Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010546
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315010546.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.05.2017, v trestnej
veci proti obžalovanému W. Y. E. a spol. pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa §
233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o
odvolaní obžalovaného W. Y. E. proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/169/2015 zo dňa

07.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obž. W. Y. E..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného W. Y. E. vinným zo spáchania zločinu
legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, na tom
skutkovom základe, že

na presne nezistenom mieste a v bližšie neurčenom čase zadovážil motorové vozidlo značky J. Z xK.
X.X D, čiernej metalízy, pôvodného E. čísla F ktoré bolo dňa 02.09.2014 odcudzené v N. (E.) v P., v
úmysle administratívne toto vozidlo zlegalizovať vytvorením duplikátu z legálne evidovaného vozidla
rovnakého druhu a typu, predstieral záujem o kúpu motorového vozidla J. Z xK e. č. T Y., podvodným
spôsobom reagoval na inzerát uverejnený na webových stránkach a vylákal identifikačné údaje vozidla

od predávajúceho G. X., následne použil falošné tabuľky s evidenčným číslom T Y. patriacim vozidlu J.
Z xK čiernej metalízy s E. číslom: F na vozidle odcudzenom v N. (E.) v P., zmenil pôvodné VIN číslo
F na VIN číslo: F týmto vozidlom dňa 26.12.2014 v čase okolo 10.29 hod. W. Y. ako vodič pricestoval
na Hraničný priechod
Ubľa, okres Snina v smere zo Slovenskej republiky na Ukrajinu v úmysle ho vyviesť z územia Slovenskej
republikynaUkrajinuakopravé,prihraničnejkontrolepolicajtomPZpredložilsplnomocnenienaužívanie

vozidla od majiteľa vozidla - spoločnosti XXX s.r.o., so sídlom na A. I. č. X v T., IČO: XX XXX XXX
zo dňa 04.12.2014, ktoré malo byť overené u notára I.. I. M. so sídlom v P. s poradovým číslom
osvedčenia o pravosti podpisu XXXXXXX/XXXX, pričom bolo zistené, že uvedené splnomocnenie
spoločnosť XXX s.r.o. v prospech obvineného nikdy nevystavila a notár I.. I. M. uvedené splnomocnenie
nikdy neosvedčoval, súčasne policajtom PZ predložil osvedčenie o evidencii vozidla číslo D. XXXXXX
zo dňa 07.02.2011 vydané v Košiciach, ktoré

pochádza zo série 617 kusov originálnych osvedčení o evidencii vozidiel, ktoré boli dňa 21.12.2010
odcudzené z budovy Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie so sídlom na ul.
Senný trh č. 4 v Komárne, pričom originálne osobné motorové vozidlo J. Z. Z. X.X D, EČ: T Y., VIN
číslo: F čiernej metalízy bolo v tom čase v užívaní konateľa spoločnosti XXX s. r. o., G. X. z T., čím
takto svojím konaním získal pre seba, resp. pre iného prospech podľa odborného vyjadrenia vo výške
najmenej 33.126,00 eur.Za to mu uložil podľa § 233 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona,
§ 46 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň podľa § 285 písm. c/ Tr. zákona obžalovaného W. D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX,
W. okres, X. M., A., pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že

spoločným konaním si na presne nezistenom mieste a bližšie neurčenom čase zadovážili dvojičku
motorového vozidla značky J. Z xK čiernej metalízy, pôvodného VIN čísla F ktoré bolo dňa 02.09.2014
odcudzené v N. (E.) v P., na ktoré po tom, ako predstieraným záujmom o kúpu motorového vozidla J. Z
xK e. č. T Y., podvodným spôsobom reagovali na inzerát uverejnený na webových stránkach a vylákali
identifikačné údaje vozidla od predávajúceho G. X., následne použili falošné tabuľky s evidenčným

číslom T Y. patriacim vozidlu J. Z xK čiernej metalízy s VIN číslom: F na tomto vozidle zmenili pôvodné
VINčísloFnaVINčíslo:Ftýmtovozidlomdňa26.12.2014včaseokolo10.29hod.W.Y.akovodičaW.D.
ako spolujazdec pricestovali na Hraničný priechod Ubľa, okres Snina v smere zo Slovenskej republiky na
Ukrajinu v úmysle ho vyviesť z územia Slovenskej republiky na Ukrajinu ako pravé, a preto pri hraničnej
kontrole policajtom PZ predložili ku kontrole k predmetnému vozidlu splnomocnenie na užívanie vozidla

od majiteľa vozidla - spoločnosti XXX s.r.o., so sídlom na A. I. č. X v T., IČO: XX XXX XXX zo dňa
04.12.2014, ktoré malo byť overené u notára I.. I. M. so sídlom v P. s poradovým číslom osvedčenia
o pravosti podpisu XXXXXXX/XXXX, pričom ako ale bolo zistené, uvedené splnomocnenie spoločnosť
XXX s. r. o. v prospech obvinených nikdy nevystavila a notár I.. I. M. uvedené splnomocnenie nikdy
neosvedčoval, súčasne policajtom PZ predložili osvedčenie o evidencii vozidla číslo D. XXXXXX zo dňa

07.02.2011 vydané v Košiciach, ktoré ako bolo preukázané pochádza zo série 617 kusov originálnych
osvedčení o evidencii vozidiel, ktoré boli dňa 21.12.2010 odcudzené z budovy Obvodného úradu pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie so sídlom na ul. Senný trh č. 4 v Komárne, pričom v skutočnosti
nepozmenené osobné motorové vozidlo J. Z. xK EČ: T. HK, VIN číslo: F., čiernej metalízy doposiaľ užíva
konateľ spoločnosti XXX

s. r. o., G. X. z T., ktorý sa týmto jeho nepozmeneným vozidlom na žiadosť polície
dostavil dňa 26.12.2014 v čase okolo 10.40 hod. na Obvodné oddelenie PZ Košice, Sídlisko KVP za
účelom identifikácie vozidla, ktorý k svojmu vozidlu predložiť originál dokladov, vrátane osvedčenia o
evidencii - časť II (Technický preukaz) číslo G. XXXXXX, vydaného útvarom PZ Košice dňa 12.04.2011,
ktoré sa zhoduje aj s údajmi dvojičky motorového vozidla J. Z. xK d v trestnej činnosti, zmariť jej zaistenie

na účely trestného konania tým, že ju vyvezú na Ukrajinu, takto svojím konaním spôsobili škodu a získali
neoprávnený prospech vo výške 33.126,00 eur,

čím mal podľa obžaloby spáchať zločin legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa
§ 233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zákona, ako spolupáchateľ podľa § 20 Tr. zákona, oslobodil

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2 Pv 673/14/7702 zo dňa 27. októbra
2015,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný W. D. C..

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, prostredníctvom
obhajcu odvolanie proti výroku o vine, ako aj výroku o treste a spôsobe jeho výkonu z odvolacích
dôvodov uvedených v ust. § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, najmä pre nejasnosť alebo
neúplnosť jeho skutkových zistení a preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie a vec nesprávne právne posúdil, z dôvodov uvedených v ust. § 321

ods. l písm. d) Trestného poriadku, pretože bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie
Trestného zákona, a z dôvodov uvedených v ust. § 321 ods. l písm. e) Trestného poriadku, pretože
považuje uložený trest neprimeraný. V písomných dôvodoch uvádza, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku zodpovedá iba čiastočne ustanoveniu § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Poukazuje na
to, že v odôvodnení rozsudku je zhrnutý stručný obsah dôkazov vykonaných vo veci na hlavnom

pojednávaní, avšak ich obsah je reprodukovaný nepresne. Súd sa v rozsudku obmedzil len na
mechanický výpočet vykonaných dôkazov, najmä v častiach, ktoré vyhodnotil v jeho neprospech, bez
toho, aby sa zaoberal dôsledne jeho obhajobou a ním namietaných porušení zakladajúcich nezákonnosť
získaného dôkazného materiálu. Súd sa v odôvodnení rozsudku dôsledne nezaoberal namietanouneobjektívnosťou odborného vyjadrenia znalca W.. I. C., ako aj namietaného postupu znalca pri
vypracovaní odborného vyjadrenia, ktorý nerešpektoval postup stanovený prílohou č. 6 vyhlášky MS
SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Podľa

neho prvostupňový súd zúžil hodnotenie dôkazov na konštatovanie, že jeho obhajobu považoval za
účelovú, vychádzajúcu zo zúženého priestoru determinovaného dôkazmi získanými orgánmi činnými
v trestnom konaní. Právne závery súdu prvého stupňa v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nekorešpondujú so skutkovými zisteniami, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku. V odôvodnení
rozsudku absentuje odôvodnenie aj vo vzťahu k výroku o treste, ktorý je neprimerane prísny. Atribútom

spravodlivého súdneho konania je, že rozsudok musí byť kvalifikovane zdôvodnený a nepostačuje
konštatovanie, že niečomu verí a niečomu neverí tak, ako to urobil súd prvého stupňa. Základným
účelom odôvodnenia rozsudku je najmä presvedčivé odôvodnenie skutkových zistení a vyrovnanie
sa s obhajobou. S námietkami obhajoby sa súd v odôvodnení rozsudku nevysporiadal, čo zakladá
nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť tohto rozsudku. Citujúc ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. poriadku má
zato, že náležité zistenie skutkového stavu je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé

rozhodnutie. Táto zásada je veľmi úzko prepojená so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov, pretože
toto je predpokladom, že trestné stíhanie bude vedené v súlade so zákonom. Má zato, že skutková
veta rozsudku nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a preto prokurátor neuniesol v uvedenom konaní
dôkazné bremeno a nepresvedčil súd o tom, že on úmyselne oslovil predávajúceho G. X. za účelom
vylákania identifikačných údajov a tým zlegalizovania osobného motorového vozidla odcudzeného v

Taliansku.Zodôvodneniarozsudkuniejezrejmé,nazákladeakýchvovecivykonanýchdôkazovmalsúd
za preukázané konanie popísané v skutkovej vete rozsudku a teda jednotlivé znaky skutkovej podstaty
tak závažného zločinu, a to najmä z hľadiska objektívnej stránky skutkovej podstaty spočívajúcej v
„údajnom konaní obžalovaného“, a to, že si zadovážil motorové vozidlo značky J. Z. xK. X.X K.,
čiernej metalízy, pôvodného čísla VIN F ktoré bolo dňa 2.9.2014 odcudzené v N. (E.) v P., v úmysle

administratívne toto vozidlo zlegalizovať, tiež spolu s ďalšou osobou podvodným spôsobom reagoval
na inzerát uverejnený na webových stránkach a vylákal identifikačné údaje vozidla od predávajúceho
G. X. a následne mal použiť falošné tabuľky. Od začiatku trestného konania proti nemu uvádza, že
bol len požiadaný o prevezenie motorového vozidla na Ukrajinu. Orgánmi činnými v trestnom konaní
nebol od začatia trestného stíhania (ani pri domovej prehliadke) zabezpečený jediný dôkaz, ktorý by ho

jednoznačneabezpochybyusvedčoval,žesizadovážilmotorovévozidloJ.Zprebrúsilidentifikačnéčíslo
vozidla, vyhotovil falošné splnomocnenie na prevezenie motorového vozidla, vyrobil, príp. zabezpečil
vyhotovenie falošných tabuliek s evidenčným číslom. Nemožno súhlasiť so záverom súdu, že ho
jednoznačne usvedčil svedok G. X.. Výpoveď svedka súd reprodukuje nepresne, prispôsobuje ju svojím
potrebám a bez relevantného dôvodu ju vyhodnocuje v jeho neprospech. Svedok sa na hlavnom

pojednávaní dňa 7.12.2016 jednoznačne vyjadril, že osoba, ktorá prvotne telefonicky prejavila záujem
o kúpu osobného motorového vozidla, t.j. osoba, s ktorou bol v telefonickom kontakte, nie je totožná
s osobou obžalovaného, ktorý bol motorové vozidlo obhliadnuť v Košiciach. Svedok na hlavnom
pojednávaní jednoznačne uviedol, že osoba zaujímajúca sa o kúpu motorového vozidla telefonicky
hovorila čistou slovenčinou, pričom v druhom prípade to tak nebolo. Svedok G. X. obsahom svojej

výpovede objektivizoval aj jeho tvrdenie, že so svedkom G. X. nebol nikdy v telefonickom kontakte,
nežiadal od neho technické údaje od motorového vozidla, že tieto údaje žiadala iná osoba, s ktorou bol
v telefonickom kontakte a ktorá hovorila čistou slovenčinou. Preto skutková veta v časti podvodného
reagovania na inzerát svedka X. za účelom vylákania identifikačných údajov motorového vozidla
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko tieto skutočnosti z obsahu výpovede svedka G. X.

nevyplynuli. On nemal a nemohol mať vedomosť o tom, že sa telefonicky niekto pokúšal vylákať
identifikačné údaje od osobného motorového vozidla a je toho názoru, že bez akéhokoľvek priameho
alebo nepriameho dôkazu o jeho prepojení a tejto nestotožnenej osoby nemožno vyvodiť jednoznačný
záver o ich spoločnom konaní. Preto aj absentuje naplnenie subjektívnej stránky konania vo forme
špecifického úmyslu, keďže o jeho úmysle spáchať trestný čin má svedčiť aktívna účasť na obhliadke

vozidla G. X. a to, že nástojčivo trval na tom, aby G. X. predložil kópiu technického preukazu. Z
hľadiska subjektívnej stránky sa na trestnosť činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti vyžaduje, aby
on ako páchateľ vedel o pravom pôvode veci, teda že ide o majetok - auto pochádzajúce z trestnej
činnosti a má ho previesť na Ukrajinu za účelom zlegalizovania takéhoto majetku. On vedomosť o
týchto skutočnostiach nemal a o existencii takejto vedomosti nesvedčí ani jeden z vykonaných dôkazov.

Pri stanovení prospechu získaného legalizáciou príjmu z trestnej činnosti súd vychádzal z odborného
vyjadrenia W.. I. C., ktorým bola stanovená všeobecná hodnota zaisteného vozidla vo výške 33.126,-
eur. Súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že odborné vyjadrenie posúdil ako relevantný a zákonný
dôkaz a považoval za preukázané, že W.. C. vykonal obhliadku vozidla a vizuálne zistil v rozsahupotrebnom pre toho konanie výbavu vozidla. Súd sa stotožnil s argumentáciou znalca z akého dôvodu
skúšobnú jazdu nevykonal a vyvodil záver, že vozidlo muselo byť v takom technickom stave, že
prekonalo vzdialenosť cez územie celej Slovenskej republiky, t.j. bolo zachytené v prevádzkyschopnom

stave. Dôrazne namieta, že súd sa nevysporiadal s ním uvádzanými námietkami voči podanému
odbornému vyjadreniu a z uvedeného dôvodu považuje rozsudok za nepreskúmateľný a arbitrárny.
Uvedené odborné vyjadrenie znalca W.. I. C., ktorým bola zistená všeobecná hodnota osobného
motorového vozidlo bolo jediným podkladom pri stanovení výšky prospechu získaného legalizáciou
príjmu z trestnej činnosti a malo priamy vplyv na právnu kvalifikáciu skutku. On ho však považuje

za neobjektívne a nezákonné, lebo pri jeho vypracovaní znalec nepostupoval zákonne a v súlade s
platnou právnou úpravou, keď dňa 28.1.2015 vykonal obhliadku hlavných skupín vozidla, bez vykonania
skúšobnej jazdy a s tým súvisiaceho preverenia jazdných a funkčných vlastností vozidla. Podľa § 4
ods. l vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku
stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku. Podľa § 4 ods. 3

vyhlášky pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku sa postupuje
podľa prílohy k tejto vyhláške, vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko ekonomické určenie
tejto zložky majetku. Postup stanovenia hodnoty cestných vozidiel upravuje príloha č. 6 uvedenej
vyhlášky. Znalec nepostupoval v súlade s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z.z. v časti B tejto prílohy
v bode č. 3, č. 4, č. 5, keď nezrealizoval obhliadku interiéru vozidla a neposúdil, či výbava podľa

údajov výrobcu zodpovedá alebo nezodpovedá uvedenému typu a modelu vozidla. Interiér výbavy
mal k dispozícii vo fotodokumentácii i ohliadky motorového vozidla po jeho zaistení. Ďalej, keď znalec
nezrealizoval obhliadku interiéru vozidla vizuálnou kontrolou jednotlivých skupín a častí vozidla, ktoré
sú prístupné len z interiéru vozidla a nevykonal ani skúšobnú jazdu s odôvodnením, že je nefunkčné
diaľkové ovládanie centrálneho zamykania z dôvodu vybitej batérie. Technický stav vozidla, ktoré bolo

zaistené v plynulej prevádzke pri prechode štátnej hranice najpravdepodobnejšie umožňoval vykonanie
skúšobnej jazdy, a len vybitá batéria v kľúči od osobného motorového vozidla nemôže byť dôvodom
na jej nezrealizovanie. Zo samotného vyjadrenia znalca W.. C., ale aj znalca W.. D. (ktorý vypracoval
znalecký posudok predložený obhajobou) vyplýva, že nevykonaním skúšobnej jazdy a nepreskúšaním
prvkov riadnej a mimoriadnej výbavy prístupných len z interiéru vozidla, čo mohlo mať vplyv na

všeobecnú hodnotu vozidla, nie je hodnota vozidla zistená správne a exaktne, aj napriek tomu, že to
má bezprostredný vplyv na právnu kvalifikáciu skutku. Súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal a
dostatočne neodôvodil z akého dôvodu pri stanovení výšky prospechu získaného legalizáciou príjmu
z trestnej činnosti vychádzal z odborného vyjadrenia znalca W.. I. C., ak bol obhajobou zabezpečený
aj znalecký posudok W.. I. D., ktorý určil všeobecnú hodnotu vozidla odlišne. V odôvodnení rozsudku

súd uviedol, že pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla je rozhodujúci údaj o tom, za akú obvyklú
cenu na trhu sa takáto vec v čase spáchania skutku predávala, pričom na rozsah zníženia ceny v
dôsledku protiprávneho zásahu do vozidla za účelom jeho legalizácie nemožno prihliadať. S uvedenou
argumentáciu súdu sa on nestotožnil a argumentoval tak, že v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004
Z.z. všeobecná hodnota vozidla je hodnota vozidla v danom mieste a čase v slovenských korunách,

pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu vozidla).
Vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému dátumu.
Je súčinom technickej hodnoty vozidla (TH) s koeficientom predajnosti (kp). Z uvedeného je zrejmé,
že všeobecná hodnota vozidla vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na
voľnom trhu k rozhodnému dátumu. Z odborného vyjadrenia W.. I. C. a znaleckého posudku W.. I.

D., ako aj z ich výpovedí na hlavnom pojednávaní vyplýva, že rozhodným dátumom je deň údajného
spáchania skutku - 26.12.2014. Z výsluchu oboch znalcov na hlavnom pojednávaní vyplýva, že ku
rozhodnému dátumu z dôvodu pozmenenia identifikačných údajov na OMV - VIN čísla a následnej
nespôsobilosti prevádzky na pozemných komunikáciách, by nebolo možné vozidlo predať ako celok,
len ako súbor jednotlivých skupín vozidla (na náhradné diely). Znalec W.. D. pri stanovení zníženého

koeficientu predajnosti vozidla dôsledne rešpektoval obsah a zmysel definície všeobecnej hodnoty
vozidla podľa vyššie citovanej vyhlášky, ktoré hovorí o obvyklej cene vozidla k rozhodnému dátumu.
K rozhodnému dátumu - 26.12.2014 malo auto pozmenené identifikačné znaky a všeobecná hodnota
bola z dôvodu zníženého koeficientu predajnosti stanovená znalcom W.. D. vo výške 19.169 - 22.
461,- eur. K uvedenému dátumu bolo auto nespôsobilé prevádzky na pozemných komunikáciách a

podľa zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky na pozemných komunikáciách (§ 24 ods.
1 písm. a)) také vozidlo musí byť vyradené z premávky na pozemných komunikáciách do času,
kým sa zistené chyby neodstránia. Ku dňu spáchania skutku mal teda obžalovaný k dispozícii len
neplnohodnotné vozidlo, ktoré by bolo možné predať len na náhradné diely. Z metodického pokynu č.2/2014, ktorý upravuje podmienky za ktorých splnenia je možné prideliť náhradné VIN číslo a vozidlo
sprevádzkovať na premávku na pozemných komunikáciách vyplýva, že tento postup by neprichádzal
do úvahy pre nesplnenie podmienky predloženia odborného posudku kontroly originality, súhlasného

stanoviska výrobcu a dokladu o nadobudnutí vozidla. Argumentácia súdu, že zníženie ceny je len
dôsledkom protiprávneho zásahu do veci v danom prípade neobstojí, pretože hodnota vozidla určená
odborným vyjadrením W.. C. nerešpektuje definíciu všeobecnej hodnoty vozidla v zmysle vyhlášky
č. 492/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože k rozhodnutému dátumu motorové vozidlo z
dôvodu nespôsobilosti prevádzky na pozemných komunikáciách nemohlo mať hodnotu 33.126,- eur. Pri

ukladaní trestu prvostupňový súd nepostupoval zmysle zákonných ustanovení upravujúcich ukladanie
trestu a obžalovaný sa domnieva, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne
je nespravodlivý a neprimerane prísny. Z uvedeného, dôvodu poukazuje na nerešpektovanie zásady
primeraného a spravodlivého trestu uloženého napadnutým rozsudkom. Princíp rovnosti pred zákonom
znamená, že zákon by mal byť vykladaný pre všetky prípady splňujúce tie isté podmienky rovnako.
Výrok o treste musí byť jasný a zrozumiteľný tak, aby bolo preskúmateľné akými úvahami sa súd

riadil pri jeho ukladaní. V zmysle judikatúry ESĽP sa vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené
a presvedčivé, čo v jeho prípade nie je. Práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon
spravodlivosti nie je arbitrárny. Porušenie povinnosti súdu vytvoriť presvedčivé rozhodnutie vyvoláva
účinky arbitrárnosti a porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé

akými úvahami sa súd pri ukladaní trestu spravoval a z akého dôvodu, aj za predpokladu že by bola vina
jednoznačne a bezpochyby preukázaná nevyužil možnosť zmiernenia trestu prostredníctvom inštitútu
mimoriadneho zníženia trestu. Poukazuje aj na skutočnosť, že takmer 2 roky trvajúce väzobné trestné
stíhanie nenapĺňa požiadavku zákonnosti z hľadiska porušenia práva na spravodlivý proces. Prieťahy
v konaní v uvedenej trestnej veci neboli spôsobené jeho konkrétnym konaním, ktorý bol po celú dobu

trestného stíhania k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní. Aj keď v celom rozsahu trvá na tom,
že je nevinný, je toho názoru, že súd pri ukladaní trestu primeraným spôsobom nezohľadnil jeho osobu
ako bezúhonného človeka a človeka s dobrou povesťou a skutočnosť, že bol zneužitý na spáchanie
trestnéhočinuinouosobou.Nazákladevyššieuvedenéhonavrhol,abyKrajskýsúdvPrešoveodvolaním
napadnutý rozsudok zmenil tak, že ho spod obžaloby oslobodí v celom rozsahu.

Proti uvedenému rozsudku okresného súdu a to proti výroku, ktorým bol spod obžaloby oslobodený
obž. W. D. C., podal odvolanie aj prokurátor. Obž. D. sa však na verejné zasadnutie odvolacieho súdu
nedostavil a predvolanie sa mu do cudziny, kde sa zdržuje, ani doručiť nepodarilo. Keďže obž. W. Y. bol
vo výkone väzby už od 26.12.2014 a väzobné veci sa musia vybavovať prednostne a urýchlene, krajský
súd postupom podľa § 21 ods. 1 Tr. poriadku trestnú vec vedenú voči obž. W. D. tak, ako je to zrejmé

zo zápisnice z verejného zasadnutia, vylúčil na samostatné konanie.

Preto krajský súd len na podklade odvolania podaného obž. W. Y. E. podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného Y. nie je dôvodné.

V konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci,
o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie. Súd

vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel
k správnym skutkovým a následne i právnym záverom.

Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy boli pred súdom prvého stupňa vykonané,
ako aj to, ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplynuli. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku

vyplýva aj skutočnosť, ako prvostupňový súd jednotlivé dôkazy vyhodnotil. V tomto smere sú dôvody
napadnutého rozsudku podrobné a vecne správne, a preto na tieto krajský súd v podrobnostiach aj
poukazuje.

Len vzhľadom na odvolacie námietky obžalovaného krajský súd považuje za potrebné niektoré

skutočnosti zdôrazniť.

Aj podľa názoru krajského súdu bolo bez rozumných pochybností preukázané, že obž. W. Y. sa dopustil
skutku kladeného mu za vinu tak, ako je popísaný v skutkovej vete napadnutého rozsudku.Tento záver je možné oprieť o zistenie, že obžalovaný zabezpečoval legálne osvedčenie o evidencii
motorového vozidla J. Z xK e. č. T Y., s VIN číslom: F patriaceho spoločnosti XXX s.r.o., T., ktoré slúžilo

na vytvorenie duplikátu z odcudzeného motorového vozidla značky J. Z xK. X.X D, čiernej metalízy,
pôvodného VIN čísla F tak, aby mohlo byť považované za legálne evidované motorové vozidlo, pričom
s odcudzeným vozidlom bol následne zadržaný na hraničnom priechode do Ukrajiny.

Získanie tohto osvedčenia dosiahol predstieraným záujmom o kúpu motorového vozidla, ktoré v mene

spoločnosti XXX s.r.o. predával jej konateľ X.. Tento zo správania obžalovaného nadobudol podozrenie
o podvodnom záujme o auto. Volajúci záujemca, ktorý mal rozprávať čistou slovenčinou, ešte pred tým,
ako vôbec auto videl, resp. bol auto obhliadnuť jeho človek, žiadal, aby mu poslal fotokópiu osvedčenia
o evidencii vozidla. Rovnako aj obžalovaný, ktorý bol opoznaný menovaným svedkom X. v rámci
rekognície, po zjavne veľmi krátkej obhliadke vozidla, bez toho, aby chcel vidieť motor pod kapotou,
tiež požadoval od predávajúceho fotokópiu osvedčenia, ktorú napokon menovaný svedok na mailovú

adresu volajúcej osoby zaslal. Po získaní kópie osvedčenia sa X. obžalovaný, resp. nestotožnená osoba
potom už viac neozvali.

Obžalovaného zo spáchania činu usvedčuje aj skutočnosť, že na mobilné číslo svedka X. bolo
spomínaným nestotožneným záujemcom volané len z mobilného telefónneho čísla XXXX XXX XXX.

Toto telefónne číslo bolo v tom čase síce registrované na obž. W. D., ale v prípade potreby ho používal
aj obž. W. Y.. Predmetné číslo, resp. SIM karta bola firemná a používala sa v rámci stavebnej alebo
podnikateľskej činnosti obžalovaného, ako to uviedol obž. D., pri práci pre obž. Y.. Z toho je možné
logicky usúdiť vedomú účasť obž. Y. na predmetnom konaní.

O správnosti záverov okresného súdu svedčí ďalej skutočnosť, že s odcudzeným vozidlom bol
obžalovanýzadržanýprijehovývozezúzemiaSlovenskejrepublikynaUkrajinu,pričomnatomtovozidle
bolo vybrúsené legálne VIN číslo a súčasne vyrazené VIN číslo z vozidla patriaceho spoločnosti XXX,
s.r.o., T.. Odcudzené vozidlo bolo tiež opatrené falošnou evidenčnou značkou a číslom vozidla uvedenej
spoločnosti, falošným osvedčením o evidencii vozidla a dokonca obžalovaný mal pri sebe aj falošné

plnomocenstvo od tejto spoločnosti.

Obranu obžalovaného spochybňujú aj jeho tvrdenia o tom, ako mal postupovať pri prevzatí auta na
prevoz od T.. Najprv mal odovzdať T., ktorého vôbec nepoznal, svoje osobné údaje, ako aj údaje obž. D..
Vôbec ho pritom nezaujímal pôvod auta napriek tomu, že totožné auto bol vraj na pokyn T. obhliadnuť

v Košiciach a od totožného vozidla mu odovzdal osvedčenie o evidencii motorového vozidla. Tiež sa
nezaujímal ani o to, že mu T. pri prevzatí vozidla mal odovzdať splnomocnenie na jeho užívanie a
súčasne aj na všetky administratívne úkony spojené s prevodom a prepisom tohto vozidla, ktorý už mal
byť vopred osvedčený notárom I.. I. M. so sídlom v P., preukazujúc pravosť jeho podpisu, a že podpisoval
dopredu overené splnomocnenie notárom pred T., ktorý mu ukázal, kde sa má podpísať. Pritom bolo

následne preukázané, že išlo o falzifikát notárskeho osvedčenia.

Toto správanie sa obžalovaného, tvoriace obranu obžalovaného, je natoľko nelogické a ľahkovážne, že
aj odhliadnuc od ďalších dôkazov usvedčujúcich obžalovaného, mu nie je možné ani veriť.

Uvedené len dopĺňa, že obžalovaný nevedel vysvetliť z akého dôvodu v zaistenom aute boli zaistené
aj plné moci, na užívanie iných motorových vozidiel, ktoré boli obdobným spôsobom opatrené údajmi o
overení podpisu u notára I.. I. M. so sídlom v P..

Na základe uvedených skutočností krajský súd nemá ani najmenšie pochybnosti o tom, že sa skutok stal

tak, ako ho ustálil prvostupňový súd a že ho spáchal obžalovaný spolu s ďalšou doposiaľ nestotožnenou
osobou.

Správne okresný súd ustálil aj okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, teda získanie
značného prospechu vo výške 33.126,- eur.

Ani podľa krajského súdu niet racionálneho dôvodu pochybovať o správnosti odborného vyjadrenia W..
C., ktorým bola určená hodnota predmetného vozidla.V prvom rade krajský súd konštatuje, že z citovanej právnej úpravy prezentovanej obhajobou v odvolaní
(vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z.z.. v časti B prílohy č. 6 v bode č. 3, č. 4, č. 5) nevyplýva, že obhliadka
interiéru vozidla preto, aby bola použiteľná pre účely znaleckého dokazovania, sa musí nevyhnutne

vykonať vnútornou obhliadkou interiéru vozidla, pokiaľ nie je potrebná demontáž jednotlivých častí
interiéru vozidla.

Preto, keď znalec nevykonal aj vnútornú ohliadku vozidla, tak je zrejmé, že pri určení hodnoty vozidla
vychádzal len z takého vybavenia vozidla, ktoré mohol aspoň vizuálne ohliadnuť zvonka vozidla, čo

vyplýva s ním vyhotovenej fotodokumentácie. Okrem iného podkladom pre vypracovanie odborného
vyjadrenia bola aj fotodokumentácia vyhotovená pri obhliadke vozidla bezprostredne po jeho zaistení,
pričom bol odfotený aj interiér vozidla.

Tiež nie je možné rozumne spochybňovať záver znalca W.. I. C. len preto, že nevykonal skúšobnú jazdu.
S tým spomínaná právna úprava aj počíta, keďže to pripúšťa pre prípad, ak to technicky nie je možné

(ako v danom prípade vybitá batéria na bezkontaktných kľúčoch od auta). Napokon sám znalec W.. B.
D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že po metodickej stránke bol postup znalca W.. C. zákonný, ale
mohol aj vykonať skúšobnú jazdu.

Naviac, ani niet rozumných pochybností o prevádzkyschopnom stave vozidla. Vozidlo bolo vtedy

trojročné, pričom obžalovaní s ním prešli pomerne dlhú cestu v priebehu jedného dňa. Preto
nedôveryhodne vyznieva tvrdenie obžalovaného, keď si až na hlavnom pojednávaní pri výsluchu znalca
spomenul, že vozidlo bolo v zlom technickom stave a nemala mu fungovať prevodovka.

Čo sa týka podstaty rozdielnych záverov oboch znaleckých skúmaní krajský súd zistil, že podľa znalca

W.. D. auto je nepredajné ako funkčný celok, lebo bolo pozmenené VIN číslo a preto podľa platnej
právnej úpravy zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky na pozemných komunikáciách také
vozidlo musí byť vyradené z prevádzky na pozemných komunikáciách. Z tohto dôvodu určoval hodnotu
vozidla podľa hodnoty jednotlivých dielov, z ktorých auto pozostáva.

Aj znalec W.. C. dospel k záveru, že pokiaľ má vozidlo pozmenené VIN číslo, tak musí byť vyradené
z prevádzky, avšak len na prechodný čas, pokiaľ dôvod vyradenia nebude odstránený. Bolo predsa
preukázané, že na aute bolo identifikované pôvodné VIN číslo a teda bol zistený pôvod a výrobné
označenie vozidla, preto nič nebránilo tomu do budúcna, aby toto vozidlo opäť po potrebných úpravách a
splnení zákonnom predpokladaných podmienok bolo navrátené do pôvodného stavu a riadne opätovne

zaregistrované.

Preto hodnotu vozidla určoval ako vozidla riadne funkčného, kde pri zohľadnení veku vozidla,
najazdených kilometrov a výbavy určil jeho hodnotu ku dňu, kedy obžalovaní chceli auto previesť cez
hranicu.

Súčasne vysvetlil na základe akých pravidiel určil hodnotu motorového vozidla. Použil pri tom rovnako
ako znalec W.. D., softvér určený na určovanie hodnoty majetku, konkrétne v danom prípade motorových
vozidiel, pod názvom ,,S.“. Podľa neho sa určuje hodnota automaticky pre konkrétny druh a typ
vozidla, podľa zadania výrobcu, za základnú výbavu a mimoriadnu výbavu vozidla. Priznal, ako už bolo

vysvetlené, že k funkčnosti výbavy sa vyjadriť nemohol, nakoľko túto fyzicky nemohol vyskúšať.

Pritom aj prípade, ak by bol dôvod nebrať do úvahy v danom prípade pripočítanú mimoriadnu výbavu, k
celkovej hodnote motorového vozidla, čo predstavuje sumu 5.271,- eur, tak táto skutočnosť ani nemôže
ovplyvniť výšku hodnoty vozidla vo vzťahu ku kvalifikačnému znaku podľa § 233 ods. 3 písm. b/ Tr.

zákona, pretože kvalifikačnému znaku, v podobe získania značného prospechu, hranica predstavuje
minimálne sumu 26 600,- eur. To znamená, že ak by aj došlo k prípadnému odčítaniu od celkovej sumy
33.126,- eur sumy mimoriadnej výbavy 5.271,- eur, tak napriek tomu, keďže po odčítaní tento rozdiel činí
sumu 27.855,- eur, aj naďalej táto suma prevyšuje už spomínanú hranicu pre naplnenie kvalifikačného
znaku - značného prospechu, ktorý predstavuje stonásobok sumy prevyšujúcej 266,- eur (§ 125 ods.

1 Tr. zákona).V neposlednom rade na zníženie hodnoty vozidla z dôvodu, že má prerazené VIN číslo, nie je možné
prihliadať, pretože uvedené poškodenie bolo spôsobené predmetným trestným činom. Aj preto nie je
možné súhlasiť so závermi znaleckého posudku W.. D., zabezpečeného obhajobou.

Napokon, neobstojí ani tvrdenie obhajoby, že podľa metodického pokynu č. 2/2014 (upravujúceho
podmienky, za ktorých splnenia je možné prideliť náhradné VIN číslo a vozidlo sprevádzkovať na
premávku na pozemných komunikáciách podľa § 99 písm. p/ zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach
prevádzky na pozemných komunikáciách), by predmetné vozidlo nespĺňalo podmienky na predloženie

odborného posudku kontroly originality, súhlasného stanoviska výrobcu a dokladu o nadobudnutí
vozidla, čo by malo za následok jeho trvalé vyradenie z premávky na pozemných komunikáciách.

Pre postup podľa citovanej právnej úpravy a jej vykonávacích predpisov v danom prípade nie sú
splnené podmienky, je síce pravdou, že pôvodné identifikačné číslo vozidla VIN bolo neoprávnene
pozmenené, ale na podklade vykaného dokazovania bol spoľahlivo dokázaný pôvod vozidla a jeho

označenie originálnym VIN číslom, a teda vozidlo bolo spoľahlivo identifikované. Tento záver len dopĺňa
skutočnosť, že predmetné vozidlo, ešte počas dokazovania v prípravnom konaní, bolo riadne vydané
jeho majiteľovi, keďže o ňom neexistovala pochybnosť.
Na základe uvedeného potom krajský súd konštatuje, že spôsob, ako si obžalovaný zadovážil motorové
vozidlo, za akých okolností, akými falzifikátmi listín bol vybavený pre jeho užívanie, a osvedčením,

falzifikátmi evidenčných značiek, prerazeným VIN číslom vozidla, že VIN číslo u obžalovaného
zaisteného vozidla bolo prerazené VIN číslom vozidla patriaceho spoločnosti XXX s.r.o., ktoré bol
predtým ohliadnuť ako záujemca o jeho kúpu, vytvára ucelenú reťaz dôkazov, ktorá bez rozumných
pochybnostívediekzáveru,žepáchateľomskutkupopísanéhovovýrokovejvetenapadnutéhorozsudku
je aj obž. W. Y..

Na základe uvedeného je možné konštatovať, že spoločným úmyselným konaním obžalovaný
odcudzené motorové vozidlo, v úmysle zatajiť ho a zakryť jeho pôvod v trestnom čine, toto doviezol,
previezol a pre seba zadovážil, pričom týmto činom získal značný prospech. Tým naplnil všetky pojmové
znaky zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona,

spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Za nedôvodné krajský súd považuje aj odvolanie obžalovaného vo vzťahu k výroku o treste.

Z odôvodenia napadnutého rozsudku plynie, že okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

prihliadol na základné kritéria upravené v ustanovení § 34 ods. 3, ods. 4 Tr. zákona, a teda že trest má
postihovaťibapáchateľatak,abybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.
Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Okresný súd zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť to, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný podľa
§ 36 písm. j/ Tr. zákona. Správne potom súd tiež ustálil, že neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by bolo
možné považovať za okolnosti priťažujúce podľa
§ 37 Tr. zákona.

Pri zistenej prevahe poľahčujúcich okolnosti podľa pravidiel upravených v ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona
potom okresný súd zákonnú trestnú sadzbu 7 až 12 rokov upravil tak, že jej hornú hranicu dvanásť rokov
znížilojednutretinunadesaťrokovaštyrimesiace.Trestodňatiaslobodypotomukladalnadolnejhranici
trestnej sadzby. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov je síce zákonu zodpovedajúci, avšak

podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na spôsob spáchania činu, jeho zavinenie a hlavne okolnosti
prípadu je aj trestom miernym.

Poukázať je potrebné najmä na to, že s trestnou činnosťou obžalovaného súvisela aj ďalšia trestná
činnosť a to nielen krádež auta, ale aj odcudzenie osvedčení o evidencii vozidiel. Na trestnej činnosti

obžalovaného sa zjavne podieľala aj ďalšia osoba. Tieto skutočnosti zvyšujú závažnosť konania
obžalovaného. Počas celého konania pritom obžalovaný úprimnú ľútosť neprejavil, neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by pomohli objasniť aj trestnú činnosť iných osôb a nepreukázal, aby si uvedomil
závažnosť svojho konania.S poukazom na uvedené v danom prípade zjavne nie sú splnené podmienky pre ukladania trestu pod
dolnú hranicu zákon stanovenej trestnej sadzby. Trest pod dolnú hranicu je možné uložiť páchateľovi
len vtedy, ak tu sú mimoriadne okolnosti prípadu alebo mimoriadne pomery páchateľa, vzhľadom na

ktoré je možné mať za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Tr. zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Žiadne
takéto mimoriadne okolnosti alebo pomery však v danom prípade nie sú.
Keďže krajský súd nezistil dôvod na zmenu rozhodnutia v prospech obžalovaného, jeho odvolanie ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.