Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. jún 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010637
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714010637.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého

a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného D. Z. pre zločin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák., prejednal na verejnom
zasadnutí 13. júna 2018 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa
11.10.2017 sp. zn. 3T/124/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného D. Z., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom
G. G., Y. XXXX/XX, t.č. G., A. XX, V., o d s u d z u j e podľa § 277 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36
písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 46 Tr. zák. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd k trestu odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne o d
k l a d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 11.10.2017 sp. zn. 3T/124/2014 bol obžalovaný D. Z.

uznaný za vinného zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
ako osoba konajúca v mene spoločnosti WOODEX Slovakia Plus, s.r.o., so sídlom Zvolen, V.P.Tótha
č. 17, IČO: 36649422 na základe splnomocnenia od konateľky Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, rozhodujúci o
všetkých podstatných veciach, dal vypracovať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a po podpise
konateľkou Z. Z. ich podal na Daňový úrad Zvolen nasledovne:
dňa 25.07.2007 za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007, v ktorom uviedol vlastnú

daňovú povinnosť vo výške 246 003,-- Sk (8.165,80 €), pričom DPH vo výške
6305,68 € neodviedol napriek tomu, že ju riadne vybral od odberateľov,
dňa 25.01.2008 za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007, v ktorom uviedol vlastnú
daňovú povinnosť vo výške 49 618,- Sk (1 647,02 €), pričom DPH neodviedol
napriek tomu, že ju riadne vybral od odberateľov,
dňa 28.07.2008 za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008, v ktorom uviedol vlastnú
daňovú povinnosť vo výške 14 559,-- Sk (483,27 €), pričom DPH neodviedol napriek

tomu, že ju riadne vybral od odberateľov,
dňa 26.01.2009 za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008, v ktorom uviedol vlastnú
daňovú povinnosť vo výške 1 722,-- Sk (57,16 €), pričom DPH neodviedol napriektomu, že ju riadne vybral od odberateľov, dňa 27.04.2009 za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2009, v
ktorom uviedol vlastnú
daňovú povinnosť vo výške 280,87 € pričom DPH neodviedol napriek tomu, že ju

riadne vybral od odberateľov,
dňa 29.07.2009 za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009, v ktorom uviedol vlastnú
daňovú povinnosť vo výške 1 554,01 € pričom DPH neodviedol napriek tomu, že ju
riadne vybral od odberateľov,
čím spôsobil skrátenie príjmov Štátneho rozpočtu SR zastúpeného Daňovým úradom Banská Bystrica,

pobočkou Zvolen o sumu 10 328 €, pričom dodatočne v dňoch 30. júla 2009, 28. augusta 2009, 9.októbra
2009 uhradil po 1 000 €.
Za to mu bol uložený podľa § 277 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3, § 46 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody
obžalovanému podmienečne odložil s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. súd určil
obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov a podľa § 51 ods. 2, 4 Tr. zák. taktiež aj uložil povinnosť

obžalovanému v skúšobnej dobe riadne plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona voči správcovi dane a
zdravotným poisťovniam.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný D. Z..
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa sa nestotožňuje,

pretože on sa od začiatku trestného stíhania cíti byť nevinný, nakoľko v sledovanej veci sa nepodieľal
a neparticipoval spôsobom zakladajúcim trestnoprávnu zodpovednosť. Tvrdenia uvádzané v skutkovej
veteobžalobysapodľanehonezakladajúnapravdeanekorešpondujúplnesoskutočnosťou.Vpriebehu
dokazovania totiž nebolo preukázané, že sporné faktúry mali byť dotknutej spoločnosti riadne a včas
zaplatené a spoločnosť mala disponovať finančnými prostriedkami na odvedenie DPH. Podľa jeho

názoru znalkyňa v znaleckom posudku vychádzala z neúplných a nedostatočných tvrdení, keďže sa
opierala o doklady nadobudnuté nezákonným spôsobom, ktorý dáva priestor na ďalšie špekulácie a
úvahy, pretože zápisnica o vydaní veci nebola urobená korektne a v zmysle zákona. Agendu nesprávne
vydala len externá pracovníčka so značne obmedzenými právomocami. Okrem toho orgány činné
v trestnom konaní vôbec neskúmali a neposudzovali okolnosti týkajúce sa jednotlivých obchodných

vzťahov,zktorýchmalavzniknúťúdajnáodvodovápovinnosťnaDPH.Tieždodal,žežilriadnymživotom,
v mieste bydliska požíva dobrú povesť, nemá sklony dopúšťať sa protiprávneho konania a preto aj trest
uložený prvostupňovým súdom je prísny, najmä v tom smere, že mu bol uložený probačný dohľad, ktorý
jevrozporesúčelomtohtoinštitútu.Zdôraznil,žepracujevzahraničí,tamajtrávibežnýčasacestovanie
za probačným úradníkom v určených termínoch by bolo v jeho prípade neúčelné a nehospodárne. V

tejto súvislosti poukázal na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a iné trestnoprávne zákony a na záver dodal,
že z časového hľadiska a vyššie naznačených kritérií rozsudok nezodpovedá ani požiadavkám na
spravodlivý a bezprieťahový proces, keďže predmetom trestného konania je posudzovanie skutkových
okolností z obdobia júl 2007 až 2009.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný predniesol návrh v súlade s písomným vyhotovením odvolania.

Krajský prokurátor považoval prvostupňové rozhodnutie za správne a zákonné a navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre
jeho zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenými osobami) a
nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por. a preto postupom podľa §
317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru,

že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na
základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti
a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu.

Všetky dôkazy boli získané zákonným spôsobom a súd ich vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa
svojhovnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadu,riadiac
sa pritom ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne zistil, že obžalovaný v priebehu roka
2007 až 2009 vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi (Daňovému úradu Banská

Bystrica, pobočka Zvolen) splatnú daň, ktorú vybral podľa zákona a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas, čím naplnil skutkovú podstatu zločinu neodvedenia dane a poistného podľa §
277 ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a

zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd poznamenáva, že
v danom prípade je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok uvedený v napadnutom rozhodnutí
sa stal spôsobom popísaným v rozsudku a že ho spáchal obžalovaný D. Z. a z jeho konania tam nastal
aj uvedený následok.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach
odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku totiž súd prvého stupňa dostatočným spôsobom rozanalyzoval

dôkaznú situáciu a predmetné rozhodnutie obsahuje aj úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení
dôkazov, ako aj pri právnych úvahách na to nadväzujúcich. Na základe týchto skutočností preto
odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k presvedčivému
rozhodnutiu.

Aj keď odôvodnenie odvolania, ako je už vyššie uvedené, je presvedčivé a zodpovedá ustanoveniu §
168 ods. 1 Tr. por., odvolací súd k námietkam obžalovaného uvádza nasledovné.

Ani odvolací súd nemal najmenšie pochybnosti o tom, že obžalovaný v období júl 2007 až jún 2009
neodviedol Daňovému úradu Banská Bystrica pobočka Zvolen splatnú daň v takom rozsahu, ako je to

uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Tieto skutočnosti vyplývajú nielen z jeho výpovede z
prípravného konania, ale aj z ďalších dôkazov, ktoré boli produkované v danej trestnej veci a s ktorými
sa súd prvého stupňa aj potrebným spôsobom vysporiadal. Vychádzal pritom zo znaleckého posudku
znalkyne F.. D. S., ktorá v jeho záveroch podrobne zodpovedala na otázky, ktoré boli predmetom jeho
vypracovania a z obsahu ktorého vyplynuli povinnosti, ktoré obžalovaný voči správcovi dane nesplnil.

Okrem toho súd sa potrebným spôsobom vysporiadal aj s výpoveďou svedkyne M. O., ktorá okrem
iného uviedla aj to, že obžalovaného upozorňovala na zaplatenie nedoplatkov na DPH, čo obžalovaný,
ako sa neskôr ukázalo, odignoroval. Ak obžalovaný v odvolaní napadol spôsob získania listinných
dôkazov od tejto svedkyne zo strany orgánov činných v trestnom konaní, odvolací súd uvádza, že
žiadne pochybnosti v tomto smere zistené neboli. Súd sa taktiež spôsobom neodporujúcim zákonu

vysporiadal a aj vyhodnotil výpoveď svedkyne F.. E. G., ako aj s ďalšími, najmä listinnými dôkazmi
(rozhodnutia daňového úradu, daňový exekučný príkaz, daňové priznanie a i.), ktoré vo svojom súhrne
vinu obžalovaného dokazujú.

Na základe týchto skutočností teda vina obžalovaného bola preukázaná a ani odvolací súd neuveril

tvrdeniu obžalovaného v tom smere, že je nevinný a že znalkyňa vychádzala pri vypracovaní znaleckého
posudku z nepravdivých a neúplných dôkazov.

Okrem výroku o vine obžalovaný namietal aj výrok o treste. Odvolací súd sa s touto jeho argumentáciou
zaoberal a dospel k názoru, že odvolanie v tejto časti možno čiastočne akceptovať.

Trestný zákon hrozí za spáchanie zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 2 písm. a),
b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. trestom odňatia slobody vo výmere 3 až 8 rokov.

V zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák., páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., test má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno
prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje

použitievyššejtrestnejsadzby.Priurčovanídruhutrestu ajehovýmerymusísúdprihliadnuťnapomera
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje pomer poľahčujúcich
okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Ak prevažuje
pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu.

Podľa § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na dvadsaťpäť
rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.

Odvolací súd zvažoval na základe vyššie uvedeného, aký trest za spáchanú trestnú činnosť

obžalovanémuuložíadospelkzáveru,ževdanomprípadebyuloženietrestuodňatiaslobodyvovýmere
3 rokov s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov bolo pre obžalovaného neprimerane
prísne.

Obžaloba na obžalovaného D. Z. bola podaná až 16.09.2014 a preto podľa názoru odvolacieho súdu

uplynutie doby od spáchania protiprávneho konania až po vynesenie právoplatného rozsudku, teda
takmer 9 rokov, je možné z hľadiska práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru
považovať za prípad, pri ktorom môže súd neúmernú dĺžku konania zohľadniť pri výmere trestu a tak
poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie. V zásade je možné konštatovať, že Európsky
súd pre ľudské práva považuje za neúmerne dlhé konanie už konanie, ktoré presahuje dobu 6 rokov.

Ustanovenia Ústavy SR a medzinárodných zmlúv, ktoré sa týkajú práva na súdnu ochranu, či práva na
spravodlivý proces, upravujú činnosť súdu prípadne garantujú práva občana, ktoré má súd v súdnom
konaní rešpektovať. Podľa článku 144 ods. 1 Ústavy SR sudca je viazaný nielen zákonom, ale aj
Ústavným zákonom a Medzinárodnou zmluvou o ľudských právach (čl. 144 ods. 2 v súvislosti s čl. 11

Ústavy SR) a je povinný ich aplikovať. Zákony musí vykladať tak, aby sa ich výklad nedostal do rozporu
s ústavou ani Medzinárodnou zmluvou o ľudských právach.

Článok 11 Ústavy SR ustanovuje, že Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom majú prednosť

pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd.

Podľa § 48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým zákonným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pri rozhodovaní
o treste obvineného je dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej veci
uskutočnené v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Podľa § 2 ods. 4 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom

konaní z úradnej povinnosti: musia trestné veci prejednať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať
občianske práva zaručené ústavou.Na základe vyššie uvedených skutočností potom odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade
je možné vyššie citované ustanovenia aplikovať pri ukladaní trestu a preto obžalovanému uložil pri
zistení jednej poľahčujúcej okolnosti trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého mu

podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 roky. Takto uložený trest napĺňa tak individuálnu ako aj
generálnu prevenciu a je potrebný na to, aby sa obžalovaný v budúcnosti vyvaroval protispoločenského
konania.

Keďže odvolanie obžalovaného bolo čiastočne dôvodné, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.