Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8Csp/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717200944
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717200944.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia,
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému Q. O., K..
X.X.XXXX, O. V.. B.. Y. XXXX/X, XXX XX, Q., v konaní o zaplatenie 2.213,17 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 593,60 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy

od 16.12.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 333,68 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od
16.12.2016 do zaplatenia, sa zastavuje.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.1.2017 pôvodný žalobca B. Ú. O., U..W.., W. W. B. O.,
H.: XX XXX XXX, sa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 2.213,17 € spolu s 5 % úrokom z
omeškania ročne od 16.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tou

skutočnosťou, že ako veriteľ 29.5.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty B., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku
ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úverový limit s dohodnutým úrokom vo
výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec
vo výške 900 € a bol žalobcovi povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 €. V zmysle
zmluvne dohodnutých podmienok banka po skončení príslušného mesiaca vystavovala a odosielala

žalovanému informáciu z informačného systému banky, inak výpis z bankovej knihy, pričom žalovaný
ako klient banky automaticky potvrdzoval informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia
nedoručil banke písomnú reklamáciu. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a
neplatil štandardné mesačné splátky. Pred odstúpením svojej pohľadávky na vymáhanie preto banka
vystavila ku 11.12.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.11.2016, ktorý
obsahoval súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s

prihliadnutím na vykonané úhrady, pričom celková pohľadávka žalovaného z tohto titulu predstavovala
sumu 2.213,17 €. Keďže žalovaný nesplnil svoju povinnosť uhradiť svoj záväzok v lehote splatnosti,
ktorú mu banka určila vo výpise z bankovej knihy, ktorý bol vyhotovený k 30.11.2016, čiže dlh nezaplatil
do 15.12.2016, vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania.

2. K svojej žalobe žalobca pripojil žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty, obchodné podmienky pre vydanie

a používanie kreditných platobných kariet, výpis z účtu kreditnej karty od 8.6.2013 do 30.11.2016.3.Vpriebehukonaniapôvodnýžalobcazmenilprávnehozástupcuatentonovozvolenýprávnyzástupca,
ktorý sa stal súčasne právnym zástupcom obchodnej spoločnosti uvedenej v záhlaví tohto rozsudku
podaním z 25.4.2017 navrhol súdu, pripustiť zmenu v osobách strán na strane žalobcu podľa ust. § 80

ods. 1 C.s.p.. V tomto podaní totiž uviedol, že pohľadávka banky uplatnená žalobou bola na základe
zmluvy uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou uvedenou v záhlaví tohto rozsudku, teda obchodnou
spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 831 154, postúpená bankou na túto
obchodnú spoločnosť a žalovanému bola táto skutočnosť oznámená pôvodným veriteľom a žalobcom
listom zo dňa 22.2.2017. K tomuto podaniu bola pripojená rámcová zmluva o postúpení pohľadávok

a jej prílohy a oznámenie pôvodného postupcu, teda banky, žalovanému, čiže dlžníkovi, o postúpení
pohľadávky. Rovnako bol pripojený poštový podací hárok svedčiaci o odoslaní tohto listu žalovanému.

4. Súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu uznesením sp. zn. 8Csp/17/2017 zo dňa 7.9.2017.

5. Nový žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 4.5.2018 svoju pohľadávku

bližšie špecifikoval. V tomto podaní poukázal na skutočnosť, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným
vznikla zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorý žalovaný čerpal na základe vydanej kreditnej
karty. Akým spôsobom žalovaný úver čerpal a plnil, vyplýva potom z výpisu z kartového účtu. Ku dňu
vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900 € so zmluvným
úrokom vo výške 22,80 % ročne a štandardnou splátkou vo výške 30 €. Právny zástupca žalujúcej

strany následne uviedol, že podľa čl. V. bod 35 písm. a/ obchodných podmienok pôvodný veriteľ listom z
7.2.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku, keďže žalovaný systematicky porušoval
platobnú disciplínu a opakovane neplnil povinné splátky v stanovenej výške. Vzhľadom na uvedené
nie je možné na začiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, keďže ide o revolvingový úver, ktorý
sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet

RPMN. S uvedenou skutočnosťou počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 3 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z., znenie ktoré bolo účinné ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Súčasťou zmluvy boli aj
obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet, ktoré vydala B. Ú. O. a v týchto sa
nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa zákonného vzorca. O výške úrokovej sadzby, schválenom
úverovom rámci a výške štandardnej mesačnej splátky bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu

každý mesiac oboznámený vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu. Následne žalobca uviedol chronologicky rozpis čerpania úveru žalovaným od 8.6.2013
až do 26.9.2013 a rovnako uviedol aj platby, ktoré žalovaný uskutočnil na splnenie svojho záväzku voči
banke od 21.6.2013 do 23.9.2013.

6. Pokiaľ šlo o uplatnenú istinu vo výške 2.213,17 €, žalobca uviedol, že táto pozostáva zo samotnej
úverovej istiny 897,75 €, poplatkov vo výške 122,76 €, štandardného zmluvného úroku vyčísleného na
sumu 981,74 € a zo sankčného úroku vo výške 210,92 €. Žalobca týmto podaním ale zobral žalobný
návrh v časti sumy 333,68 €, čo predstavovalo súčet sumy poplatkov a súčet sumy sankčného úroku
s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd konanie zastavil. Následne žiadal, aby

bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 1.879,49 € s 5% -úrokom z omeškania ročne od 16.12.2016
do zaplatenia, pričom táto suma tvorila súčet istiny a štandardného úroku tak, ako vyplynulo z údajov
žalobcu uvedených vyššie. K tomuto podaniu žalobca pripojil obchodné podmienky pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a cenník B..

7. Súd sa pokúsil žalobu, jej prílohy a príslušné poučenie spotrebiteľa doručiť žalovanému, avšak ten sa
nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a iné miesto jeho pobytu sa súdu napriek šetreniam zistiť
nepodarilo. Súd preto žalovanému doručoval spôsobom, ktorý predpokladá ust. § 116 ods. 2 C.s.p., teda
zverejnil oznámenie o žalobe a jej prílohách a poučení na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke s
súdu s tým, že tieto písomnosti sa po 15 dňoch od zverejnenia považovali za doručené napriek tomu, že

sa žalovaný o nich nedozvedel. Žalovaný takto skutkové tvrdenia žalobcu nenamietal a preto pokiaľ ide
o skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, súd ich považoval za nesporné v zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p..

8. Na pojednávaní dňa 10.5.2018 súd vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do
súdneho spisu.

9. V časti, kde žalobca zobral žalobu späť, súd konanie zastavil podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p..10.Povykonanomdokazovanísúddospelkpresvedčeniu,žežalobenemožnovyhovieťvcelomrozsahu
a to z dôvodu, že úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý, je nutné z pohľadu zákona č. 129/2010 Z.z.
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

11. Zo žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro súd zistil, že túto žiadosť spísal žalovaný s
pracovníkom pôvodného veriteľa B., U..W.., W. W. B. O., dňa 24.5.2013 v Martine. Z formulárového
tlačiva „žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty“ vyplynulo, že čl. II. tohto tlačiva obsahoval údaje o
zamestnaní, čl. III. obsahoval zmluvné ustanovenia. Vyplynulo z nich, že žalovaný žiada o poskytnutie

úverového rámca vo výške 900 € pri štandardnej mesačnej splátke 30 € a štandardnej úrokovej sadzbe
22,80 % ročne. Iné údaje, pokiaľ ide o požadovaný úver, v tejto žiadosti uvedené neboli. Článok IV.
obsahoval údaje k používaniu karty a čl. V. obsahoval vyhlásenie klienta atď.. Medzi tieto vyhlásenia
patril napr. súhlas s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
a pod..

12. Je pravdou, že súčasťou žiadosti boli aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet, avšak ani z týchto obchodných podmienok nevyplývala RPMN pre ten typ úveru,
ktorý žiadal žalovaný. Tieto obchodné podmienky obsahovali len tzv. indikatívny výpočet RPMN, teda
vzorový výpočet pre prípad, že by klientovi bol poskytnutý úverový rámec vo výške 900 € pri počte 12
splátok a výške splátky 75 € mesačne.

13. Ako potom súd zistil z prehľadu o čerpaní úveru a o jeho splácaní, ktorý do spisu pripojil žalobca, ale
bol zrejmý aj z predložených výpisov z kartového účtu, žalovaný v priebehu roku 2013 čerpal výbermi
a platbou prostredníctvom karty sumu 713,60 € a na úhradu svojho dlhu zaplatil celkovo sumu 120
€. Rozdiel medzi čerpaním a vykonanými platbami potom predstavuje sumu 593,60 € v neprospech

žalovaného.

14. V čase, keď medzi B. Ú. O., U..W.., W. W. B. O. a žalovaným vznikla úverová zmluva o poskytnutí
revolvingového úveru, platil zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov. Medzi základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrilo podľa

ust. § 9 ods. 2 písm. j/ uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť.

15. Ak sa aj žalobca bránil tvrdením, že pri poskytnutí revolvingového úveru, ktorý sa čerpá podľa vôle
dlžníka a je neprestajne dopĺňaný veriteľom, nie je možné stanoviť RPMN, súd sa s takýmto názorom

žalobcu nestotožnil. Ako vyplynulo z vyššie uvedeného, už samotný zmluvný formulár všeobecných
obchodných podmienok banky obsahoval indikatívny výpočet RPMN v prípade úverov čerpaných na
základe kreditných kariet, avšak pri výške splátky 75 €. Je zrejmé, že keď žalovaný prvýkrát požiadal o
aktiváciu karty, ktorú banka akceptovala, bol mu podpisom tejto žiadosti 29.5.2013 poskytnutý úverový
rámec vo výške 900 €. Žalobca neprodukoval dôkaz, že pri spísaní žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty

dňa 24.5.2013 so žalovaným, mu boli zo strany veriteľa poskytnuté ďalšie potrebné údaje, z ktorých by
bolo zrejmé, s akými nákladmi žalovaný peniaze veriteľa „nakupuje“. Podľa presvedčenia súdu banke
nič nebránilo v prípade stanoveného úverového rámca vo výške 900 € a schválenej štandardnej
mesačnej splátky vo výške 30 € a dohodnutom úroku urobiť výpočet RPMN, teda vypočítať RPMN pri
pravidelnomsplateníposkytnutéhoúverovéhorámcatamuvedenýmsplátkamiapridohodnutejúrokovej

sadzbe. V dôsledku absencie údaja o RPMN, teda náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa §
9 ods. 2 písm. j/, bolo nutné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov
v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca preto nemá právo na úroky a
poplatky, ale len na zaplatenie rozdielu medzi tým, čo reálne žalovaný čerpal a tým, čo žalovaný reálne
žalobcovi zaplatil, teda rozdiel medzi sumou 713,60 € a sumou 120 €.

16. Súd preto žalobcovi priznal len sumu 593,60 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 16.12.2016
do zaplatenia tak, ako žalobca žiadal, pokiaľ šlo o omeškanie žalovaného. Keďže došlo k vyhláseniu
okamžitej splatnosti úveru pre porušenie platobnej disciplíny ku dňu 7.2.2014, je zrejmé, že k 16.12.2016
už bol žalovaný v omeškaní s úhradou celého dlhu.

17. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obch. zákonníka.18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v
spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obč. zákonníka.

20. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú vzhľadom na vyššie uvádzanú
argumentáciu súdu.

21. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Vzhľadom na to, že každá zo strán bola
čiastočne úspešná, ale aj čiastočne neúspešná, súd rozhodol tak, že ani jedna z nich proti tej druhej
nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.