Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. január 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/145/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715203127
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715203127.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, spol. s r.o., so
sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenou Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, proti povinnému: P. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q., N. XXX/XX, o vymoženie pohľadávky v sume 1 125,55 Eur s
príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so

sídlom Exekútorský úrad 821 08 Bratislava, Záhradnícka č. 60 pod spisovou značkou Ex 10251/2015,
o odvolaní oprávneného zo dňa 17.08.2015 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania
11Er/94/2015-26 zo dňa 03.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímexekučnýsúdzamietolžiadosťsúdnehoexekútora JUDr.RudolfaKrutéhoo

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 10251/2015. Súd rozhodol
podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), v nadväznosti na ustanovenia § 52, § 53 ods. 1 a § 54 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom ku dňu uzavretia Dohody o uzavretí splátkového kalendára, s použitím európskej právnej
úpravy dotýkajúcej sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa. Súd zmluvný
vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní

záväzku zo dňa 19.10.2011 posúdil ako spotrebiteľský vzťah a okrem vnútroštátnej právnej úpravy
aplikoval pri právnom posúdení tohto vzťahu aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej smernica), konkrétne čl. 3 ods. 1 a čl. 6 smernice
a prílohy danej smernice. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná
individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, pričom takto dohodnutá rozhodcovská doložka v znení, v akom bola dojednaná, doslovnému

zneniu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neodporuje, avšak svojimi dôsledkami
toto zákonné ustanovenie obchádza. Došlo ňou k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami a
to v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom dohody, obsahom ktorej je aj rozhodcovská
doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu a ochranu, či už z nevedomosti, alebo
nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy. Takáto rozhodcovská doložka bola už od počiatku neplatnou v
zmysle ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za

materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou
vykonaniu exekúcie a tým aj vydaniu poverenia pre súdneho exekútora.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva
sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v
nadväznostinazákonč.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní.Exekučnýsúdniejeoprávnenýskúmať

vecnú správnosť exekučného titulu, skúma iba formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu.
Oprávnený poznamenal, že súdy často zastávajú nesprávny názor, že rozhodnutie ASTURCOM ukladáexekučnému súdu členského štátu imperatív skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, pričom oprávnený
poukázal na nesprávny preklad toho rozhodnutia do slovenského jazyka. Právoplatný rozhodcovský
rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok, čo je prekážkou pre opätovné prejednanie

veci. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora a európske právo oprávnený zhrnul, že nemožno vyvodiť
povinnosť exekučného súdu preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce v
danom prípade vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Postupom a rozhodnutím súdu dochádza k
neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípu
právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom

konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a povinnému, ako strane ktorá
porušila zmluvu, je poskytovaná ochrana na úkor práv oprávneného. V závere odvolania oprávnený
na podporu svojho stanoviska poukázal na rozhodnutie NS SR č. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011.
Žiada preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní
uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah,
na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva :

Námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí.
Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a 2), je
zrejmé, že súd - a to v každom štádiu vedenia exekúcie - je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené
formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým, či podklad, na základe ktorého

súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v
zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Súd v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu (obzvlášť v štádiu pred vydaním poverenia
pre súdneho exekútora) musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne
zareagovať. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora

(ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých
podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia
povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej
poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má
podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade

kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. V
súvislosti s argumentom oprávneného ktorý poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010
zo dňa 26.09.2011, odvolací súd poznamenáva, že záver ktorý zdôrazňuje odvolací súd vyplýva aj
z početnej a už toho času konštantnej judikatúry tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu

SR. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov
pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým,
či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené

stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, konkrétne uznesenie v konaní sp. zn. 3MCdo 11/2010 z 26.09.2011, 3 Cdo 146/2011 zo
dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012). Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci
exekučného konania mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučnéhotitulu sa zaoberal už aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení uznesenia sp. zn.
I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. 11. 2011 uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v

súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,
prektorýbybolopotrebnéužzačatéexekučnékonaniezastaviť“.Ústavnýsúdvnadväznostinauvedené
poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý už v
rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. 1. 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č.
R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po

stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.
Návrhom datovaným dňa 24.02.2015 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., so sídlom v Bratislave spisovej značky: SR 04457/13 zo
dňa 20.05.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 10.06.2013 a vykonateľnosť dňom 13.06.2013.

Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu
poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.05.2007 medzi povinným
a právnym predchodcom oprávneného, pričom povinný uzatvoril Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku dňa 19.10.2011, súčasťou ktorej bola v bode 4. obsiahnutá rozhodcovská
doložka.

Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej
Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.10.2011, obsahujúcich
rozhodcovskú doložku v čl. 4 - vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z
relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať
ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka, v nadväznosti na články smernice Rady 93/13/EHS a prílohy danej smernice,
svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a
v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05,
C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany
práv spotrebiteľa. Odvolací súd poznamenáva, že právne posúdenie zmluvného vzťahu ako vzťahu

spotrebiteľského odvolateľ namietané nebolo, preto ho považuje za nespochybnené.
Exekučný súd tak správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií
spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti
predovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj
samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z článku 4. Dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.10.2011, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, budú rozhodované predovšetkým v rozhodcovskom konaní,
ktorého voľbu vykoná žalujúca strana, čím sa spotrebiteľ vzdal vopred svojho ústavného práva na

spravodlivý proces pred nezávislým všeobecným súdom, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú a
s poukazom na ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku
obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z
hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola

so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Spornosť
vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva
i skutočnosť, že priamo v predtlači čl. 4 Dohody v rozhodcovskej doložke je vopred určený jediný
konkrétny rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej

zmluvy rozhodnúť. Neobstojí ani argumentácia, že povinnosť bánk (právny predchodca oprávneného
bola Q.Q. W., a.s. W.) ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
obsahovala osobitná právna norma, konkrétne ustanovenie § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 o bankách.
Bolo povinnosťou dodávateľa dôsledne rešpektovať okrem osobitnej právnej normy upravujúcej
postavenie, práva a povinnosti bánk, aj ustanovenia osobitných právnych noriem, upravujúcich a

zabezpečujúcich ochranu práv spotrebiteľa. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi
- povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen
medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho
rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľarozhodol. Množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky
ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou
spoločnosťou a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o

dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči

povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.