Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Tos/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312010735
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8312010735.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17.04.2018 v trestnej
veciodsúdenéhoO.N.preprečinporušovaniadomovejslobodypodľa§194Tr.zákonaainé,osťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/195/2012 zo dňa 08.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť ods. O. N..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona nariadil odsúdenému O. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX Z., nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 4T/1952012-210 zo dňa 09.10.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2013, na dobu dvoch rokov. Súčasne podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.
zákona odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnom stanovenej lehote odsúdený O. N. písomne odôvodnenú
sťažnosť. V dôvodoch sťažnosti uvádza, že verejného zasadnutia dňa 08.02.2018 sa nemohol zúčastniť,
atozdôvodupráceneschopnosti,ktorávjehoprípadetrváod17.11.2017,pretopožiadalsúdoinýtermín
zasadnutia, aby sa ho mohol zúčastniť a vysvetliť súdu, že sa v skúšobnej dobe osvedčil. Priznal, že

spáchal za uvedené obdobie sedem priestupkov, ktoré veľmi ľutuje a priznal sa k tomu a ospravedlnil sa
a oľutoval svoje konanie. Poukázal na to, že je živiteľom rodiny. V spoločnej domácnosti žije s priateľkou
M. W. a synom O. W.. Následne sa podrobným a vyčerpávajúcim spôsobom vyjadril k jeho odsúdeniu
za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy a tiež k dôvodom prečo doposiaľ aj napriek tomu, že
mu bol uložený trest povinnej práce, tento z dôvodu práceneschopnosti nevykonal. Taktiež, že v tom
čase bol v stave hmotnej núdze a jeho príspevok bol zhruba vo výške dávky z úradu práce 62,- eur.

Poukázal na to, že sa od septembra 2017 do novembra 2017 zamestnal v pozícii pomocné stavebné
práce.Maldojednanúpracovnúodmenu115,-eurmesačne.Následnesnímtátofirmauzavrelaajriadnu
pracovnú zmluvu, no dňa 17.11.2017 mal pracovný úraz, z ktorého sa doposiaľ lieči. Niekoľkokrát v roku
2015 svojej bývalej družke A. C. zaslal šekovou poukážkou peňažnú sumu na účely výživného. V roku
2008-2011 sa sám staral a vychovával svoje deti, t.j. L. N. a O. N. v meste Snina až do rozhodnutia súdu,
kedy deti boli zverené do opatery matky. Dôvod prečo sa o tieto deti prestal starať bolo to, že si našiel

novú priateľku a pôvodnou družkou A. C. bola neustále jeho nová priateľka fyzicky a verbálne napádaná.
Z tohto dôvodu, aby nedochádzalo k problémom súhlasil s tým, aby deti boli zverené do starostlivosti
A. C.. Chcel sa starať o deti, chcel im zakúpiť aj školské potreby pred nástupom do školskej dochádzky.
Preto požiadal súd prokazujúc na to, že má záujem sa starať o deti, aby predĺžil skúšobnú dobu a dal
mu možnosť svoje priestupky voči maloletým deťom v splátkach uhradiť. Tiež by sa rád podieľal na ich
výchove a na výchove svojho syna a chce život prežiť spravodlivo. Ľutuje čoho sa v minulosti dopustil.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia§ 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj konanie napadnutým výrokom uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že
sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Tak, ako to vyplýva z dôvodov napadnutého uznesenia, je z obsahu spisu zrejmé, že rozsudkom
Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/195/2012 zo dňa 09.10.2013, ktorý sa stal právoplatným v ten
istý deň, bol O. N. uznaný za vinného zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Tr. zákona, prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zákona
a § 127 ods. 5 Tr. zákona za čo mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu tridsať mesiacov.

Skúšobná doba podmienečného odsúdenia teda odsúdenému plynula odo dňa 10.10.2013 a plynula do
10.04.2016 (podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, veta druhá).

Pri skúmaní správania sa odsúdeného počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia prvostupňový
súd zistil a v dôvodoch svojho rozhodnutia to aj konštatuje, že rozsudkom Okresného súdu Humenné
sp. zn. 2T/135/2014 zo dňa 24.11.2014 bol odsúdený O. N. uznaný vinným zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie

§ 138 písm. b/ Tr. zákona (ktorého sa mal dopustiť úmyselne), za čo mu súd uložil trest povinnej práce
vo výmere 280 hodín, ktorý ako sám v sťažnostných námietkach uvádza, doposiaľ nevykonal, tvrdiac,
že je doposiaľ práce neschopný. Skutok, pre ktorý bol uznaný vinným páchal v dobe od 20.04.2012 do
24.11.2014.

Z označeného rozsudku je teda možné ustáliť, že odsúdený sa hore označeného prečinu zanedbania
povinnejvýživydopustilvčaseplynutiaskúšobnejdobypodmienečnéhoodsúdeniavposudzovanejveci.

Negatívny záver o správaní sa odsúdeného O. N. v čase plynutia skúšobnej doby je možné jednoznačne
urobiť aj z lustrácie v registri priestupkov, z ktorej plynie, že odsúdený sa dopustil v posudzovanej

dobe aj úmyselných konaní, ktoré boli prejednané ako priestupky. V dvoch prípadoch - za skutky
spáchané 18.10.2013 a 10.09.2014 bol uznaný vinným pre priestupky proti verejnému poriadku podľa
§ 48 resp. § 47 ods. 1 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb., v jednom prípade, pre skutok z 10.09.2014,
to bolo pre priestupok proti pravidlám cestnej premávky a naviac bol v jednom prípade (aj keď v
registri priestupkov nie je uvedený deň spáchania) bol 27.12.2013 uznaný vinným pre priestupok proti

občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch.

Zistenie, že odsúdený sa v čase plynutia skúšobnej doby dopustil úmyselného trestného činu a súčasne,
že sa dopustil štyroch priestupkov, rozhodne v danom prípade neumožňuje urobiť záver o tom, že by
odsúdený v skúšobnej dobe viedol riadny život.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona totiž, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal
iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

Keďže, ako už bolo konštatované, odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia riadny život
neviedol, je rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým vyslovil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe
podmienečnéhoodsúdeniastanovenéhomurozsudkomOkresnéhosúduHumennésp.zn.4T/195/2012
zo dňa 09.10.2013 neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov vykoná, potrebné považovať
za vecne správne a zákonné.

Správne okresný súd odsúdeného pre výkon trestu zaradil v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a/
Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže pred spáchaním tohto
prečinu vo výkone trestu odňatia slobody nebol.

K námietkam odsúdeného prezentovaným v dôvodoch sťažnosti len na záver krajský súd konštatuje, že
tieto sa v podstatnom rozsahu týkali predovšetkým terajšieho spôsobu života odsúdeného a dôvodov,
ktoré viedli k tomu, že sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy. V tejto súvislosti preto krajský súd
len poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade bolo úlohou krajského súdu posúdiť či odsúdenýviedol v skúšobnej dobe riadny život a nie to, či skutočnosti, ktoré mali odsúdenému brániť neplneniu si
vyživovacej povinnosť boli opodstatnené, keďže toto bolo už predmetom posúdenia v trestnom konaní
vedenom sp. zn. 2T/135/2014.

Ďalej v súvislosti tvrdením odsúdeného, v úvode sťažnostných námietok, že verejného zasadnutia v
predmetnej veci konaného dňa 8.2.2018 sa nemohol zúčastniť z dôvodu práceneschopnosti, ktorá trvá
od 17.11.2017 a preto požiadal o určenie iného termínu verejného zasadnutia, ktorého by sa zúčastnil,
kde by celú vec vysvetlil, krajský súd uvádza, že okresný súd mal pre konanie verejného zasadnutia v

jeho neprítomnosti splnené procesným predpisom predpokladané podmienky.

Podľa § 293 ods. 5 Tr. poriadku sa verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy,
ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti
konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5
.

Podľa § 293 ods. 8 Tr. por. ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom
zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti,
súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia.

Z obsahu spisu, konkrétne zápisnice z verejného zasadnutia konaného dňa 21.12.2017 na čl. 278 a k nej
pripojených doručeniek je zrejmé, že odsúdený sa uvedeného verejného zasadnutia nezúčastnil, pričom
svoju neúčasť zákonom predpokladaným spôsobom ospravedlnil zo zdravotných dôvodov a písomne
požiadal súd o nariadenie nového termínu verejného zasadnutia. Súčasne zo zápisnice je možné zistiť,
že súd odročil verejné zasadnutie na deň 8.2.2018 o konaní ktoré odsúdeného oboznámil doručením

písomného upovedomenia do vlastných rúk dňa 5.1.2018. Je pravdou podľa písomnej správy OO PZ
v Snine na čl. 280, že upovedomenie o termíne vereného zasadnutia súd doručoval prostredníctvom
príslušníkov polície, ktorým mal odsúdený uviesť, že na verejné zasadnutie konané dňa 8.2.2018 sa
nedostaví, lebo je dlhodobo práceneschopný.

Zo znenia hore citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že pokiaľ bol odsúdený riadne a včas
upovedomený o termíne verejného zasadnutia a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia
v jeho neprítomnosti (čo spochybnené nebolo), boli aj splnené podmienky pre vykonanie verejného
zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Naviac oznámenie odsúdeného súdu, prostredníctvom upovedomenie doručujúcich príslušníkov polície,
že sa verejného zasadnutia nezúčastní nie je možné podľa už citovaného procesného ustanovenia
považovať za hodnoverný spôsob ospravedlnenia (zo zdravotných dôvodov) neúčasti na verejnom
zasadnutí, za súčasne chýbajúcej písomnej žiadosti adresovanej súdu, aby sa verejné zasadnutie
uskutočnilo za jeho prítomnosti.

Uvedený záver o splnení podmienok pre konanie verejného zasadnutia dňa 8.2.2018 v neprítomnosti
odsúdeného, a o jeho znalosti zákonného postupu v takýchto prípadoch, len potvrdzuje spôsob
ospravedlnenia jeho neúčasti na predchádzajúcom termíne verejného zasadnutia konaného dňa
21.12.2017.

Napokon pokiaľ odsúdený sa domáhal predlženia skúšobnej doby, pre takýto postup v danom prípade
nie sú splnené zákonom predpokladané podmienky. Skúšobná doba, ako už bolo konštatované uplynula
dňa 10.04.2016, preto jej prípadné predlženie podľa pravidiel upravených v ust. § 50 ods. 4 Tr. zákona,
neprichádza do úvahy, keďže jej predlženie je možné len počas doby kedy ešte plynie.

Súčasne, pre takýto postup podľa ust. § 50 ods. 4 Tr. zákona nie je splnená existencia zákonom
požadovaných výnimočných okolnosti prípadu, kedy v prípade ich existencie, by súd mohol výnimočne
podmienečné odsúdenie ponechať v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním v skúšobnej dobe dal
príčinu na jeho nariadenie.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť odsúdeného O. N. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.
poriadku ako nedôvodnú zamietol.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.