Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117219009
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117219009.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

o maloleté dieťa E. I. A., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: A.P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, C., zast. JUDr.
Ján Cáfal, advokát so sídlom Murgašova 3, Košice a otec A. I. A., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, C., v
konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. S c h v a ľ u j e dohodu rodičov v tomto znení:

Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. E. I. A., nar. XX.X.XXXX z výšky 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu na 50 Eur mesačne od 5.3.2018
do budúcna, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 5.3.2018 do 31.5.2018 v sume 68,04 Eur je otec p o v i n n ý
zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/212/2010 zo dňa 9.5.2011.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 12.7.2017 žiadala, aby zvýšil výživné na maloleté dieťa z výšky
30 % zo sumy životného minima na 200 Eur mesačne od podania návrhu do budúcna z dôvodu zmeny
pomerov na strane maloletého dieťaťa.

2. Otec sa k podanému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním
doručeným súdu dňa 21.9.2017 navrhol zvýšiť výživné, nakoľko na strane maloletého dieťaťa došlo k
podstatnej zmene pomerov, vzhľadom na jeho vek sa zvýšili jeho oprávnené potreby, výšku výživného
ponechávanarozhodnutísúdunazákladevýsledkovprevedenéhodokazovaniaaposúdeniesúčasných
majetkových možností a schopností na strane otca.

4. Rodičia predložili súdu rodičovskú dohodu na schválenie, ktorú podpísali dňa 5.3.2018. Rodičia sa

dohodli na zvýšení výživného na sumu 50 Eur mesačne a to od 5.3.2018 do budúcna.

5. Kolízny opatrovník navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa.6. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
22P/212/2010 zo dňa 9.5.2011, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec
zaviazaný prispievať na jeho výživu vo výške 30 % zo sumy životného minima. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 13.6.2011.

7. Vzhľadom k tomu, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili okolnosti, z ktorých súd pri určení
výživného vychádzal a zvýšili sa odôvodnené potreby maloletého, matka podala návrh na zvýšenie
výživného.

8. V čase poslednej úpravy mala matka vyživovaciu povinnosť k mal. E., bola na materskej dovolenke a
poberala rodičovský príspevok v sume 190 Eur mesačne a rodinné prídavky v sume 21,99 Eur mesačne.
Iný príjem nemala.

9. Mal. E. bol vo veku jedného roka. Okrem bežných výdavkov na ošatenie, stravu, hygienických a

kozmetických potrieb matka zakupovala Sunar mesačne v sume 30 Eur, plienky 30 Eur, mal. E. bol
zdravý.

10. Otec v čase poslednej úpravy býval v azylovom dome, platil mesačne 123 Eur. Bol nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce, poberal dávky v hmotnej núdzi v sume 106 Eur mesačne. Iný príjem nemal.

Spolu v azylovom dome bývali s ním aj jeho rodičia, ktorí mu finančne pomáhali. Otec inú vyživovaciu
povinnosť nemal.

11. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane maloletého dieťaťa.

12. Matka je zamestnaná s príjmom vo výške 522 Eur netto. Okrem toho poberá prídavky na dieťa
v sume 23,52 Eur netto. Žiadny iný príjem nemá. Je vlastníčkou 2-izbového bytu, ktorý kúpila v roku
2016 a financovala ho formou hypotekárneho úveru, ktorý zobrala vo výške 57.000 Eur. Pravidelné
mesačné výdavky matky sú nasledovné: inkaso 143,19 Eur, splátka hypotekárneho úveru 220 Eur,
splátka spotrebného úveru 78,28 Eur, splátka spotrebného úveru 156,79 Eur, splátka spotrebného úveru

10 Eur, splátka spotrebného úveru 20 Eur, strava spolu s maloletým 200 Eur, televízia, internet 14,98
Eur, mestská doprava 20 Eur, mobilný telefón 30 Eur, drogéria, hygiena 10 Eur, lieky na alergiu 5 Eur.
K ďalším výdavkom sú ročné výdavky a to miestny poplatok za komunálny odpad 31,35 Eur, daň z
nehnuteľnosti 17,26 Eur, poistenie bytu a domácnosti 31,50 Eur.

13. Mal. E. je od 1.9.2016 žiakom prvého ročníka základnej školy. Od septembra 2017 je žiakom druhého
ročníka. Maloletému platí pravidelne lieky na alergiu 7,99 Eur, školská družina 11 Eur, obedy 20 Eur,
náklady na oblečenie 30 Eur mesačne. S úhradou pravidelných výdavkov jej vypomáha matka.

14. Matka predložila listinné dôkazy preukazujúce jej výdavky ako aj výdavky na maloleté dieťa.

15. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný
mesačný príjem je vo výške 299 Eur netto.

16. Rodičia predložili súdu na schválenie rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej otec bude prispievať

na výživu maloletého dieťaťa sumou 50 Eur mesačne od 5.3.2018 do budúcna. Dlžné výživné za
obdobie od 5.3.2018 do 31.5.2018 v sume 68,04 Eur je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

17. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu

zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

18. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľaosobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v

rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

21. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

23. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je

praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.

matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko

foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a

osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška

mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je

porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

24. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelnýchplatieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením

školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade

jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

25. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie

vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery

26. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k
záveru, že výživné vo výške 50 Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky
výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky ako i na strane
otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že tatko upravené

výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a
domácnosti. Maloleté dieťa je školopovinné, vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s
jeho výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že matka je zamestnaná.
Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku
a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca.

Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí ale
vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletých detí
nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť
aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia,
resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej

súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na odsek 5 tohto zákonného ustanovenia,
v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho
presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb
v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať,

aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou,
že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa
má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich
zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci
výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná

osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča
i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných
objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie,
možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné

vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku
ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob
života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni
rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú

vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z
povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie,
vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možnékvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou
súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

27. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská
pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75

ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu na 50 Eur
mesačne od 5.3.2018 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky je primerané.

28.Podľaust.§232ods.2,3zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,aksúduložilvrozsudku

povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.

29. Na strane otca vzniklo za obdobie od 5.3.2018 do 31.5.2018 dlžné výživné v sume 68,04 Eur

(rozdiel 50 Eur - 27,32 Eur x 3 mesiace, spolu 68,04 Eur), ktoré súd zaviazal otca zaplatiť do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku s prihliadnutím na jeho majetkové zárobkové pomery.

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje

inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.