasťou na súdnych pojednávaniach a to dňa 10.12.2012,
dňa 24.10.2012, dňa 03.07.2013, dňa 20.03.2013 ,jednak za ubytovanie v celkovej sume preukazovanej
dokladmi o zaplatení sume 424,80 €, ako aj cestovné náklady spočívajúce z cesty J. - L. a späť v sume

179,36 € (4x cestovný lístok IC J. - L. - J. - Y. G. po 44,84 €). Súd nepriznal žalobcovi ním uplatnené
cestovné za použitie motorového vozidla vyúčtované v celkovej výške 1.043,56 € v súlade s bežnou
praxou a hospodárnosťou konania, keď súd pokiaľ sa nejedná o prípad osobitného zreteľa, priznáva
účastníkom konania náhradu cestovného za verejný dopravný prostriedok. K náhrade trov konania
prislúcha žalobcovi aj suma 3.840,00 € za úhradu znaleckého posudku. Iné trovy konania spolu činia

sumu 4.444,16 € (424,80 € +179,36 € +3.840 €).
3. Opravným uznesením č.k. 50C/169/2011-775 zo dňa 30. júna 2016 súd prvej inštancie opravil
rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 50C/169/2011 - 715 zo dňa 20.04.2016 tak, že číslo konania
uvedené na prvej strane v pravom hornom rohu uznesenia má správne znieť: "50C/169/2011-715".
Súčasne opravil výrok doplňujúceho rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 50C/169/2011 - 773
zo dňa 24.06.2016 tak, že má správne znieť: "Súd dopĺňa rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k.

50C/169/2011 - 715 zo dňa 20.04.2016 nasledovne: Žalovaný je povinný uhradiť k rukám žalobcu iné
trovy konania vo výške 4.444,16 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku", s odkazom na ust §
164 O.s.p. keďže sa jedná o zrejmé chyby v písaní.
4. Rozsudok, dopĺňací rozsudok ako aj opravné uznesenie odvolaním v zákonom stanovenej lehote
napadol žalovaný vytýkajúc súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci keď
vyhodnotil postup žalovaného pri použití výnimky z aplikácie ZVO v zmysle § 1 ods. 2 písm. b) tohto
zákona pri výbere nového systémového integrátora „JISHM za nesprávny úradný postup, ktorý zakladá
jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Aj keby bol postup podľa § 1 ods. 2
písm. b) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene niektorých zákonov pri obstarávaní

nového JISHM vyhodnotený za nesprávny, neexistuje príčinná súvislosť medzi jeho nesprávnym
postupom a vznikom škody žalobcovi tak ako ju ustálil okresný súd. Rozhodnutie žalovaného vymeniť
aplikačný program JIHSM má oporu v zákone, teda aj s tým spojený výber dodávateľa tohto nového
programu. Či by žalovaný vyberal nového dodávateľa na základe zákona ZVO alebo použitím výnimky
z tohto zákona - výzvou na predloženie ponuky neznamená, že by bol žalobca úspešný v jednom alebo

druhom konaní. Nesprávny úradný postup nebol spôsobilý vyvolať vznik škody u žalobcu tak ako to
tvrdí okresný súd. Aj v prípade výberu dodávateľa postupom podľa ZVO by bol následok rovnaký, t.j.
úspešný mohol byť úplne iný subjekt ako žalobca by neplnil úlohy z opatrení hospodárskej mobilizácie.
Medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného spočívajúcom v neaplikovaní ZVO na výber nového
dodávateľa a náhrady škody, ktorej sa žalobca domáha, nie je vzťah príčiny a následku. Nesprávny je

preto záver súdu prvého stupňa, že príčinou následku (výber iného dodávateľa JISHM bez uskutočnenia
verejného obstarávania podľa ZVO za výber iného a že v prípade, ak by žalovaný postupoval v
zmysle ZVO a nového dodávateľa by vybral v rámci VZO ku škode by nedošlo) bol nesprávny postup
žalovaného. Zotrval na tvrdení, že žalobca nemohol dosahovať a ani by nemal dosiahnuť žiaden zisk
v súvislosti s plnením opatrení HM, keďže zo strany žalovaného sú v zmysle zákonných ustanovení

uhrádzané len samotné výdavky (náklady). Znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý predložil žalobca
je irelevantný a je nesprávny, pretože o.i. nelogicky až absurdne pri rámci výpočte ušlého zisku
žalobcu vychádzal z výšky fakturovaných úkonov spoločnosti VUJE, a.s., nakoľko VUJE, a.s. vytvorila
celkom nový aplikačný program EPSIS (ktorý v súčasnosti udržiava) a žalobca vytvoril a udržiaval
programovéprostriedkyATOMaAMION.Princípfungovaniaprogramovýchprostriedkovžalobcu(ATOM

a AMION ) je zásadne odlišný od aplikačného programu EPSIS vytvoreného spoločnosťou VUJE,
a.s.. Za nepochopiteľné a nesprávne považuje žalovaný ktorý je od roku 2010 vlastníkom nového
JISHM, výpočet sumy náhrady škody za nesprávny úradný postup v rámci rokov 2008 až 2017,
nakoľko rieši výpočet hodnoty straty zisku, ale v rámci Hospodárskej mobilizácie nemôže subjekt
HM kalkulovať s peniazmi štátneho rozpočtu ako s finančnými zdrojmi, ktoré je žalovaný povinný mu

každoročne uhrádzať. V prípade, že by žalovaný nemal dostatok finančných zdrojov na medzirezortnom
rozpočtovom podprograme XXHXX, tak by žiadnym subjektom HM neuhrádzal finančné prostriedky
na úhradu výdavkov v tej výške, ako po iné roky. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd
zmenil rozsudok Okresného súdu tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne napadnutý
rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný z dôvodu vylúčenia

všetkých pochybností doplnil svoje odvolanie aj o odvolanie voči Doplňujúcemu rozsudku a Opravnému
uzneseniu.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
venoval významný priestor právnemu posúdeniu nesprávneho úradného postupu žalovaného, v rámcičohoreagovalnavšetkynámietkyžalovaného,vysporiadalsasnedostatkami,vytýkanýmimuodvolacím
súdom a podrobne vysvetlil jednotlivé právne úvahy, ktoré ho viedli k záveru, že zo strany žalovaného
došlo k porušeniu zákonných povinností, ktoré zakladajú jeho zodpovednosť za škodu. Žalobca preto

necíti potrebu opakovať tento právny názor a odkazuje jednak na odôvodnenie rozsudku okresného
súdu, ako aj na svoje skoršie vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 10.6.2013.
5.1. Napriek tomu, žalobca zdôrazňuje, že bol v čase uskutočnenia výberového procesu jediným
subjektom plniacim úlohu systémového integrátora, a to prostredníctvom špeciálne na tento účel
vyvinutých vlastných programových prostriedkov C. a C. a poberal za tieto činnosti peňažné prostriedky.

Skutočnosť či žalobca podal alebo nepodal ponuku vo výberovom konaní je irelevantná, nakoľko
žalobcaužvykonávalprežalovanéhovyššieuvedenúčinnosťvčaseprednezákonnýmvýberomnového
dodávateľa a výlučne v dôsledku tohto nezákonného a nesprávneho úradného postupu žalovaného ju
už naďalej nevykonával (str. 26, 32-35 rozsudku). Práve v dôsledku výberového procesu došlo k zmene
programovéhoprostriedkuasubjektuvykonávajúcehotútočinnosťazároveňkzmenesubjektu,ktorému
plynú finančné prostriedky za túto činnosť. Hoci žalobca od začiatku upozorňoval na nezákonnosť tohto

výberového procesu, žalovaný tvrdí, že bez toho, aby sa žalobca predmetného procesu zúčastnil
a bol v ňom úspešný, nemohla mu vzniknúť ani škoda v príčinnej súvislosti s týmto procesom.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že ku škode nedošlo, pretože oblasť hospodárskej mobilizácie nie
je podnikateľskou činnosťou a žalobca by z nej nemal dosahovať zisk, toto tvrdenie sa zakladá na
nesprávnych postulátoch. Žalovaný nerozlišuje medzi pojmom ušlý zisk ako kategórie zodpovednosti

za škodu a zisk ako kategórie podnikateľskej činnosti. Kategória ušlého zisku je kategóriou, ktorá sa
určuje na základe nie skutočných výnosov, ale na základe predpokladaných výnosov, vychádzajúcich
z obvyklého stavu veci. Žalovaný akoby vo svojej argumentácii tento stav nereflektoval, čo ho vedie k
nesprávnemu záveru, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Výpočet ušlého zisku žalobcu v znaleckom
posudku bol výlučne založený len na hospodárskych výsledkoch žalobcu. Celkové vynaložené peňažné

prostriedky zo strany žalovaného v prospech spoločnosti VUJE, a.s. v rokoch 2008-2011 boli vo výške
3.096.733,- EUR. Uvedená skutočnosť opäť preukazuje, že pri obvyklom chode udalostí by žalobca zisk
dosiahol, nakoľko žalovaný disponoval dostatočnými peňažnými prostriedkami.
6. Žalovaný v replike uviedol, že zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v predchádzajúcich
vyjadreniach a vzhľadom nato, že zaslané vyjadrenie žalobcu je takmer identické s predchádzajúcimi

stanoviskami nemá dôvod sa k predloženým listinám opätovne vyjadrovať.
7. Žalobca sa k replike žalovaného nevyjadril.
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu t.j. v
jeho vyhovujúcej časti podľa § 380 ods 1. C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1
C.s.p. na ktorom zopakoval dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1 C.s.p. čítaním listinných

dôkazov a to : listom MH SR zn. 412/1999-0140 zo dňa 24.2.1999, rozhodnutiami MH SR č. 6/2003/
KM zo dňa 12.3.2003, č. 1135/2006-2230-8 zo dňa 14.08.2006, metodickým usmernením Úradu pre
verejné obstarávanie č. XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 15.12.2006, Informáciou pre vedúceho služobného
úraduč.XXX/XXXX-XXXXzodňa17.07.2007,výzvounapredloženieponukyMHSRzn.983/2007-2050
zo dňa 12.10.2007, listami žalobcu zn. 2007-742/Pmo zo dňa 18.10.2007, zn. 2007-743/Pmo zo dňa

19.10.2007, zn.2007-798/Pmozodňa5.11.2007,listamiMHSRzn.1361/2007-2050zodňa26.10.2007,
zn. 1572/2007-2050 zo dňa 4.12.2007, zn 1565/2007-2050 zo dňa 4.12.2007, zn. 814/2080-1020 zo
dňa 08.04.2008,zápismi zo zasadnutia komisie pre riešenie dodávky jednotného informačného systému
hospodárskej mobilizácie dňa 5.11.2007 a 12.11.2007, informáciami pre vedúceho služobného úradu
MH SR č. 1474/2007-2050 zo dňa 13.11.2007, č. 1648/2007-2050 zo dňa 18.12.2007, 60/2008-1020

zo dňa 11.1.2008, rozhodnutiami MH SR č. 872/2007-2050-9 zo dňa 19.12.2007, č. 58/2008-1020-2
zo dňa 11.01.2008, č. 58/2008-1020-7 zo dňa 28.03.2008,informáciou MH SR zn. 131/2008-1020 zo
dňa 24.1.2008, oznámením GP SR zn. VI/1 Gd 485/08-10 zo dňa 23.4.2009, protokolom o výsledku
kontroly Úradu vlády SR vykonanej v čase od 02.11.2010 do 20.12.2010 na MH SR na základe
poverenia č. 3/2010, metodickým usmernením Úradu pre verejné obstarávanie č. XXX-XXXX/XXXX

zo dňa 13.03.2006 a č. 1399-200/2006 zo dňa 14.11.2006, zmluvou o dielo č. XXXX/XXXX zo dňa
22.03.2007ač.XXXX/XXXXzodňa22.3.2007,oznámeniamioverejnejsúťažizverejnenýchvoVestníku
verejného obstarávania, metodickým usmernením Úradu pre verejné obstarávanie č. XX-XXXX/XXXX
zo dňa 03.02.2012 a č. 95-5000/2012 zo dňa 16.02.2012, rozhodnutím ministra hospodárstva SR č.
59/2007 z 27.6.2007 a č. 48/2008 z 4.6.2008, uznesením ČVS: J.-XXX/BPK-L.-XXXX J., Úrad boja

proti korupcii, vyjadrením MH SR č. 169/2009-3100 zo dňa 23.01.2009, podnetom žalobcu na podanie
protestu generálneho prokurátora proti nezákonnému rozhodnutie MH SR č.k. 58/22008-1020-7 zo
dňa 28.03.2008, vyjadrením žalovaného listom zo dňa 23.01.2009 k podnetu, žiadosťou žalobcu o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 24.03.2011 a doplnením žiadosti o predbežnéprerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 24.05.2011,listom MH SR zn. 514/2011-4220 zo dňa
08.09.2011,informáciou pre vedúceho služobného úradu č. 121/2008 zo dňa 21.01.2008,metodickým
usmerním OVO č. 37-5000/2012 zo dňa 03.02.2012 a 06.02.2012, rozhodnutiami MH SR č. 59/2007

a č. 48/2008, znaleckým posudkom č. 86/2011 a vyjadrením znaleckej organizácie zo dňa 10.06.2013
a 23.02.2016 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie
je treba v zmysle § 388 C.s.p. zmeniť, pretože súd prvej inštancie vec neposúdil správne po právnej
stránke.
9. Odvolací súd aj po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že na podklade súdom prvej inštancie

zisteného skutkového stavu možno mať za ustálené, že žalobca zabezpečoval od roku 1994 úlohy
a povinnosti systémového integrátora JISHM a bol určený za subjekt hospodárskej mobilizácie. V
priebehu roka 2007 Ministerstvo hospodárstva malo niekoľko podnetov, v ktorých sa poukazovalo
na to, že programové prostriedky ATOM a AMION spravované žalobcom sú vzhľadom na vývoj v
informačných technológiách zastarané. Na základe týchto požiadaviek bol ministrovi hospodárstva
predložený návrh na nové riešenie JISHM v rezorte hospodárstva. Výzvou na predloženie ponuky

predmet obstarania JISHM bolo oslovených 6 uchádzačov, medzi ním bol aj žalobca, ktorý dňa 19.
10. 2007 doručil na Ministerstvo hospodárstva SR list č. 2007-742/PMo ako odpoveď na predloženie
ponuky na predmet obstarania, obsahom ktorého však nebola ponuka na riešenie JISHM. Dňa 05.
11. 2007 boli doručené na Ministerstvo hospodárstva SR podklady do výberu od spoločností VUJE,
a.s., ASCO Slovakia, a.s. a Coopex Soft, pričom v liste od žalobcu bolo uvedené, že spoločnosť

má záujem sa zúčastniť procesu výberu dodávateľa, avšak pre nejasnosti, ktoré neboli vysvetlené,
nepredkladáponukuvtomtotermíne.Žalobcazanesprávnyúradnýpostupvpríčinnejsúvislostisktorým
mu vznikla škoda považoval výnimku z aplikácie ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b) ZVO. Pokiaľ súd
prvej inštancie konštatoval, že medzi jednotlivými alternatívami vyjadrenými v predmetnom ustanovení
zákona o verejnom obstarávaní sa nachádza spojka "alebo" a preto vždy musí byť splnená podmienka,

že sa jedná o zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa utajenia Prísne tajné alebo
Tajné a k tomu musí byť splnená jedna z ďalších podmienok, a to buď použitie bezpečnostných
opatrení na základe zákona alebo rozhodnutí príslušných správnych orgánov alebo potreba ochrany
základných záujmov Slovenskej republiky považuje odvolací súd tento záver za správny. Žalovaný v
konaní nepreukázal, že v čase, keď použil výnimku zo ZVO bol predmet zákazky zaradený do stupňa

Prísne tajné alebo tajné. Uvedenú skutočnosť nepotvrdili ani svedkovia A.. E. R., A.. Ľ. V. a A.. E.
R. vypočutí súdom a uvedenú skutočnosť nepotvrdzuje ani rozhodnutie ministra MH SR č. 59/2007 č.
48/2008, keď v zozname utajovaných skutočností v pôsobnosti MH SR pre danú oblasť neboli uvedené
utajované skutočnosti označené ako Prísne tajné alebo Tajné. Za správnu úvahu pokladá odvolací súd
aj apeláciu na sémantický výklad právnej normy s tým, že súd nie je oprávnený vykladať normy inak, než

ju vyjadril zákonodarca (IV. ÚS 156/2012-17), v opačnom prípade sa jedná o prejav arbitrárnosti (I. ÚS
338/06-21). Dôslednejanalýzepodrobilsúdprvejinštancieajnámietkyžalovaného,ktorýmipreukazoval
rôzny výklad sporného ustanovenia metodickým usmernením Úradu pre verejné obstarávanie č. XXXX-
XXX/XXXX zo dňa 15.12.2006 a usmernením č. XX-XXXX/XXXX zo dňa 03.02.2012 a č. 95-5000/2012
zo dňa 16.02.2012 k predmetnému zákonu, ako aj právny názor Generálnej prokuratúry SR uvedený

v oznámení Generálnej prokuratúry SR, VI/1 Gd 485/08-11 zo dňa 1.6.2009 pričom prijatý záver s
odkazom na ust.§ 135 ods. 2 O.s.p. a naplnením zásady iura novit curia aj správne vyhodnotil, že
súd nie je viazaný interpretáciou sporných ustanovení Úradom pre verejné obstarávanie. Ak teda súd
prvej inštancie určil, že nesprávny úradný postup je postup žalovaného v rozpore s ust. § 1 ods. 2
písm. b) ZVO t. j. neaplikovanie predmetného zákona na výber nového dodávateľa JISHM za podmienok

určených v ZVO, keďže žalovaný je štátnym orgánom a verejným obstarávateľom považuje tento záver
odvolací súd za správny, pričom na zdôraznenie správností prijatého záveru z dôvodu vyčerpávajúceho
zdôvodnenia súdom prvej inštancie nemá nad rámec jeho úvah čo uviesť.
10. Napriek tomu, odvolací súd zastáva názor, že v danej veci súdom prvej inštancie zistený nesprávny
úradný postup nie je objektívne spôsobilý založiť vznik zodpovednosti za škodu, tak ako to má na mysli

zákon č. 514/2003 Z.z.. Ministerstvo hospodárstva SR je v zmysle kompetenčného zákona ústredným
orgánomštátnejsprávypreriadenieúlohhospodárskejmobilizácieapodľa§10písm.d)zák.č.414/2002
Z.z. o hospodárskej mobilizácii koordinuje a zabezpečuje vývoj, udržiavanie a využívanie jednotného
informačného systému hospodárskej mobilizácie a upresňuje subjektom hospodárskej mobilizácie
spôsob používania, spracovania a aktualizácie údajov sledovaných v jednotnom informačnom systéme

hospodárskej mobilizácie. Z uvedeného vyplýva, že bolo plne v kompetencii žalovaného zabezpečiť
nový aplikačný program pre JISHM vzhľadom na vývoj v oblasti informačných technológii.
11. Legitímna potreba výmeny programových prostriedky JISHM žalovaného predchádzala výberovému
konaniu na dodávku nového JISHM, ktoré či s použitím výnimky z aplikácie ZVO, alebo bez nejako také, samé o sebe nie je spôsobilé založiť objektívnu zodpovednosť štátu, keďže výberové
konanie resp. verejné obstarávanie je len jedna fáza na základe ktorej Ministerstvo hospodárstva SR
začína so subjektom hospodárskej mobilizácie správne konanie. Nejedná sa preto o taký nesprávny

úradný postup aký má na mysli zák. č. 514/2003 Z.z., keďže započatý proces výmeny doterajších
programových systémov bez ďalšieho, t.j. bez následných rozhodnutí nie je ukončeným, konštitutívnym
procesom, pretože subjekt hospodárskej mobilizácie je v zmysle § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1
písm. b) citovaného zákona určovaný rozhodnutím Ministerstva hospodárstva SR v správnom konaní.
Uvedenému nasvedčujevydanierozhodnutiadňa19.12.2007č.872/2007-2050-9MHSRžespoločnosť

Asseco Slovakia, a,.s. je subjektom hospodárskej mobilizácie s účinnosťou od 01.01.2008; vydanie
rozhodnutia dňa 11.01.2008 pod č. 58/2008-1020-2 o zastavení konania ( podľa § 30 ods. 1 písm. h) z.
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) voči spoločnosti Asseco Slovakia, a.s. pretože MH SR ešte neurčilo
spoločnosť, ktorá spĺňa všetky predpoklady, aby plnila funkciu systémového integrátora hospodárskej
mobilizácie; oznámenie spoločnosti VUJE, a.s., že na základe poverenia vedúceho služobného
úradu MH SR Ing. Petra Bučku zo dňa 21.01.2008 bola vybratá za dodávateľa nového "Jednotného

informačného systému hospodárskej mobilizácie"; rozhodnutie zo dňa 28.03.2008 č. 58/2008-1020-7
MH SR určilo spoločnosť VUJE, a.s. za subjekt hospodárskej mobilizácie; zmluva o dielo č. XX/XXXX-
XXXX-XXXX zo dňa 28.3.2008 medzi žalovaným a spoločnosťou VUJE, a.s., ktorej predmetom je
dodanie JISHM. Odvolací súd má zato, že pokiaľ totiž orgán zisťuje, a posudzuje predpoklady pre
rozhodnutie, zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje, ide o činnosť

priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho správneho rozhodnutia a prípadné nesprávnosti či vady
tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z hľadiska
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 5 a nasl. zák.č. 514/2003
Z.z., záver ktorý vychádza z ustálenej judikatúry, napr. z rozsudku NS SR zo dňa 30.marca 2011 sp.zn.3
Cdo220/2010.Natieto prípadyslúžisystémopravnýchprostriedkovvsprávnomkonaní,ktorýchúčelom

je dosiahnutie nápravy právnych alebo skutkových pochybení, ktorých sa dopustili štátne orgány.
12. Ak by aj vytýkaný nesprávny úradný postup bol spôsobilý pre vznik objektívnej zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť
však súčasne splnené ďalšie základné zákonné podmienky a to existencia škody (skutočnej škody a
ušlého zisku) a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

13. Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou bol
riešený vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (rozhodnutia 3Cdo 313/2009, sp. zn. 2 Cdo
153/2014, sp. zn. 6 MCdo 11/2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009) keď niektoré z nich boli uverejnené
v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR (R 21/1992, R 28/2008, R 137/2014). Podľa záverov
obsiahnutých v týchto rozhodnutiach sa vzťahom príčinnej súvislosti (kauzálnym nexusom) medzi

nesprávnym úradným postupom a škodou označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v
rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. V postupnom slede javov
je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.

Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v
dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčinou vzniku škody môže byť

len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha
(test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý
následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa
teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej
povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však

musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Ak príčinou škody je iná skutočnosť
zodpovednosť za škodu nenastáva

13.1. Odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení usmernil súd prvej inštancie, že pokiaľ
použitím výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní v zmysle § 1 ods.2 písm. b) došlo k

nesprávnemu úradnému postupu a žalobca uplatňuje z tohto nesprávneho úradného postupu škodu,
musí zdôvodniť vecnú väzbu medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Nesprávny úradný postup
totiž môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu len vo vzťahu k takej škode, ktorá je
priamo a nesprostredkovane spôsobená iba týmto postupom. Zodpovednosť nemožno robiť závislouna neohraničenej kauzalite, keďže základnou črtou príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina výlučne predchádza následku a vyvoláva ho. Odvolací súd vytkol súdu
prvej inštancie, že v rámci analýzy skutkového deja neupriamil svoju pozornosť na skúmanie existencie

príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom a údajnou vzniknutou
škodou a neuviedol z ktorých dôkazov pre prijatie tohto záveru vychádzal, pochybenie ktoré ani v
následnom, v poradí druhom rozsudku súd prvej inštancie neodstránil, keďže podľa názoru odvolacieho
súduvdanejvecisúdprvejinštanciesaopätovneobmedzilibana všeobecnúúvahuopríčinnejsúvislosti
medzi konaním a škodou, ktorá nebola podložená žiadnym relevantným dôkazom. Zákon č. 514/2003

Z.z. nezakladá vznik nároku na náhradu škody paušálne a automaticky v každom jednotlivom prípade
porušenia povinnosti zo strany orgánov štátu, ale len celkom výnimočne za predpokladu súčasného
naplnenia aj ďalších predpokladov vzniku a existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia
škody (ušlého zisku) a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním alebo opomenutím
orgánov štátu. Dôkazné bremeno ohľadom naplnenia týchto podmienok vzniku zodpovednosti štátu za
škodu pritom zaťažuje poškodeného.

13.2. Za účelom zistenia príčinnej súvislosti zopakoval odvolací súd dokazovanie v zmysle § 384 ods.
1 C.s.p. (pozri odsek 8.) a na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel záveru, že žalobcovi sa v konaní
nepodarilo preukázať vecnú väzbu (príčinnú súvislosť) medzi nesprávnym úradným postupom štátu a
vznikom údajnej škody.
13.3. Odvolací súd naďalej zotrváva na vyslovenom názore v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení,

že nesporným a vo vzťahu k posúdeniu príčinnej súvislosti relevantným faktom je, že žalobca nepredložil
podklady na riešenie nového aplikačného programu JISHM na základe ktorých by mohla predmetná
komisia navrhnúť uvedenú spoločnosť vedúcemu služobnému úradu Ministerstva hospodárstva ako
budúceho dodávateľa nového aplikačného programu. Žalobca doručil iba námietky voči výberu nového
dodávateľaapreabsenciunávrhunariešenieJISHMnemoholbyťkomisioutentomateriálposudzovaný.

Konštatovanie súdu prvej inštancie, že nepodanie ponuky do nezákonného výberového konania
nemôže ísť k tiaži žalobcu, nakoľko by došlo k popretiu elementárnej spravodlivosti a súd by tak
neposkytoval ochranu práva účastníka, ktorý mal záujem predísť škode upozorňovaním na nezákonnosť
a neobjektívnosť výberového konania je plne opodstatnené, so záverom ktorým odvolací súd plne
súhlasí, avšak táto úvaha je relevantná vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu, ktorá popretá nebola,

keďže sa súd vysporiadaval s hmotnoprávnymi predpokladmi pre priznanie nároku na náhradu škody,
ale táto okolnosť z hľadiska posúdenia príčinnej súvislosti je bezpredmetná. Tým, že súd žalobu
považuje za nedôvodnú pre nesplnenie týchto predpokladov, neposkytuje ochranu nezákonnému
postupu uskutočnenému žalovaným a neupiera ochranu práva žalobcu, tak ako to zhodnotil súd prvej
inštancie.

13.4. Taktiež odvolací súd nepovažuje za správnu úvahu súdu prvej inštancie, že nepodanie ponuky v
predmetnom nezákonnom výberovom konaní nie je z hľadiska príčinnej súvislosti nijako významné,
keďže žalobca v čase uskutočnenia výberového konania činnosti údržby, aktualizácie a servisu JISHM
už vykonával a nemal započať výkon týchto činností až na základe výberu vo výberovom konaní. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju

vyvolala. Žalobca poskytoval pre žalovaného služby v oblasti hospodárskej mobilizácie, plnil povinnosti
zodpovedajúce úlohe systémového integrátora "JISHM“ prostredníctvom programových prostriedkov
ATON a AMION, používanie ktorých nezodpovedalo požadovaným parametrom, kvalite a náležitým
prvkom, keďže boli databázové programy a práve v prípade, žeby sa uchádzal ako dodávateľ nových
programovaných prostriedkov, bol by úspešný a žalovaný by v správnom konaní na základe rozhodnutia

určil žalobcu za dodávateľa nových programových prostriedkov, následne by s ním uzatvoril zmluvu,
započal by žalobca novú, odlišnú činnosť, v dôsledku nového rozhodnutia žalovaného, preto nemožno
potvrdiť správnosť záveru prvoinštančného súdu, že príčinná súvislosť zostáva neprerušená .
13.5. Ani určenie spoločnosti za subjekt hospodárskej mobilizácie automaticky nezakladá nárok na
vytváranie zisku, na to, že mu budú prideľované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na

jeho podnikateľskú činnosť, tak ako to prezentuje žalobca. Subjekty hospodárskej mobilizácie plnia
rozhodnutím uložené opatrenie. Na ich plnenie sú prideľované každoročné prostriedky zo štátneho
rozpočtu na základe zmluvy o financovaní výdavkov z prostriedkov štátneho rozpočtu na hospodársku
mobilizáciu. Žalovanému zo žiadneho právneho predpisu, ani zo žiadnej zmluvy nevyplýva povinnosť
uzavrieť v určenej dobe zmluvu o dielo z ktorej by subjekt HM mohol odvodzovať svoje nároky voči

žalovanému a dôvodne očakávať „opakujúce sa príjmy z predmetných činností pri bežnom chode
udalostí“.
13.6. Správnosti uvedeného záveru nasvedčuje Zmluva o dielo č. XXXX/XXXX zo dňa 22.03.2007 (č.l.
288) na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému služby. Táto zmluva bola uzatvorená medzižalobcom a žalovaným na dobu určitú do 31.12.2007. Za činnosť v tomto období sa žalovaný v čl. III.
bod 3.2. Zmluvy o financovaní výdavkov z prostriedkov štátneho rozpočtu na hospodársku mobilizáciu
zo dňa 2.04. 2007 (č.l.292) zaviazal uhradiť žalobcovi výdavky formou refundácie, pričom zmluva bola

uzatvorená podľa čl. V. bod 5.2. na dobu určitú do 31.12. 2007. Uvedený fakt o.i. vyvracia tvrdenie
žalobcu o vzniku škody spočívajúcej v poklese výnosov spoločnosti v rokoch 2008 v príčinnej súvislosti
s porušením zákona o verejnom obstarávaní z roku 2007. Naviac, žalovaný mal preukázateľne snahu
(zápis z pracovného rokovania 12.08. 2008 č.l. 381) so žalobcom uzatvoriť zmluvy na zabezpečenie
prác a služieb týkajúceho sa starého aplikačného systému pre programové prostriedky ATOM a AMION,

na ponuky ktoré žalobca nereflektoval. Keďže žalobca nepristúpil k uzavretiu zmluvy o dielo na základe
rokovania so žalovaným potom škoda, ktorá podľa žalobcu spočívala v poklese zisku za rok 2008 a
následne nebola teda ani bezprostrednou a priamou príčinou spôsobená tým, že žalovaný pri výbere
nového dodávateľa nepostupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, ale tým, že žalobcovi
k dosiahnutiu zisku chýbal spôsobilý titul, a to zmluva, k uzatvoreniu ktorej nedošlo z dôvodu pasivity
žalobcu.

13.7. Ak by aj k spolupráci medzi stranami sporu na základe novo uzavretej zmluvy o dielo došlo, vývoj v
oblasti informačných technológii, zastaranosť aplikačného programu ATOM a AMION, potreba riešenia
nového, modernejšieho programu ktorý žalobca napriek ponuke žalovaného nevyvinul, legitímne
rozhodnutie žalovaného pre zmenu doterajších programových prostriedkov sú dôvodom, že žalobca
nemohol opodstatnene očakávať pokračovanie spolupráce so žalovaným až do roku 2017 a tým

samozrejme aj rozmnoženie svojho majetku, keď žiaden nový program žalobca nevyvinul a do
zamýšľaného výberového konania sa neprihlásil.
13.8. Žalovaný prešiel na nové programové prostriedky, využitie ktorých žalobca ani nespochybňuje
a preto výkon činnosti žalobcu ako systémového integrátora "JISHM“ prostredníctvom programových
prostriedkov ATON a AMION nebola prerušená označeným nesprávnym úradným postupom, ale v

postupnom slede javov bola len jednou, nie priamou a bezprostrednou príčinou, pričom sama
o sebe nie je následkom ukončenia činnosti žalobcu, ktorá vyústila v nedosahovaní zisku. Svojou
úvahoužalobcasledovalzabezpečeniestabilnejexkluzivitypredodávanieslužiebvoblastihospodárskej
mobility žalobcom ako systémového integrátora "JISHM“ prostredníctvom programových prostriedkov
ATON a AMION, ktorá nemá právny základ.

13.9. Tvrdenie žalobcu, že pred nesprávnym úradným postupom bol jediným, výlučným subjektom, ktorý
vykonával činnosti v súvislosti s udržiavaním, aktualizáciou a servisov JISHM, za činnosť ktorú poberal
od žalovaného pravidelne peňažné prostriedky a nebyť výberu iného dodávateľa JISHM bez postupu
uvedeného v zák.č. 25/2006 by ním aj naďalej zostal je z hľadiska preukázania príčinnej súvislosti
nedostatočné, keďže všeobecné tvrdenie nepostačuje pre prijatie záveru o splnení zákonnej povinnosti.

13.10. Zo zistenej postupnosti dôležitých faktov možno vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o strate možnosti
byť jediným výlučným dodávateľom JISHM považovať za podstatné rozhodnutie zo dňa 28.03.2008
č. 58/2008-1020-7 MH SR ktorým určilo spoločnosť VUJE, a.s. za subjekt hospodárskej mobilizácie a
zmluvu o dielo č. XX/XXXX-XXXX-XXXX zo dňa 28.3.2008 medzi žalovaným a spoločnosťou VUJE,
a.s., ktorej predmetom je dodanie JISHM, ktoré je právoplatné a účinné a nikdy nebolo zrušené pre

nezákonnosť, záver ktorý prijal aj súd prvej inštacnie.
13.11. Odvolací súd v absolútnej zhode s vyjadrením žalovaného, preto uzatvára, že medzi postupom
žalovaného pri výbere dodávateľa a žalobcom tvrdenou škodou je množstvo premenných, ktoré v
žiadnom prípade nemôžu zakladať pravdepodobnosť rozmnoženia v majetkovej sfére žalobcu, ktorá by
sa svojou blížila k istote a týmto je pretrhnutá akákoľvek príčinná súvislosť.

14. V sporoch o náhradu škody voči štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. bol žalobca ako poškodený
ten, ktorý odvodzoval svoje nároky od existencie jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti štátu
za škodu, preto bol povinný ich aj preukázať. Ak žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu čo i
len jedného z predpokladov zakladajúcich zodpovednosť štátu za škodu , z ktorého titulu svoje právo
na náhradu škody odvodzoval, nemohol byť v spore úspešný.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením č.k. 50C/169/2011-775 zo dňa 30. júna 2016 podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Odvolací súd vzhľadom na uvedené potom v zmysle citovaného ustanovenia § 388
C.s.p. zmenil aj napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením,

keď dopĺňací rozsudok obsahoval závislý výrok o trovách konania a v danom prípade neboli splnené
podmienky na potvrdenie ani na zrušenie napadnutého dopĺňacieho rozsudku.16. Následne sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovaného, ktoré podal proti opravnému uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II.k. 50C/169/2011-775 zo dňa 30. júna 2016. Predmetným rozhodnutím súd
prvejinštancieakoužbolouvedenévyššie(pozriodsek3.)opravil „č.k.„napadnutého rozsudkuavýrok

dopĺňacieho rozsudku , ktorý tak isto obsahoval nesprávne „ č.k.“ napadnutého rozsudku s odkazom na
ustanovenie § 164 O.s.p.

16.1. Podľa § 164 ods. 1 O.s.p. platného a účinného do 30.6.2016 súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví
v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne

do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže
odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

16.2. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie po zistení, že v
rozsudku zo dňa 20.04.2016, č. k. 50C/169/2011 - 715, došlo v jeho písomnom vyhotovení k zrejmej
chybe v písaní, keď súd nesprávne označil číslo listu rozsudku a v doplňujúcom rozsudku zo dňa

24.06.2016, č. k. 50C/169/2011 - 773 rovnako z tohto dôvodu došlo v jeho písomnom vyhotovení k
zrejmej chybe v písaní, keď súd vo výroku uviedol nesprávne zažurnalizované číslo listu opravovaného
rozsudku postupoval v súlade s ustanovením § 164 O.s.p., keď zrejmé chyby v písaní opravil. Z
uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté opravné uznesie súdu prvej inštancie ako vecne správne
v zmysle §387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

17. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s §255 ods. 1 a § 262
ods. 1 C.s.p.. V konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého inštancie,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
inštancie( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).