Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/379/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211222974
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211222974.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: COOPEX Soft, spol. s r.o., so sídlom Plzenská 2,
Prešov, IČO : 31 663 451, zastúpený advokátskou kanceláriou AS Legal, s.r.o. , so sídlom Hlučínska 1,
Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, zast. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,
so sídlom Mierová 19, Bratislava, o zaplatenie 2.705.169.- € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu
aj navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 50C/169/2011-584 zo dňa 27.marca

2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
2.705.169.-€ spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 17.09.2011 až do zaplatenia a náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 98.096,71€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal z tvrdenia navrhovateľa, že ako obchodná spoločnosť, ktorej hlavným predmetom je
tvorba a poskytovanie software a konzultačná a poradenská činnosť v oblasti software od svojho
vzniku t.j. od 11.12.1992 poskytoval pre odporcu ako aj iné orgány štátnej správy a samosprávy
služby v oblasti hospodárskej mobilizácie, najmä plnil povinnosti zodpovedajúce úlohe systémového
integrátora Jednotného systému hospodárskej mobilizácie (ďalej len "JISHM"), vykonával tvorbu a

udržiavanie programových a metodických prostriedkov JISHM a tvoril krízový plán prostredníctvom
programových prostriedkov v právnom predpise uvedených ako ATON a AMION, ktoré sú súčasťou
JISHM. Navrhovateľ bol za účelom výkonu predmetných činností opakovane rozhodnutiami odporcu
určený za subjekt hospodárskej mobilizácie v roku 1999,2003 a 2006. V dôsledku nepretržitého výkonu
služieb pre odporcu jednalo sa u navrhovateľa o kľúčovú podnikateľskú činnosť a z tejto činnosti mu
plynul hlavný zdroj príjmov vo výške 90-95% všetkých príjmov, jeho zamestnanci boli špecializovaní na

vývoj programových prostriedkov JISHM.
Nezákonný úradný postup odporcu navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca nepostupoval podľa zákona
o verejnom obstarávaní, keď sa v roku 2007 rozhodol pre zmenu doterajších programových prostriedkov
JISHM ATON a AMION a za účelom preverenia, či verejné obstarávanie v oblasti hospodárskej
mobilizácie podlieha zákonu o verejnom obstarávaní alebo či je možné použiť výnimku zo zákona v
oblasti hospodárskej mobilizácie dňa 28.11.2006 zaslal list Úradu pre verejné obstarávanie SR so

žiadosťou o usmernenie. Úrad pre verejné obstarávanie SR sa vyjadril, že zákon o verejnom obstarávaní
sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti stupňa Prísne tajné alebo Tajné
a zároveň pri plnení zákazky sa musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia na základe zákona
alebo rozhodnutí príslušných správnych orgánov alebo ak si to vyžaduje ochrana základných záujmov
Slovenskej republiky. Následne odporca toto usmernenie vyhodnotil tak, že pri výbere systémového
integrátora nie je potrebné postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Navrhovateľovi a

vybraným spoločnostiam činným v oblasti informačných technológií zaslal výzvu na predloženie ponuky
na predmet obstarania "Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie" zo dňa 12.10.2007.Odporca obdržal tri ponuky vo svojom výberovom konaní a to : od spoločnosti VUJE, a.s. so sídlom
Okružná 15, Trnava, spoločné podanie Asseco Slovakia, a.s., so sídlom Trenčianska 56/A, Bratislava a
od spoločnosti T-SOFT, spol. s r.o., so sídlom Novohradská 14, Praha. Navrhovateľ odporcovi doručil

list, v ktorom vyjadroval nesúhlas s metódou obstarávania JISHM. Víťazom tohto výberového konania
sa stala spoločnosť Asseco Slovakia, a.s. a T-Soft, spol. s r.o., pričom spoločnosť VUJE, a.s. nesplnila
požadované podmienky. So spoločnosťou Asseco Slovakia, a.s. začal odporca správne konanie, na
základe ktorého by mala táto spoločnosť byť určenou za subjekt hospodárskej mobilizácie, ktorý bude
plniť úlohy systémového integrátora. Toto správne konanie však bolo zo strany odporcu bez uvedenia

dôvodu zastavené a výberová komisia odporcu ako víťaza určila spoločnosť VUJE, a.s..
Nezákonný úradný postup odporcu navrhovateľ odôvodnil ďalej tým, že odporca za ďalší subjekt
hospodárskej mobilizácie určil spoločnosť VUJE, a.s. za účelom plnenia úloh systémového integrátora v
rozpore s § 4 ods. 2 vyhl. MH SR č. 119/2003 Z.z., keďže v čase vydania rozhodnutia č. 58/2008-1020-7
zo dňa 28.03.2008 bol za systémového integrátora JISHM už určený navrhovateľ (rozhodnutím č.
1135/2006-2230-8 zo dňa 14.08.2006).

Napokon navrhovateľ poukázal aj na nesprávny úradný postup odporcu, keď nevymedzil zákonný
rámec obstarávania nového programového prostriedku JISHM a rozhodol o nakladaní s peňažnými
prostriedkami v rozpore so zákonom (zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o finančnej kontrole a
vnútornom audite).
V konaní navrhovateľ vyčíslil ušlý zisk, ktorý predstavuje zisk navrhovateľa, ktorý by bolo možné

očakávať pri bežnom, pravidelnom chode udalostí v prípade, ak by nedošlo ku škodovej udalosti -
nesprávnemu úradnému postupu zo strany odporcu, prihliadnuc k plneniam poskytovaným odporcom
v prospech navrhovateľa v minulosti, ako i plneniam poskytovaným odporcom v prospech spoločnosti
VUJE, a.s. za obdobie od 28.03.2008 do apríla 2011. Výšku ušlého zisku súdu navrhovateľ preukazoval
znaleckým posudkom č. 86/2011.

Pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 4 ods. 1 zákona č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii ; § 2 ods. 1
a3;§3ods.1a2;§ 4ods.4; vyhláškyč.119/2003účinnejdo31.03.2010,ktorousavykonávajúniektoré
ustanovenia zákona č. 414/2002 Z.z. o hospodárskej mobilizácii; § 3 ods. 1 a 2; § 4 ods. 1 písm. c); § 5
ods. 1 a 2 ; § 6 ods. 1,2,3,4; § 9 ods. 1 a2; § 9 ods. 2 ; § 15 ods. 1 ; § 16 ods. 1 ; § 17 ods. 1; § 25 ods.
1 ;§ 27b ods. 1 č. 514/2zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; § 1 ods.

2) písm. b) z. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní ; § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní a prijal záver, že k použitiu výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní je nevyhnutné
kumulatívne naplnenie podmienok v danom ustanovení uvedených, čo v konkrétnom prípade splnené
nebolo, pretože vždy musí byť splnená podmienka, že sa jedná o zákazku, ktorej predmet tvoria
utajovanéskutočnostistupňautajeniaPrísnetajnéaleboTajnéaktomumusíbyťsplnenájednazďalších

podmienok, a to buď použitia bezpečnostných opatrení na základe zákona alebo rozhodnutí príslušných
správnych orgánov alebo potreba ochrany základných záujmov Slovenskej republiky. Poukázal na
metodické usmernenie č. 1564-200/2006 zo dňa 15.12.2006, v ktorom sa Úrad pre verejné obstarávanie
vyslovil, že pre uplatnenie výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní podľa ust. § 1 ods. 2 písm.
b) má byť v zásade splnené, že ak je vo verejnom záujme alebo v záujme bezpečnosti osôb, organizácie,

orgánu, ktoré reprezentujú základné záujmy Slovenskej republiky v rozsahu svojej pôsobnosti (pôvodca
utajovanej skutočnosti), aby predmet zákazky, ako aj plnenie zmluvy alebo aj užívanie predmetu zmluvy
(prevádzka, bol/boli zaradený/é v stupni utajenia Prísne tajné alebo Tajné. Podporne poukázal i na
Protokol o výsledku kontroly vykonávanej Úradom vlády SR v čase od 2.11.2010 do 20.12.2010 v ktorej
je uvedené, že Úradu vlády SR nebol predložený žiaden dokument preukazujúci, že by odporca nebol

povinný aplikovať zákona o verejnom obstarávaní. Z uvedeného protokolu ďalej vyplýva, že predmet
ani užívanie predmetu zmluvy neboli utajované a nebol dôvod na postup upravený v § 1 ods. 2 písm. b)
zákona o verejnom obstarávaní. Z jednotlivých svedeckých výpovedí svedkov mal tiež za preukázané,
že v JISHM sa neuchovávajú informácie, ktoré by bolo možné považovať za utajované skutočnosti, teda
ani také nie, ktoré by podliehali stupňu utajenia Prísne tajné alebo Tajné. Z uvedeného je zrejmé, že

predmet zákazky a užívanie predmetu zmluvy, t. j. dodávka nového JISHM alebo jeho užívanie neboli
utajovanou skutočnosťou. Použitím výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní v zmysle ust. §
1 ods. 2 písm. b) tohto zákona došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany odporcu.
Okrem vyššie uvedeného nezákonného postupu mimo zákon o verejnom obstarávaní sa celkový
postup odporcu pri výbere dodávateľa nového JISHM javí netransparentne, účelovo a možno mať

vážne pochyby o jeho korektnosti. Odporca nepostupoval racionálne a hospodárne, keď namiesto
spoločnosti Asseco Slovakia, a.s., ktorá podľa slov výberovej komisie zriadenej samotným odporcom
spĺňala všetky formálne požiadavky i požiadavky odborného technického riešenia JISHM, nakoniec
uzatvorilzmluvynadodávkunovéhoJISHMsospoločnosťouVUJE,a.s.,ktoráopäťpodľaslovvýberovejkomisie zriadenej odporcom nesplnila prevažnú väčšinu stanovených podmienok a vo svojom návrhu
požadované technické riešenie nedeklarovala. Uvedené konanie odporcu možno označiť za svojvôľu
pri výkone verejnej moci. K spornosti či je možné, aby odporca za uvedeného znenia ustanovenia

vyhlášky č. 119/2003 Z.z určil za systémového integrátora jeden alebo viacero subjektov prvostupňový
súd uviedol, že ust. § 4 ods. 2 vyhl. č. 119/2003 Z. pripúšťala výber i viacerých subjektov. Rozhodnutie
odporcu č. 58/2008-1020-7 zo dňa 28.3.2008, ktorým bola spoločnosť VUJE, a.s. stanovená za subjekt
hospodárskej mobilizácie a ktorým odporca tejto spoločnosti uložil nepretržite vykonávať v rozhodnutí
uvedené povinnosti je nezákonné a došlo pri jeho vydávaní k prekročeniu právomoci odporcu z

dôvodu obchádzania zákona o verejnom obstarávaní. Nakoľko odporca prekročil právomoci zverené mu
právnymi predpismi, nezákonné rozhodnutie č. 58/2008-1020-7 zo dňa 28.3.2008 pre účely priznania
náhrady škody v zmysle ust. § 6 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci nemusí byť zrušené alebo zmenené. V právnom posúdení zákonnosti rozhodnutia odporcu č.
58/2008-1020-7zodňa28.3.2008sasúdprvéhostupňanezhodolsnázoromprezentovanýmpríslušným
prokurátorom Generálnej prokuratúry SR v oznámení VI/1 Gd 485/08-10 zo dňa 1.6.2009.

Prvostupňový súd v dôsledku prijatého záveru skonštatoval, že odporca vo výberovom konaní,
ktoré bolo uskutočnené v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní vybral nového dodávateľa
JISHM a takýmto nezákonným spôsobom vybraný subjekt bol následne nezákonným rozhodnutím
odporcu č. 58/2008-1020-7 zo dňa 28.3.2008 určený za subjekt hospodárskej mobilizácie vykonávajúci
úlohy systémového integrátora. Ak by nedošlo k nezákonnému výberu nového dodávateľa JISHM

(nesprávnemu úradnému postupu) a jeho nezákonnému určeniu za systémového integrátora
(nezákonné úradné rozhodnutie) bol by navrhovateľ naďalej oprávnený a povinný plniť úlohy
systémového integrátora v súlade s vydanými rozhodnutiami a poberať finančné prostriedky za plnenie
týchto úloh, a to ako jediný subjekt. Nebyť uvedeného nesprávneho úradného postupu a vydania
nezákonného rozhodnutia, škoda by navrhovateľovi nevznikla. Nesprávny úradný postup a nezákonné

úradné rozhodnutie odporcu zapríčinili (dokonca boli jedinou príčinou), že navrhovateľ ďalej nemohol
plniť úlohy systémového integrátora a za plnenie týchto úloh poberať peňažné plnenie.
Výška škody bola navrhovateľom stanovená znaleckým posudkom č. 86/2011 znaleckou organizáciou
z príslušného odboru, a to Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s.
so sídlom Česká 15, Bratislava. Znaleckým posudkom je určená výška ušlého zisku navrhovateľa

z dôvodu nerealizovania prác súvisiacich s plnením úloh vyplývajúcich z opatrení hospodárskej
mobilizácie v súlade s rozhodnutím odporcu. Prvostupňový súd nemal pochybnosti o správnosti
znaleckou organizáciou stanovenej škody a z tohto dôvodu priznal navrhovateľovi nárok vo výške
určenej týmto znaleckým posudkom. Námietku odporcu, že navrhovateľ nemôže dosahovať v súvislosti
s plnením úloh hospodárskej mobilizácie zisk nepovažoval súd prvého stupňa za dôvodnú, nakoľko je

zrejmé, že na strane súkromnoprávneho subjektu plniaceho úlohy hospodárskej mobilizácie sa peňažné
prostriedky prijímané za plnenie týchto úloh vykazované ako výnos z hospodárskej činnosti. Ušlý zisk
navrhovateľa je strata očakávaného výnosu (uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 4 Cdo 319/2008, zo
dňa 28. apríla 2010). K otázke opodstatnenosti výberu dodávateľa nového JISHM a kvalite služieb zo
strany navrhovateľa, uviedol, že odporca nepreukázal žiadnymi relevantnými listinnými dôkazmi vady

programových prostriedkov ATON a AMION alebo iných plnení zo strany navrhovateľa.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal plnú
náhradu trov konania ktoré spočívali v trovách právneho zastúpenia.

Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa,

že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predovšetkým súd prvého stupňa
nesprávne právne posúdil splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Prvostupňový súd konštatoval, že zo strany odporcu došlo k

nesprávnemu úradnému postupu pri výbere nového dodávateľa JISHM a to porušením jeho povinnosti
postupovať podľa zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, konkrétne použitím výnimky § 1 ods.
2 písm. b) zákona. Odporca poukazuje na osobitnú časť dôvodovej správy k § 1 zák. č. 25/2006 Z.z.,
ktorá jednoznačne vylučuje kumulatívne splnenie podmienok uvedených v § 1, čo podporuje záver,
že názor navrhovateľa a súdu je nesprávny. Prijatím zák. č. 25/2006 bola do zákona transponovaná

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/Es 31. marca 2004. Táto smernica sa nevzťahuje na
verejné zákazky, ktoré sú vyhlásené za tajné, ak ich plnenie musí sprevádzať osobitné bezpečnostné
opatrenia, alebo ak si to vyžaduje ochrana základných záujmov daného členského štátu. Už z názvu
článku vyplýva, že smernica predpokladá minimálne dva prípady vylúčené z aplikácie smernice a zozákazy tajné a zákazy, ktoré si vyžadujú osobitné bezpečnostné opatrenia. Odporca má za to, že
účinný zákon sa nevzťahoval na zákazku ak si to vyžadovala ochrana základných záujmov Slovenskej
republiky. Na preukázanie svojich tvrdení odporca poukazuje na školiacu metodológiu UVO k zákonu

č. 25/2006 Z.z.. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že spojka „alebo“ je kumulatívna
a musia byť preto splnené obidve podmienky výnimky a preto došlo zo strany odporcu k porušeniu
zákona. Spojkami sa vyjadrujú vzťahy medzi jazykovými jednotkami, priraďovacou spojkou „a“ sa
vyjadruje predovšetkým zlučovací vzťah, alternatívnosť sa vyjadruje vylučovacími spojkami „alebo“. Z
gramatického výkladu chápania použitia spojok, „a“, „alebo“, jasne vyplýva, že je nutné dodržať len jednu

z uvedených podmienok, lebo v rámci vety je použitá spojka „alebo“ a nie „a“, ktorá by podmieňovala
splnenie všetkých podmienok. Súd prvého stupňa dospel tiež dospel k názoru, že rozhodnutie odporcu
č. 58/2008-1020-7 zo dňa 28. 03. 2008, ktorým bola spoločnosť VUJE, a.s. Trnava určená za subjekt
hospodárskej mobilizácie za účelom plnenia úloh systémového integrátora JISHM a ktorým odporca
tejto spoločnosti uložil nepretržite vykonávať v rozhodnutí uvedené povinnosti je nezákonné. Tento záver
je nesprávny, nemá oporu v zákone, je v rozpore s právnou teóriou, ako aj s ustálenou judikatúrou,

okrem toho prvostupňový súd nad rámec žalobného návrhu skúmal zákonnosť rozhodnutia. Názor
súdu prvého stupňa týkajúci sa ničotnosti správneho aktu z dôvodu obchádzania zákona o verejnom
obstarávaní je právne nesprávny a nemá oporu v zákone. Uvedené rozhodnutie nebolo spôsobilé
vyvolať navrhovateľovi škodu. Judikatúra, na ktorú sa súd prvého stupňa odvoláva v rozsudku ohľadne
nulitných správnych aktov je neaplikovateľná na rozhodnutie odporcu, pretože odporca neprekročil

svoju právomoc pri jeho vydávaní len zmenené alebo zrušené rozhodnutie pre nezákonnosť by
mohla byť spôsobilá vyvolať škodu. Strohé konštatovanie súdu, že v právnom posúdení zákonnosti
rozhodnutia odporcu sa súd nezhodol s názorom prezentovaným príslušným prokurátorom Generálnej
prokuratúry SR je vadou rozsudku spôsobenou jeho nedostatočným odôvodnením, ktorá zakladá
arbitrárnosť rozhodnutia, keď prvostupňový súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal preukázaným

podstatným skutkovým tvrdením odporcu a neodôvodnil, prečo sa s názorom generálneho prokurátora
SR nezhodol. Taktiež nesúhlasí odporca s názorom prvostupňového súdu, že postup odporcu pri
výbere nového dodávateľa JISHM sa javí ako netransparentný a odporca nepostupoval racionálne
a hospodárne, keď uzatvoril zmluvu na dodávku nového JISHM so spoločnosti VUJE, a.s. Trnava,
ktorá podľa výberovej komisie nesplnila prevažnú väčšinu stanovených podmienok. Prvostupňový súd

tiež nemal pochybnosti o správnosti znaleckou organizáciou stanovenej škody. Oblasť hospodárskej
mobilizácie a neurčenie spoločnosti rozhodnutím ako aj subjektu HHM nie je podnikateľkou činnosťou v
zmysle Obchodného zákonníka, nezakladá teda nárok na vytváranie zisku. Skutočnosť, že spoločnosť
určená ako subjekt HHM neznamená, že jej budú prideľované finančné prostriedky zo štátneho
rozpočtu, majú podnikateľskú činnosť alebo vytváranie zisku. Tým, že odporca určil spoločnosť

ako subjekt HM neobmedzil inú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ mohol naďalej podnikať v iných
oblastiach. Plnenie úloh v oblasti hospodárskej mobilizácie nie je podnikateľskou činnosťou v zmysle
Obchodného zákonníka a preto nie je možné konštatovať, že vykonávanie systémovej integrácie JISHM
tvorilo kľúčovú podnikateľskú činnosť spoločnosti a navrhovateľ má nárok na náhradu ušlého zisku.
Navrhovateľ nemohol dosahovať ani by nemal dosiahnuť žiaden zisk v súvislosti s plnením opatrení HM,

keďže zo strany odporcu sú v zmysle zákonných ustanovení uhrádzané len samotné výdavky, náklady,
t. j. rozdiel medzi poskytovanými finančnými prostriedkami na plnenie opatrení zo strany odporcu a
nákladmi navrhovateľa sa rovná nule. Znalecký posudok je z toho titulu nesprávny. Žiadna škoda
spočívajúca v ušlom zisku nemohla navrhovateľovi vzniknúť. Prvostupňový súd tiež konštatuje, že ak
by nedošlo k nezákonnému výberu nového dodávateľa, a jeho nezákonnému určeniu za systémového

integrátora, bol by navrhovateľ naďalej oprávnený a povinný plniť úlohy systémového integrátora v
súlade s vydanými rozhodnutiami a poberať finančné prostriedky za plnenie týchto úloh a to ako
jediný subjekt a škoda by navrhovateľovi nevznikla. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie,
alebo opomenutie bez ktorého by škodový následok nevznikol. Základným krokom súdu v prípadoch
náhrady škody je vykonanie testu conditio sine qua non, ktorý je spoločný pre takmer všetky právne

systémy EÚ, základná jeho úvaha, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak
bolo príčinná súvislosť by daná nebola. Súd preto musí položiť kľúčovú otázku, nebyť nesprávneho
úradného postupu, došlo by ku vzniku škody? Otázka príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou, jej
existenciu zisťuje súd. Navrhovateľ vykonával úlohy systémového integrátora na základe rozhodnutia a
nie primárne na základe zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú, ktorá by mu dávala možnosť domáhať sa

poskytnutia plnenia pre odporcu na neurčito. Ak by aj odporca hypoteticky vyberal nového dodávateľa
na základe zák. č. 25/2006 o verejnom obstarávaní, neznamená to, žeby bol navrhovateľ vo verejnom
obstarávaní úspešný a bola by s ním uzavretá zmluva na dodávku nového JISHM, aby dosiahol zisk,
aký si nárokuje. Odporca nedostal od VUJE vyjadrenie, žeby zo strany odporcu došlo k porušeniu ust.zák. č. 25/2006 pri výbere nového dodávateľa. Navrhovateľ ešte v roku 2011 oslovil Úrad vlády, aby sa
zaoberal prešetrením postupu pri obstarávaní nového, pričom Úrad vlády SR odstúpil podnet na UVO,
touto podstatnou skutočnosťou sa prvostupňový súd nezaoberal, pritom NS SR vo svojom rozhodnutí

judikoval, že pre posúdenie, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu pri verejnom obstarávaní je
relevantný výsledok kontroly (Rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/121/2010). UVO je v zmysle zákona
kontrolným orgánom vykonávajúcim dohľad nad dodržiavaním povinnosti verejným obstarávateľom
vyplývajúcim zo zákona o verejnom obstarávaní. V závere odporca namieta nedostatočné odôvodnenie
rozsudku, pretože prvostupňový súd sa relevantne v odôvodnení s argumentami, ktoré uviedli sporové

strany vo svojich vyjadreniach nevysporiadal, nedal odpoveď na jednotlivé tvrdenia uvedené odporcom
v jeho podaniach a neponúkol právne argumenty, ktoré by tvrdenia odporcu vyvrátil. Právna analýza
súdu je povrchná, neúplná, svojim obsahom absolútne nezodpovedá závažnosti nastolených právnych
otázok. Nad rámec žalobného petitu skúmal nezákonnosť rozhodnutia č. 58/2008-1020-7 zo dňa 28.
03. 2008 a vyvodil právny záver, že rozhodnutím, ktorým bola spoločnosť VUJE, a.s. určená za subjekt
hospodárskejmobilizácieabolijejuloženéúlohysystémovéhointegrátorajenezákonnéabolospôsobilé

vyvolať navrhovateľovi škodu. Navrhovateľ si však uplatnil žalobným návrhom náhradu škody z titulu
ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Rozsudok je nepresvedčivý, neurčitý, nezrozumiteľný a
teda nepreskúmateľný a s prihliadnutím na uvedené je nevyhnutné hodnotiť ako arbitrárny. Z uvedených
dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol aj navrhovateľ a to vo výroku v časti, v ktorej
prvostupňový súd nepriznal úplnú náhradu trov konania. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov dôkazov
vo výške 3.840,- € za znalecký posudok vypracovaný na jeho náklady za účelom špecifikovania škody a
náhradu hotových výdavkov. Náklad na zhodnotenie predmetného znaleckého posudku bol nevyhnutný

pre určenie výšky škody a jednoznačne ho možno považovať za účelne vynaložený, z dôvodu ktorého
navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania
a priznal náhradu hotových výdavkov navrhovateľa vo výške 3.840,- € titulom náhrady trov dôkazov.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje, aby nebolo jeho

odvolaniu vyhovené.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že zásadne odmieta, že pre
konštatovanie nesprávneho úradného postupu odporcom by bol záväzný výsledok kontroly UVO. S
poukazom na rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo/121/2010 zo dňa 21. 06. 2011 správnych záverov z ktorých

je možné konštatovať, že súd je oprávnený sám posúdiť, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu. V
prípade, ak by bol okresný súd viazaný výsledkami kontroly tak by bol predovšetkým viazaný výsledkami
kontroly už vykonanej úradom vlády, z ktorej vyplýva, že odporca nebol oprávnený použiť výnimku.
Prvostupňový súd nerozhodol ultra petitum, keďže nepriznal navrhovateľovi viac, než čoho sa domáha.
Odporca vyčíta súdu prvého stupňa, že sa náležite nevysporiadal s otázkou príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom, nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Navrhovateľ bol jediný
subjekt oprávnený a povinný vykonávať činnosti systémového integrátora, bol jediným dodávateľom
JISHM a jeho servisu a súvisiacich školení. Odporca nezákonne vybral nového dodávateľa a tento bol
nezákonne určený za nového systémového integrátora. Navrhovateľ naďalej fakticky neuskutočňoval
činnosť systémového integrátora, nedodával JISHM a spojený servis a školenia odporcovi práve v

dôsledku nezákonného výberu. Navrhovateľ od odporcu nepoberal žiadne peňažné plnenia v dôsledku
nezákonného výberu. Ak by odporca nezákonne nevybral nového dodávateľa, tento nebol nezákonne
určený, bol by ku dnešnému dňu jediným subjektom oprávneným na poskytovanie dodávky JISHM, čím
je preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom odporcu, nezákonne vydaným
rozhodnutím a vzniknutou škodou navrhovateľa. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a priznal náhradu trov konania.

Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 8.7.2013 navrhovateľ podal doplňujúce
vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom zhrnul svoje doterajšie argumenty a uviedol, že odporca žiadnym
spôsobom nepreukázal, že došlo k naplneniu samotnej podmienky „ nutnosti ochrany základných

záujmov SR“ a tea, že v dôsledku naplnenia tejto podmienky nebol povinný aplikovať zákon č.
25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Trval na tom, že postup odporcu pri výbere nevykazuje žiadne
známky osobitných bezpečnostných opatrení smerujúcich k utajeniu skutočností týkajúcich sa realizácie
samotného výberu, predmetu zákazky, výberovej komisie alebo nového dodávateľa a preto je namiesteotázka, aký bol v danom prípade reálny rozdiel v bezpečnostných opatreniach uskutočnených odporcom
v porovnaní s realizáciou výberu podľa zákona č. 25/2006 Z.z.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. prejednal odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na
potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku.
V súdenej veci si navrhovateľ žalobou uplatnil nárok na náhradu škody za nesprávny úradný

postup, spočívajúci v tvrdení, že odporca vo výberovom konaní, ktoré bolo uskutočnené v rozpore so
zákonom o verejnom obstarávaní vybral nového dodávateľa JISHM a takýmto nezákonným spôsobom
vybraný subjekt bol následne nezákonným rozhodnutím odporcu č. 58/2008-1020-7 zo dňa 28.3.2008
určený za subjekt hospodárskej mobilizácie vykonávajúci úlohy systémového integrátora v príčinnej
súvislosti ktorého postupu vznikla navrhovateľovi škoda. Prezentovanú argumentáciu navrhovateľa si
prvostupňový súd v plnom rozsahu osvojil a na podklade týchto tvrdení žalobnému návrhu v celom

rozsahu vyhovel. Tento prijatý záver súdom prvého stupňa však odvolací súd nepovažuje za správny.
Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že navrhovateľ zabezpečoval od roku 1994 úlohy a povinnosti
systémového integrátora JISHM a bol určený za subjekt hospodárskej mobilizácie. V priebehu roka 2007
Ministerstvo hospodárstva malo niekoľko podnetov, v ktorých sa poukazovalo na to, že programové
prostriedky ATOM a AMION spravované navrhovateľom sú vzhľadom na vývoj v informačných

technológiách zastarané. Na základe týchto požiadaviek bol ministrovi hospodárstva predložený návrh
na nové riešenie JISHM v rezorte hospodárstva. Výzvou na predloženie ponuky predmet obstarania
JISHM bolo oslovených 6 uchádzačov, medzi ním bol aj navrhovateľ, ktorý dňa 19. 10. 2007 doručil na
Ministerstvo hospodárstva SR list č. 2007-742/PMo ako odpoveď na predloženie ponuky na predmet
obstarania, obsahom ktorého však nebola ponuka na riešenie JISHM. Dňa 05. 11. 2007 boli doručené

na Ministerstvo hospodárstva SR podklady do výberu od spoločností VUJE, a.s., ASCO Slovakia, a.s.
a Coopex Soft, pričom v liste od navrhovateľa bolo uvedené, že spoločnosť má záujem sa zúčastniť
procesu výberu dodávateľa, avšak pre nejasnosti, ktoré neboli vysvetlené, nepredkladá ponuku v tomto
termíne.

V žalobe o náhradu škody označil navrhovateľ za nesprávny úradný postup nielen použitie výnimky
z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní v zmysle § 1 ods.2 písm. b) , ale aj to, že odporca
za ďalší subjekt hospodárskej mobilizácie určil spoločnosť VUJE, a.s. za účelom plnenia úloh
systémového integrátora v rozpore s § 4 ods. 2 vyhl. MH SR č. 119/2003 Z.z., keďže v čase
vydania rozhodnutia č. 58/2008-1020-7 zo dňa 28.03.2008 bol za systémového integrátora JISHM

už určený navrhovateľ (rozhodnutím č. 1135/2006-2230-8 zo dňa 14.08.2006). Napokon navrhovateľ
poukázal aj na nesprávny úradný postup odporcu, keď nevymedzil zákonný rámec obstarávania
nového programového prostriedku JISHM a rozhodol o nakladaní s peňažnými prostriedkami v
rozpore so zákonom a že pri výbere dodávateľa nového programového prostriedku JISHM určil za
subjekt hospodárskej mobilizácie spoločnosť VUJE a.s, ktorá nesplnila prevažnú väčšinu podmienok

výberového konania.
Základnými predpokladom priznania náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je splnenie všetkých troch podmienok, ktorými sú
1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3.
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou,

predpokladom ktorým prvostupňový súd nevenoval v rámci zisťovania skutkových okolností dostatočnú
pozornosť.
Za nesprávny úradný postup možno všeobecne označiť porušenie pravidiel predpísaných právnymi
normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti (rozsudok NS SR zo dňa 31. mája 2011, sp.zn. 6
Cdo 115/2010) teda každý postup štátneho orgánu alebo správneho orgánu, ktorý pri výkone verejnej

moci postupuje v rozpore s objektívnym právom.
Napriek tomu, že prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na definíciu nesprávneho
úradného postupu charakterizujúceho ho ako akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho
orgánu ak pri tomto výkone dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi, sa tejto
definície nedržal. Z rozhodnutia nie je možné ustáliť, ktorý konkrétny postup (úkon, či činnosť) odporcu

mal založiť protiprávnosť konania, ktorým mala byť v príčinnej súvislosti spôsobená navrhovateľovi
škoda.
Ak navrhovateľ označil viacero postupov orgánu štátu za nesprávne, prvostupňový súd sa musel
pri každom jednotlivom údajnom nesprávnom postupuje osobitne venovať skúmaniu predpokladovpriznania náhrady škody. Pokiaľ prvostupňový súd uzavrel, že použitím výnimky z aplikácie zákona
o verejnom obstarávaní v zmysle § 1 ods.2 písm. b) došlo k nesprávnemu úradnému postupu musí
zdôvodniť vecnú väzbu medzi konaním odporcu a vznikom škody. Nesprávny úradný postup totiž

môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu len vo vzťahu k takej škode, ktorá je priamo
a nesprostredkovane spôsobená iba týmto postupom. Zodpovednosť nemožno robiť závislou na
neohraničenej kauzalite, keďže základnou črtou príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na
následok, pri ktorej príčina výlučne predchádza následku a vyvoláva ho. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
trebaskúmať,čivkomplexeskutočnostiprichádzajúcichdoúvahyakopríčinyškodyexistujeskutočnosť,

sktorouzákonspájazodpovednosť.Príčinamusímaťnepochybnúvecnúväzbunavznikškody;príčinná
súvislosť nie je daná tam, kde do deja vstúpila iná- od právne kvalifikovanej okolnosti na strane
štátu nezávislá - skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný
bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k nesprávnemu úradnému postupu (rozsudok NS
ČR zo dňa 26. apríla 2007 sp.zn. 25 Cdo 915/2005).
Prvostupňový súd sa nevysporiadal s nesporným a vo vzťahu k posúdeniu príčinnej súvislosti

relevantným faktom, že navrhovateľ nepredložil podklady na riešenie nového aplikačného programu
JISHM na základe ktorých by mohla predmetná komisia navrhnúť uvedenú spoločnosť vedúcemu
služobnému úradu Ministerstva hospodárstva ako budúceho dodávateľa nového aplikačného programu.
Navrhovateľ doručil iba námietky voči výberu nového dodávateľa a pre absenciu návrhu na riešenie
JISHM nemohol byť komisiou tento materiál posudzovaný. Ak sa navrhovateľ nezúčastnil výberového

konania, nezaslal podklady na riešenie nového aplikačného programu JISHM, prezentovaný záver
prvostupňového súdu o splnení predpokladov pre priznanie náhrady škody nemal oporu v skutkových
okolnostiach. Rovnako tak, ak považuje prvostupňový súd rozhodnutie V-3782/98 (okolnosť ktorú
prvostupňový súd zhodnotil v napadnutom rozhodnutí) za nesprávny úradný postup, musí zdôvodniť
prečo tento postup aj napriek právne relevantným okolnostiam (neprihlásenie sa do výberového

konania) bol v bezprostrednej, jedinej rozhodujúcej a priamej príčinnej súvislosti so vznikom údajnej
škody navrhovateľa. Správne poukázal odporca na absenciu vykonania testu conditio sine qua non
(Uznesenie NS SR 6Cdo/103/2011 zo dňa 30. apríla 2013), postupom ktorým odňal odporcovi možnosť
konať pred súdom, keď nedal vo svojom rozhodnutí odpoveď na túto otázku.

Záver súdu prvého stupňa, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu- výberu nového
dodávateľa JISHM bol by navrhovateľ naďalej oprávnený plniť úlohy systémového integrátora ako
jediného subjektu sa javí ako nekonzistentná úvaha prvostupňového súdu. Je potrebné prisvedčiť
odporcovi, že v rámci analýzy skutkového deja vedúceho vzniku škody sa prvostupňový súd zaoberal
skutočnosťami právne bezvýznamnými pre predmet sporu. Neupriamil svoju pozornosť na skúmanie

existencie príčinnej súvislosti medzi navrhovateľom tvrdením nesprávnym úradným postupom odporcu
a údajnou vzniknutou škodou a neuviedol z ktorých dôkazov pre prijatie tohto záveru vychádzal a čo
viedlo súd prvého stupňa k tak radikálnemu záveru, že ak by nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu, bol
by navrhovateľ naďalej jediným dodávateľom JISHM.
Rovnako aj konštatovanie súdu prvého stupňa, že postup odporcu pri výbere dodávateľa nového

JISHM sa javí netransparentne, účelovo a možno mať vážne pochyby o jeho korektnosti, je ďalším
z nepodložených úvah, keď v zdôvodnení rozhodnutia neuviedol z akých podkladov pri tejto úvahe
vychádzal a v rozpore s ktorým objektívnym právom k nemu došlo.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že prvostupňový súd nepodal zrozumiteľný a jasný
výklad základných zákonných predpokladov zodpovednosti. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva/ napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A č. 303-A, Ústavného súdu Slovenskej
republiky / nález z 12.5 2004 sp.zn. I ÚS 226/O3 / a Najvyššieho súdu SR / rozsudok sp. zn. 4 Cdo
171/2005 / treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Nedodržaním týchto zásad súd prvého stupňa
odníma účastníkovi konania možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu

v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, čím je odňatá reálna
možnosť konať pred súdom, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil / § 221
ods. 1 písm. f), O.s.p. / a vec mu vrátil na ďalšie konanie / § 221 ods. 2 O.s.p. /.

V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa vyššie uvedeným názorom odvolacieho

súdu ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný. Prvostupňový súd musí dôsledne skúmať podmienky pre
priznanie náhrady škody, t.j. zistiť ktorý konkrétny úkon, resp. ktorá konkrétna činnosť odporcu bola v
rozpore s objektívnym právom a bola spôsobilá založiť nesprávnosť úradného postupu, v bezprostrednej
príčinnej súvislosti so vznikom škody ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi, s prihliadnutím na fakt, ženavrhovateľ nepodal ponuku do výberového konania na JISHM, t.j. vyhodnotiť, či by škodlivý následok
nastal bez ohľadu na túto skutočnosť. Rovnako aj v prípade ak prvostupňový súd opätovne dospeje aj
napriek názoru prokurátora Generálnej prokuratúry SR v oznámení VI/1 Gd 485/08-10 zo dňa 1.6.2009

k záveru o nezákonnosti rozhodnutia č. 58/2008-1020-7 zo dňa 28.3.2008 musí dôsledne skúmať všetky
predpokladom priznania náhrady škody a hlavne bezprostrednú príčinnú súvislosti so vznikom škody
ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť. Po doplnení dokazovania a jeho vyhodnotení potom prvostupňový
súdopätovnevovecirozhodneocelejprejednávanejveci,pričom novérozhodnutie riadne,presvedčivo
a v súlade s požiadavkou preskúmateľnosti odôvodní (§ 157 ods. 2, 3 O.s.p.).

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania / § 224 ods.
3 O.s.p. /.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.