Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/72/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215219858
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215219858.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
ALTERNATÍVA, s. r. o., so sídlom Komárno, Kossúthovo nám. 12, IČO: 36 521 876, zast. Mgr. Cyntia
Takács Szalai, advokátkou, so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, proti žalovanému: N. Z.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom X. Q. 7, L., Nemecká spolková republika, o zaplatenie 2.729,94 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 4. decembra 2017
č. k. 8C/686/2015-65 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc na prejednanie veci,

konanie vo veci zastavil a žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Súd žalobcovi
vrátil zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu sumu 163,50 eura cestou Slovenskej pošty, a.
s. - prevádzkovateľa systému, IČO: 36 631 124, Partizánska cesta 9, 97599 Banská Bystrica, po
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3, § 9, § 161 ods. 1 CSP,
kapitolou II oddielu 1 čl. 4 ods. 1, kapitoly II oddielu 4 čl. 17 ods. 1, kapitoly II oddielu 4 čl. 18 ods. 2,
kapitoly II oddielu 4 čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12. decembra

2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a uviedol,
že na súde sa vedie sporové konanie o zaplatenie 2.729,94 eura s príslušenstvom na základe
žaloby doručenej súdu dňa 19. 11. 2015. V priebehu konania súd skúmal, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže vo veci konať (procesné podmienky). Nevyhnutným predpokladom konania je, aby bola v
zmysle § 3 CSP daná právomoc súdu o uplatnenom nároku rozhodnúť. Pri posudzovaní právomoci súdu
je v tomto prípade potrebné vychádzať z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z

12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
Žalobca svoj nárok uplatňuje zo zmluvy o výkone správy uzavretej dňa 30. 11. 2007 medzi žalobcom
a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX, U. X-XX v U., ktorým je aj
žalovaný. Súd v priebehu konania zistil, že žalovaný mal na území SR trvalý pobyt do dňa 22. 04. 2016, a
to na adrese U. XXXX/XX, U.. Bolo zistené, že odo dňa 22. 04. 2016 má žalovaný nahlásený trvalý pobyt
na adrese X. Q. 7, L., Nemecká spolková republika. S ohľadom na uvedené, keďže počas konania bolo

zistené, že žalovaný už nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, postupujúc podľa oddielu 4 článku
18 pri absencii dohody v zmysle oddielu 4 čl. 19 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc na prejednanie
veci. Keďže nie je daná právomoc tunajšieho súdu a ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastavil. Súd konanie zastavil pre nedostatok právomoci a o trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho
tým, že so záverom súdu o nedostatku právomoci nesúhlasí. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštanciepri posúdení otázky právomoci nesprávne postupoval podľa článku 18 a 19 nariadenia č. 1215/2012,
pretože v danom prípade neboli splnené podmienky na uplatnenie pravidiel vo veciach spotrebiteľských
zmlúv podľa oddielu 4 uvedeného nariadenia. Žalobca tvrdí, že v danom prípade nie sú plnené

podmienky vymedzené v článku 17 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, pretože zmluvu o výkone správy
zo dňa 30. 11. 2007, uzavretú medzi žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov obytného
domu so súp. č XXXX, U. X-XX v U. nemožno zaradiť ani do jednej z oblastí uvedených v odseku 1
písm. a) až c) článku 17. Žalobca svoju činnosť, spočívajúcu v správe a údržbe bytového a nebytového
fondu v rozsahu voľných živností, vykonáva výlučne na území Slovenskej republiky a táto podnikateľská

činnosť žiadnym spôsobom nesmeruje do členského štátu bydliska žalovaného. V prejednávanej veci
sa na určenie právomoci uplatňuje článok 7 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, pričom táto osobitná
právomoc v zmluvných veciach predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla právomoci uvedené v
článku 4 ods. 1 uvedeného nariadenia. Právomoc konajúceho súdu je daná na základe kritéria miesta
zmluvného plnenia podľa článku 7 ods. 1 citovaného nariadenia, pretože žalobca má sídlo v meste U.
a služby spojené s užívaním bytu č. X v obytnom dome so súp. č. XXXX na adrese U. X-XX v U.

boli poskytované výlučne na území Slovenskej republiky. Právomoc slovenského súdu možno založiť
aj podľa článku 26 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, pretože žalovaný sa zúčastnil konania, pričom na
uvedenom pojednávaní absenciu právomoci konajúceho súdu nenamietal. V prejednávanej veci postup
súdu prvej inštancie bola žalobcovi odňatá možnosť konať pre súdom. K odňatiu možnosti konať
pred súdom došlo tým, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia právomoci

odmietol konať vo veci a rozhodovať o podanej žalobe. Zastavenie konania z dôvodu nedostatku
procesnej podmienky v postupe všeobecného súdu, ku ktorému došlo v dôsledku chybného právneho
posúdenia právomoci súdu, treba považovať za odopretie ústavou upraveného práva na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súdy prejednávajú a rozhodujú
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú
iné orgány.

5. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

6. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").

7. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

8. Podľa kapitoly II oddiel 1 článku 4.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z

12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,
ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu
na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

9. Podľa kapitoly II oddiel 1 článku 4.2 citovaného nariadenia na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi

členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych
občanov tohto členského štátu.

10. Podľa kapitoly II oddiel 1 článku 5.1 citovaného nariadenia osoby s bydliskom na území členského
štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch

2 až 7 tejto kapitoly.

11. Podľa kapitoly II oddielu 4 čl. 17 ods. 1 citovaného nariadenia vo veciach týkajúcich sa zmluvy
uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebopovolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku
7 bodu 5, ak ide:
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo

b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká
v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu

týchto činností.

12. Podľa kapitoly II oddielu 4 čl. 18 ods. 2 citovaného nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

13. Podľa kapitoly II oddielu 4 čl. 19 citovaného nariadenia od ustanovení tohto oddielu sa možno

odchýliť len dohodou:
1. dojednanou po vzniku sporu alebo
2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto
oddiele, alebo
3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia

zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto
členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského
štátu.

14.

12. Podľa kapitoly II oddiel 7 čl. 26.1 citovaného nariadenia okrem právomoci založenej na iných
ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní
konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu
právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

15. Podľa kapitoly II oddiel 7 čl. 26.2 citovaného nariadenia vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4
alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo
zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o
svojom práve namietať o absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

17. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva

na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

18. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu,
ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v civilnom konaní za účelom
obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý
znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných jej
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu je žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému ako
nedoplatok na mesačných zálohových platbách a poplatkoch za mesiace november 2014 až júl 2015 a
nedoplatok vo vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2014, vyplývajúci zo zmluvy ovýkone správy. Žalovaný je občanom Slovenskej republiky, pričom od 22. 04. 2016 má žalovaný pobyt
v Nemeckej spolkovej republika, L., X. Q. 7.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie pri riešení otázky, či daná vec patrí do právomoci súdu Slovenskej republiky sa správne
zaoberal otázkou, z akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje svoj nárok. Súd prvej inštancie správne v
napadnutomuzneseníuviedol,žeideo vzťahspotrebiteľský.Odvolacísúdsastýmtoposúdenímsúdom
prvej inštancie stotožnil, pričom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 23. 10. 2012 sp. zn. 2Sžo/7/2012, že zmluva o výkone správy bytov a zmluvný vzťah medzi
správcom bytov a nebytových priestorov ako poskytovateľom služby a vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov ako spotrebiteľmi, je zmluvou spotrebiteľskou. Takisto poukazuje na rozsudok Krajského súdu
v Prešove zo dňa 11. 02. 2014 sp. zn. 20Co/45/2013, v ktorom súd uviedol, že na zmluvu o výkone
správy sa okrem ustanovení Bytového zákona vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom
nemožno opomenúť aplikáciu ustanovení § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka obsahujúceho úpravu

spotrebiteľských zmlúv. Nepochybne vlastníci ako fyzické osoby spĺňajú legálnu definíciu spotrebiteľa,
rovnako tak, ako aj správca, ktorý je dodávateľom pri uzatváraní a plnení zmluvy o výkone správy koná
v rámci svojej obchodnej alebo spotrebiteľskej činnosti. Z uvedeného mal odvolací súd za preukázané,
že žalovaný je spotrebiteľ a námietku žalobcu v tejto časti považoval za nedôvodnú. Odvolací súd
však dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovaní zohľadniť aj článok

26 citovaného nariadenia, keďže žalovaný sa pojednávania dňa 03. 10. 2016 zúčastnil a absenciu
právomoci nenamietol. Takýmto konaním by v zmysle článku 26 bodu 1 citovaného nariadenia došlo k
založeniu právomoci slovenského súdu, avšak to len za podmienky uvedenej v bode 2 tohto článku.
Aby došlo podľa článku 26 bodu 1 citovaného nariadenia k založeniu právomoci súdu, bolo potrebné,
aby podľa článku 26 bodu 2 súd konajúci vo veci žalovaného poučil o jeho práve namietať absenciu

právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti na konaní. Keďže súd prvej inštancie uvedeným spôsobom
nepostupoval a žalovaného na pojednávaní dňa 03. 10. 2016, prípadne následne, po preverení zmeny
jeho pobytu nepoučil v zmysle článku 26 bodu 2 citovaného nariadenia, je záver súdu prvej inštancie
o nedostatku právomoci slovenského súdu predčasný, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého
uznesenia v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v
ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).