Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206882
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116206882.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne: G. K., nar. XX. XX. XXXX,
bytom N. XX, XXX XX S., občianka SR, zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku, ul.
Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12,
060 01 Kežmarok, IČO: 35923130, v konaní zastúpený Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o.,
Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44250029, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
12C/115/2016-55 zo dňa 25.4.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 229 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 229 eur od 17.5.2016 do zaplatenia v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v žiadosti a zmluve o poskytnutí pôžičky č. zmluvy XXXXXXX
z 28.11.2013, v časti 13. Poplatky, pokuty a úroky z omeškania v znení: "13.3 Spoločnosť je oprávnená
požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania s platením

ktorejkoľvek splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške
10 % z dlžnej Splátky. V ten deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou", je neprijateľná.

Priznáva nárok žalobkyni na náhradu trov konania, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalobkyni.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného bezdôvodného
obohatenia prihliadol na tú skutočnosť, že dňa 9.11.2016 vydal Súdny dvor Európskej únie rozsudok vo

veci C-42/15, predmetom ktorej bolo prejudiciálne konanie podľa článku 267 ZFEÚ iniciované Okresným
súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním vedeným týmto súdom vo veci Home
Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, v ktorom súd konštatoval, že Článok 10 ods. 2 písm. h) a
i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu
istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Zmluva bola uzatvorená 28. 11. 2013, žaloba
bola podaná zo strany spotrebiteľky dňa 4. 4. 2016. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že v

čase uzatvorenia úverovej zmluvy k výkladu ustanovenia o potrebe rozčlenenia splátok v úverových
zmluvách neexistovala ani konštantná jednotná rozhodovacia prax slovenských súdov, v zmysle ktorej
by sa mohol jednoznačne dodávateľ riadiť, či sa má toto ustanovenie zákona o spotrebiteľských
úveroch vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátokpoplatkov. V ďalšom súd poukázal na to, že princíp ochrany spotrebiteľa vyžaduje predovšetkým
transparentnosť zmluvných dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi dodávateľom predkladané k podpisu.
Musí v nej byť zrejmé, okrem iného, aké bude finálne finančné zaťaženie príjemcu úveru a len

takto informovaní spotrebitelia môžu urobiť spoľahlivú komparáciu na trhu dostupných a ponúkaných
úverov. V danom prípade však žalobkyňa mala poskytnuté prehľadné informácie a bez ťažkostí a s
istotou mohla identifikovať dátumy jednotlivých splátok. Súd mal za to, že systém ochrany spotrebiteľa
nespočíva v zákaze obchodných podmienok, a ani nemá záujem „zahltiť“ spotrebiteľa mnohokrát
nezrozumiteľnými informáciami, kedy spotrebiteľ stráca prehľad, čo má vlastne zaplatiť. Na druhej

strane je na spotrebiteľovi, aby využil možnosť sa s informáciami riadne oboznámiť, na čo však musí
mať záujem a takéto informácie si aj prečítať. Žalobkyňa v danej právnej veci ako vyplynulo zo
zmluvy a následne aj z prehľadu splátok a úhrad, takéto informácie k dispozícii mala, napokon sama
využila a uhradila úver predčasne dňa 29.5.2014, po predchádzajúcich šiestich splátkach, celkovo
1.829 eur. Vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k zmluvnej pokute, v tomto
smere argumentácia žalobkyne pozostávala v jedinom odseku žaloby, a to, že neprijateľná podmienka

vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery, spôsobuje
materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa.
3. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

4.PoukázalnanálezÚstavnéhosúduSRIV.ÚS55/2011z24.2.2011,vzmyslektoréhosavyjadril,ženie
každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa,
je neprijateľná.
5. V danej právnej veci však bolo nepochybne zistené, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu bol
ukončený, žalobkyňa uhradila dňa 29.5.2014 celú istinu úveru, došlo tak ku skončeniu záväzkového

vzťahu, plnením zo strany dlžníka. Za daného stavu veci už žalobkyni reálne nemôže ísť o docielenie
skutočnej rovnosti medzi stranami zmluvného vzťahu. Súd mal zato, že ide iba o formulárovú žalobu,
kde takéto požadované rozhodnutie súdu pre strany sporu z hľadiska ich reálneho života a už vôbec
nie pre úpravu ich záväzkového vzťahu je zbytočné, nedôvodné. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. §
1, § 9, § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a ust. § 451 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP.
6.Protitomutorozsudkupodalavzákonnejlehoteodvolaniežalobkyňa.Tátovosvojomodvolaníuviedla,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe rozsudku Súdneho dvora EÚ C 42/2015 je mylné.
Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 21Co/104/2016, v ktorom súd zaujal stanovisko,
že v prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi

ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úveroch podľa zákona, resp. smernice sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli smernici
priamyúčinok.Vzhľadomnaexplicitnézneniezákonaospotrebiteľskýchúverochvčastičleneniasplátok
na splátku istiny, splátku úrokov a splátku poplatkov nemožno priznať smernici ani nepriamy účinok.
Napriek odkazu žalovanej na predmetné rozhodnutie zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne

určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje
§ 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru žalobkyne
však v skutočnosti nie je ani konflikt medzi smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Článok
10 ods. 2 písm. h/ a j/ smernice sú vo vnútroštátnej úprave premietnuté do § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o
úveroch. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a obsahuje údaj o dĺžke trvania tejto zmluvy i o konečnej

splatnosti v súlade so zákonom a so smernicou. Pokiaľ ide o text zmluvy týkajúci sa splátok úveru,
tento z hľadiska niektorých nebankových subjektov je vystihovaný jednoduchým, stručným, určitým a
zrozumiteľným spôsobom napríklad splátka 127 eur (istina vo výške 78,34 %, úrok vo výške 14,51 % a
servisný poplatok 7,06 % z každej jednotlivej splátky). Tak ako to vyjadrujú spôsobom percentuálneho
podielu je možné vyčísliť tieto splátky aj priamo v číselnom vyjadrení, to znamená splátka 127,50 eur

pozostáva z istiny vo výške 100 eur, úroku vo výške 18,50 eur a servisného poplatku vo výške 9 eur
z každej jednotlivej splátky. To znamená, že toto členenie nie je nijak komplikované. Zákon si len dáva
povinnosť spotrebiteľovi právo vyžiadať si amortizačnú tabuľku a neukladá povinnosť vkladať do textu
zmluvyamortizačnútabuľku.Cieľomapodstatourozpisusplátokjevlastneinformovaťspotrebiteľakoľko
zo zaplatenej sumy pripadne na sitinu, koľko na úrok a koľko na iný doplatok. Žalobkyňa namieta aj

výšku úroku z úveru 32 % a tiež v článku VIII. Zmluvných podmienok je uvádzaná RPMN a to nesprávne,
keďže tam nie je zahrnutá výška splátky bez poistenia, pričom v RPMN by mali byť zahrnuté všetky
poplatky aj poistné aj celková čiastka z príslušnej istiny. Ďalej tiež považuje za dôležité, že žalovaný
odhaľuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom táto už opakovane bola vyslovená ako neprijateľná,napriek tomu žalovaný neprestal túto užívať a teda do zmlúv zahŕňať. Ide o rozhodnutia Krajského súdu
Nitra 6Co/172/2013, Krajského súdu Trnava 11Co/210/2014, Krajského súdu Prešov 6Co/220/2012,
18Co/282/2015. Zároveň tiež poukázala aj na publikáciu Števček, Ficová a kolektív Civilný sporový

poriadok, komentár, Praha, C.H.Beck, 2016, str. 129-131, kde sa apeluje na kontrolu spotrebiteľských
zmlúv ex offo, a to aj bez návrhu spotrebiteľa. Tiež pokiaľ išlo o neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo
forme zmluvnej pokuty 10 % z každej omeškanej splátky, poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove, na ktoré priamo táto publikácia odkazuje na str. 536. Ďalej tiež na str. 644 tejto publikácie sa
výslovne uvádza, že zákaz ďalšieho používania nečestnej zmluvnej podmienky sa musí týkať stavu po

uzavretízmluvy,počasjejplneniaapojejzániku.Pokiaľideoneprijateľnézmluvnépodmienky takstrana
môže navrhnúť vyslovenie takejto neprijateľnosti, súd však toto musí urobiť. Poukázala na ust. § 137
CSP, z ktorého vyplýva len výpočet príkladmi druhu možných žalôb, ale tieto sú vyjadrené slovom najmä,
to znamená že možno podať aj iný druh žalôb. V tejto súvislosti práva spotrebiteľa na ochranu citoval
aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1Mdo/1/2009, Krajského súdu Nitra 6Co/182013, Krajského
súdu Prešov 20Co/12/2012. Naliehavý právny záujem na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky je

daný už samotnou Smernicou rady 93/13/EHS. Dokonca podľa ust. § 298 ods. 2 CSP je možné vyhovieť
takejto žalobe bez ohľadu na to, či je žaloba podaná proti obchodníkovi alebo jeho právnemu nástupcovi,
preto navrhla zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie.
7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že spotrebiteľský úver, ktorý je predmetom tohto
konania je úverom s amortizáciou istiny, preto žalovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobkyňa

poukázala na čl. 10 ods. 2 písm. j/ zákona o úveroch. Právny poriadok Slovenskej republiky nemôže túto
zmluvnú náležitosť modifikovať tak, aby veriteľ bol povinný do zmluvy uvádzať členenie splátok na istinu,
úroky a poplatky, pretože by to bolo v rozpore so spomínanou smernicou 2008/48/ES a to konkrétne
článku 22 ods. 1. Aj keď citovaná smernica nemá horizontálny priamy účinok a teda nemôže priamo
zakladať práva a povinnosti jednotlivcom, je potrebné z nej vychádzať práve za účelom výkladu ust. § 9

ods. 2 písm. k/ zákona o úveroch. Vnútroštátny súd je povolaný na výklad vnútroštátneho práva tak, aby
dosiahol výsledok sledovaný smernicou a tým zabezpečil súlad s tretím odsekom článku 189 zmluvy
o založení EHS. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť splátky bude započítaná na
vrátenietejtoistiny.Zcitovanéhorozhodnutia(rozsudokSúdnehodvoraEÚC42/2015)jepotomzrejmé,

že zmluva o úvere na dobu určitú nemusí v čase jej uzatvárania obsahovať presné určenie, aká časť
jednotlivých splátok sa použije na splátky istiny, aká časť sa spláca, bežné úroky a poplatky. Pokiaľ
ide o neprijateľnosť zmluvnej podmienky, takisto súhlasí žalovaný s rozhodnutím súdu prvej inštancie
o tom, že základným účelom sporového súdneho konania je ochrana práv žalobcu. Žiadny iný účel
súdne konanie nemá. Rozhodnutie súdu o neplatnosti zmluvných podmienok, ktoré žalobcovi neprináša

žiadnu pozitívnu zmenu s ohľadom na výšku jeho záväzku je rozhodnutím vydaným v rozpore s ust. §
137 písm. c/ CSP. Domnieva sa, že teda žalobkyňa nemala žiaden naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Preto navrhol ako vecne správny tento rozsudok
potvrdiť a priznať zároveň aj náhradu trov konania.
8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP)
a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia, resp. jeho zrušenie, ale
sú splnené podmienky pre zmenu súdneho rozhodnutia podľa ust. § 388 CSP, keďže napriek tomu, že
súd prvej inštancie zistil skutočnosti, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, vec nesprávne

právne posúdil.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že strany uzavreli zmluvu o úvere s tým, že žiadosť o poskytnutie tohto
úveru znela z 28.11.2013. V článku III. bolo uvedené, že sa poskytuje pôžička vo výške 1.600 eur,
celková čiastka bola uvedená na sumu 2.994 eur, celkové náklady spotrebiteľa boli 1.394 eur, sadzba
poistenia 2,9 %,m splátka s poistením 51,35 eur, priemerná hodnota RPMN bola 21,09 % so spôsobom

čerpania v hotovosti a celková splátka bola stanovená na 49,90 eur. Bol dohodnutý počet splátok 60,
termín konečnej splatnosti november 2018, výška mesačného poistenia 1,45 %, RPMN 32 %, fixná
ročná úroková sadzba 32 %. Žalobkyňa podľa prehľadu splátok a úhrad za obdobie od 28.11.2013 do
30.5.2014 uhradila sumu 1.829 eur.
10. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny.11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
15. K prvej odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/2015 Home

Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróova uvádza nasledovné:
16. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom

22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.
17. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú
od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o

spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne
právo - Zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným
náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.
18. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza,

že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov

SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.
19. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To

však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa

nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.
20. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

21. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí

ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.22. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

23.Súdjepretonázoru,ženapriekodkazužalobcunapredmetnérozhodnutieSúdnehodvoraEÚ,zákon
o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie
čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov.
24. K druhej odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa naliehavého právneho záujmu na vyslovení

neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve v časti 13 (konkrétne 13.3) odvolací súd uvádza nasledovné:
25. Cieľom článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (,,smernica“) nie je zneplatnňovať spotrebiteľské zmluvy za každú cenu, ale zbaviť
spotrebiteľa účinkov nečestných klauzúl. Tým odvolací súd netvrdí, že niet možnosti pri splnení
zákonných podmienok zneplatniť celý právny úkon. Prvostupňový súd sa však nezaoberal zákonným
ustanovením, ktoré dáva rámec pre takýto postup. Tým zaťažil napadnutý rozsudok vadou konania.

26. Nič menej odvolací súd v rámci súdnej kontroly zmluvných podmienok, ktorú mu umožňuje vykonať
suspenzívny účinok odvolania vyjadruje obavu, že viaceré zmluvné ustanovenia vyvolávajú hrubý
nepomer medzi právami a povinnosťami v neprospech žalujúcej spotrebiteľky. Žalobkyňa bola v čase
uzatvárania zmluvy v nevýhode tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti.
27. Pochybnosti vyvstávajú aj pri zmluvnej pokute 0,1% denne (91,25 per anum), a to pri jej možnom

použití v záujme tlaku na dlžníka, ak si možno ťažko predstaviť ešte väčší tlak, než aký vyplýva zo
zabezpečovacieho prevodu práva a dennodennej hrozbe odobratia vozidla. V rámci súdnej kontroly
podľa § 53 ods. 1 OZ sa musí brať zreteľ aj na ostatné zmluvné podmienky. Proporcionalita zmluvnej
pokuty nemôže byť posudzovaná izolovane, a teda vzniká zákonite otázka, či žalovaný zabezpečenie
nepreexponoval až do rozporu s imperatívom zákazu neprijateľných zmluvných podmienok (§ 3 ods.

3 ZOS).
28. Ak žalovaný argumentuje, že zmluva už zanikla, prichodí poznamenať, že ochrana pred nekalými
obchodnými praktikami sa musí poskytnúť za stavu, že k ním došlo pred zmluvou, počas jej plnenia,
ale aj po zániku zmluvy (čl. 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája
2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou

sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES,
98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004). Za nekalú
obchodnú praktiku je dôvodné považovať aj stav, ak žalovaný prijal plnenia na základe neprijateľných
zmluvných podmienok a takéto prostriedky dobrovoľne nevydal. Argumentácia žalovaného o premlčaní
práva žalobkyne namietať neprijateľnosť zmluvných podmienok je v rozpore s judikatúrou súdneho

dvora (Cofidis). Premlčaniu podlieha právo spotrebiteľa na finančné plnenie napríklad na vydanie
bezdôvodného obohatenia.
29. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust.
§ 388 CSP a žalobe v celkom rozsahu vyhovel.
30. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 CSP.

31. Keďže žalobkyňa mala úspech v konaní v celom rozsahu, priznal jej nárok na ich náhradu v zmysle
zásady úspechu v rozsahu 100 % voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).